Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 4, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Cb/108/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111225706
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8111225706.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsamosudkyňouJUDr.DanielouBaranovouvprávnejvecižalobcu:A-print,s.r.o.,so

sídlom Lipovce 110, 082 36 Lipovce, IČO: 36 822 451 zastúpeného JUDr. Petrom Rakom, advokátom so
sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov proti žalovanému: O., zastúpenému JUDr. Lukášom Kišeľákom,
advokátom so sídlom Jarková 63, 080 01 Prešov, o zaplatenie 2.513,47 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 1.047,80 eura na
účet právneho zástupcu žalovaného 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.9.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 2.513,47 eura s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 2.185,47 eura od 25.8.2010 do zaplatenia,
pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „žalovaný je odo dňa 30.04.2008 jediným konateľom a odo
dňa 30.06.2009 jediným spoločníkom spoločnosti A-media s.r.o., IČO: 36 822 388 so sídlom Prešov,
Reimanova 9, PSČ: 080 01 /ďalej len „ spoločnosť“/.
Platobným rozkazom Okresného súdu v Prešove zo dňa 20.9.2010 sp. zn.: 22 Rob 301/10, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.10.2010, bola spoločnosti uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovisumu2.185,47eur,úrokyzomeškaniavovýške9%ročnezosumy2.185,47eurdozaplatenia

a náhradu trov konania vo výške 131 eur za súdny poplatok a 197 eur za trovy právneho zastúpenia.
Žalobca podal na základe tohto rozhodnutia návrh na vykonanie exekúcie, pričom súdny exekútor JUDr.
Radovan Ferenc v exekučnom konaní sp. zn.: Ex 3132/10 oznámil, že pohľadávka sa v súčasnosti ako
aj do budúcna javí ako nevymožiteľná. Žalobcami výzvami na úhradu tejto pohľadávky, ktoré zasielal na
vedomie aj žalovanému, poukazoval na jeho osobnú zodpovednosť štatutárneho orgánu spoločnosti -
konateľa, na základe ktorej je možné vymáhať pohľadávky aj priamo voči osobe konateľa dlžníka, a to
podľa § 135a Obchodného zákonníka. Ohľadom splnenia predpokladov na uplatnenie nárokov podľa

tohto právneho žalobca poukazoval na to, že spoločnosť svoje záväzky ostatným veriteľom uhrádza,
avšak vôbec ich neuhrádza žalobcovi. Žalovaný, ktorý bol a je jediným konateľom spoločnosti, bol
povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, avšak túto nevykonával, o čom svedčí
aj pokladničná kniha spoločnosti za rok 2009, ktorú poskytol žalovaný, a z ktorej je zrejmé, že má
účtovne v pokladni spoločnosti sumu vo výške 20.659,90 EUR. Podľa vyjadrenia žalovaného spoločnosť
od 1.1.2010 ukončila svoju podnikateľskú činnosť a od toho času ani nebol v sídle spoločnosti, ale stále
uvádza svoju adresu na Reimanovej 9 v Prešove, čo taktiež považuje za porušenie povinností konateľa

spoločnosti - žalovaného.
Spoločnosť teda stále účtovne vedie v pokladnici aktíva - finančné prostriedky vo výške 20.659,90 EUR,
z ktorých však neuspokojila jeho pohľadávky a tieto pohľadávky nie je možné uspokojiť ani v exekučnom
konaní, čo skonštatoval aj súdny exekútor.Žalovaný porušil svoju povinnosť ako konateľa, keď v pokladni spoločnosti nemá reálne k dispozícii
finančné prostriedky na zaplatenie záväzkov spoločnosti, a to aj napriek tomu, že účtovne v pokladni
spoločnosti sú tieto finančné prostriedky evidované a teda sa tam majú nachádzať, o čom svedčí aj

účtovný denník spoločnosti za rok 2009.
Žalobcapoukázalajnakonaniežalovanéhovovzťahukfaktúram,ktorýchúhradabolapredmetomsporu
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.: 18 Cb 56/2010, ktoré sa viedlo o zaplatenie nájomného za
priestory, ktoré žalobca poskytoval spoločnosti na ul. Reimanovej 9 v Prešove a o zaplatenie faktúr za
vykonanie jednotlivých diel.

Konanie žalovaného, keď za spoločnosť si tieto faktúry zahrnul do účtovníctva, dokonca si riadne
uplatnil odpočet DPH a pritom tieto pohľadávky v súdnom konaní popieral, považuje za ďalšie závažné
porušenie povinností konateľa. Žalovaný je odo dňa 15.03.2010 zapísaný ako fyzická osoba - živnostník
v živnostenskom registri Obvodného úradu Prešove, číslo živnostenského registra 707-10308, pričom
hlavná činnosť odporcu je totožná s predmetmi podnikania spoločnosti. Uvedené konanie žalovaného
považuje žalobca v sumáre za úmyselné konanie s úmyslom znemožniť uspokojenie jeho pohľadávok.

Porušenie povinností žalovaného je zrejmé aj z toho, že pokiaľ je spoločnosť v úpadku - ak je platobne
neschopná alebo predĺžená, je povinnosťou štatutárneho orgánu podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
Žalovanéhokonaniepodľanázoružalobcujavíznámkycielenéhopoškodzovaniaspoločnostisúmyslom
poškodiť aj žalobcu.
Náhradu škody si uplatňuje v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia - Platobného rozkazu

Okresného súdu v Prešove, sp. zn.: 22 Rob 301/10 zo dňa 20.09.2010 spolu vo výške 2.513,47 EUR.

