Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 8C/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413207868
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Iveta Bebejová

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5413207868.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom v Bratislave, Staré Grúnty 7, zastúpená JUDr. Alanom Strelákom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, proti žalovaným: 1/ K. W. U.. Š. nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XX, 2/ A. W. nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, v konaní o žalobe na zaplatenie 1.092,- EUR
s príslušenstvom a zaplatenie zmluvných pokút, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 682,50 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 136,50 EUR od 24.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 136,50
EUR od 20.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 136,50 EUR od 19.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 136,50

EUR od 18.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 136,50 EUR od 20.03.2013 do zaplatenia, pričom zaplatenie
priznanej pohľadávky súd povoľuje žalovaným splácať v splátkach po 30,- EUR mesačne splatných vždy
do 20. dňa príslušného mesiaca tak, že prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 165,- EUR z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboudoručenousúdu20.12.2013žalobcažiadal,abysúduložilžalovaným1/a2/povinnosťspoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.092,- EUR, zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 1.092,- EUR od 24.11.2012 až do zaplatenia a tiež zmluvnú pokutu spolu vo výške

165,- EUR (t.j. mesačná zmluvná pokuta vo výške 33,- EUR x 5 mesiacov omeškania od 11/2012 do
03/2013). Tiež žiadal priznať náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

V odôvodnení žaloby uviedol, že 14.03.2012 bola medzi žalobcom a žalovanou 1/ ako dlžníčkou a
žalovaným 2/ ako spoludlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 420120896 (ďalej
len „zmluva") na čiastku 1.000,- EUR za odplatu vo výške 380,- EUR. Zmluvou sa žalovaní zaviazali
celkovú čiastku vo výške 1.380,- EUR uhradiť v 13 mesačných splátkach a to v prvých troch mesačných
splátkach vo výške 5,- EUR a ďalej v pravidelných desiatich mesačných splátkach vo výške 136,50

EUR. Prvá splátka bola splatná desiaty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia,
bola splatná tridsiaty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky, je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s
úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili žalovaní podpisomzmluvy. Žalovaní celkovo ku dňu spísania žaloby uhradili 288,- EUR, pričom posledná uhradená suma
vo výške 273,- EUR bola uhradená 28.09.2012. V súlade s Článkom II. zmluvy, boli žalovaní povinní
hradiť v 13 mesačných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy, každá

ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.
Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca im oznámil
stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"). V Predžalobnej
upomienke z 22.11.2012 žalobca upozornil žalovaných 1/, 2/ na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky. V Oznámení o zosplatnení záväzku z 20.12.2012 žalobca oznámil žalovaným, že

celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty) sa stal splatným k 23.11.2012. Po zosplatnení
záväzku zo zmluvy žalobca neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Ku dňu vypracovania žalobného návrhu
činí dlžná čiastka 1.092,- EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou
v celkovej sume 1.380,- EUR a čiastkou vo výške 288,- EUR, ktorá bola uhradená žalovanými (1.380,-
EUR mínus 288,- EUR = 1.092,- EUR). V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok (ďalej len „OP"), ktoré
súneoddeliteľnousúčasťouzmluvy,sažalovanízaviazaliuhradiťvprípadeporušeniapodmienokzmluvy

zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do
zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa žalovaní dostali
doomeškaniasúhradouktorejkoľveksplátky.Keďžeistinaúverujevovýške1.000,-EUR,takdohodnutá
mesačná zmluvná pokuta je vo výške 33,- EUR (t.j. 3,30 % z 1.000,- EUR = 33,- EUR). Vzhľadom na
uvedené sú žalovaní podľa zmluvy povinní uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- EUR za každý začatý

mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. V zmysle § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. si žalobca uplatňuje úhradu zmluvnej pokuty až do dosiahnutia maximálnej prípustnej hranice
určenej v citovanom nariadení vlády t.j. do dosiahnutia výšky poskytnutých finančných prostriedkov,
pričom výška sankcií za omeškanie nesmie presiahnuť maximálnu výšku v zmysle § 3a ods. 1 tohto
nariadenia. Po dosiahnutí tejto výšky si žalobca uplatňuje úhradu zákonného úroku z omeškania v

zmysle § 3a ods. 3 nariadenia vlády.

Na výzvu súdu zo 17.01.2014 právny zástupca žalobcu 05.02.2014 (čl. 34-35) doručil súdu vyjadrenie,
v ktorom okrem skutočností, ktoré uviedol už v žalobnom návrhu, uviedol nasledovné:

Splatnosti jednotlivých splátok boli účastníkmi zmluvne dohodnuté nasledovne:

1. splátka - splatnosť 24.03.2012, uhradená 14.03.2012

2. splátka - splatnosť 23.04.2012, uhradená 21.05.2012

3. splátka - splatnosť 23.05.2012, uhradená 21.05.2012

4. splátka - splatnosť 22.06.2012, uhradená 28.09.2012

5. splátka - splatnosť 22.07.2012, uhradená 28.09.2012

6. splátka - splatnosť 21.08.2012, neuhradená ani v časti

7. splátka - splatnosť 20.09.2012, neuhradená ani v časti

8. splátka - splatnosť 20.10.2012, neuhradená ani v časti

9. splátka - splatnosť 19.11.2012, neuhradená ani v časti

10. splátka - splatnosť 19.12.2012, neuhradená ani v časti

11. splátka - splatnosť 18.01.2013, neuhradená ani v časti

12. splátka - splatnosť 17.02.2013, neuhradená ani v časti

13. splátka - splatnosť 19.03.2013, neuhradená ani v časti.

