Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 14, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/204/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222129
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č.

25, Bratislava, IČO: 35807598, v konaní zastúpená : Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanej : Slovenská republika zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. č.13, o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, majetkovej škody v sume a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Júliou
Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou Okresnému súdu Nové Zámky 27.9.2012 domáhala zaviazania žalovanej

na zaplatenie majetkovej škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 827,96 Eur titulom
náhrady škody podľa Zákona č. 514/2000 Z.z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Nové Zámky v exekučnej veci vedenej proti povinnému P. V.. Žalobu odôvodnila tým, že v
pozícii oprávneného navrhla písomným podaním, a to postupom podľa ustanovenia § 38 a nasl.
Exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovu vykonať exekúciu, ktorá vznikla naplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Súdny exekútor predložil súdu návrh na
vykonanie exekúcie spolu s právoplatným exekučným titulom miestne a vecne príslušnému okresnému

súdu, t.j. Okresnému súdu Nové Zámky a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prijatím
žiadosti došlo k zákonnému založeniu povinnosti súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť
o nej v zákonom stanovenej dobe. V ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného
od 1.6.2011 je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie. Napriek uvedenému exekučný súd o žiadosti rozhodol s omeškaním viac ako 449 dní, a
to rozhodnutím, ktorým žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a to i napriek

tomu, že ona vyvinula enormné úsilie, aby docielila vecný posun v exekučnom konaní (po podaní
návrhu sa dotázala na stav konania a podávala sťažnosti na prieťahy v konaní). Uvedený postup
exekučného súdu hodnotí ako nesprávny, v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná a považuje ju za nesprávny úradný postup, ktorým jej
bola spôsobená majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto

období na správu pohľadávky vynaložila prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70,-Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-Eur,
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačnévýdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-Eur, čiže spolu
125,-Eur. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálne vecných nákladov, a
to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Zároveň si

uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného
článkom6ods.1Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím
času boli reálne ohrozené jej legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu
jej pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizík, že neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom dôjde k zániku povinného, dôjde k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
alebo k insolvencii povinného a najmä v prípade včasného rozhodnutia exekučného titulu mohla
efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky

a príslušenstva, pretože by vedela, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné
uskutočniť náhradu exekučného titulu. Uplatňuje si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za
vnútorné zásady do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenia
jej práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie

pohľadávky spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu sumu 827,96 Eur. Výpočet nároku urobil alikvotným pomerom 55,-Eur za každý mesiac omeškania
vzhľadom na nálezy ústavného súdu v ktorých bolo sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie
20.000,-Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka (660,-Eur za rok : 12 mesiacmi = 55,- Eur za
mesiac).

Pre vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Nové Zámky z prejednávania a rozhodovania vo veci
Krajský súd v Nitre uznesením č. 8NcC/416/2012-9 zo dňa 22.10.2012 vec prikázal na ďalšie konanie
Okresnému súdu Komárno.

Žalovaná podala písomné vyjadrenie k žalobe dňa 9.4.2014, ktorým žalobu ako neopodstatnenú

navrhla zamietnuť. Podanie žalobkyne považovala za zmätočné hlavne z toho dôvodu, že žalobkyňa v
žalobe neuvádza konkrétnu spisovú značku exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy
doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa dozvedela o
vzniku škody. Nepredložila ani jeden relevantný dôkaz na vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy.
V podaní síce uviedla časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú

dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať ona. V podaní neuvádza
kroky,ktorépodniklanaodstránenieneželanéhostavu.Neuviedlaanivrámcipredbežnéhoprerokovania
jej právneho nároku, či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní
predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné právne
prostriedky nápravy na urýchlenie konania. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu SR

z 3.5.2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25. Mala za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd
SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli jej doručené dňa 23.4.2012,
preto v čase podania žaloby na súd zákonná 6 mesačná lehota na prejednanie žiadosti do podania
návrhu neuplynula a preto nárok žalobkyne bol uplatnený na súde predčasne. Ďalej namietala, že