Žalovaný sa voči žalobe bránil tvrdeniami, že „po tom, ako s Ing. Štefanom Potemrim ukončil spoločné
podnikanie,tentozačalprodukovaťfaktúryzafiktívneplnenia,tietofaktúrypretoakonedôvodnéodmietol
uhrádzať. To, že sporné faktúry boli zaradené do účtovníctva spoločnosti spôsobil fakt, že konateľ

žalobcu sústavne tvrdil, že tieto nezrovnalosti budú riešiť a fakturované sumy spoločnosti vykompenzujú
inak, čo sa však nestalo. V konaní 18Cb/46/2010 sa ďalej nebránil a nepokračoval iba preto, že nemal
finančné prostriedky na právne služby a ani na zaplatenie súdnych poplatkov za odvolanie. Z tých istých
dôvodov ako konateľ spoločnosti nepodal ani návrh na vyhlásenie konkurzu.
Po preštudovaní účtovníctva spoločnosti je presvedčený, že Ing. Štefan Potemri ako bývalý spoločník

spoločnosti túto spoločnosť počas svojho pôsobenia v nej úmyselne poškodzoval a finančné zdroje
z tejto spoločnosti odčerpával v prospech svojej spoločnosti - žalobcu. Údajnú hotovosť v pokladni
spoločnosti vzal ešte počas svojho pôsobenia v spoločnosti Ing. Štefan Potemri a túto použil pre žalobcu.
V tejto súvislosti na Ing. Štefana Potemriho podal aj trestné oznámenie pre trestný čin sprenevery, ktoré
sa vedie OR PZ Prešov ČVS: ORP-1076/OEK-PO-2010“.

V záverečnom stanovisku žalovaný poukázal na to, že žalobca nepreukázal vznik akejkoľvek škody na
strane spoločnosti, ktorá mala byť údajne spôsobená porušením povinností jej konateľom a to dokonca
žalovaným, nepreukázal kumulatívne naplnenie všetkých troch predpokladov pre vznik zodpovednosti
za škodu žalovaného voči spoločnosti. Vo vzťahu k účtovnému zostatku v spoločnosti žalovaný namietal,

že vzťahy medzi spoločníkmi spoločnosti boli od počiatku také, že práve konateľ žalobcu Ing. Potemri,
pôvodný spoločník spoločnosti za čas pokiaľ bol jej spoločníkom jediný fakticky rozhodoval o chode
a smerovaní tejto spoločnosti, o uzatváraní obchodov spoločnosti, disponoval pečiatkou spoločnosti,
vystavoval podľa svojho uváženia fakturačné doklady spoločnosti, prijímal peňažné prostriedky určené
spoločnosti, rozhodoval o ich osude a nakladaní s nimi a ako jediný komunikoval s účtovníčkou

spoločnosti a tejto doručoval podklady pre účely vedenia účtovníctva spoločnosti. Uvedené oprávnenie
Ing. Potemriho predstavovalo vyjadrenie dohody medzi spoločníkmi spoločnosti a to ako za čas výkonu
funkcie konateľa spoločnosti prvou konateľkou - Imrichovou, tak i temer rok po zmene v osobe konateľa
spoločnosti. Uvedené konanie Ing. Potemriho prebiehalo bez vedomia a možnosti zásahu zo strany
p. Imrichovej, resp. žalovaného z pozície konateľa. Žalovanému, vzhľadom na tieto vnútorné vzťahy v

spoločnosti bolo až temer rok po vzniku jeho funkcie konateľa sprístupnené účtovníctvo spoločnosti,
kedysadozvedelojehoobsahuavykonanýchúčtovnýchoperáciáchzapredchádzajúceobdobie.Našiel
faktúry spoločnosti vystavené a podpísané Ing. Potemrim, o ktorých nemal vedomosť. Ing. Potemri, teda
až do momentu, v ktorom sa k účtovníctvu spoločnosti dostal fakticky žalovaný, mal dôsledný prehľad
o jej činnosti a stave účtovnom a stave faktickom v spoločnosti, vrátane prípadného rozdielu medzi

stavom účtovným a faktickým v pokladni spoločnosti. Účtovníctvo spoločnosti bolo vedené účtovníčkou
Čurilovou a to na základe Ing. Potemrim predkladaných účtovných dokladov. Na základe tejto vedomosti
previedol svoj obchodný podiel na základnom imaní spoločnosti na žalovaného bezodplatne, kedy
určenie tejto „odplaty“ za prevod bolo výsledkom jeho poznatkov o trhovej hodnote jeho prevádzanéhoobchodného podielu vychádzajúcej z hospodárskeho stavu spoločnosti. Pri uvedenom prevode niet
zmienky o tom, že mala vzniknúť nejaká škoda konaním žalovaného ako konateľa spoločnosti, keďže
ako Ing. Potemri, tak i žalovaný mali vedomosť, že ekonomický a hospodársky stav spoločnosti

bol výsledkom podnikateľskej činnosti spoločnosti, pričom spoločnosť nedosahovala v dôsledku
nepriaznivej situácie na trhu kladný hospodársky výsledok.
Rozdiel medzi stavom účtovným a faktickým v pokladni spoločnosti zistil žalovaný až v čase, kedy
sa vôbec po prvý raz dostal fakticky k účtovníctvu spoločnosti. Súčasne však zistil, že tento rozdielny
stav je pretrvávajúci už od obdobia, v ktorom žalovaný ešte nebol menovaný do funkcie konateľa

spoločnosti.Daňovákontrolavspoločnostivykonávanápríslušnýmsprávcomdaneazačatápoodchode
Ing. Potemriho z uvedenej spoločnosti vôbec nezistila žiadne pochybenia zo strany žalovaného vo
vedení účtovníctva spoločnosti. Pre uvedené nikdy nedošlo k dodatočnému dorubeniu dane spoločnosti
alebo uloženia akýchkoľvek sankcií tejto spoločnosti. Uvedené svedčí o tom, že zo strany žalovaného
nikdy nedošlo k porušeniu žiadnych právnych noriem pri vedení účtovníctva spoločnosti, ktoré označuje
žalobca vo svojom návrhu na začatie konania.