Žalobca poskytol žalovaným celú deklarovanú sumu úveru teda sumu 1.000,- EUR, pričom žalobca
dodáva, že nežiadal od žalovaných úhradu prvej splátky pri podpise zmluvy, nakoľko zmluvné stranysa na splatnosti prvej splátky dohodli tak, že prvá splátka bola splatná desiaty deň po uzavretí
zmluvy. Na základe uvedeného je zrejmé, že by bolo zo strany žalobcu zbytočné žiadať úhradu
prvej splátky pri uzatváraní zmluvy, čiže úhrada prvej splátky v deň odovzdania peňažnej čiastky

1.000,- EUR bola dobrovoľným rozhodnutím žalovaných. Žalobca žiadal od žalovaných vrátiť celý
dlh po uplynutí troch mesiacov omeškania od splatnosti šiestej splátky v plnej výške, na základe
ustanovenia bodu 1 OP, s obsahom ktorých žalovaní vyjadrili svoj súhlas vlastnoručným podpisom. Celý
dlh bol zosplatnený k 11.07.2012, nakoľko žalovaní v zmysle OP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy, sa dostali do omeškania troch mesiacov s úhradou šiestej splátky, ktorú neuhradili v celom

rozsahu. Keďže splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na desiaty deň od uzavretia zmluvy a úverová
zmluva bola uzavretá 14.03.2012, tak splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 24.03.2012. Splatnosť
druhej splátky resp. ostatných splátok bola zmluvnými stranami dohodnutá na 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky, čiže na dátumy, ktoré sú uvedené v prehľade splátok. Splatnosť šiestej splátky
bola účastníkmi dohodnutá na 21.08.2012. Nakoľko žalovaní šiestu splátku neuhradili ani čiastočne,
tak dňom 22.08.2012 sa dostali prvým dňom do omeškania s úhradou tejto splátky. V zmysle bodu 1.

OP žalobca mohol žiadať celý dlh po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek
splátky v jej plnej výške, čo je v súlade s § 53 ods. 9 OZ v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.
Po oznámení zosplatnenia záväzku žalovaní neuhradili žiadnu ďalšiu časť svojho dlhu. Keďže žalovaní
s úhradou šiestej splátky meškali viac ako tri mesiace, žalobca oznámil žalovaným stratu výhody
uhrádzania dlhu v splátkach a žiadal vrátiť celú nesplatenú sumu z poskytnutého úveru. Žalovaní sa

dostali do omeškania s úhradou šiestej splátky dňa 22.08.2012, teda žalobca žiadal vrátenie dlžnej
sumy až po troch mesiacoch a jednom dni omeškania s úhradou šiestej splátky, čiže ku dňu 23.11.2012.
Žalovaní dlh čiastočne uhradili vo výške 288,- EUR, čiže uhradiť ostáva 1.092,- EUR. Uhradená časť
pozostáva len z úhrady prvých piatich splátok v celej výške. Splátky 1 až 3 sú zložené zo splátky istiny
vo výške 3,62 EUR, zo splátky zmluvného úroku vo výške 0,72 EUR a zo splátky odmeny vo výške 0,66

EUR, t.j. spolu 5,- EUR. Splátky 4 až 13 sú zložené zo splátky istiny vo výške 98,91 EUR, zo splátky
zmluvného úroku vo výške 19,78 EUR a zo splátky odmeny vo výške 17,81 EUR. Na základe uvedených
skutočností má žalobca za to, že žalovaní do dňa vyhotovenia tohto vyjadrenia uhradili istinu vo výške
208,68 EUR, úrok vo výške 41,72 EUR a odmenu vo výške 37,60 EUR, čo spolu predstavuje sumu
288,- EUR. Žalobca je toho názoru, že dlžná istina vo výške 1.082,- EUR zodpovedá neuhradeným

splátkam 6 až 13, čiže žalovaní neuhradili istinu vo výške 791,32 EUR, úrok vo výške 158,28 EUR a
odmenu vo výške 142,40 EUR, t.j. spolu 1.092,- EUR. K výzve okresného súdu na predloženie výpisu
z účtu resp. dokladov o vykonaných úhradách žalobca uvádza, že k úhradám prichádzalo výlučne pri
osobnom stretnutí medzi obchodným zástupcom a klientom. Po vzájomnej dohode sa zmluvné strany
dohodli, že žalobca povedie u dlžníka záznamy o úhradách v Splátkovom kalendári. Obchodný zástupca

pri osobnej návšteve potvrdí preberanie finančnej čiastky svojim podpisom s vyznačeným dátumom
dňa prebratia tejto čiastky v Splátkovom kalendári. Dlžník sa v rámci dohody o Splátkovom kalendári
zaviazal na uschovanie predmetného záznamu o úhradách po celú dobu trvania záväzku, a že do
tohto záznamu nebude uskutočňovať žiadne zmeny a doplnky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v
súvislosti s výzvou okresného súdu žalobca dodáva, že predmetné dokumenty, na ktorých doplnenie

bol žalobca vyzvaný, sa nachádzajú v zmysle dohody účastníkov zakotvenej v bode 8. OP u dlžníka,
teda dlžníkovi obchodný zástupca žalobcu potvrdzuje prevzatie úhrady svojim podpisom, čo žalobca
považujezarozhodujúce,abysadlžníkmalmožnosťpreukázaťvprípadekontrolyobchodnéhozástupcu
žalobcu podľa vnútorných smerníc spoločnosti, že vykonal úhrady obchodnému zástupcovi. Obchodný
zástupca po vykonaní úhrady ju zaznamenáva do informačného systému žalobcu. Žalobca zdôrazňuje,

že všetky úhrady boli vykonané pri osobnom stretnutí žalovaných a obchodného zástupcu žalobcu,
čiže ostatné dokumenty, ktoré by potvrdzovali čiastočnú úhradu dlhu žalovaných, sú zaznamenané
v Splátkovom kalendári, ktorý sa zaviazal uschovať dlžník. Zvolený postup, že Splátkový kalendár
sa nachádza u klienta a nie u žalobcu, bol zvolený z dôvodu, aby sám klient disponoval všetkými
potvrdeniami, že predmetný dlh resp. splátka jeho dlhu bola ním uhradená, aby nenastala u klienta

neistota, že či uhradil, koľko uhradil, koľko má ešte uhradiť. Žalobca z dôvodu zachovania istoty a
stability klienta mu ponechal Splátkový kalendár, aby sa sám klient mohol preukazovať svojimi úhradami.
Žalobca nedisponuje žiadnymi inými dokladmi, či už príjmovými alebo výdavkovými v danej veci.
Žalobca ďalej uvádza, že nedisponuje výpisom z úverového účtu žalovaných, nakoľko pre svojich
klientov nezriaďuje žiadne úverové účty, pričom vlastníctvo úverových účtov alebo im obdobným, nie je

