Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/242/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206682
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812206682.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1. Ľ.P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX, XXX XX
L. V. B., v 2. X. R., XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX, XXX XX L. V. B. za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného v 1. rade Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5,
080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7,
091 01 Stropkov o zaplatenie 5.565,37 s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 1717,63 eur spolu s príslušenstvom, a to v časti úroku z

omeškania nad 8,50% ročne zo splátok úveru po 49,33 eur splatných odo dňa 21.7.2008 do 21.10.2008
až do dňa zaplatenia, úroku z omeškania nad 6,50% ročne zo splátky úveru vo výške 49,33 eur splatnej
odo dňa 21.11.2008 až do dňa zaplatenia, úroku z omeškania nad 5 % ročne zo splátky úveru vo výške
49,33 eur splatnej odo dňa 21.12.2008 až do dňa zaplatenia, úroku z omeškania nad 10 % ročne zo
splátok úveru po 49,33 eur splatných odo dňa 21.1.2009 do 21.2.2009 až do dňa zaplatenia, úroku z
omeškania nad 9,50 % ročne zo splátky úveru vo výške 49,33 eur splatnej odo dňa 21.3.2009 až do
dňa zaplatenia, úroku z omeškania nad 9,25 % ročne zo splátky úveru vo výške 49,33 eur splatnej odo

dňa 21.4.2009 až do dňa zaplatenia, úroku z omeškania nad 9 % ročne zo splátok úveru po 49,33 eur
splatných odo dňa 21.5.2009 do 21.3.2011 až do dňa zaplatenia, úroku z omeškania nad 9,25 % ročne
zo splátok úveru po 49,33 eur splatných odo dňa 21.4.2011 do 21.6.2011 až do dňa zaplatenia, úroku z
omeškania nad 9,50 % ročne zo splátok úveru po 49,33 eur splatných odo dňa 21.7.2011 do 21.10.2011
až do dňa zaplatenia, úroku z omeškania nad 9,25 % ročne zo splátky úveru vo výške 49,33 eur splatnej
odo dňa 21.11.2011 až do dňa zaplatenia, úroku z omeškania nad 9,00 % ročne zo splátok úveru po
49,33 eur splatných odo dňa 21.12.2011 do 21.6.2012 až do dňa zaplatenia, úroku z omeškania nad
8,75 % ročne zo sumy vo výške 1. 479,90 eur splatnej odo dňa 21.7.2012 až do dňa zaplatenia.

Súd žalobu žalobcu zamieta.

O trovách konania b u d e rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 30 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 02.07.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia
sumy 5565,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4942,38eur od 29.07.2010

do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej dňa 04.11.2009 medzi postupcom T. T., a.s. a postupníkom spol. EOS KSI
Slovensko s.r.o., postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Ďalej uviedol, že pôvodný
veriteľ a žalovaní uzatvorili dňa 16.12.2004 Zmluvu č. 561277798 ( ďalej len „Zmluva“ ), ktorejsúčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe Zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovaným
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve

a Všeobecných podmienkach. Zmluva obsahovala všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili
v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy, postupca od Zmluvy
odstúpilavyzvalžalovanýchnaúhradudlžnejsumy.Kudňupostúpeniapohľadávkapredstavovalasumu
5565,37 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4942,38 eur, riadneho úroku vo výške 0,00 eur, úroku z

omeškania vo výške 622,99 eur a ostatného príslušenstva v sume 0,00 eur v súlade s prílohou k zmluve
o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým
systémomapredstavujeaktuálnudlžnúsumu.ŽalovanýĽ.R.uznaluvedenýzáväzokvDohodeouznaní
záväzku. Úrok z omeškania si uplatňuje žalobca počnúc dňom 29.07.2010, t.j. dňom nasledujúcim
po účinnosti postúpenia pohľadávok, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o
postúpení pohľadávok. Žalovaní ku dňu podania žaloby neuhradili žiadnu sumu. Dlžná suma je preto

vo výške 5565,37 eur a pozostáva z istiny úveru vo výške 4942,38 eur, riadneho úroku vo výške 0,00
eur, úroku z omeškania vo výške 622,99 eur.

Žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že so žalobou žalobcu nesúhlasia a vzniesli námietku premlčania.