Preto konaním žalovaného nedošlo k porušeniu žiadnej jeho povinnosti konateľa ohľadne vedenia
účtovníctva spoločnosti, o čom svedčia aj závery daňovej kontroly, pričom žalobcom označený rozdielny
účtovnýstavpokladnespoločnostiajejfaktickýstavpredsanemázanásledokvznikakejkoľvekškodyna
strane spoločnosti, pričom o stave účtovníctva, ako i účtovnom a faktickom stave pokladne spoločnosti
mal Ing. Potemri od vzniku spoločnosti jednoznačne prehľad a vedomosť. Je podľa žalovaného

nesporné, že spoločnosť prestala vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť ku dňu 1.1.2010. V
dôsledku úkonov Ing. Potemriho prišla spoločnosť o akékoľvek výrobné prostriedky ešte v roku 2008,
kedy napr. na základe ním vystavenej faktúry č. 1008 zo dňa 18.3.2008 došlo k prevodu vlastníctva
spoločnosti ku gilotínovej rezačke Ideál 4205/4215 na žalobcu za neadekvátnu nízku kúpnu cenu. O
ďalšie výrobné prostriedky prišla spoločnosť následne v dôsledku ich odňatia z užívania leasingovým

prenajímateľom pre neschopnosť spoločnosti riadne a včas uhrádzať príslušné leasingové splátky. Teda
spoločnosť už od začiatku roku 2010 doposiaľ nemala pre uvedené možnosť vykonávať podnikateľskú
činnosť, čo pri absencii akéhokoľvek kapitálu nie je spôsobilá prekonať. Samotný vznik žalobcom
označeného živnostenského oprávnenia žalovaného dňa 15.3.2010 ešte absolútne nedokazuje, že
žalovaný aj podnikateľskú činnosť skutočne vykonáva a to dokonca v predmete podnikania na výkon

ktorého má oprávnenie spoločnosť alebo aby žalovaný z tohto výkonu dosahoval nejaký rozhodný zisk.
V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný je osobou, ktorá bola uznaná Centrom právnej pomoci
za osobu, ktorá má nárok na bezplatnú právnu pomoc, keďže nie je vzhľadom na svoje ekonomické
a hospodársku situáciu v jej silách zabezpečiť si právne poradenstvo vo vlastnej réžii. Žalobca podľa
žalovaného neopísal akým spôsobom malo k vzniku škody dôjsť u spoločnosti v dôsledku vzniku

predmetného živnostenského oprávnenia u žalovaného.
Spoločnosť pre nedostatok peňažných prostriedkov si voči daňovému úradu nesplnila včas povinnosť
zaplatiť v zákonných lehotách preddavky na príslušnú daň a to aj v období, v ktorom vykonávala funkciu
jej konateľa osoba rozdielna od žalovaného. Pokiaľ teda daňový úrad vyrubil podľa príslušnej právnej
úpravy spoločnosti sankčné penále rozhodnutiami Daňového úradu Prešov II č. 924/230/15700/09/

Wol, č. 924/230/15705/09/Wol, č. 924/230/15706/09/Wol všetky z 8.4.2009 a spoločnosť túto zákonnú
povinnosť uloženú označenými individuálnymi správnymi aktmi aj riadne a včas splnila, čím predišla
daňovému exekučnému konaniu, nemôže byť splnenie zákonných daňových povinností pokladané za
porušenie povinností konateľom spoločnosti a vyhodnocované v neprospech žalovaného“.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu Ing. Štefana Potemriho, žalovaného, svedkov E.
č.l. 179, S. č.l. 205, oboznámením spisu Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov V.,
vyjadrením znalkyne Ing. Zuzany Angelovičovej 4/2013, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil
tento skutkový stav:

Žalobca je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli Sro, vo vložke č. 19009/P s
dňom zápisu 01.09.2007 v predmete činnosti o.i. reklamná, propagačná a inzertná činnosť.
Spoločníkmi žalobcu sú od vzniku spoločnosti Ing. Štefan Potemri a Ing. Peter Čisárik, pričom jediným
konateľom od vzniku spoločnosti je Ing. Štefan Potemri.Obchodná spoločnosť A-media, s. r. o. je vedená v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli
Sro, vo vložke č. 19008/P s dňom zápisu 01.09.2007, pričom obidve spoločnosti majú zapísaný identický
predmet činnosti.

Spoločnosť, ktorá vznikla toho istého dňa ako žalobca, mala v čase vzniku spoločnosti spoločníkov
Róberta Džubinského, PaedDr. Annu Imrichovú a to do 29.06.2009, Ing. Štefana Potemriho a to do
29.06.2009 a Ing. Petra Čisárika a to do 29.06.2009. Konateľmi spoločnosti boli od vzniku spoločnosti
do 15.05.2008 PaedDr. Anna Imrichová , od 16.05.2008 jediným konateľom je Róbert Džubinský, ktorý
je zároveň aj jediným spoločníkom spoločnosti.

Podľa platobného rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 20.09.2010 č.k. 22Rob/301/10-19, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2010 je žalovaný A-media s. r. o. povinná zaplatiť žalobcovi sumu
2.185,47 eura s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 25.8.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške
131 eur za súdny poplatok a 197 eur za trovy právneho zastúpenia.

