Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913200538
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5913200538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamrich a JUDr. Gabriely Veselovej v právnej veci
navrhovateľa:UNITEDFINANCIALGROUPLTD.,sosídlomSuite108,PremierBuilding,Victoria,Mahe,
Seychelská republika, registrácia: Seychelly, číslo medzinárodnej obchodnej spoločnosti: 035414, zast.
JUDr. Lukáčová & partners, s. r. o., so sídlom Mostná 72, 949 01 Nitra, IČO: 47237244, proti odporcovi:
Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/7/2013-226 zo dňa 14.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajskýsúdrozsudokokresnéhosúduvčastivýrokunapadnutéhoodvolaním,ktorýmsúdnávrhzamietol

v časti o zaplatenie náhrady škody v sume 8.164,71 eur a v časti výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e .

Rozsudokokresnéhosúduvčastivýrokunenapadnutéhoodvolanímponecháva nedotknutý.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zastavil konanie v časti o zaplatenie náhrady škody v sume
11.500,70eur.Návrhvčastiozaplatenienáhradyškodyvsume8.164,71eurzamietol.Odporcovipriznal

náhradu trov konania titulom hotových výdavkov vo výške 107,63 eur, ktoré mu navrhovateľ je povinný
zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie na základe, ktorého
dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci v znení účinnom ku dňu 27.8.2010 (konanie dobrovoľnej dražby, kde najvyššie podanie vo výške 60
000 eur urobil Y. Q.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod prvý z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom ku dňu 27.8.2010, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.Podľa § 5 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom ku dňu 27.8.2010, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
zneníúčinnomkudňu27.8.2010,aktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškodyspôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje

o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 15 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení účinnom ku dňu 27.8.2010, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

v znení účinnom ku dňu 27.8.2010, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

v znení účinnom ku dňu 27.8.2010, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1,2,3 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom ku dňu 27.8.2010, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o
škodunazdravíaleboškoduspôsobenúrozhodnutímpodľa§7a8.Lehotaneplyniepočaspredbežného

prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

Podľa § 151 md ods. 1 písm. i) Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniká ak sa vykonalo bez ohľadu
na rozsah uspokojenia veriteľa.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

V tomto konaní uplatňuje navrhovateľ voči štátu, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR
náhradu škody, ktorá mu podľa jeho tvrdenia bola spôsobená uznesením Okresného súdu Ružomberok
zo dňa 3.10.2007 č.k. 5Er/341/2006-19, ktorým bol schválený príklep udelený na exekučnej dražbe
dňa 4.9.2007 vykonanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, so sídlom exek. úradu N. Y. dňa
4.9.2007, napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky (prednostný záložný veriteľ nedal súhlas

na vykonanie dražby), nakoľko nedošlo k jej úplnému uspokojeniu jeho pohľadávky voči dlžníkom R.
R. a Y. R.. Výška škody v návrhu na začatie konania bola určená rozdielom medzi sumou, za ktorú
bola nehnuteľnosť v konečnom dôsledku na dražbe konanej dňa 27.8.2010 vydražená t.j. 60 000 eur a
sumou, za ktorú by bola bývala nehnuteľnosť vydražená na dražbe konanej dňa 7.12.2007 keby nebolobývalo vydané nezákonné rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok, t.j. 79 665,41 eur = 19 665,41 eur.
V nadväznosti na čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania po začatí pojednávania, navrhovateľ
uplatňuje voči štátu náhradu škody vo výške 8 164,71 eur, čo predstavuje rozdiel sumy 66 387,84 eur t.j.

výškapohľadávkyzabezpečenejzáložnýmprávomcelkomvzmyslezmluvyozáložnompráveazostatku
výťažku z dobrovoľnej dražby konanej dňa 27.8.2010 po odpočítaní odmeny dražobníka s náhradou
hotových výdavkov a nákladov dražby (60 000 eur - 1776,88 eur).