Vedľajší účastník na strane žalovaného v 1. rade vzniesol námietku premlčania a navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to Zmluvou o splátkovom úvere
zo dňa 16.12.2004, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa

04.11.2009 medzi T. T., a.s. a žalobcom a prílohou č. 1 k tejto zmluve zo dňa 04.11.2009, Dohodou
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 26.06.2010, Oznámeniami o postúpení
pohľadávky zo dňa 20.11.2009, pokusmi o zmier zo dňa 12.06.2012. Ďalej vykonal dokazovanie
výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade, písomným podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 14.09.2012,
písomným podaním žalobcu zo dňa 26.10.2012, dňa 26.11.2012, dňa 10.12.2012 spolu s prílohami,

písomným podaním žalobcu zo dňa 12.2.2013, výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade
a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaní v 1. a 2 rade vo svojej výpovedi uviedli, že si osvojujú námietku premlčania vznesenú vedľajším
účastníkom. Nepopreli, že uzatvorili dohodu so T. T. o splátkovom úvere s tým, že tento úver splácali

dokiaľ mal žalovaný v 1. rade prácu. Boli aj v T., ponúkali splátky tak, ako doposiaľ, avšak s tým
nesúhlasili udávajúc, že ich dajú k súdu. Preto už nesplácali. Žalovaný v 1. rade uviedol, že približne
pred dvoma rokmi doma podpísal dohodu. Pán, ktorý u nich bol a ktorý im dal túto dohodu podpísať
ich nepoučoval o tom, že uznávajú premlčanú pohľadávku, premlčaný dlh. Toto podpísali prisľúbiac, že
budú dodržiavať 90-eurové splátky, avšak tieto už tiež nedodržiavali.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žiada žalobe vyhovieť, poukazuje na tú
skutočnosť, že žalovaní uzatvorili Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.

Vedľajší účastník na strane žalovaného v 1. rade uviedol, že z opatrnosti vznáša námietku premlčania

žalovanej pohľadávky a navrhol priznať náhradu trov konania, na zaplatenie ktorých nech je zaviazaný
žalobca.

Dňa 26.06.2010 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej
len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaný

v 1. rade ako osoba uvedená v bode 1.2 uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi,
ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva
z istiny v sume 4942,38 eur a príslušenstva pohľadávky a nákladov na inkasné konanie v sume 150
eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.2 tejto dohody
vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Postupca T. T., a.s. ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 16.12.2004 v súlade s ust.
§ 497 ž 507 Obchodného zákonníka zmluvu o splátkovom úvere č. 531277798. Podľa článku. I. zmluvy,
predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienokdohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 3319,39 eur (100 000,-Sk), premenlivá úroková sadzba
bola ku dňu podpisu zmluvy dohodnutá vo výške 11,80 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou
mesačných splátok vo výške 49,33 eur (1486,- Sk) splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky

bola dňa 20.01.2005 a konečná splatnosť úveru dňa 20.12.2014.

Podľa bodu 2. článku V. zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s VOP a Úverovými podmienkami,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so sadzobníkom a
súhlasí s nim, pričom pre účely úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky

vydané Veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002.

Ako vyplýva z bodu 3. článku V. zmluvy všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej
zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

Podľa bodu 4. článku V. zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú,
podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), banka poskytne
splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok

uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu
uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov
a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

AkovyplývazČlánku7.,body7.3.2.,7.3.3.VOP,pohľadávkuzúveru,ktorásaskladázistiny,jejsúčastia

príslušenstva spláca Klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť poukázanou sumou nakladať.

Podľa Článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa

predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň
každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere resp. spôsobom
v nej dohodnutým, počas ktorého sú Bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po
ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.

V zmysle Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany Klienta alebo, ak je Klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny
alebo úrokov, ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,
t. j. požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy
o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere,

alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej
doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky
vrátane jej príslušenstva.

Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 spolu s jej prílohou č. 1, kde je

uvedené meno a priezvisko žalovaných v 1. a 2. rade spolu s číslom úverového účtu, došlo k postúpeniu
pohľadávky z postupcu - T. T., a.s. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia
žalobcu v tomto konaní.

Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 vyplýva, že úverová zmluva bola

uzavretá dňa 16.12.2004. Ku dňu postúpenia pohľadávky 4.11.2009 bol počet dní omeškania 1233 dní.

Právny zástupca žalobcu listami zo dňa 12.06.2012 vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na uhradenie
pohľadávky spolu v sume 6550,16 eur pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške 4942,38 eur,
zmluvných/zákonných úrokov vo výške 834,79 eur, úrokov z omeškania vo výške 622,99 eur a dlžníkom

uznaných nákladov inkasného konania vo výške 150 eur.