vyžadovaná podmienka pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čiže žalobca nemôže vyhovieť
výzve súdu. Žalobca ďalej uvádza, že nedisponuje doručenkou o doručení predžalobnej upomienky
- výzvy žalovaným a doručenkou o doručení oznámenia o zosplatnení, nakoľko na doručenie svojich
listových zásielok síce využíva služby spoločnosti Slovenská pošta a.s. a to doporučený list, ale nies navrátením dokladu o doručení. Žalobca má za to, že žiadne zákonné ustanovenie Občianskeho
súdneho poriadku alebo zákona č. 129/2010 Z.z. mu neukladá povinnosť zasielať klientovi doporučené
zásielky s navrátením dokladu o vykonaní doručenia, pričom žalobca podotýka, že pri nedoručení

zásielky doručovateľ vráti predmetnú zásielku spolu s vyznačeným dôvodom nedoručenia. Okresný
súd má možnosť vykonať dôkaz a to dožiadaním uvedenej informácie od doručovateľa na základe
podacích hárkov, ktoré tvoria prílohu žaloby. Rovnako žalobca dáva do pozornosti súdu, že si so
žalovanými dohodol doručovanie listín v bode 11. OP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalobca
ďalej uvádza, že uplatnená zmluvná pokuta nemá základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke, nakoľko

majú za to, že zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník, spoludlžník, povinný
zaplatiť veriteľovi pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktorú v tejto právnej veci žalovaní porušili.
Táto povinnosť zaťažuje toho, kto dohodnutú povinnosť porušil, t.j. dlžníka, spoludlžníka a to aj keď
oprávnenému t.j. veriteľovi porušením povinnosti žiadna škoda nevznikla. V tomto prípade a v zmysle
vyššie uvedených skutočností si žalobca uplatňoval svoje právo na úhradu zmluvnej pokuty, keďže
žalovaní si nesplnili svoju zmluvnú povinnosť uhrádzať ich dlh riadne a včas, čo im vyplývalo z bodu

II. zmluvy. Z uvedeného jasne vyplýva, že inštitút zmluvnej pokuty má charakter právneho prostriedku
na zabezpečenie záväzku, čiže má sankčnú povahu, ktorou by mal byť dlžník, spoludlžník, nútený
k plneniu dlhu riadne a včas. Vyššie uvedené tvrdenie potvrdzuje aj ust. § 544 ods. 1 OZ. Rovnako
žalobca tvrdí, že zmluvná pokuta bola dojednaná v zmysle zákonného ustanovenia § 544 ods. 2 OZ,
teda, že bola dojednaná v zákonom vyžadovanej písomnej forme. Zákonné ustanovenia o zmluvnej

pokute však presne neurčujú výšku zmluvnej pokuty, pričom výška zmluvnej pokuty musí byť úmerná
výške pohľadávky, inak by bolo dojednanie o zmluvnej pokute v zmysle § 39 OZ v rozpore s dobrými
mravmi. Žalobca je toho názoru, že výšku zmluvnej pokuty je možné stanoviť buď absolútne, alebo
vyjadrením určitého vzťahu k hodnote plnenia, alebo iným spôsobom. Vzhľadom k vyššie uvedenej
skutočnosti žalobca má za to, že v OP určil výšku zmluvnej pokuty percentuálnym vzťahom k hodnote

poskytnutého plnenia, čo nebolo, a ani nie je zakázané právnym poriadkom a nedá sa to považovať
za obchádzanie právneho poriadku. V danom prípade žalobca požadoval v zmysle bodu 3. OP, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru a to za
každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná
pokuta bola splatná okamihom, kedy sa žalovaní dostali do omeškania s úhradou v zmysle ust. § 53

ods. 8 OZ, čiže žalobca žiadal od žalovaných zmluvnú pokutu od 06/2011. V tomto prípade sa jednalo
o 3,30 % z poskytnutej istiny vo výške 1.000,- EUR, t.j. 33,- EUR za každý mesiac z omeškania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že v predmetnej dohode o zmluvnej pokute
boli výška zmluvnej pokuty resp. spôsob jej určenia, a povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje,
vymedzené určito a jasne, čiže nie je možné predmetnú dohodu označiť ako neplatnú (Na porovnanie R

č. 92/2004 - V dohode o zmluvnej pokute výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, aj povinnosť,
ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje, musia byť vymedzené určito, inak je dohoda neplatná.). Výšku
zmluvnej pokuty si žalobca stanovil aplikáciou ust. § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., čiže žalobca
si uplatnil zmluvnú pokutu len do maximálne prípustnej hranice, teda žalobca pri uplatňovaní svojich
nárokov - sankcií vyplývajúcich zo zmluvy, nepresiahol výšku poskytnutých finančných prostriedkov,

ale ani výšku trojnásobku úrokov z omeškania v zmysle predmetného ustanovenia nariadenia vlády.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že požaduje zmluvnú pokutu na základe zákonom
stanovených podmienok, čiže sa jednalo o dohodu žalobcu a žalovaných v písomnej forme, kde bolo
za porušenie akej zmluvnej podmienky má žalobca nárok na zmluvnú pokutu, taktiež sa zmluvné strany
dohodli, že výška zmluvnej pokuty bude stanovená percentuálnym vzťahom k poskytnutému plneniu -

úveru zo strany žalobcu. Žalobca taktiež podotýka, že na výšku zmluvnej pokuty aplikoval ustanovenia
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré pripúšťa a určuje maximálnu výšku sankcií, ktoré žalobca v
žiadnom prípade neprekročil a preto žalobca žiadal zmluvnú pokutu len za päť mesiacov omeškania,
počnúcmesiacom11/2012akončiacmesiacom03/2013anieaždozaplateniadlhu,čobybolovrozpore
s ustanovením § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 o maximálnej prípustnej výške sankcií vyplývajúcich

zo spotrebiteľských zmlúv. Žalobca je toho názoru, že funkcia zmluvnej pokuty je formou majetkovej
ujmy nútiť dlžníka - žalovaného, k riadnemu a včasnému plneniu. Nakoľko si žalovaní svoju povinnosť
riadne a včas uhrádzať splátky vyplývajúce zo zmluvy nesplnili, vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú
pokutu, spolu s úhradou istiny so zákonným úrokom z omeškania. Žalobca je jednoznačne toho názoru,
že výška zmluvnej pokuty vyjadrená percentuálnym vzťahom ku poskytnutej istine úveru, sa neprieči