V prvom rade súd konštatuje, že v konaní mal preukázanú právnu subjektivitu navrhovateľa na

základe predložených aktuálnych listín a to osvedčenia o registrácii spoločnosti navrhovateľa, ktoré
bolo vystavené dňa 13.5.2013 a z ktorého vyplynulo, že navrhovateľ bol zaregistrovaný v Seychelskej
republike ako medzinárodná obchodná spoločnosť dňa 13.3.2007, taktiež z osvedčenia o výkone
funkcie zo dňa 13.5.2013 vyplynulo, že navrhovateľ bol zaregistrovaný ako medzinárodná obchodná
spoločnosť pod registračným číslom 35414 dňa 13.3.2007, zaregistrovaným sídlom spoločnosti je
Victoria Corporate Agents (Proprietary) Limited, Suite 108, Premier Building, Victoria, Mahe, Seychelly

a súčasným konateľom spoločnosti je Anne Magdalene Pool z les Mammeles, Mahe, Seychelly. Taktiež
v konaní bola spochybňovaná odporcom aktívna vecná legitimácia navrhovateľa, konkrétne, či má
pohľadávku voči manželom R. R. a Y. na základe úverovej zmluvy, ktorá bola zabezpečená záložným
právom. V tomto smere súd konštatuje, že takisto navrhovateľ súdu predložil všetky potrebné doklady
k preukázaniu tejto tvrdenej skutočnosti a to úverovú zmluvu č. 0/0267/06 zo dňa 4.1.2006, ktorá bola

uzavretá medzi veriteľom Prington Leasreal spol. s r.o., IČO: 36546542 manželmi R. R. a Y. R. ako
dlžníkmi, takisto zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnosti č. 0/0267/06 zo dňa 4.1.2006 uzavretú medzi
spoločnosťou Prington Leasreal spol. s r.o., IČO: 36546542 ako záložným veriteľom a manželmi R.
R. a Y. R. ako záložcami dňa 4.1.2006. Napokon navrhovateľ súdu predložil tiež zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 0/0267/06 uzavretú dňa 7.3.2007 medzi spoločnosťou Prington Leasreal spol. s r.o.

ako postupcom a Y.G. ako postupníkom, predmetom ktorej bola práve pohľadávka postupcu voči
manželom R. a Y. R. na základe úverovej zmluvy č. 0/0267/06 zo dňa 4.1.2006 vo výške 1 500 000,-
Sk s príslušenstvom zabezpečená blankozmenkou a zmluvným záložným právom k nehnuteľnostiam
evidovaným na LV č. XXX k.ú. a obec K., zároveň bola súdu predložená zmluva o postúpení pohľadávky
medzi postupcom Y. U. a postupníkom spoločnosťou navrhovateľa uzavretá dňa 4.7.2007, predmetom

ktorej bola vyššie označená pohľadávka vrátane jej zabezpečenia. Pokiaľ teda navrhovateľ tvrdí, že
jehopohľadávkavočidlžníkomnebolaplneuspokojenánásledkomnezákonnéhorozhodnutiatunajšieho
súdu, súd konštatuje, že predmetná pohľadávka mu patrí a teda je daná aktívna vecná legitimácia
navrhovateľa.

V ďalšom súd sa zaoberal posudzovaním námietky premlčania vznesenej odporcom, ktorý uviedol, že
navrhovateľ mohol svoje právo na náhradu škody realizovať na súde prvýkrát dňa 29.5.2008, kedy
najneskôr mohlo byť právnej zástupkyni navrhovateľa doručené rozhodnutie Ústavného súdu SR (nález
Ústavného súdu SR nadobudol právoplatnosť práve dňa 29.5.2008) a od tohto dňa začala plynúť
trojročná premlčacia lehota, ktorá skončila dňa 29.5.2011, pričom návrh na začatie konania bol v tejto

právnej veci doručený súdu až dňa 29.1.2013 a teda celkom zjavne po uplynutí premlčacej lehoty. Podľa
§ 19 z.č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode, zároveň upravuje, že ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. V tomto prípade je zrejmé,