Rozsudkom zo dňa 12.2.2013 č.k. 4C/242/2012-56 súd žalobu zamietol, žalovaným náhradu trov
konania nepriznal a žalobcu zaviazal uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 476,46 eur.Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa
24.10.2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
uznesenia uviedol, že súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že uplatnená pohľadávka bola

splatná už ku dňu postúpenia pohľadávky dňa 4.11.2009 a keďže žalobca podal žalobu dňa 2.7.2012,
teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, námietka premlčania bola vznesená dôvodne.
Rozhodujúcou pre vyslovenie záveru o premlčaní pohľadávky je otázka jej splatností. Z ustanovenia §
101 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V predmetnej právnej

veci bol čas splnenia zrejme dohodnutý alebo vyplýval z iných právnych skutočností, t,j. z vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti celého záväzku. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvého stupňa túto
základnú otázku nevyriešil. Samotné konštatovanie, že z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávky
vyplýva, že ku dňu 4.1.2009 boli žalovaní 1,233 dní v omeškaní s úhradou predmetnej pohľadávky,
pre záver o splatnosti celého záväzku, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa, nepostačuje. Obsahové
náležitosti rozsudku určuje § 157 O.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti

a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho
odôvodnenia. V tejto súvislosti je teda právne významné ustanovenie § 157 O. s. p., ktoré vypočítava, čo
súd musí v odôvodnení rozsudku uviesť. Okrem iného má výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil
a prečo nevykonal ďalšie dôkazy, prípadne ako vec právne posúdil. Dbá vždy o tom, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa tak účastníkovi odníma
možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické
zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. Vychádzajúc
zuvedenéhoodvolacísúdmuselkonštatovať,ževzmysleustanovenia§221ods.1písm.f)aods.2O.s.
p. je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V ňom bude úlohou súdu prvého

stupňa podrobne odôvodniť svoje rozhodnutie vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej vedľajším
účastníkom, ktorú súd prvého stupňa, ako z rozhodnutia vyplýva, posudzoval podľa ustanovenia §
101 Občianskeho zákonníka. V napadnutom rozhodnutí poukazuje súd prvého stupňa na skutočnosti,
ktoré nie sú pre odvolací súd jasné a zrejmé. Z tohto dôvodu bolo problematické zaujať stanovisko
k takto nezrozumiteľnému a nedostatočnému zdôvodneniu rozhodnutia súdu prvého stupňa v otázke

premlčania.

Súd následne vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením sa s písomným podaním žalobcu zo dňa
24.2.2014sprílohamiazodňa24.3.2014,písomnýmvyjadrenímvedľajšiehoúčastníkazodňa4.3.2014,
výpoveďou žalovaných, prednesmi právnych zástupcov žalobcu ako aj vedľajšieho účastníka a zistil

nasledovný skutkový stav:

V písomnom podaní zo dňa 24.2.2014 žalobca uviedol, že dňa 16.12.2004 pôvodný veriteľ uzatvoril so
žalovanými Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovaným úver vo
výške 3.319,39 eur V zmysle sa žalovaní zaviazali splatiť úver s úrokovou sadzbou vo výške 11,80

% p.a. V zmysle čl. zmluvy sa žalovaní zaviazali zaplatiť poplatok za správu úveru vo výške 1,66
eur mesačne a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z výšky úveru, teda vo výške 66,39 eur.
V zmysle zmluvy sa žalovaní zaviazali splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou
pravidelných mesačných splátok vo výške 49,33 eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.01.2005
a s konečnou splatnosťou dňa 20.12.2014. V zmysle čl. III. bodu 7. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli,

že v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru, je dlžník povinný platiť úrok z omeškania vo
výške určenej veriteľom zverejnením. V zmysle výňatku z úrokových sadzieb je výška úrokovej sadzby
pre úrok z omeškania 26,40 % p.a. Dňa 04.11.2009 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu vyššie uvedenú
pohľadávku v celkovej výške 5.565,37 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4.942,38 eur a z úroku z
omeškania vo výške 622,99 eur. Žalovaní dňa 16.12.2004 čerpali peňažné prostriedky v celkovej výške

3.319,39 eur. Žalovaní z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 947,02 eur. Položka „Počet
dní omeškania“ v Prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok predstavuje počet dní od poslednej úhrady
žalovaného do postúpenia pohľadávky.