Na základe tohto právoplatného platobného rozkazu podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie dňa
29.10.2010 Exekútorskému úradu Prešov, JUDr. Radovanovi Ferencovi, pričom tento mu správou
zo dňa 28.02.2011 oznámil, že povinný poštové zásielky nepreberá a nie je vlastníkom žiadnych
nehnuteľností, ani žiadneho známeho reálne speňažiteľného exekúciou postihnuteľného majetku a nie

je ani oprávnený z pohľadávok alebo vlastníkom majetkových práv. Exekútorovi sa javí predmetná
pohľadávka v súčasnosti do budúcna ako nevymožiteľná.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 30.03.2011 č.k. 18Cb/56/2010-75, ktorý nadobudol
právoplatnosť 31.05.2011 súd rozhodol o nároku žalobcu voči žalovanej A-medii s. r. o. o zaplatenie

2.434,74 eura s prísl. tak, že zaviazal túto spoločnosť zaplatiť žalobcovi túto istinu s 9 % úrokmi z
omeškaniaročnezosumy223,72euraod16.11.2009dozaplatenia,zosumy217,77euraod27.11.2009
do zaplatenia, zo sumy 223,72 eura od 12.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 836,57 eura od 19.1.2010
do zaplatenia, zo sumy 223,72 eura od 19.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 485,52 eura od 7.4.2010
do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 612,96 eura na účet JUDr. Petra Raka do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.
Dňa19.9.2011podalžalobcavočižalovanémužalobuonáhraduškody,ktorása vedienatunajšomsúde
pod sp.zn. 21Cb/226/2011 na tom skutkovom podklade ako v prípade platobného rozkazu Okresného
súdu Prešov zo dňa 20.09.2010 č.k. 22Rob/301/10-19 a rovnako právne dôvodiac ustanovením § 135a/
Obchodného zákonníka.

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov zo dňa 18.06.2010
č.k. V. bolo odmietnuté oznámenie žalobcu vo veci podozrenia z prečinu podvodu a prečinu
zvýhodňovania veriteľa na tom skutkovom základe, že
„konateľ spoločnosti A-media s. r. o., so sídlom Prešov, Reimanova 9, IČO: 36 822 388 uzatvoril dodatky

k zmluve o údržbe a servise č.:2007/131 dňa 20.03.2009 ako pôvodný majiteľ so spoločnsťou XEROX
LIMITED, o.z. Drieňová 3, Bratislava a spoločnosťou A-print, s. r. o. Lipovce 110, ako novým majiteľom
za podmienok, že spoločnosť A-print, s. r. o. vyrovná záväzky spoločnosti A-print, s. r. o. za rok 2009
v celkovej sume 2.185,47 eura s DPH voči spoločnosti XEROX LIMITED, o.z., následne mal konateľ
spoločnosti A-media s. r. o. tieto finančné prostriedky vrátiť spoločnosti A-print, s. r.o. čo do dnešného

dňa neurobil, čím takto svojím konaním mal spôsobiť spoločnosti A-print, s. r. o. škodu vo výške 2.185,47
eura s DPH bez príslušenstva
Konateľ spoločnosti A-media s. r. o., so sídlom Prešov, Reimanova 9, IČO: 36 822 388 uzatvoril dodatok
k zmluve o operatívnom prenájme č.: 2311007 dňa 20.03.2009 ako pôvodný majiteľ so spoločnosťou
NEXT TEAM, s. r. o., Budovateľská 48, Prešov a spoločnosťou A-print, s. r. o. Lipovce 110, ako novým

majiteľom za podmienok, že spoločnosť A-print, s. r. o. vyrovná záväzky spoločnosti A-print, s. r. o. za
rok 2008 a 2009 v celkovej sume 11.043,79 eura s DPH, následne mal konateľ spoločnosti A-media
s. r. o. tieto finančné prostriedky vrátiť spoločnosti A-print, s. r. o., čo do dnešného dňa neurobil, čím
takto svojím konaním mal spôsobiť spoločnosti A-print, s. r. o. škodu vo výške 11.042,79 eura s DPH
bez príslušenstva.

Konateľ spoločnosti A-media, s. r. o., so sídlom Prešov, Reimanova 9, IČO: 36 822 388 v období od
12.10.2009 do 6.4.2010 neuhradil 7 faktúr spoločnosti A-print, s. r.o., so sídlom Lipovce 110 za vykonané
práce a za prenájom prenajatých priestorov na základe Zmluvy o prenájme s RPIC Prešov, Reimanova
9 a spoločnosťou A-print, s. r. o. a to v polovici refaktúrovanej sumy za nájom predmetných priestorov vcelkovej sume 2.434,74 eura s DPH na základe dohody medzi spoločnosťami A-print, s. r. o. a A-media,
s. r. o., pričom takto svojím konaním mal zvýhodniť iných veriteľov a spoločnosti A-print, s. r. o. spôsobil
škodu neuhradením faktúr vo výške 2.434,74 eura s DPH bez príslušenstva“.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že „20.05.2010 bolo odstúpené z Okresnej prokuratúry v
Prešove pod sp. zn. 1Pn 525/10-3 na ÚJaKP, OR PZ v Prešove oznámenie spoločnosti A-media, s. r. o.
Prešov na konateľa spoločnosti A-print, s. r. o. Prešov, týkajúce sa podozrenia z prečinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a z prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona, ku ktorým malo dôjsť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

V uvedenom trestnom oznámení sa uvádza, že spoločnosť A-print s.r.o. spoločnosti A-media s.r.o. podľa
dohody refaktúrovala polovicu nákladov za nájom , ktoré má prenajaté od RPIC Prešov, Reimanova 9
a vystavila faktúry aj za poskytnuté služby na základe objednávky, pričom vystavené faktúry v celkovej
sume2.343,74€URneboliuhradenénapriekopakovanýmpísomnýmaústnymvýzvam.Ďalejvtrestnom
oznámení sa uvádza , že spoločnosť A - print, s.r.o. uhradila záväzky za spoločnosť A-media s.r.o.
tretím osobám a to spoločnosti XEROX LIMITED a NEXT TEAM a to na základe dodatku k zmluve o

operatívnom prenájme so spoločnosťou NEXT TEAM a dvom dodatkom k zmluvám o údržbe a servise
XEROXLIMITED,keďzaspoločnosťA-medias.r.o.uhradilifaktúrytýmtospoločnostiamvcelkovejvýške
8.719,16 EUR a to na základe prísľubov konateľa spoločnosti A- média s.r.o., že im úhrady neskôr vráti.
V priebehu prešetrovania trestného oznámenia bol vypočutý Ing.Štefan Potemri, konateľ spoločnosti A-
print , s.r.o., ktorý uviedol, že po odchode p.Imrichovej ,ktorá bola štatutárom spoločnosti A-media do