žekuvznikuškodymalodôjsťpodľatvrdenianavrhovateľaažpodoručenízrušovaciehorozhodnutia,nie
predtým. Neskoršia vedomosť navrhovateľa o vzniku škody t.j. po doručení zrušovacieho rozhodnutia
je v tomto prípade založená na objektívnom dôvode, nakoľko táto škoda mala vzniknúť až po doručení
zrušovacieho rozhodnutia, konkrétne dňa 27.8.2010, kedy sa konala opakovaná dražba, na ktorej
bol príklep udelený Y. Q., ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 60 000 eur, keď v tomto konaní

navrhovateľ uplatňuje práve rozdiel medzi výťažkom z tejto dobrovoľnej dražby kráteným o odmenu
dražobníka, jeho hotové výdavky a náklady dražby a výškou zabezpečenej pohľadávky celkom na
základe zmluvy o záložnom práve. Jedná sa o prípad, keď dôsledok nezákonného rozhodnutia sa mal
prejaviť neskôr t.z. majetková ujma mala vzniknúť až po zrušovacom rozhodnutí. A preto podľa názoru
súdu subjektívna premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr ako vôbec podľa tvrdenia navrhovateľa

mala škoda vzniknúť, pričom navrhovateľ sa mohol dozvedieť o tom, že mu škoda vznikla až po jej
vzniku.Vtomtoprípadetrebarozlišovaťpojmyvedomosťoškodeavedomosťonezákonnomrozhodnutí
(vedomosť o tom, že nastala škodová udalosť), nakoľko okamih vzniku škodovej udalosti nemusí byť
časovo zhodný s okamihom vzniku škody resp. vedomosti navrhovateľa o vzniku škody a keďže vtomto prípade škoda podľa tvrdenia navrhovateľa mala vzniknúť dňa 27.8.2010 a uvedeného dňa sa
o nej aj o jej výške navrhovateľ mal možnosť dozvedieť s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1
veta prvá citovaného zákona, premlčacia 3 ročná subjektívna doba plynie od uvedeného dňa a končí

dňom 27.8.2013 a teda nárok navrhovateľa uplatňovaný v tomto konaní návrhom na začatie konania
doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.1.2013 t.j. pred uplynutím premlčacej doby premlčaný nie je.

K podmienke uplatnenia nároku na súde a to predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody
príslušným orgánom v zmysle § 15 a nasledujúcich z.č. 514/2003 Z.z. súd poukazuje, že žiadosť

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.12.2011 vyhotovená JUDr. Petrou
Lukáčovou, advokátkou, Advokátska kancelária Mostná 72, 949 01 Nitra bola odoslaná Ministerstvu
spravodlivosti dňa 18.7.2012 (poštový podací lístok v spise), pričom je nesporné, že Ministerstvo
spravodlivosti SR nárok navrhovateľa na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti
neuspokojilo a preto súd konštatuje, že nejde o predčasne podaný návrh na začatie konania. Pokiaľ
odporca namietal v konaní oprávnenie JUDr. Petry Lukáčovej, advokátky, Advokátska kancelária

Mostná 72, 949 01 Nitra s poukazom na skutočnosť, že spoločnosť JUDr. Lukáčová & partners
s.r.o. je zaregistrovaná v Obchodnom registri od 10.1.2012, súd zistil, že ku dňu odoslania žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvu spravodlivosti SR t.j. ku dňu 18.7.2012,
preukázateľneJUDr.PetraLukáčovámalamožnosťvykonávaťadvokáciuakofyzickáosobasamostatne
poprisúčasnomvýkoneadvokáciespôsobomkonateľspoločnostisručenímobmedzenýmakovyplynulo

z potvrdenia o spôsobe výkonu advokácie vystaveného SAK dňa 18.1.2013 (toto oprávnenie jej
zaniklo počnúc dňom 1.1.2013). Vzhľadom na uvedené súd konštatuje riadne zastúpenie navrhovateľa
advokátkou JUDr. Petrou Lukáčovou pri právnom úkone žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody adresovanej Ministerstvu spravodlivosti SR.