V písomnom podaní zo dňa 24.3.2014 žalobca uviedol, že požaduje od žalovaného zaplatenie

neuhradených a nepremlčaných splátok ku dňu podania návrhu na začatie konania, t.j. 78
nepremlčaných splátok (splátku splatnú odo dňa 20.07.2008 až do 20.12.2014), v celkovej výške
3.847,74 eur a navrhol zaviazať odporcu na povinnosť zaplatiť sumu vo výške 3.847,74 eur spolu s
úrokom z omeškania z jednotlivých splátok splatných od 21.7.2008 do 21.7.2012. V zmysle rozhodnutiaNS SR sp.zn.: 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013 má súd za to, že zmluva o úvere upravená
ustanoveniami S 497 až § 507 Obchodného zákonníka je t zv. absolútnym obchodom, čo znamená,
že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom.

V zmysle článku 19 bod 18.16 Všeobecných obchodných podmienok Klient výslovne súhlasí s tým,
že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či
sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého
vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek
požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu

osobu. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 zákona číslo 40/1964 Zb. veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001
Z.z. ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá
nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. V zmysle dôvodovej správy k ustanoveniu
§ 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. „V odseku 8 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou." Vzhľadom
na uvedené má žalobca za to, že je možné postúpiť nezosplatnenú pohľadávku banky osobe, ktorá nie

je bankou a to bez súhlasu žalovaného.

Vedľajší účastník v podaní zo dňa 4.3.2014 uviedol, že Krajský súd v Prešove v odôvodnení zrušujúceho
rozhodnutia konštatuje, že je potrebné sa zaoberať presným stanovením termínu splatnosti pohľadávky,
nakoľko údaj o počte dní omeškania na to nepostačuje. Žalobca si žalobou uplatňuje od žalovaných

nárok na zaplatenie sumy 5.565,37 eur s príslušenstvom. Pohľadávku nadobudol žalobca na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04. 11. 2009 od T. T., a.s. (ďalej len T., a.s.). Právny predchodca
žalobcu uzavrel so žalovanými dňa 16. 12. 2004 Zmluvu č. 0561277798 na základe ktorej poskytol
právny predchodca žalovaným finančné prostriedky. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že pre
porušenie zmluvných povinností právny predchodcu žalobcu „odstúpil od zmluvy“ a vyzval žalovaných

na úhradu dlžnej sumy. Z podania žalobcu zo dňa 6. 2. 2013 označeného ako „pokus o zmier“ zasa
vyplýva, že pôvodný veriteľ T., a.s. vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Neuviedol však,
k akému dátumu tak jeho právny predchodca učinil. Žalobca teda doposiaľ nepredložil žiaden dôkaz
o tom, aby jeho právny predchodca skutočne úverový vzťah nejakým spôsobom ukončil. Pre prípad,
že žalobca takýto dôkaz súdu nepredloží, resp. ak bude tvrdiť, že k ukončeniu úverového vzťahu pred

postúpením pohľadávky nedošlo, vedľajší účastník vznáša námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
keďže zmluvu o postúpení pohľadávok považuje za neplatnú. T., a.s. ako banka je držiteľom „bankového
povolenia“ podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, teda nemohla postúpiť žalobcovi ako „nebanke“ tzv. živý
úver, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka vo svojom prednese uviedol, že s čiastočným zastavením
konania súhlasí s tým, že pokiaľ sa týka zvyšku žiada žalobu zamietnuť. Žalobca v žalobe ako aj v podaní
pokus o zmier hovorí, že od úverovej zmluvy odstúpil resp. že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť.
Žiaden relevantný dôkaz o ukončení úverového vzťahu však žalobca nepredložil. Žalobca nedisponuje
bankovým povolením, preto jeho právny predchodca mohla naňho postúpiť svoju pohľadávku len v

zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že banka môže na
nebanku postúpiť len pohľadávku zodpovedajúcu nesplácanému dlhu resp. zodpovedajúcu tomuto
peňažnému záväzku. V prvej vete tohto ustanovenia sa píše, ak i napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky je jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj nebanke. Žalobca do dnešného dňa nepreukázal ani
splnenie prvej podmienky a teda písomnej výzvy banky dlžníkom, že sú v omeškaní so splnením dlhu
90 dní a aby tento svoj nesplácaný dlh zaplatili. A po druhé, banka si nemôže jednoducho skapitalizovať
celý úver, ktorý mal trvať v predmetnej právnej veci až do roku 2014 a následne celý tento úver