žalobkyňa i napriek výzve o doplnenie žiadosti o predbežné prejednanie svojho nároku na náhradu
škody nepreukázala požadované skutočnosti, nedoplnila žiadne informácie (dátum kedy sa dozvedela
o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu a ohrozenie práv zánikom povinného
resp. jeho insolvenciou, stratu kontaktu s povinným a pod.) a nedokázala uviesť skutočnosti, či bola
podaná sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy alebo ústavná sťažnosť. Neposkytla teda súčinnosť

na predbežné prerokovanie podanej žiadosti a tým zmarila akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
jej nárok, preto podľa § 4 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. uplatnený nárok žalobkyne
nepovažuje za predbežne prerokovaný. K nesprávnemu úradnému postupu poukázala na súdnu prax,
z ktorej vyplýva, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský

rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní. Mala za to, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí v prípade,
ak ide o exekučný titul podľa § 46 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu zo zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesenímzamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z týchto ustanovení vyplýva skutočnosť, že
15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Toto znenie je účinné od 1.6.2011, kedy bol Exekučný poriadok novelizovaný Zákonom č.

102/2011 Z.z. Pred 1.6.2011 ustanovenie § 41 ods. 2 písm.d) Exekučného poriadku znel: vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V samotnej dôvodovej správe je
k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku uvedené, že správnosť
aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok alebo exekučný titul osvedčila svojim
autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili

slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby
sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Zastávala názor, že lehota 15 dní sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, ale týka sa iba prípadu,
keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) EP). Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá
predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o

udeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Vnútroštátnysúdmápovinnosťexoffopreskúmaťmateriálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. V tejto súvislosti poukázala na judikatúru Ústavného súdu I. ÚS 16/02, z
ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy

v konaní. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu
najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. Ďalej namietala, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať
existenciu škody. Má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nekonkretizovala, či
uplatňujeskutočnúškodualeboušlýziskanavyšežalobkyňouuvádzanúpaušalizáciuvecnýchnákladov

nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodenej, ani za ušlý majetkový prospech a preto
nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobkyňa nepreukázala, že
zavinením súdu v danej exekučnej veci jej skutočne vznikla škoda, jej výšku, ani príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody

v zmysle citovaného zákona považovala žalobu za právne neopodstatnenú a žiadala ju v celom
rozsahu zamietnuť. K nemajetkovej ujme uviedla, že poskytnutie finančného zadostučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Vznik nemajetkovej ujmy u
fyzických osôb a právnických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich spoločnosť (flustrácia, úzkosť,
neistota, nedôvera) sú irelevantné, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť

ako právnická osoba. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie NS ČR č. 30Cdo 675/2011, podľa
ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní
nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im
nevzniká ujma priamo. Žalobkyňa uvádza aj zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto bližšie
nekonkretizuje. V súvislosti s ustanovením § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka uviedla, že nie je možné

opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, povahu a
praktiky podnikateľskej činnosti žalobkyne vnímanej verejnosťou negatívne, nespočetné konštatovanie
porušenia práv spotrebiteľa a rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s podnikateľskou činnosťou
žalobkyne. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala vznik, ani výšku skutočnej škody a prípadnej nemajetkovej
ujmy, tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a

uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Súd podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobkyne
a žalovanej. Právny zástupca žalobkyne prípisom došlým súdu 14.4.2014 požiadal o odročenie
pojednávania na iný vhodný termín z dôvodu, že v uvedenom čase boli vytýčené pojednávania v právnej

veci žalobcu CD Consulting s.r.o. proti žalovaným v konaniach vedených pred Okresným súdom Zvolen
pod sp. zn. 15C a 16C, pričom jeho klient trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní a vylučuje
substitúciu.

Podľa § 119 ods.2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod

na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti by mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň
keď sa účastník o dôvode dozvedel. Súd konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu žalobkynenebolo doručené včas v súlade s citovaným ustanovením O.s.p. a k žiadosti nebol pripojený žiaden
dôkaz o tom, v ktorých veciach Okresného súdu Komárno a kedy boli vytýčené pojednávania skôr ako
v predmetnej prejednávanej veci. Zároveň súd poznamenáva, že v plnomocenstve zo dňa 20.9.2012

udelenej žalobkyňou právnemu zástupcovi na zastupovanie v predmetnej veci žalobkyňa súhlasila,
aby splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Pre uvedené súd žiadosti o odročenie
pojednávania bez prejednania veci nevyhovel a podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti
účastníkov konania a právneho zástupcu žalobkyne. Vykonal vo veci dokazovanie oboznámením
obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky 9ER/1110/2012 a zistil nasledovný skutkový

a právny stav veci:

Dňa 20.6.2012 bola spísaná na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého návrh oprávneného:
Pohotovosťs.r.o.protipovinnémuP.V.Á.navykonanieexekúcienavymoženiepohľadávkyoprávneného
vo výške 217,05 Eur, úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 209,09 Eur od 21.1.2009 do
zaplatenia, trov konania 112,22 Eur a trov exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu č. SR 05912/09 zo dňa 24.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.8.2009 a vykonateľnosť
6.8.2009. Návrh na vykonanie exekúcie súdny exekútor postúpil Okresnému súdu Nové Zámky
13.8.2012 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia, zmluvou o úvere uzatvorenou medzi oprávneným a
povinným, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, exekučným titulom a výpisom oprávneného
z obchodného registra. Exekučný súd uznesením zo dňa 29.11.2012 zamietol žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal odvolanie o ktorom
rozhodnuté doposiaľ nebolo.

Podľa § 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Základnéprávonasúdnuochranupodľačlánku46ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyzaručuje,žekaždý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačlánku6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,aby
jehožiadosťbolaspravodlivo,verejneavprimeranejlehoteprejednanánezávislýmanestrannýmsúdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6
ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť

v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.

Podľa§1písm.a)ac)Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej

mociaozmeneniektorýchzákonovvzneníúčinnomod1.1.2009do31.12.2010 tentozákonupravujea)
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie

a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je štátny orgán.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 4 ods. 1 psím. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 - 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpisneustanovujeinak. Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju
inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a

na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odseku 1 a 2 .

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto konaní osobitným predpisom (Občiansky zákonník).

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 41 ods. 2 psím. d) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1.6.2011 exekúciu možno vykonať na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.

Podľa § 44 ods.1,2 citovaného zákona exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45 ) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní oddoručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods.2 Zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2011podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba
v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (písm. c) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských

komisií a zmierov nimi schválených (písm. d).
Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s
výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi, a to :
1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až § 17,
2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 18 a §19 Zákona č.
58/69 Zb.

Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musí ísť o porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých
úkonoch, ktoré sú realizované v rámci rozhodovacej činnosti, avšak sa bezprostredne neodrazia v
obsahu vydaného rozhodnutia. O zodpovednosti za takto vzniknutú škodu môže ísť iba za splnenia
toho predpokladu, že poškodenému vznikla škoda t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch,

ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom. Otázku, či došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, je potrebné vždy posúdiť podľa okolností konkrétneho prípadu. Úradný postup nespočíva
vo vydaní rozhodnutia a s rozhodnutím dokonca nemusí vôbec súvisieť. Všeobecne možno povedať,
že nesprávnym úradným postupom je porušenie poriadku postupu predpísaného právnymi normami.
Podmienkou zodpovednosti štátu je vznik škody nesprávnym úradným postupom. Táto škoda je

spravidla majetkovou ujmou, t.j. zmenšením majetku poškodeného. Môže však dôjsť aj tu k spôsobeniu
nemajetkovej ujmy. V každom prípade však musí byť daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním t.j. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnymúradnýmpostupomjeformouzodpovednostištátuzačinnosťtých,ktoríplniaúlohyštátnych
orgánov uvedené v § 1 ods.1. Nesprávnosť úradného postupu možno charakterizovať ako porušenie

postupu stanoveného právnymi normami.

Dôkazná povinnosť v tomto spore zaťažuje žalobkyňu, ktorá je povinná preukázať všetky základné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho
zákonníka sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je zodpovednosťou objektívnou, ktorej sa nemožno zbaviť (viď.
§ 3 ods. 2 citovaného zákona), čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné
preukazovať zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti, ale stačí preukázať vznik škody a to, že
táto je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie
majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, fyzickej alebo právnickej osobe,
znamená zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, ktorá je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom a spočíva v zmenšení existujúceho majetku
poškodeného alebo predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla

do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého
stavu nie je možné, alebo účelné. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného
síce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych. Medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pojem príčinnej súvislosti
treba chápať ako súhrn príčin, ktoré viedli k vzniku škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu.
Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
Všetky tieto zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel
od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu
úkonu a ku škode. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pojem nesprávneho úradného postupu