Z.č. 514/2003 Z.z. ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
nezákonnýmrozhodnutímavzniknutouškodou,pričomprevznikzodpovednostištátumusiabyťsplnené
všetky 3 podmienky súčasne. Ide o zodpovednosť štátu objektívnu, t.j. bez ohľadu na zavinenie. Súd
dospel k záveru, že je splnený jeden zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci, v tomto prípade je to existencia nezákonného rozhodnutia
Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Er/341/2006-19 zo dňa 3.10.2007, keďže toto rozhodnutie bolo
zrušené nálezom Ústavného súdu SR č.k. 3ÚS 20/2008-30 zo dňa 23.4.2008, súčasne s konštatovaním,
že základné právo spoločnosti UNITED FINANCIAL GROUP LTD. na súdnu a inú právnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR predmetným uznesením porušené bolo, pričom súd je rozhodnutím

Ústavného súdu SR viazaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na dikciu ustanovenia § 5,6 z.č. 514/2003
Z.z..

V ďalšom súd skúmal existenciu ďalšieho nevyhnutného predpokladu pre konštatovanie zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to vznik škody. S poukazom na ustanovenie §

17 z.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Pojem skutočnej škody nie je v zákone definovaný, predstavuje však ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu, pričom je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi a teda je aj napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Ušlý
zisk je ušlým majetkovým prospechom a spočíva v tom, že nenastane zväčšenie majetku poškodeného,

ktoré bolo možné, keby nebolo škodovej udalosti dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh
vecí. Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľovi na základe postúpenia pohľadávky patrí pohľadávka,
ktorá vznikla na základe úverovej zmluvy voči dlžníkom R. R. a Y. R. vo výške 1 500 000,- Sk, t.j. 49
790,88 eur spolu s príslušenstvom, túto pohľadávku nadobudol navrhovateľ od postupcu za odplatu. V
konaní navrhovateľ uplatňuje voči štátu náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci s poukazom

na skutočnosť, že nedošlo k plnému uspokojeniu navrhovateľa pri výkone záložného práva formou
dobrovoľnej dražby dňa 27.8.2010 (66 387,84 eur v zmysle zmluvy o záložnom práve bod prvý),
keďže najvyššie podanie na dražbe bolo urobené len vo výške 60 000 eur pánom Y. Q., ktorý sa
stal vydražiteľom a od tejto sumy bolo potrebné ešte odpočítať odmenu dražobníka a jeho hotové
výdavky ako aj náklady dražby vo výške 1 776,88 eur, teda rozdiel predstavoval sumu vo výške 8

164,71 eur, na rozdiel od dražby konanej dňa 7.12.2007, kde najvyššie podanie urobil Ing. R. C. vo
výške 79 665,41 eur, ktorý sa stal vydražiteľom a kde aj po odpočítaní odmeny dražobníka a jeho
hotových výdavkov a tiež nákladov dražby vo výške 11 147 eur bol navrhovateľ uspokojený do výšky
pohľadávky celkom v zmysle zmluvy o záložnom práve. V zmysle ustanovenia § 151 md ods. 1 písm.i) Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniká, ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia
veriteľa. Automaticky však nemožno hovoriť o zániku celého dlhu výkonom záložného práva, keďže
dlh zanikol len v rozsahu, v akom bol pri výkone záložného práva uspokojený veriteľ, pokiaľ sa strany

nedohodnú inak. V tomto prípade zo zmluvy o záložnom práve vyplynula dohoda strán v tom znení, že
záložnýmprávomsazabezpečujepohľadávkazáložnéhoveriteľavyplývajúcazúverovejzmluvycelkovo
do výšky 2 000 000,- Sk, t.j. 66 387,84 eur s prísl., vzhľadom k tomu súd je toho názoru, že k uspokojeniu
pohľadávky výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby konanej dňa 27.8.2010 vzhľadom
na výšku najvyššieho podania, ktoré urobil Y. Q., ktorý sa stal vydražiteľom a po odpočítaní odmeny

dražobníkaajehohotovýchvýdavkovanákladovdražbyvovýške1776,88eurnedošlovcelomrozsahu,
ale len čiastočne vo výške 58 223,12 eur a vo výške rozdielu t.j. vo výške 8 164,71 eur (66 387,84 eur
-58 223,12 eur) zostal dlh dlžníkov R. R. a Y. R. nesplnený, nezanikol a teda v tejto výške naďalej trvá
pohľadávka navrhovateľa voči nim napriek tomu, že záložné právo zaniklo jeho vykonaním bez ohľadu
narozsahuspokojeniaveriteľaatentorozdielvovýške8164,71eurpredstavujenároknavrhovateľavoči
dlžníkom R. R. a Y. R., keďže zmluvné strany vzájomnou dohodou práve takýmto spôsobom vymedzili