postúpiť na nebanku. V roku 2010, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky, mohla T. T. na žalobcu
postúpiť len časť nesplácaného dlhu teda jednotlivé splatné splátky úveru. Do dnešného dňa to však
preukázané nebolo. Z uvedeného dôvodu trvajú na vznesenej námietke aktívnej vecnej legitimácie,
keďže zmluvu o postúpení pohľadávok považujú za neplatnú. Túto právnu argumentáciu potvrdzuje ajdôvodová správa v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorá uvádza, že v odseku 7 sa upravuje
možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe,
ktorá nie je bankou. Z uvedeného je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť postup postúpiť

pohľadávku zodpovedajúcu nesplácanému dlhu teda splatné splátky úveru. Absolútne tu nie je vylúčená
možnosť, aby banka na nebanku postúpila pohľadávku z celého úverového vzťahu, jednoducho stačilo
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. V predmetnom však do dnešného dňa nebolo preukázané, aby banka
mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásila.

Právny zástupca žalobcu o svojom prednese uviedol, že pokladá námietku vznesenú vedľajším
účastníkom ako aj v nadväznosti naň žalovanými za nedôvodnú a to z toho titulu, že aktívna legitimácia
vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky. Argumentáciu vedľajšieho účastníka o tom, že ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona o bankách neumožňuje postúpiť banke pohľadávku, ktorá je predmetom tohto
konania, je nedôvodné. Z ustanovenia § 92 ods. 8 priamo z gramatického výkladu tohto ustanovenia
vyplýva, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku a to i len časti, v takom

prípade vzniká oprávnenie banky v rozsahu tohto záväzku, postúpiť túto pohľadávku na iný subjekt. Nie
je samozrejme dôvodná argumentácia vedľajšieho účastníka o tom, že k postúpeniu pohľadávky nie je
možnédôjsťažebybolaztohtodôvoduzmluvaneplatná.Takýtovýkladjevrozporesúčelomazmyslom
ustanovenia zákona, ktoré v danom prípade smeruje k ochrane osobných údajov klientov bánk, ale nie
k obmedzeniu banky v postupovaniach a následnom uplatnení pohľadávok. V danom prípade preto

nepochybne podmienky na postúpenie pohľadávky splnené boli, žalovaní boli v omeškaní, boli vyzvaní
na zaplatenie pohľadávky a tak isto je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca si v danom prípade
uplatňuje len splátky, k splneniu ktorých sa zaviazali žalovaní v zmluve o splátkovom úvere a vo výške
určenej v zmluve. Žalovaní evidentne celkom zjavne túto povinnosť nesplnili, preto je žaloba dôvodná.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (účinný v čase uzavretia úverovej
zmluvy), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z

pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2004, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v
takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o
dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (znenie účinné od
1.4.2004).

Nauvedenýprávnyvzťahjetotižpotrebnéaplikovaťzákonzákonč.634/1992Z.z.oochranespotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa

ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

V zmysle § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo

sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany

dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Z § 100 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (podľa § 111 Občianskeho
zákonníka).V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna

konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

V zmysle ust. § 96 ods. 1 a ods 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,
a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj je návrh vzatý späť
v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak

dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podaním zo dňa 24.3.2014 žalobca zobral späť žalobu v časti sumy 1717,63 eur s príslušenstvom. V
predmetnej sume bol vyčíslený aj úrok z omeškania z dlžných splátok vo výške 622,99 eur. Žalovaní

ako aj vedľajší účastník s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili, preto vzhľadom na vyššie uvedené
súd konanie v rozsahu späťvzatia zastavil.