29.6.2009saspoločnostiA-media,s.r.o.aA-print,s.r.o.oddeliliazačalisanájmyajinéúhradyzaenergie
platiť na polovicu. Štatutárnym orgánom spoločnosti A-media s.r.o. sa stal p. Džubinský a zo začiatku
aj faktúry za nájom a energie uhrádzal, takže uznal dohody o platení na polovicu, lebo úhrady faktúr
si dávala spoločnosť aj do odpočtu DPH. K faktúram o prenájme strojov a zariadení uviedol , že tieto
boli v operatívnom prenájme za účelom splatenia leasingu. Pri neuhradení faktúr hrozilo, že spoločnosť

stratí výhody týkajúce sa kompletného servisu a preto bolo nutné tieto faktúry uhradiť. Z uvedeného
dôvodu prevzala firma A-print , s.r.o. operatívny nájom a pokračovala v platení faktúr. Ďalej uviedol, že
spoločnosti A-media zaslal asi v decembri 2009- januári 2010 na účet 8.900 €UR za vykonané práce a
teda spoločnosť A-media mohla a mala zaplatiť dohodnuté faktúry a úhrady za energie a podnájmy.
K predmetnej veci Róbert Džubinský, konateľ spoločnosti A-media s.r.o. uviedol, že koncom roka

2009 sa snažil situáciu riešiť s konateľom firmy A-print, s.r.o., ale nakoľko toto bolo neúspešné od
1.1.2010 ukončil svoju činnosť v spoločných priestoroch s firmou A-print, s.r.o.. Ďalej uviedol, že od
1.1.2010 nebol v spoločných priestoroch na Reimanovej, kde sú alebo by mali byť spoločné zmluvy
k priestorom ako aj kopírovacím strojom. Vo svojom vyjadrení k trestnému oznámeniu uviedol, že
spoločnosti A-media s.r.o. a A-print, s.r.o. vznikli 1.9.2007. V oboch spoločnostiach bolo rovnaké

personálneobsadenie:RóbertDžubinský,PaeDr.AnnaImrichová,Ing.ŠtefanPotemriaIng.PeterČisárik.
Pred vznikom týchto spoločností mal každý z vyššie menovaných spoločníkov okrem Ing.Čisárika svoju
vlastnú živnosť a podnikal v predmete činnosti totožným s predmetom činnosti uvedených eseročiek.
Iniciatíva na založenie eseročiek prišla zo strany Ing. Potemriho. Jeho predstava bola taká, že on
bude konateľom spoločnosti A-print s.r.o. a ostatní budú spoločníci. V spoločnosti A-media, s.r.o. mala

byť konateľkou PaeDr.lmrichová a ostatní mali byť spoločníci, čo sa aj tak zrealizovalo. Fungovanie
eseročiek bolo také, že všetko výrobné zariadenie, zmluvy, dohody o vykonaní práce a výrobný materiál
išiel na spoločnosť A-media,s.r.o. a na spoločnosť A-print , s.r.o. bol nakúpený iba kancelársky nábytok.
Spolupráca oboch spoločností fungovala tak, že spoločnosť A-print,s.r.o. zadávala získané zákazky
spoločnostiA-medias.r.o..Zhotovenú,zákazkuspoločnosťA-medias.r.o.fakturovalaspoločnostiA-print

s.r.o. a táto ju ďalej fakturovala konečnému odberateľovi. Pokiaľ ide o vedenie účtovníctva a obchodnú
agendu, tu si pán Ing.. Potemri vyhradil právo konať a rozhodovať za obe spoločnosti a to napriek tomu,
že konateľom spoločnosti bol iba v spoločnosti A-print. s.r.o.. Spočiatku faktúry za spoločnosť A-media
s.r.o. vystavovala PeaDr. .Imrichová, neskôr p. Ing.Potemri a to aj keď nebol konateľom“.

Z výsluchu konateľa žalobcu Ing. Štefana Potemriho súd zistil, že „ v rovnakom čase došlo k
založeniu dvoch obchodných spoločností a to žalobcu, ktorý mal byť tzv. obchodnou spoločnosťou
a spoločnosti, ktorá mala byť tzv. výrobnou spoločnosťou - oboch s totožným predmetom činnosti.
Žalobca mal prenajaté spoločné priestory na Reimanovej 9, za ktoré platil nájom a následne ich
refakturoval spoločnosti. Činnosť žalobcu a spoločnosti fungovala tak, že žalobca zháňal zákazky a tieto

zákazky a zákazníkov a objednávky postupoval spoločnosti a následne keď ona túto výrobu realizovala,
vystavovala žalobcovi faktúry, ktoré jej uhrádzal žalobca a preto mali aj spoločnú účtovníčku pani
Čurillovú.V priebehu roku 2009, kedy žalobca už bol zavedenou a aj solventnou spoločnosťou, pobadal, že
žalovaný nespravuje spoločnosť v súlade s tým, ako by mala ako hospodár spravovať, že vyberá určité
čiastky a že jednoducho uspokojuje svoje vlastné pohľadávky z firemných peňazí. Dozvedel som sa, že