dobrým mravom a ani ustanoveniam OZ, nakoľko jej celková výška ako aj celková výška sankcií, bola
upravená v zmysle ustanovení nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., čiže neprekročila maximálnu prípustnú
sumu sankcií. Zmluvná pokuta podľa žalobcu nemôže mať, a nemá, základ v neprijateľnej zmluvnej
podmienke, nakoľko žalovaní svojimi vlastnoručnými podpismi zmluvy potvrdili, že pred podpísanímpredmetnej zmluvy si prečítali všetky jej podmienky, že porozumeli všetkým ustanoveniam, že zmluva
predstavuje ich slobodnú vôľu a že nebola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.
Žalovaní taktiež svojimi vlastnoručnými podpismi potvrdili, že OP sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,

ktoré tvoria jej prílohu a že sa s nimi dôkladne oboznámili pred podpisom uvedenej zmluvy. Žalobca
je toho názoru, že dojednaním predmetnej zmluvnej podmienky neobchádzal zákon, nedostal sa do
rozporu s dobrými mravmi a ani nespôsobil značnú nerovnováhu medzi žalobcom a žalovanými v ich
právach a povinnostiach, nakoľko predmetné ustanovenie o zmluvnej pokute v OP bolo dojednané
podľa platných právnych predpisov účinných v čase uzatvárania zmluvy, čiže predmetné ustanovenie

zakotvujúce dojednanie zmluvnej pokuty spĺňa všetky náležitosti vyžadované právnym poriadkom, čím
sa nemôže jednať o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Na výzvu súdu zo 07.02.2014 právny zástupca žalobcu reagoval podaním doručeným súdu 13.03.2014
(čl. 48-51). V podaní uviedol, že žalobca ako veriteľ a žalovaná 1/ ako dlžníčka a žalovaný 2/ ako
spoludlžník uzavreli 14.03.2012 v W. zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver
1.000,- EUR za odplatu 380,- EUR. Žalovaní sa svojimi vlastnoručnými podpismi na zmluve zaviazali

žalobcovi uhradiť celkovo sumu 1.380,- EUR v pravidelných, v zmluve špecifikovaných splátkach. V
rovnaký deň žalobca a žalovaní uzavreli Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, ktorej predmetom
je úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu klientom,
pričom služba „Domáci servis" zodpovedá poskytovaniu konzultačných a nadštandardných služieb,
najmä preberanie a zaúčtovanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola

splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky. Zmluvné strany sa dohodli, že klienti - žalovaní,
za užívanie služby Domáci servis uhradia žalobcovi odmenu v celkovej výške 409,50 EUR a to v
troch pravidelných mesačných splátkach vo výške 136,50 EUR, pričom termíny splátok boli zmluvne
dohodnuté pri preberaní splátok úveru v zmluve o úvere. Z uvedeného jasne vyplýva, že žalovaní si
svojim vlastnoručným podpisom na samostatnej žiadosti o poskytnutie domáceho servisu dobrovoľne

objednali službu Domáci servis ako ďalšiu z portfólia služieb poskytovaných žalovaným, na základe
čoho so žalobcom bola až následne uzavretá Zmluva o poskytovaní domáceho servisu. Z uvedeného je
zrejmé, že žalobca (správne má byť žalovaní) si doplnkovú službu - Domáci servis, zvlášť a dobrovoľne
objednal. Uvedené skutočnosti preukazuje priloženými listinami - samostatnou objednávkou žalovaných
a samostatnou Zmluvou o poskytnutí Domáceho servisu. Vzhľadom na to, že poskytovanie služby

Domáci servis je predmetom samostatnej objednávky a samostatnej zmluvy, pričom uzavretie zmluvy
o domácom servise v žiadnom prípade nie je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru, žalobca
je toho názoru, že táto zmluva nie je predmetom tohto súdneho konania. Splatnosť jednotlivých splátok
podľa Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu je nasledovná:

1. splátka - splatnosť dňa 24.03.2012, uhradená 14.03.2012

2. splátka - splatnosť dňa 23.04.2012, uhradená 21.05.2012

3. splátka - splatnosť 23.05.2012, uhradená 21.05.2012 v časti 54,50 EUR, uhradená 20.06.2012 v časti
82,- EUR.

Žalobca v zmysle výzvy súdu ďalej uviedol, že predmetné úhrady, ktoré žalovaná 1/ označila na
pojednávanívcelkovejsumevovýške409,50EUR,boliúhradamiodmenyzaposkytnutieslužbyDomáci

servis, ktorá bola poskytnutá na základe samostatnej zmluvy tak ako je to uvedené vyššie. Žalobca
zastáva názor, že zmluva o poskytnutí domáceho servisu predstavuje samostatnú zmluvu a tým pádom
aj zmluva o spotrebiteľskom úvere je samostatnou zmluvou. Uzavretie zmluvy o domácom servise
nikdy nebolo podmienkou na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa jednalo výslovne
o zmluvnú voľnosť žalovaných, pričom títo sami dobrovoľne bez nátlaku alebo hrozby neposkytnutia

spotrebiteľskéhoúveru,zažiadalioslužbuDomáciservisnasamostatnejžiadosti,ktoránebolapripojená
k žiadnemu inému dokumentu. Žalobca dodáva, že žiadne ustanovenie zmluvy o úvere alebo OP,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neobsahujú podmienku, ktorá by
podmieňovala poskytnutie časti úveru uzavretím zmluvy o domácom servise. Žalobca až na základe
samostatne vyplnenej žiadosti uzavrel so žalovanými predmetnú zmluvu o domácom servise, čiže sa

jedná o platný právny úkon, z ktorého vyplývajú pre zmluvné strany práva a povinnosti. Žalobca ďalej
dodáva, že v OP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a s ktorými boli žalovaní oboznámení,
nie je uvedené, že jednotlivé splátky musia uhrádzať priamo do rúk zástupcu žalobcu, pričom z tohovyplýva, že žalovaní mali možnosť uhrádzať splátky akýmkoľvek spôsobom, ktorý nie je v rozpore
s právnymi predpismi, napr. hotovosťou v sídle žalobcu, vkladom na bankový účet žalobcu, ktorý je
uvedený v označení žalobcu v zmluve o úvere a podobne, čiže ani z tohto hľadiska nie je v zmluve

podmienka,ktorábynútilažalovanýchuzavrieťzmluvuodomácomservise.Tvrdeniežalobcu,žezmluva
o poskytnutí domáceho servisu predstavuje samostatnú zmluvu, potvrdzuje aj rozhodnutie Slovenskej
obchodnejinšpekcie,InšpektorátuSlovenskejobchodnejinšpekciesosídlomvBratislave(číslokonania:
p/0390/01/2012 zo 06.11.2012), v ktorom sa uvádza, že „Nakoľko poskytovanie domáceho servisu je
predmetom samostatnej objednávky a samostatnej zmluvy, ktorej uzavretie nie je podmienkou získania