rozsah pohľadávky, ktorá bola zabezpečená na základe zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti č.
0/0267/06, hoci pohľadávka samotná v zmysle úverovej zmluvy č. 0/0267/06 zo dňa 4.1.2006 bola
dojednaná vo výške 1 500 000,- Sk, t.j. 49 790,88 eur vrátane príslušenstva a to úroku vo výške 24%
ročne a ktorá ku dňu 4.7.2007 v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi Y. U. a
spoločnosťou navrhovateľa bola vyčíslená vo výške 2 491 513,- Sk, t.j. 82 703,08 eur s príslušenstvom.

Podľa vyjadrenia PZ navrhovateľa v čase konania dobrovoľnej dražby dňa 27.8.2010 bola dokonca
vo výške 15 661 780,82,- Sk, t.j. 514 543,94 eur. Navrhovateľ pristúpil k výkonu záložného práva
formoudobrovoľnejdražby,nakoľkojupovažovalzanajrýchlejšíazanajefektívnejšíspôsobuspokojenia
a vymoženia tejto pohľadávky. Záložným právom však bola zabezpečená pohľadávka veriteľa voči
dlžníkom len do výšky 66 387,84 eur, navrhovateľ si teda bol vedomý svojho dojednania, že v takomto

prípade pohľadávka môže byť uspokojená len v obmedzenom rozsahu a to do výšky 66 387,84 eur,
zároveň aj dlžníci na základe uvedeného dojednania boli si pre prípad výkonu záložného práva vedomí
v rozsahu svojho dlhu voči veriteľovi. Takéto uspokojenie pohľadávky sa však pri dražbe konanej dňa
28..7.2010 nedosiahlo na rozdiel od dražby konanej dňa 7.12.2007. Vzhľadom na uvedené však dlh R.
R.aY.R.vočinavrhovateľovizanikolvrozsahu58223,12eur,nakoľkovtakejtovýškebolnavrhovateľpri

výkone záložného práva uspokojený, avšak v rozsahu 8 164,71 eur dlh R. R. a Y. R. voči navrhovateľovi
nezanikol, keďže nedošlo k splneniu dlhu predajom založenej veci v rozsahu v akom bol tento dlh
záložným právom zabezpečený na základe dohody strán. Súd poukazuje na všeobecné pravidlo, podľa
ktorého, ak nemôže poškodený úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý
je mu povinný plniť, vtedy môže úspešne voči štátu uplatňovať nárok na náhradu škody spôsobenej pri

výkone verejnej moci. Navrhovateľ v konaní netvrdil, že by sa doposiaľ vôbec pokúsil tento svoj nárok
voči dlžníkom vymôcť podaním návrhu na začatie konania na súd a preto za tejto skutkovej situácie
súd má za to, že nie je daný nevyhnutný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej
moci a to vznik škody. Súd má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tejto otázke, t.z.,
súdu nepreukázal, že by sa jeho dlh voči dlžníkom vo výške 8 164,71 eur stal nevymáhateľný. Z tohto

dôvodu súd uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu škody titulom zodpovednosti štátu za škodu pri
výkone verejnej moci považuje ku dňu svojho rozhodovania za nedôvodný a preto bolo potrebné návrh
navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 8 164,71 eur zamietnuť.

Zároveň súd rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 11 500,69 eur s poukazom

na dispozičný prejav vôle navrhovateľa, ktorý vzal svoj návrh na začatie konania späť v tejto časti
elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom doručeným tunajšiemu súdu dňa
24.9.2013 s čím poverený zamestnanec odporcu vyjadril svoj súhlas ako vyplynulo zo zápisnice z
pojednávania konaného dňa 24.9.2013 s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1,2,3 OSP.