neplatí za prenájom kopírky, resp. servisné služby a tak nebola schopná uspokojovať zákazky žalobcu.
Vzájomné zlé vzťahy so žalovaným vyústili v dohodu na konci roka 2008, že v podstate si vymenia svoje
podiely v týchto spoločnostiach spolu s pánom Čisárikom. Pani Imrichová mu svoj obchodný podiel v
spoločnosti sama prenechala. Ako bývalý spoločník spoločnosti má vedomosť o ekonomickom stave
spoločnosti, disponoval údajmi z peňažnej knihy a z účtovného denníka, z ktorých vyplýva, že stav

spoločnosti bol taký, že spoločnosť mohla splácať pohľadávky, ktoré mala voči žalobcovi z dôvodu
vzájomných obchodných vzťahov.
Žalovaný sa však svojvoľne rozhodol, že tak neurobí a nasledovala séria trestných oznámení. Má
vedomosť o tom, že žalovaný nakladal s finančnými prostriedkami tejto spoločnosti svojvoľne a uhrádzal
si svoje vlastné finančné záležitosti a neuhrádzal predovšetkým tie svoje záväzky voči veriteľom“.

Z výsluchu žalovaného súd zistil, že „žalobca nefungoval a v spoločnosti prevzal všetku riadiacu činnosť
pán Potemri, a práve pre nezrovnalosti medzi ním a pani Imrichovou došlo medzi nimi ku konfliktu a
ukončeniu jej pôsobenia ako konateľky spoločnosti. Činnosť v spoločnosti ukončil k 1.1.2010, kedy sa

aj dohodli s pánom Potemrim, že sa urobí prevod kancelárie na žalobcu. Okolo 10. - 15. marca sa
dostal k účtovným dokladom spoločnosti, vtedy našiel tie nezrovnalosti, ktoré boli podnetom pre trestné
stíhanie, ktoré na žalobcu podal“.

Z výsluchu svedkyne G. súd zistil, že „vzájomný vzťah ako žalobcu tak spoločnosti mala byť vzájomná

spolupráca. Nejaké zákazky aj boli, len postupom času jej sa nepáčilo jednanie Ing. Potemriho, ktorý
veci v spoločnosti riadil ale ona bola ako konateľka za spoločnosť zodpovedná, pričom mala iný pohľad
na podnikanie ako on, z čoho vznikali konflikty. Čo sa týka napr. finančných obnosov, nemala predstavu
o pokladni, pripadala si ako piate koleso u voza. O ničom nerozhodovala, len podpisovala a konflikt s
pánom Potemrim vyústil do toho, že ju nepustil ani do firmy, pritom stále bola konateľkou. Stroje

napísal na spoločnosti, myslela si, že keď zobral stroje, prečo ich nenapísal žalobcu, keď má s tým
skúseností.Zobralnaleasingtlačiarne,kopírkyprevydavateľskúčinnosť,alevšetkotovpodstatebralna
spoločnosť akokeby všetky finančné záväzky dával na spoločnosť. Rozhodla sa z firmy odísť, a napokon
ju donútili odpredať podiel za 1,- Sk.
Pán Potemri, pán Džubinský a ešte pán Čisárik vytiahli na ňu, že dlží sumu 300 000,- Sk spoločnosti, a

robili na ňu nátlak, aby vrátila túto sumu do pokladne, avšak takú sumu v živote nevidela v pokladni, ani
prístup k nej nemala. Po tom, čo nahliadla do účtovnej dokumentácie spoločnosti, ktorú jej vydala ako
konateľke účtovníčka pani V. zistila, že nesedeli tam faktúry a boli tam veci, o ktorým vôbec nič nevedela.
Všetky účtovné doklady spoločnosti nosil pani Čurillovej pán Potemri, prvýkrát ich videla až 19.2. 2008,
kedy dospela do rozhodnutia odísť zo spoločnosti. Hoci bola konateľkou spoločnosti, žiadne slovo v nej

nemala, všetko a o všetkom rozhodoval pán Potemri.
V čase, keď odchádzala zo spoločnosti sa za jej prítomnosti nekonala žiadna inventúra“.

Z výsluchu svedkyne E. súd zistil, že „robila účtovníctvo Ing.Potemrimu ako fyzickej osobe, keď

ju požiadal, aby robila účtovníctvo ako žalobcovi tak spoločnosti. Účtovné doklady jej nosil za obe
spoločnosti Ing.Potemri, keďže pani Imrichová ich za spoločnosť nenosila včas. Potom jej ich nosil za
spoločnosť do času, kým sa nezmenili pomery v spoločnosti a potom jej ich nosil žalovaný. Nevedela, že
aké sú obchodné vzťahy medzi spoločnosťami. Vedela, že pán Potemri je v nich spoločník. Nevedela,
že nie je konateľom spoločnosti, ale ani nepátrala po tom, pretože ak si to takto spoločnosti dohodli, že

on jej nosil tieto doklady, aj ich podpisoval, tak tieto doklady prijala.
Tie faktúry, ktoré nosil Ing. Potemri a ktoré znejú na spoločnosť nemala prečo skúmať, kto ich vlastne
podpísal. Má za to, že žalovaného dostatočne oboznamovala s účtovnými vecami, účtovné doklady
podpisoval iba on. Nikdy jej neoznámil nesúlad účtovného stavu so stavom skutočným. Pokladňu vždy
vytlačila za každý kvartál a odovzdala doklad žalovanému. Podľa stavu pokladne v spoločnosti boli

finančné prostriedky, či boli aj reálne nevie, s hotovosťou neprichádzala do styku. S účtom a hotovosťou
disponoval potom výlučne žalovaný. Inventúra sa po zmene vlastníckych pomerov v spoločnosti
nerobila“.Z výsluchu svedkyne S. súd zistil, že „niekedy začiatkom roka 2010 ju žalovaný požiadal, aby sa pozrela
na účtovníctvo spoločnosti v roku 2008-2009, lebo že má tam v pokladni vysokú hodnotu a že peniaze
v skutočnosti nemá. Doniesol jej doklady, tie doklady prešla, prekontrolovala, zistila, že tam bol určitý