úveru a v dôsledku toho sa teda náklady na túto doplnkovú službu nezahŕňajú do celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, na základe čoho ani nevstupujú do výpočtu RPMN,
dospel orgán dozoru k záveru, že v danom prípade nie je možné objektívne vyvodiť zodpovednosť
účastníka konania za porušenie § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa."

Faxom právny zástupca žalobcu 18.03.2014 oznámil (čl. 52), že po dôkladnom uvážení berie svoj návrh
v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty späť a vo zvyšnej časti zostáva jeho návrh nezmenený. Súd vo

veci s poukazom na § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával 07.02.2014 a 18.03.2014 (kedy aj rozhodol), v
neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu, ktorí svoju neúčasť vopred ospravedlnili a súhlasili s konaním
a rozhodnutím v ich neprítomnosti.

Žalovaná 1/ na pojednávaní 07.02.2014 (čl. 38) aj ako splnomocnená zástupkyňa žalovaného 2/ pre
toto pojednávanie, uviedla, že je pravdou, že s manželom uzavreli úverovú zmluvu so žalobcom, ktorá je

prílohoužaloby.Tútoúverovúzmluvuzačalisplácaťaktomupredložilanapojednávanídokladoznačený
ako Splátkový kalendár, kde sú uvedené všetky splátky, ktoré veriteľovi uhradili. Celková výška úhrad je
vyššia ako uvádza žalobca v žalobe, kde je uvedená výška 288,- EUR. Celkovo hradili 4 platby, ktoré sú
vyznačené v predloženom doklade a tieto platby sú spolu vo výške 409,50 EUR. Nevie akým spôsobom
boli tieto platby žalobcom rozpočítavané na splatenie úveru. Nespomína si, či ešte uzavreli nejakú ďalšiu

zmluvu o domácom servise. Nemala so sebou na pojednávaní všetky doklady, ktoré sa týkajú úveru.
Zobrala so sebou len doklady, ktoré jej boli doručené zo súdu so žalobou. Žalobca im oznámil, že žiada
zaplatenie celého zostatku dlhu kvôli tomu, že prestali splácať dojednané splátky, lebo sa dostali do zlej
finančnej situácie. Potom žalobcovi volala a chcela dojednať splátkový kalendár, pretože neboli schopní
zaplatiť celý dlh naraz ako ich vyzýval. S týmto nesúhlasil a preto dlžnú sumu ani nezačali splácať.

Posledná úhrada teda bola z 20.06.2012. Vie, že majú nesplatený dlh voči žalobcovi. Keďže celý úver a
odplatu nezaplatili, ale zostatok dlhu nie sú schopní s manželom splatiť naraz a preto žiadala o možnosť
splácania mesačnými splátkami vo výške maximálne 50,- EUR. Je invalidná dôchodkyňa a manžel je
starobným dôchodcom. Ona má dôchodok vo výške 285,- EUR a manžel vo výške 300,- EUR.

Žalovaná 1/ na pojednávaní 18.03.2014 uviedla (čl. 56), že súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu,

ktoré sa týka zmluvnej pokuty. Po oboznámení s dokladmi, ktoré zaslal žalobca, bola prekvapená. Síce
podpisovala aj ďalšie písomnosti pri uzatvorení zmluvy o úvere, potvrdila, že podpis na priloženej zmluve
o poskytnutí domáceho servisu je jej. Ju však žalobca vôbec neoboznamoval s domácim servisom a s
nejakými službami. Nemala žiadnu možnosť uzavrieť úver aj za iných podmienok, ako boli predložené
žalobcom. Ani nevie akú celkovú sumu mala zaplatiť za uvádzaný domáci servis. Podpísala všetky

doklady, ktoré jej žalobca predložil, aj doklad na čl. 51. Jej však pri podpise tohto dokladu žalobca
neuvádzal konkrétne výšku odmeny za domáci servis. Po uzavretí zmluvy so žalobcom o ničom viac
nekonzultovala. Neboli jej poskytnuté nejaké iné služby okrem toho, že žalobca cez svoju pracovníčku,
s ktorou uzatvárala aj zmluvu o úvere, chodil vyberať za ňou jednotlivé splátky. Najskôr ju kontaktoval
a tieto splátky platila buď doma alebo pred domom. Manžel bol prítomný pri uzatváraní zmluvy o úvere,

vtedy aj podpisoval tak ako ona všetky doklady, ktoré im dali k zmluve podpísať. Ak žalobca predložil
dotazník o domácom servise, ktorý podpísala len ona, tak zrejme manžel ho už nepodpisoval. Keby jej
boli vysvetlili čo je to vlastne domáci servis a keby mala možnosť uzavrieť zmluvu s tým, že mesačné
splátky bude platiť žalobcovi bez inkasovania jeho pracovníkom, tak by určite nesúhlasila s domácim
servisom za tej podmienky, že by mala platiť niečo naviac ako bolo dohodnuté v zmluve o úvere. Pri

uzatváraní zmluvy najmä verila im, že to je všetko tak ako má byť. Ako obyčajný človek si doklady lenzbežne pozrela. Keď si boli u nej po splátky z úveru, tak jej už nebolo nič bližšie vysvetľované. Platila
požadovanúsumuabralatotak,žetýmsplácaúver.Odposlednéhopojednávaniazdlhuničneuhradilaa
pokiaľjejvychádzaešteurčitánesplatenáčasťúveru,takžiada,abysúdrozhodolosplácanívsplátkach.