zákonpresnenevymedzuje,lenuvedenýmpríkladov.Všeobecnemožnonesprávnosťúradnéhopostupu
charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami, teda činnosťou orgánov a nie
rozhodovacou činnosťou.Žalobkyňažiadosťamionáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmydoručenýmižalovanejpostupne
od23.4.2012do25.9.2012požiadala opredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyvexekučných
veciach,vktorýchvystupujeakooprávnený,vedenýchnaokresnýchsúdochSlovenskejrepubliky,medzi

nimi aj vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky (viď Zoznam žiadostí, položku 4314). Súdu
nepredložilarovnopisnávrhunapredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodypodanéhožalovanej,
iba kópiu sprievodného listu k žiadostiam spolu so zoznamom žiadostí, ktorý zoznam obsahuje iba
číslo zmluvy, meno a priezvisko povinného, dátum jeho narodenia, spisovú značku súdneho exekútora
a označenie exekučného súdu. Z predložených dokladov nemožno zistiť výšku požadovanej úhrady

uplatnenej v danom prípade návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto súd
nemohol preveriť, či výška majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnená v tomto konaní je zhodná s
nárokom uplatneným v návrhu o predbežné prejednanie náhrady škody. Jej žiadosti do 6 mesiacov od
podania kladne vyhovené nebolo. Dôkazom uvedeného je aj obsah písomného vyjadrenia žalovanej.
Žaloba o náhradu škody a nemajetkovej ujmy bola podaná súdu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty,
ktorá plynula žalovanej na prejednanie nároku, avšak ku dňu rozhodovania súdu o žalobe je zrejmé,

že žalovaná nárok žalobkyne neuznala a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila v lehote
stanovenej zákonom, preto súd bol toho názoru, že žaloba nie je predčasne podaná.

V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z
hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení

účinnom od 1.7.2009), podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c), t.j. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky uvedené
v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z

uvedeného vyplýva, že už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie je exekučný súd oprávnený zo zákona skúmať, či rozhodcovský rozsudok nemá
také nedostatky, pre ktoré exekúcia nie je prípustná.

Zo samotného znenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva oprávnenie exekučného

súdu bez návrhu skúmať exekučný titul tak z formálneho, ako aj z vecného hľadiska (či exekučný titul
bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, či je vykonateľný). Ak je predmetom rozhodcovského
konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj v prípade, že účastník konania, ktorým je
spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd nie len oprávnený ale aj povinný skúmať platnosť

rozhodcovskej zmluvy a v prípade zistenia rozporu rozhodcovského rozsudku so zákonom nepovažovať
exekučný titul za vykonateľný. V danom prípade exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok,
ktorý bol súd oprávnený ex offo podrobiť kontrole za účelom zistenia, či bol vydaný v súlade so
zákonom o rozhodcovskom konaní, či zmluva o úvere o ktorý sa opiera rozhodcovský rozsudok
neobsahuje neprijateľné podmienky, či rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade so Zákonom o

rozhodcovskom konaní a v súlade s ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.

Žalovaná svoju obranu opiera predovšetkým o ustanovenie § 9 ods.2 Zákona č. 514/2003
Z.z., podľa ktorého pri posudzovaní predmetného právneho nároku možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom
konaní, alebo právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takéto znenie § 9

ods.2 je však platné iba od 1.1.2013 (od účinnosti Zákona č. 412/2012 Z.z.) Súd zisťoval, či v danom
prípade došlo k nedodržaniu zákonnej, resp. primeranej lehoty na rozhodnutie o žiadosti exekútora na
udelenie poverenia, ak áno, z akého dôvodu a či je tu dôvod na náhradu škody, resp. či žalobkyni vôbec
vznikla nejaká škoda.