Podľa § 96 ods. 1 OSP, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 OSP, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 OSP, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosťmanželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a priznal odporcovi, ktorý
bol vo veci úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho
práva voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca uplatnil náhradu trov konania titulom
hotových výdavkov vo výške 107,63 eur, ktoré pozostávajú z nákladov na dopravu spojených s
účasťou povereného zamestnanca Ministerstva spravodlivosti SR na pojednávaní dňa 16.7.2013 a dňa

24.9.2013 na tunajšom súde, z toho vyčíslenie nákladov na dopravu na pojednávanie dňa 16.7.2013 je
vo výške 55,08 eur, jednalo sa o motorové vozidlo e.č. BA 423 NZ, ktoré najazdilo 584 km z toho 24
km v mestskej prevádzke a 560 km mimo mestskej prevádzky, keď normovaná spotreba u vozidla je v
mesta 8,60 l/100 km a mimo mesta 6,76 l/100 km. Podľa normovanej spotreby malo vozidlo spotrebovať
39,914 l a taká bola aj skutočná spotreba vozidla, cena pohonnej látky 1,380 eur /l, pričom bola priložená
žiadanka na prepravu a záznam o prevádzke vozidla. Taktiež boli vyčíslené náklady na dopravu na

pojednávanie na tunajšom súde dňa 24.9.2013 vo výške 52,55 eur motorovým vozidlom e.č. BL 555 EG,
pričomvozidlo najazdilo584km,ztoho24kmvmestskejprevádzkea560kmmimomestskejprevádzky,
keď jeho normovaná spotreba je v meste 8,70 l/100 km a mimo mesta 6,43 l/100 km, podľa normovanej
spotrebymalovozidlospotrebovať38,08latoajskutočnespotrebovalo,pričomcenapohonnejlátkyza1
lje1,380eur.Taktiežbolpriloženýzáznamoprevádzkevozidlaažiadankanaprepravu.Súdvovyčíslení

trov konania odporcu nezistil žiadne nedostatky a preto mu ich priznal v uplatnenej výške, keď prihliadol
k príslušným ustanoveniam z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Čo sa týka náhrady trov konania
v súvislosti so zastavením konania v časti o zaplatenie sumy 17 500,70 eur, navrhovateľ netvrdil, že
svoj návrh, ktorý bol podaný dôvodne vzal späť pre správanie odporcu resp., že by odporca nejakým
spôsobom zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a preto nebolo možné navrhovateľovi v súvislosti so

späťvzatím na začatie konania v časti priznať náhradu trov konania.

V zákonom stanoveném lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd návrh
zamietol a v časti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zmeniť tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške 8.164,71
eur a nahradiť navrhovateľovi trovy konania, trovy právneho zastúpenia vrátane trov odvolacieho
konania všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo svojom odolaní poukazoval na to, že
dôvodom a právnym titulom na podanie návrhu je existencia nezákonného rozhodnutia Okresného súdu
Ružomberok zo dňa 03.10.2007 sp. zn. 5Er/341/2004, ktoré bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR

zo dňa 23.04.2008 sp. zn. III ÚS 20/08-30, v ktorom Ústavný súd SR konštatuje, že základné právo
navrhovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR uznesením Okresného
súdu Ružomberok sp. zn. 5Er/341/2006 zo dňa 03.10.2007 bolo porušené a preto bolo uznesenie
okresného súdu zrušené. Rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok nebolo v súlade s normami
hmotného a procesného práva, ktorými sa mal schváliť príklep a odôvodnenie tohto nezákonného

rozhodnutia svedčí podľa Ústavného súdu SR zjavnej neodôvodnosti, arbitrárnosti, čo znamená jeho
neakceptovateľnosť z hľadiska základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Okresný súd sa pri
svojom rozhodovaní neriadil ust. § 61 a) ods. 2 Exekučného poriadku a § 151 h) ods. 6 Občianskeho
zákonníka,atýmnechránilanegarantovalzákladnéprávosťažovateľapodľačl.46ods.1Ústavyvrámci
exekučného konania, čím porušil základné právo navrhovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. V ostatnej

časti zopakoval dôvody svojho návrhu uvádzané v priebehu konania a ustálenú judikatúru. Ďalej uviedol,
že rozdiel spočívajúci v sume zodpovedajúcej výške zabezpečenia pohľadávky 66.387,83 eur, ktorá
by bola bývala získaná zo zostatku výťažku dosiahnutého na dražbe dňa 07.12.2007, nebyť toho času
existujúceho nezákonného rozhodnutia OS Ružomberok a zostatkom výťažku dosiahnutého na dražbe
dňa 27.08.2010 vo výške 58.223,12 eur, je existujúcou škodou spôsobenou nezákonným rozhodnutím