Tieto navrhuje vo výške 20,- EUR, pretože obaja s manželom dostávajú len dôchodky. Výdavky majú
na elektriku vo výške 79,- EUR mesačne, za vodu po rozpočítaní platia okolo 8,- EUR mesačne. Ďalšie
výdavky sú za drevo na kúrenie, inak už len bežné výdavky. Je invalidná dôchodkyňa a pravidelne užíva
lieky, ktoré dopláca, čo vyjde mesačne okolo 20,- EUR až 30,- EUR. Čo sa týka domáceho servisu tak
s týmto nesúhlasí. Určite by si nebola objednala domáci servis, keby to nebolo nutné. Kvôli čomu by to

robila. Vzdáva sa prípadnej náhrady trov konania.

Okrem výsluchu žalovanej 1/, ktorá na oboch pojednávaniach predložila splnomocnenie aj na
zastupovanie žalovaného 2/ na pojednávaní, súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa
so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 420120896 zo dňa 14.03.2012 uzavretou medzi žalobcom
a žalovanými 1/, 2/ (ďalej len „ÚZ"), so Zmluvou o poskytovaní domáceho servisu uzavretou dňa
14.03.2012 medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ z čl. 49-50 (ďalej len „ZoDS"), s formulárom žalobcu

podpísaným žalovanou 1/ dňa 14.03.2012 z čl. 51, so Splátkovým kalendárom predloženým žalovanou
1/, s písomnosťami žalobcu adresovanými žalovanej 1/ aj žalovanému 2/ zo dňa 22.11.2012 označenými
ako VEC: Predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy z čl. 5, 6 a s podacími hárkami o
doručovaní týchto písomnosti z čl. 9, 10, s písomnosťami žalobcu adresovanými žalovaným 1/, 2/ z čl.
7, 8 označenými ako VEC: Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 20.12.2012 a s kópiami podacích

hárkov o doručovaní týchto písomností z čl. 11-12, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5C/105/2013
a s ďalšími dokladmi založenými v spise.

Vykonaným dokazovaním bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 14.03.2012 bola uzavretá ÚZ medzi žalobcom ako veriteľom konajúcim prostredníctvom finančnej
agentky B. D. a žalovanými 1/, 2/ ako dlžníkmi a to podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení.

Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového, hotovostného spotrebiteľského úveru vo výške
1.000,- EUR za celkový úrok vo výške 20 % z istiny. Zmluvne bola dojednaná odmena za poskytnutie
úveru vo výške 18 % z istiny, pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Dlžník a spoludlžník sa v zmysle
zmluvy zaviazal uhradiť veriteľovi celkovú dlžnú čiastku 1.380,- EUR pozostávajúcu z istiny vo výške
1.000,- EUR a odplaty vo výške 380,- EUR a to formou trinástich mesačných splátok, ktorých výška

bola dojednaná pri prvých troch splátkach 5,- EUR a pri ďalších desiatich mesačných splátkach vo
výške 136,50 EUR s tým, že prvá splátka je splatná desiaty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia
splátka až do úplného zaplatenia je splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priamo v
zmluve, a obsahuje to aj článok 1. OP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, bolo dohodnuté, že
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, je veriteľ oprávnený žiadať

od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany písomne inak.
V zmluve je uvedená priemerná RPMN vo výške 45,23 % a v článku 1. OP aj RPMN pri úvere žalobcu
so splatnosťou 13 mesiacov vo výške 67,70 %. ÚZ bola podpísaná oboma dlžníkmi. Dňa 23.11.2012
boli formou doporučenej zásielky žalovaným 1/, 2/ odoslané listy zo dňa 22.11.2012 označené ako
Predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy, ktorými žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie

dlžnej sumy, v tom čase vo výške 409,50 EUR, najneskôr do piatich dní od obdržania výzvy a zároveň
boli upozornení, že v prípade nevykonania úhrady dlhu, si veriteľ uplatní po uplynutí 15-dňovej lehoty
v zmysle § 53 ods. 8 OZ právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky a budú voči dlžníkom uplatnené
všetky zmluvne dojednané sankcie. Dňa 20.12.2012 boli formou doporučenej zásielky obom žalovaným
odoslané listy žalobcu označené ako Oznámenie o zosplatnení záväzku s dátumom 20.12.2012, v

ktorých im žalobca oznámil, že záväzok zo zmluvy bol zosplatnený ku dňu 23.11.2012 z dôvodu
omeškania s jeho splácaním. Zosplatnenie teda žalobca uskutočnil o mesiac spätne pred uskutočnením
tohto úkonu listom zo dňa 20.12.2012, ktorý bol až následne žalovaným doručený v zmysle úpravy
článku 11. OP. Právo zosplatniť úver podľa zmluvy mohol, podľa názoru súdu, žalobca ako veriteľ využiť
za splnenia zákonných predpokladov podľa § 53 ods. 8 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,

len v období do splatnosti niektorej zo splátok úveru a s účinkami ku dňu učinenia tohto prejavu vôle
voči žalovaným 1/, 2/ ako dlžníkom. Nijaké zákonné ani zmluvné dojednanie neoprávňovalo žalobcu
zosplatňovať úver spätne (v tomto prípade viac ako mesiac učineným prejavom vôle žalobcu zosplatniťúver). Naviac, v danom prípade žalobca uvedený úkon realizoval, hoci s ohľadom na nižšie uvádzané
skutočnosti neboli splnené predpoklady uvedené v zákone a v zmluve pre takýto postup. Žalovaní
uhradili žalobcovi, podľa jeho tvrdenia, celkovo len sumu 288,- EUR, t.j. prvé tri splátky, každú vo výške

5,- EUR a štvrtú a piatu splátku jednou platbou dňa 28.09.2012 vo výške 273,- EUR. Zo žalovanou
predloženého splátkového kalendára týkajúceho sa ÚZ a ZoDS uzatváranej v súvislosti s ÚZ, v ktorej
na ľavej strane je uvádzaný prehľad splátok na domáci servis a na pravej strane prehľad splátok na
úver, vyplýva, že nesplatený zostatok na úvere má predstavovať sumu 1.092,- EUR, tak ako to tvrdil
aj žalobca v podanej žalobe, čiže malo dôjsť k splateniu z ceny úveru vo výške 1.380,- EUR len