Vedľajší účastník na strane žalovaného v 1. rade ako aj žalovaní v 1. a 2. rade v priebehu súdneho
konania vzniesli námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, s ktorou žalovaní súhlasili, úlohou

súdu bolo preto sa so vznesenou námietkou vysporiadať.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými
v 1. a 2. rade bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení,
ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako
aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v

tomto konaní. Aj z oznámenia a postúpení pohľadávky je zrejmá výška pohľadávky s tým, že postupca
dlžníkom oznámil, že od okamihu doručenia oznámenia je možné splniť záväzok vo výške 5.565,37
eur výlučne plnením postupníkovi. Uvedené nasvedčuje tomu, že v čase postúpenia už musela byť
pohľadávka zosplatnená, nemohlo preto dôjsť iba k postúpeniu jednotlivých splatných splátok úveru,
ako to naznačil vedľajší účastník. Zmenu žalobného návrhu zo strany žalobcu je tak možné chápať ako

určitú procesnú obranu z jeho strany s ohľadom na vývoj v priebehu konania, ktorá by mu mala privodiť
úspech v spore.Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 vyplýva, že ku dňu 04.11.2009 boli
žalovaní 1233 dní v omeškaní s úhradou predmetnej pohľadávky. Na základe uvedeného je zrejmé, že
ku dňu postúpenia už uplynula trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,

ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, teda pohľadávka bola v tom
čase už premlčaná.

Ďalej z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nepochybne vyplýva, že žalovaná
v 2. rade predmetnú dohodu nepodpísala. Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania, súd

žalobu podanú na tunajšom súde dňa 2.7.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej
doby, voči žalovaným zamietol. Premlčacia doba začala plynúť najneskôr 1233 dní spätne ku dňu
postúpenia, preto dňa 4.11.2009 už bola trojročná premlčacia doba uplynutá a celá pohľadávka žalobcu
voči žalovaným bola premlčaná.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie

štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo

funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie §
54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré

typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo

(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

Súd je toho názoru, že ust. čl. V. bod 4. zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 16.12.2004 v rozpore
s § 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovaných ako spotrebiteľov, keďže výlučnou aplikáciou
Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní.
Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky

hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel
od Obchodného zákonníka.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom

vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).Žalobca vo svojom písomnom podaní uviedol, že údaj o počte dní omeškania v Prílohe k zmluve
o postúpení pohľadávok predstavuje počet dní od poslednej úhrady žalovaného do postúpenia
pohľadávky. Z predloženej platobnej histórie na úverovom účte žalovaných je zrejmé, že posledná

úhrada bola vykonaná bezhotovostnou splátkou úveru v sume 36,33 eur (1094,60 Sk) dňa 13.9.2006.
Od úhrady poslednej splátky úveru dňa 13.9.2006 do dňa postúpenia pohľadávky dňa 4.11.2009 ubehlo
1147 dní, nie však 1233 dní. Uvedená informácia žalobcu je tak zavádzajúca.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými dňa 16.12.2004

zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej im poskytol finančné prostriedky. Zo samotnej žaloby
vyplýva, že pre porušenie zmluvných povinností právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy a
vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Žalobca zámerne v konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom,
aby od úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu skutočne odstúpil. Z podania žalobcu zo dňa
12. 06. 2012 označeného ako pokus o zmier, nepochybne vyplýva, že pôvodný veriteľ T. T., a. s.,
vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, avšak žalobca zámerne neuviedol, ku ktorému dňu

tak učinil. Žalobca nepredložil dôkaz o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru pôvodným veriteľom.
Keďže žalobca relevantne nepreukázal akým spôsobom bol úverový vzťah ukončený, jediným dôkazom
preukazujúcim túto skutočnosť je výstup z bankového systému označený ako príloha k zmluve o
postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 4.11.2009 (č. l. 21 spisu). Z uvedenej prílohy totiž
nepochybne vyplýva, že pohľadávka bola ku dňu 4.11.2009 v

omeškaní 1233 dní. Z uvedeného je preto zrejmé, že úverový vzťah bol ukončený v júni 2006.
Uvedenému svedčí aj skutočnosť, že právny predchodca žalobcu ako banka je držiteľom bankového
povolenia podľa § 7 ods. 1 Zákona o bankách, a teda nemohla postúpiť žalobcovi ako nebanke tzv. živý
úver, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka. Predmetom postúpenia teda už
mohlabyťibapohľadávkazukončenéhoúverovéhovzťahu.Súdpoukazujenaobdobnýnázorvyslovený

v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.1.2014 sp.zn. 3Co/191/2013.

Podľa dôvodovej správy k § 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách základnými bankovými činnosťami,
ktorých výkon súčasne môžu vykonávať iba banky alebo subjekty, ktorým to výslovne povolí osobitný
zákon sú prijímanie vkladov a poskytovanie úverov. Na výkon týchto činností musia mať banky bankové

povolenie. Takéto prísne vymedzenie súbehu prijímania vkladov a poskytovania úverov iba pre subjekty
osobitne povoľované, regulované a kontrolované je dôležité z toho dôvodu, že tieto subjekty pracujú v
prevažnej miere s finančnými prostriedkami vkladateľov, ktorých záujmy sú týmto zákonom chránené.