štátneho orgánu a predstavuje sumu vo výške uplatňovanej pohľadávky. Má za to, že sú splnené všetky
predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v zmysle § 6 Zákona
č. 514/2003 Z. z., t. j. existencia nezákonného rozhodnutia, spôsobená škoda spočívajúca v rozdielu
výťažku dosiahnutého na dražbe dňa 07.12.2007 a dražbe dňa 27.08.2010 a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.

K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie odporca.
Vo svojom vyjadrení uviedol, že považuje napadnutý rozsudok okresného súdu za vecne správny a
navrhuje tento rozsudok potvrdiť. Stotožňuje sa v celom rozsahu s právnym záverom súdu, podľaktorého navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu škody ako
základného predpokladu vzniku nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z. z., konkrétne
keď nepreukázal, že by sa jeho pohľadávka vo výške 8.164,71 eur stala nevymáhateľná. Napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zodpovedá ustálenej judikatúre Ústavného súdu SR v obdobných
právnych veciach a z tejto judikatúry odvodenej základnej téze, v zmysle ktorej všeobecný súd
musí skúmať všetky podmienky nároku na náhradu škody, ktorý vzniká až po splnení všetkých jeho
predpokladov, teda až po tom ako sa ukázali byť neúčinné iné prostriedky ochrany, resp. kompenzácie
majetkovej ujmy na základe iných právnych nárokov (III ÚS 361/2009, II ÚS 165/2012, IV ÚS 159/2012,

II ÚS 17/2013, Krajský súd v Žiline 5Co/87/2013). Z opatrnosti namietol, že navrhovateľ vo svojom
odvolaní, okrem svojho nesúhlasu s rozsudkom súdu prvého stupňa a z opakovania svojej argumentácie
zkonaniapredsúdomprvéhostupňaneuviedolanijedenzodvolacíchdôvodovpodľa§205ods.2O.s.p.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212
ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156

ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil v súlade s ust.
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal
nedotknutý.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - navrhovateľ, ako aj v písomnom vyjadrení,
odporca konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre
posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasledujúcich O.s.p. a

dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto s
poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutie obmedzuje sa na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového
súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v súlade s ust. §
157 ods. 2 O.s.p. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Úvaha okresného súdu v prejednávanej veci nebola ľubovoľná, ale vychádzala z dostatočne zisteného

skutkového stavu a zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené. Vyhodnotenia a závery
okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané, ani v rozpore s formálnou logikou.
Okresný súd dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých
dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

Odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje ako má súd dôkazy hodnotiť. Uvádza len, že
súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, tak aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika
a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo zo zisteného skutkového stavu, čo v danom
prípade bolo naplnené. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva neunesenie dôkazného bremena
navrhovateľa v tomto súdnom konaní. Odvolací súd vo všeobecnej rovine k výsledkom dokazovania a

ich hodnoteniu zo strany prvostupňového súdu pre úplnosť dodáva, že v spornom konaní primárne nesie
dôkazné bremeno navrhovateľ v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú návrhu vyhovieť, ak budú
tieto tvrdenia preukázané a na strane druhej i odporca nesie dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými
odôvodňuje súdu obranu proti návrhu. Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi
účastníkmi sporná a pre rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý mal

v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť. V danom prípade išlo o navrhovateľa a jeho skutkové tvrdenia
a dôkazy navrhnuté v konaní. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena v danom prípade na strane
navrhovateľa, sa premietlo do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ďalej odvolací súd poznamenáva, že
obsahom práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom
tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý proces je
naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych

noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do
práva na spravodlivý proces, ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol
účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami

(I ÚS 50/04). Do obsahu základného práva, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru, nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II ÚS 3/97, II
ÚS 251/03).

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií, na ktorých

odvolateľ založil svoje odvolacie dôvody a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Odporca ako úspešný účastník v

odvolacom konaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.