288,- EUR, avšak pohľadávka vyplývajúca zo ZoDS v celkovej výške 409,50 EUR bola splatená v
celom rozsahu formou štyroch splátok, poslednej dňa 20.06.2012. S ohľadom na prepojenosť zmluvy
o poskytnutí domáceho servisu naviazanej na súbežne s ňou uzatváranú úverovú zmluvu, súd na
zaplatenie dlhu žalovaných z ÚZ zohľadnil ich všetky platby uvedené v záznamoch v Splátkovom
kalendári, t.j. platby uhradené na domáci servis vo výške 409,50 EUR, aj platby započítavané na
splatenie úveru v celkovej výške 288,- EUR, považujúc zmluvu o poskytnutí domáceho servisu za

absolútne neplatný právny úkon. Celkovo potom zostalo žalovanými neuhradených z ÚZ 682,50 EUR
(1.380,- EUR - 288,- EUR - 409,50 EUR), ktorú sumu rozsudkom súd priznal žalobcovi voči žalovaným
zo žalovanej istiny, a vo výške 409,50 EUR spolu s nepriznaným príslušenstvom žalobu zamietol.
Pokiaľ ide o ZoDS uzatváranú žalovanými spolu s úverovou zmluvou dňa 14.03.2012, tak predmetom
domáceho servisu malo byť poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb spočívajúcich v

starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe ÚZ č. 420120896 zo dňa 14.03.2012 a to najmä
služba spočívajúca v preberaní a zúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie
a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania.
Za túto službu sa podľa zmluvy (čl. II. bod 2.2) žalovaní zaviazali zaplatiť poskytovateľovi služby odmenu
v celkovej výške 409,50 EUR a to v pravidelných troch mesačných splátkach vo výške 136,50 EUR

splatných pri preberaní splátok úveru v zmysle zmluvy o úvere. Pre prípad nesplnenia uvedeného
záväzku bol žalobca oprávnený požadovať od klienta jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 10 % z
odmeny, splatnú v okamihu, keď sa klient dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Podľa
článku III. zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká písomnou dohodou zmluvných strán,
splnením záväzkov zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy, ktorá je predmetom

domáceho servisu. Z obsahu ZoDS je zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti s ÚZ, na zánik
ktorej bol viazaný aj zánik tejto zmluvy, teda ide o závislú zmluvu od príslušnej úverovej zmluvy. Vyplýva
to aj z toho, že cena odmeny za servis predstavuje súčet troch mesačných splátok dohodnutých v
predmetnej ÚZ a splatnosť týchto splátok bola dohodnutá rovnako ako splatnosť mesačných splátok
dojednaných v ÚZ. Žalovaní fakticky mali celkovo platiť žalobcovi prvé tri splátky úverovej zmluvy nie

v sume 5,- EUR mesačne na každú z nich, ale celkovo až 141,50 EUR, práve vďaka uzavretej ZoDS.
Cena za domáci servis navyšuje výšku odplaty dojednanej v úverovej zmluve, predstavujúcej súčet 20
% úroku a odmeny vo výške 18 % z istiny úveru, t.j. dohodnutú odplatu dojednanú v ÚZ v celkovej výške
380,- EUR o ďalších 409,50 EUR, teda viac než o 100 % a odmena za poskytnutie servisu zároveň
predstavuje až 41 % z istiny poskytnutého úveru. Žalobca predložil Dotazník ním vypracovaný (čl. 51),

kde sa uvádza, čo predstavuje „domáci servis" (vymedzenie obsahu služby totožnej s vymedzením
uvedeným v čl. I. ZoDS zo 14.03.2012) a v ktorom je uvedená žalovaná 1/ ako žiadateľka o poskytnutie
domáceho servisu, čo potvrdila podpisom. Nebolo preukázané ani tvrdené podpísanie obdobnej žiadosti
aj zo strany žalovaného 2/ ako spoludlžníka. Žalovaná 1/ vo výpovedi poukazovala na to, že jej nebolo
vysvetlené čo je to vlastne domáci servis a podpísala všetky doklady predložené pracovníkom žalobcu

a potrebné na poskytnutie úveru. Uviedla, že nemala možnosť uzavrieť zmluvu za iných podmienok
ako boli predložené žalobcom a keby mala možnosť uzavrieť zmluvu s tým, že mesačné splátky bude
platiť žalobcovi bez inkasovania jeho pracovníkom, tak by určite nesúhlasila s domácim servisom za
podmienky, že by mala platiť niečo naviac ako bolo dohodnuté v zmluve o úvere. Ako vyplýva z obsahu
zmlúv, žalobca uzatváral obe zmluvy, t.j. ÚZ aj ZoDS, so žalovanými prostredníctvom svojej obchodnej

zástupkyne B. D.. V súvislosti s uzatváraním úverových zmlúv a ZoDS bola B. D. ako svedkyňa vypočutá
v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 5C/105/2013, pričom z jej výpovede vyplýva, že vždy keď uzatvárala
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, musela súčasne uzavrieť aj zmluvu o poskytnutí domáceho servisu.
Jedna bez druhej sa nedala uzavrieť. Z tvrdenia svedkyne je zrejmé, že minimálne časť osôb činných pre
žalobcu ako sprostredkovatelia, pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch, nemá vedomosť o tom,

že môže poskytovať úvery aj bez takéhoto servisu. Vo veci bol vypočutý aj svedok Y.. N. O., ktorý okrem
iného uviedol, že majú typ úveru, ktorý je bez domáceho servisu, avšak v takých prípadoch má byť dlhšia
čakacialehotanavyplateniepeňazí.Jeotázne,akskutočnemážalobcaposkytovaťspotrebiteľskéúvery
bez domáceho servisu, či je to realizované za rovnakých alebo obdobných finančných podmienok, alebosú to obsahovo výrazne iné zmluvné podmienky (z hľadiska ceny úveru, lehoty poskytnutia úveru a pod.)
nevýhodnejšieprespotrebiteľov,nepriamonútiacespotrebiteľovakchcúdostaťúver,podpísaťajdomáci
servis obsahujúci v kontexte výšky úveru neprimerane vysokú odmenu a to fakticky len za inkasnú