Žalobkyňa nepreukázala (ani netvrdila), že v predmetnej exekučnej veci sa viedlo disciplinárne konanie,
riešila sťažnosť na prieťahy v konaní, o sťažnosti rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, alebo
Európskysúdpreľudsképráva.Vzhľadomnasúčasnéznenieustanovenia§9ods.2Zákonač.514/3003
Z.z. iba tieto podklady by mohli byť základom záveru o nesprávnom úradnom postupe súdu. Takétopodklady zákon predpisuje pre nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
iba od 1.1.2013, napriek tomu súd zastával názor, že toto ustanovenie treba brať do úvahy ako výklad
aplikácie pôvodného ustanovenia § 9 v znení platnom v čase začatia exekučného konania. Pri absencii

týchto podkladov nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v konaní.
Z exekučného spisu je zrejmé, že súd vo veci konal plynule, bez prieťahov, nakoľko žiadosť o udelenie
poverenia mu bola doručená 13.8.2012 a rozhodol o nej uznesením dňa 29.11.2012.

Súd nemal za preukázané nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden z predpokladov

pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, taktiež ani
vznik uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy, nakoľko ich vznik ani výšku žalobkyňa nepreukázala.
Nekonkretizovala, prečo samotné konštatovanie porušenia práva nie je pre ňu dostatočným
zadosťučinením. Nepredložila žiadne dôkazy, svoje tvrdenia náležite nezdôvodnila, nepreukázala aká
nemajetková (morálna) ujma jej ako právnickej osobe vznikla, ani závažnosť ujmy a jej následkov.
Iba všeobecne poukazuje na vnútorné zásahy do spoločnosti, na ovplyvňovanie podnikateľského

plánovania a rozhodovania, porušenie jej práv, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci,
čo vyčíslila sumou vo výške 20% istiny s príslušenstvom vymáhanej v danom exekučnom konaní. Z
vlastnej činnosti je súdu známe, že žalobkyňa ako nebankový subjekt v rozpore s platnými právnymi
predpismi na ochranu spotrebiteľov poskytuje množstvo úverov (viď výšku zmluvných úrokov, pokút,
ktoré nie sú zmluvnými stranami individuálne dohodnuté). Príjmy žalobkyne z týchto úverov v porovnaní

s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický dopad
na žalobkyňu a na jej ďalšiu existenciu. Skutočnosť, že žalobkyňa poskytuje úvery bez zabezpečenia,
bez preverovania solventnosti subjektov, návratnosť úveru, tak ako to robia iné peňažné ústavy,
nemožno vykladať na ťarchu žalovanej. Takému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V
súvislosti s uplatnenou majetkovou škodou súd poukazuje na to, že žalobkyňa nepreukázala, že v

prípadeudeleniapovereniabeztvrdenýchprieťahovvkonaníexekučnéhosúdubynebolodošlokvzniku
uplatnenej škody. Mala preukázať, že pred rozhodnutím exekučného súdu (pred údajnými prieťahmi)
bola majetková situácia povinnej taká, že by umožnila uspokojenie jej pohľadávky v celom rozsahu. Bola
povinná preukázať, že len v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu došlo k takému
zmenšeniu majetku povinnej, ktorá jej znemožnila uspokojiť pohľadávku priznanú exekučným titulom a

spôsobila jej škodu v celej výške vymáhanej pohľadávky. K znemožneniu uplatnenia práva oprávnenej
v občianskom súdnom konaní pre prekážku res iudicata a k nelegálnemu postupu súdu opätovným
posúdením práv oprávnenej priznaného právoplatným rozhodcovským rozsudkom súd poukazuje na to,
že žalobkyňa si nevyužila svoje zákonné právo napadnúť odvolaním rozhodnutia exekučného súdu o
zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia a o zastavení exekúcie, čiže nevynaložila právom očakávané

úsilie aby zabránila právoplatnému zastaveniu exekučného konania.

Dôkazné bremeno podľa § 120 ods.1 O.s.p. v tomto konaní zaťažuje žalobkyňu, pod čím sa rozumie
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z vykonaného dokazovania.
Je vecou účastníkov, aby sa o svoje práva starali a pokiaľ sa stane, že účastníkom produkovaný

dôkaz nesvedčí o jeho skutkových tvrdeniach, v spore podľahne. Žalobkyňa dôkazné bremeno v
danom prípade neuniesla. Vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázané, že žalobkyni vznikla
majetková škoda, alebo nemajetková ujma, ich výška, ani príčinná súvislosť medzi zavineným konaním
exekučného súdu a vznikom majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Nemal teda preukázané základné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a preto žalobu

ako neopodstatnenú zamietol.

Úspešnej žalovanej podľa § 142 ods.1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiadne trovy jej
nevznikli, ani si ich neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre
písomne vo 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postupsúdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.