výber peňazí z banky, u ktorého nebol adekvátny výdavok v účtovníctve. Vysvetlil jej, ako to bolo s tými
peniazmi a prosil ju, aby to zaúčtovala tak, ako to bolo tak, ako hovoril, že tie peniaze vybral, dal pánu
Potemrimu, boli spoločníci, len neurobili si medzitým doklady. Tak to potom tak preúčtovala, lebo boli
skutočne v tej pokladni iba fiktívne peniaze podľa jeho tvrdenia. Preúčtovala to na pohľadávku, čiže
majetok firmy sa nezmenil, nič sa nezmenilo v účtovníctve, zostalo to v bežnom majetku, len neboli v

pokladni. V pokladni keby si boli robili nejakú inventarizáciu spoločne, tak by boli zistili, že nie sú tam
peniaze, takže to tak zaúčtovala podľa najlepšieho vedomia a svedomia, že prakticky keď nie sú peniaze
v pokladni, je to fiktívne vykazovanie peňazí, takže to preúčtovala na pohľadávku, jeden prípad. Druhý
prípad, tak tam by pán Džubinský by mal mať aj doklady, ktoré podpísal pán Potemri, že prevzal tie
peniaze. On hovorí, že tiež ich tie peniaze v pokladni nemal.
Výdavkový pokladničný doklad P1 datovali ku dňu 30.01.2009, aj keď tento výber bol spravený v roku

2008 preto, lebo žalovaný na to prišiel až vtedy, ako jej dal prekontrolovať doklady. On nevedel, z čoho
má tú vysokú pokladňu alebo nevie, či vôbec vedel, aký má stav v pokladni ku koncu roka 2008. Nemohla
to urobiť v roku 2010, lebo tá pokladňa by sa bola fiktívne viedla ešte celý rok 2009 a bola fiktívna ku
roku 2008, čiže preto začiatkom roka 2009 to opravila, aby to rok 2009 už bol pravdivý alebo taký ako
žalovaný tvrdil, že je pravdivý“.

Podľa vyjadrenia znalkyne Ing. Zuzany Angelovičovej v znaleckom posudku č. 4/13: Výdavkové doklady
vystavené svedkyňou pani Polanskou nie sú spôsobilé na preukázanie výdavkov spoločnosti, lebo nie sú
podpísanéosobou,ktoréprijalapredmetnúfinančnúhotovosťanevyplývatoanizinýchpreukázateľných

účtovných záznamov - napr. príjmových pokladničných dokladov Štefana Potemriho a iných, účtovné
záznamy, ktorými boli zúčtované tieto pokladničné doklady nie sú preukázateľné. Nie sú podložené
žiadnymi záznamami o tom, že by tieto finančné prostriedky prijal Štefan Potemri alebo iné osoby.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý uplatňuje podľa ustanovenia § 135a Obchodného
zákonníka.

Podľa tohto právneho ustanovenia, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou

starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám
by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone
svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy

tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne
nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti
vznikla tým, že
a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,

b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu
spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak
je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo

stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich
konanie dozorná rada schválila.
Dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú
zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa.
Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o

urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a
ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo
spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % výšky základného imania.Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet
veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov
1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť

vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti
vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

Podľa § 135 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej
evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach

spoločnosti.

Súd poukazuje v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.03.2009
č. 6Obo 125/2008, podľa ktorého „pojem odborná starostlivosť zákon nedefinuje. V zásade sa odbornou
starostlivosťou chápu všeobecné znalosti a skúsenosti pri výkone funkcie s prihliadnutím na predmet
podnikania. Veriteľ si podľa vyššieuvedeného právneho ustanovenia uplatňuje náhradu škody, ktorá

vznikla spoločnosti, teda nie jemu. Veriteľ pritom musí preukázať existenciu svojej pohľadávky voči
spoločnosti a na pohľadávku ju mal mať exekučný titul.
Predmetné ustanovenie umožňuje žalobcovi po preukázaní, že si nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z
majetkužalovaného,uplatniťsivočižalovanémunáhraduškody,ktorávzniklaspoločnosti,lebožalovaný
ako konateľ nekonal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. V žalobe

aj v priebehu konania žalobca síce tvrdí, že žalovaný ako konateľ spôsobil žalovanému škodu tým,
že funkciu konateľa nevykonával s odbornou starostlivosťou, avšak nepreukázal, aby škodu spôsobil
žalovaný“.

Súd vykonal vo veci dokazovanie v zmysle intencií zisťovania predpokladov náhrady škody podľa

ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, ktorá mala vzniknúť predmetnej spoločnosti aj v zmysle
tohto súdneho rozhodnutia, pričom poukazuje na aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a to
uznesenie zo dňa 27.2.2009 sp. zn. Obdo 3/2009, podľa ktorého „škodou v danom prípade je hmotná
ujma bez pochybnosti vyjadriteľná v peniazoch, ktorá vznikla spoločnosti, v ktorej mene konal žalovaný.
Spoločnosť je podnikateľským subjektom, čiže má podnikať a účelom podnikania je dosahovanie zisku.