V danej súvislosti je potrebné poznamenať, že nemožno očakávať od žalobcu, že bude preukazovať

skutočnosti, ktoré sú na prospech žalovanej strany, preto je zrejmé, že žalobca zámerne v konaní
nepredložil žiaden dôkaz o tom, aby od úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu skutočne
odstúpil resp. o zosplatnení, prípadne inom ukončení úverovej zmluvy. Za stavu, kedy je už v konaní
vznesená žalovanými námietka premlčania, nemôže ísť uvedená skutočnosť na ťarchu žalovaných ako
spotrebiteľov najmä s poukazom na skutočnosť, že títo prestali úver úplne splácať ešte v roku 2006,

pričom žalobca podal žalobu na súde až takmer po šiestich rokoch od poslednej úhrady. Uvedené
konanie je možné považovať za úmyselné navyšovanie príslušenstva pohľadávky a vo vyšie uvedených
súvislostiach je možné ho označiť aj ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka.

Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje proti žalovanému v 1. rade aj z titulu toho, že s ním uzatvoril
dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu a z toho, že žalovaný v tomto dokumente prehlásil, že má
vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty

( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutímpremlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu odporcom.

Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je potrebné považovať za dodatok k predbežne
formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj
právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda
nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou dlžník uznáva premlčaný dlh, takéto uznanie
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny,
nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo

že v čase uznania neexistoval.

Z vykonaného dokazovania a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaný v 1. rade uznal dňa 26.06.2010. Ako už bolo uvedené vyššie,
pohľadávka žalobcu bola premlčaná už ku dňu postúpenia 4.11.2009. Žalovaný v 1. rade tak podpísal

dohodu o uznaní až po uplynutí premlčacej doby, teda uznal už premlčaný dlh.

V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené
vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu
a vznik právnych následkov uznania.

Uznanie záväzku žalovaným bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď

nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v
bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3.
označenom ako forma splatenia záväzku a to až v posledných ustanoveniach. V danom prípade totiž ide
o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového

kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu,
najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj z výpovede
žalovaného v 1. rade vyplýva, že zamestnanec žalobcu nijako nevysvetľoval žalovanému obsah dohody,
prípadne či sa jedná o premlčanú pohľadávku, alebo nie. Zamestnanec žalobcu naviac sám vyhľadával
dlžníka za účelom podpisu dohody, teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádzala od

spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna
situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé aj z
výpovede žalovaného, že význam obsahu formulára, ktorý podpísal mu nebol zrejmý. Vzhľadom na takto
predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o
skutočný prejav vôle žalovaného uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

V zmysle § 558 možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní
vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď
dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo preprávny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté
právne následky.

Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Cdo/197/2009 zo dňa 25.3.2010 zaujal názor, že „pokiaľ žalobca
nevyzvalžalovanúdoapríla2001,t.j.dokoncavšeobecnej3-ročnejpremlčacejdoby,ktorázačalaplynúť
od nasledujúceho dňa po poskytnutí pôžičky v apríli 1998, na splnenie dlhu a žalovaná až následne
listom z 18.9.2001 uznala svoj dlh čo do dôvodu a výšky (§ 558 Občianskeho zákonníka) nevediac
pritom, že uznáva premlčaný dlh, takýto uznávací prejav žalovanej nezaložil plynutie novej 10-ročnej

premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka...“.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na výpoveď žalovaného v 1. rade o tom, že nebol poučený o tom,
že pohľadávka, ktorú má uznať, bola v čase podpisu premlčaná, súd dospel k záveru, že prehlásenie
žalovaného v 1. rade o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak, ako bolo vykonané v dohode o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 26.6.2010 nezakladá právny následok uznania

premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania, súd žalobu podanú na tunajšom súde dňa
2.7.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, voči žalovanému v 1. rade zamietol.

Podpisom takejto formulárovej dohody žalovaný v 1. rade ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné
postavenie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka

Uznanie záväzku žalovaným bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana

- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k

akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných
praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v

rovine súkromného práva.

V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (účinný
v čase podpisu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku) sa rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu

spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane
spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o

nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného

člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona

o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 26.06.2010, ktoré podpísal žalovaný v 1. rade, súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to
nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovaným súd považuje za právne neúčinné, pretože

žalovaný nemal vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí
splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle
žalovaného uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Z uvedeného je
zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaný uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísal.
Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti žalovaného nepoučil o následkoch podpisu

dohody a uznania, naviac sám iniciatívne vyhľadal žalovaného, ktorý v dobrej viere a snahe uhradiť
dlh v splátkach, podpísal formulár, obsah ktorého mu nebol úplne zrejmý. Žalobca sám vyhľadal
žalovaného v mieste jeho trvalého bydliska, čo je nepochybné, keď ako miesto uzavretia dohody
je uvedená obec trvalého bydliska žalovaného. V dôsledku takéhoto konania mohol byť žalovaný
konfrontovaný rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia

mohlo ovplyvniť žalovaného v jeho správaní, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače
uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka
žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí
žalovaného, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť žalovaným vykonaný bez náležitého
oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v konečnom dôsledku k jeho zaviazaniu sa

k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych
predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcu, o ktorých žalovaný
nemal vedomosť.

Zo samotného znenia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je zrejmé, že sa jedná

o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej strane vo forme povolenia
splátok dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty
na uplatnenie žalobného nároku. Zo samotného textu predmetnej dohody vyplýva, že ide o formulár,
ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne do
formulára dopisované rukou. Ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj

záväzok, ale aby dosiahol možnosť uhrádzať svoj dlh v splátkach. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný
žalobcom, nie však žalovanými ako spotrebiteľmi, ktorý obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť.

Taktiež súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť a to, že ak mal žalobca skutočne eminentný záujem na
úhrade záväzku žalovaným, ktorý možno vyvodiť práve z jeho iniciatívy vyhľadať osobne žalovaného

za účelom uzavretia splátkového kalendára a dojednania splátok, a tým akéhosi aktu ústretovosti z jeho
strany voči žalovanému, no za súčasného dojednania straty výhody splátok v prípade ich nesplácania
podľa splátkového kalendára, za stavu, keď žalovaný splátkový kalendár nedodržiaval a tým sa stal
splatným celý žalovaným uznaný dlh, podal žalobu po dvoch rokoch s uplatnením úroku z omeškania za
celé obdobie od účinnosti postúpenia predmetnej pohľadávky. Celé toto konanie vrátane zabezpečenia

uznaniazáväzkumožnopotomhodnotiťakokonanieprinajmenšomšpekulatívnescieľomzabezpečenia
exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči žalovanému na pohľadávku, ktorá síce je tvorená
dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no príslušenstvom pohľadávky spočívajúcom jednak v úrokoch z
omeškania za niekoľko rokov omeškania, ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho
zastúpenia, ktorá suma môže v konečnom dôsledku niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu, ktorú v

konečnom dôsledku bude musieť žalovaný uhradiť.

Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje
dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkona prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ a zároveň ustanovenia o tom, že dlžník
vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, napriek tomu, že v čase podpisu
predmetnej dohody ešte nebola pohľadávka premlčaná. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa

prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

Je možné konštatovať, že ide o nekalú praktiku zo strany žalobcu, ak pri dohodách o uzavretí
splátkového kalendára navádza vo formulároch dlžníka k uznaniu premlčaného dlhu. Naviac vyhlásenie
o tom, že ide o premlčaný dlh a rovnako o jeho následkoch bolo žalobcom dopredu pripraveným textom

v podobe formulára, ktorý bol vytlačený drobným písmom. Text vyhlásenia o premlčanom dlhu splýva
a stráca sa v ďalšom texte formulára, čo spôsobuje, že bežný priemerne informovaný spotrebiteľ si
ho nemusí všimnúť, prehliadne ho a neprečíta si ho. Aj v prípade, že by uvedený text prečítal a
nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych dôsledkov
uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby.

Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 26.06.2010, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku,
lebo pri uzavretí predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa
nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, teda absolútne
neplatný, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom uplatnená
pohľadávka bola splatná už ku dňu postúpenia pohľadávky dňa 4.11.2009. Žalobca podal žalobu na
súde dňa 02.07.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Námietka premlčania
žalovaných tak bola vznesená dôvodne, preto súdu neostávalo iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu

zamietnuť.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §

166 sa nepoužije.

S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote,
možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.