Konateľ je zo zákona povinný zastupovať v záujme spoločnosti, ktorej je konateľom a musí posúdiť ako
má konať“.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný bol spoločníkom spoločnosti spolu s konateľom
žalobcu. Obe spoločnosti boli evidentne založené, aby navzájom spolupracovali v tom najužšom slova
zmysle pojmu obchodná spolupráca medzi podnikateľskými subjektmi, pričom vyplýva to aj z tvrdenia

konateľa žalobcu, že žalobca mal byť tzv. obchodnou a spoločnosť tzv. výrobnou spoločnosťou. To
znamená, že všetky zákazky, ktoré získaval, získaval iba žalobca, spoločnosť ich nezískavala a ani
nebolo v jej úmysle ich získavať a všetky zákazky tak, ako ich získal žalobca, ich postupoval spoločnosti,
ktorá následne tieto zákazky realizovala, vystavovala faktúry žalobcovi a dochádzalo k úhradám týchto
faktúr.

Táto spolupráca medzi týmito spoločnosťami, ktoré navzájom boli aj personálne prepojené, od počiatku
nebola založená na takých zásadách podnikania, aby si títo spoločníci presne rozdelili aké sú ich
kompetencie v spoločnosti. Svedčí o tom svedecká výpoveď pani Imrichovej, ktorá sama potvrdila, že
síce konateľkou bola v spoločnosti, avšak všetky úkony, ktoré jej ako konateľke prináležali v podstate
vykonával Ing. Potemri, konateľ žalobcu, ktorý bol v tom čase spoločníkom spoločnosti. Ak nezrovnalosti

medzi žalobcom a spoločnosťou vyústili koncom roka 2008 po roku vzniku oboch spoločností, je zrejmé,
že mechanizmy vzájomného pôsobenia spoločníkov v spoločnosti a ich prispievania k spoločným
úkonom spoločnosti neboli správne nastavené.
Už v čase, kedy vznikli tieto nezrovnalosti medzi žalobcom a spoločnosťou, o čom vypovedala svedkyňa
pani Imrichová, existoval stav v pokladni, v ktorej evidentne chýbali peniaze, pretože ako táto svedkyňa

pani Imrichová vypovedala, ostatní spoločníci sa ju snažili zo spoločnosti „dostať preč“ aj s tým, že
v pokladni chýbajú peniaze okolo 300.000,- Sk. Napriek tomu však nebola vykonaná v tom čase
spoločníkmi spoločnosti inventúra, ktorá by potvrdila tieto ich zistenia, resp. , aby tieto ich zistenia
vyvrátila.
Účtovníčka pani Čurillová, ktorá viedla účtovnú evidenciu ako žalobcu, tak aj spoločnosti, uviedla, že

vedela o účtovne vysokom stave pokladne, ktorý nekorešpondoval s reálnym stavom v spoločnosti, ale
neskúmalapríčinuvysokéhostavupokladnevspoločnosti,pretožetonebolojejúlohou.Účtovnédoklady
však ako za žalobcu, tak aj za spoločnosť jej zakaždým nosil pán Potemri. Tvrdila ďalej, že po tom,
čo sa konateľom spoločnosti stal žalovaný, pravidelne ho informovala o účtovnom stave spoločnosti.Avšak žiadna účtovná závierka, ani iná účtovná operácia, ktorá by spriehľadnila, stransparentnila
a zobjektivizovala účtovný stav spoločnosti, to znamená fyzická inventúra skutočne existujúcich
finančných prostriedkov spoločnosti vykonaná napriek týmto všetkým jej pochybnostiam nebola.

Ak teda žalovaný poveril ďalšiu účtovníčku pani Polanskú, aby zosúladila stav účtovný so stavom
skutočným, to znamená, vystavila doklady, o ktorých prehlásila Ing. Angelovičová, že nie sú spôsobilé
na riadne zúčtovanie v spoločnosti, jednalo sa o úkony, ktoré boli iba účtovného charakteru a v
žiadnom prípade nemohli ani vyvrátiť, ani potvrdiť chýbajúce finančné prostriedky, resp. to, že tieto
chýbajúce finančné prostriedky ozaj zo spoločnosti vybral žalovaný, resp. vznikli nedostatočne odbornou

starostlivosťou žalovaného ako konateľa spoločnosti pri spravovaní tejto spoločnosti.

Súd poukazuje aj na to, že pokiaľ by bolo možné chýbajúci stav finančných prostriedkov v pokladni
považovať za škodu, ktorá spoločnosti evidentne vznikla, ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti
za škodu, ktoré by žalobca musel preukázať, je príčinná súvislosť. O vzťah príčinnej súvislosti v zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2010 sp. zn. 3 Cdo/130/2010 ide vtedy, „ak je medzi

protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,
ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislosti a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je
rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku“.

V danom prípade je zrejmé, že pokiaľ by aj súd priznal, že došlo k vzniku škody spoločnosti a že túto
škodu spôsobil žalovaný, evidentne chýba príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom
škody vzhľadom na zistené okolnosti akým spôsobom medzi sebou boli personálne prepojené a akým
spôsobom vykonávali podnikateľskú činnosť žalobca a spoločnosť, resp. akým spôsobom v týchto

spoločnostiach pôsobil Ing. Štefan Potemri, konateľ žalobcu.

Preto sa súd stotožnil so skutkovou a právnou obranou žalovaného a ustálil, že v danom prípade
nedošloksplneniupredpokladovnaúspešnéuplatnenienárokužalobcuvočižalovanémuakokonateľovi
spoločnosti podľa § 135a Obchodného zákonníka, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.apriznalúspešnémužalovanémunáhradutrov
konania náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. podľa vyúčtovania právneho
zástupcu žalovaného takto : za 8 úkonov právnej služby á 101,25 eura /prevzatie a príprava zastúpenia,
účasť na pojednávaniach v dňoch 9.7.2013, 15.10.2013, 25.10.2013 a 14.1.2014, 25.3.2014, 4.4.2014

a podanie vo veci samej dňa 9.7.2013/ plus 5 x 7,81 eura režijný paušál, plus 3 x 8,04 eura režijný
paušál, plus 20 % DPH, čo spolu predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške 1.047,80 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Prešov. Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí
nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa
§ 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.