činnosť žalobcu realizovanú v mieste bydliska dlžníka, okrem ktorej malo byť dlžníkovi poskytované aj
poradenstvo. Žalovaná 1/ nepotvrdila poskytnutie poradenstva, pričom poradenstvo pre svojich klientov
banky aj nebankové spoločnosti robia zásadne bezplatne v záujme získania a udržania si klienta. Priame
inkasovanie úverových splátok žalobcom vykonáva žalobca predovšetkým vo svojom záujme za účelom
zvýšenia vymožiteľnosti svojej pohľadávky, oproti tomu, ak by plnenie z uzavretých úverových zmlúv

ponechal na dlžníka bez takejto intervencie. Súd poukazuje aj na to, že platby žalovaných boli prioritne
započítavané na domáci servis a nie na úver. Daná situácia negatívne ovplyvňuje možnosť slobodnej
voľby žiadateľa o poskytnutie úveru. S ohľadom aj na žalobcom používaný reklamný názov „Kešovka",
je zrejmé, že na žalobcu sa obracajú klienti očakávajúci okamžité poskytnutie peňazí. Ak chcú toto
očakávanie naplniť, neostáva im iné, ako zmluvu o domácom servise podpísať. Podľa názoru súdu
skutočným účelom ZoDS je výrazne navýšiť odplatu o poskytnutý úver, na ktorý je viazaná a to viac

ako o 100 % tak, aby táto suma navyšujúca odplatu uvedenú v úverovej zmluve, nebola v nej uvedená,
keď žalobca predkladá so žalobami úverové zmluvy bez akejkoľvek zmienky, že v súvislosti s nimi boli
uzatvárané aj ZoDS, pričom súd až z vykonaného dokazovania zistil existenciu takejto zmluvy. Takýmto
postupom žalobca dosahuje to, že odplata za domáci servis sa nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže
nemá byť odplatou za úver, ale odmenou za domáci servis. Žalobcovi už nestačí dojednaná výška

odplaty uvádzaná v ÚZ spôsobujúca už aj tak výrazne vyššiu RPMN (uvedenú v ÚZ vo výške 67,70 %)
ako je priemerná RPMN, ktorá bola podľa údaja v ÚZ vo výške 45,23 %, ale túto opäť výrazne navyšuje
cez domáci servis. Týmto spôsobom dochádza z jeho strany k obchádzaniu zákona č. 129/2010 o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ale aj ustanovenia § 53 ods.
6 OZ, čo má s poukazom na § 39 OZ za následok neplatnosť ZoDS pre obchádzanie zákona a tiež aj

pre rozpor s dobrými mravmi, pokiaľ ide o výšku odplaty za domáci servis.

Z vyššie uvedených dôvodov aplikujúc na zistený skutkový stav ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.
s účinnosťou v čase uzavretia zmluvy, t.j. k 14.03.2012, nakoľko v súdenom prípade s ohľadom na
postavenie žalobcu a žalovaných pri uzatváraní zmluvy, ide o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, súd žalobe čiastočne a to ohľadne sumy 682,50 EUR vyhovel. Z uvedenej sumy s poukazom

na § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do
31.01.2013, priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v žalovanej výške, vychádzajúc pritom zo splatnosti
tej ktorej neuhradenej splátky od splátky deväť až trinásť, zohľadniac to, že v dôsledku započítania
plnení žalovaných poskytnutých žalobcovi na plnenia z neplatného právneho úkonu (ZoDS), neboli
žalovaní v omeškaní po stanovený čas troch mesiacov so zaplatením ktorejkoľvek splátky splatnej pred

realizovaným zosplatnením záväzku, t.j. ku platnému zosplatneniu nedošlo. Žalovaní uhradili spolu
697,50 EUR, t.j. podľa zmluvy spolu osem splátok (prvé tri splátky po 5,- EUR a nasledujúce každú vo
výške136,50EUR).Pretosúdpriznalúrokyzomeškaniazaobdobieod24.11.2012(počiatokpriznaného
omeškania v súlade so žalobou) do zaplatenia zo sumy 136,50 EUR t.j. zo splátky deväť splatnej
19.11.2012, za obdobie od 20.12.2012 do zaplatenia zo sumy 136,50 EUR t.j. zo splátky desať splatnej

19.12.2012, za obdobie od 19.01.2013 do zaplatenia zo sumy 136,50 EUR t.j. zo splátky jedenásť
splatnej 18.01.2013, za obdobie od 18.02.2013 do zaplatenia zo sumy 136,50 EUR zo splátky dvanásť
splatnej 17.02.2013 a za obdobie od 20.03.2013 do zaplatenia zo sumy 136,50 EUR zo splátky trinásť
splatnej 19.03.2013.

V časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť (uplatnená zmluvná pokuta vo výške 165,- EUR), súd

postupujúc podľa § 96 ods. 1, 3 O. s. p., za súhlasu žalovaných, konanie zastavil.

Súd s poukazom na § 160 ods. 1 O. s. p. povolil žalovaným 1/, 2/ splácať žalobcovi priznanú sumu
v splátkach vo výške po 30,- EUR z dôvodu nepriaznivých pomerov účastníkov, ktoré deklarovala
na pojednávaní žalovaná 1/ (obaja žalovaní sú dôchodcovia), pričom podmienky zročnosti splátok sú
upravené vo výrokovej časti rozsudku.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že nepriznal žiadnemu z
účastníkov právo na ich náhradu s ohľadom na čiastočný vzájomne porovnateľný úspech a neúspech
žalobcu a žalovaných. Žalobca mal totiž z celkového predmetu konania, ktorý predstavoval po vyčíslení

uplatnených úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 1.382,65 EUR, úspech ohľadne
sumy 751,72 EUR, opäť po vyčíslení priznaných úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku. Jeho
úspech teda predstavuje 54 % a vo zvyšnej časti t.j. 46 % (zahŕňajúcich aj tú časť žaloby, ktorej sa týka
čiastočné späťvzatie, ohľadne ktorej je dôvodné aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., keďže v
tejto časti zastavenie konania procesne zavinil žalobca) bol neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.).

V prípade podania odvolania, toto treba podať v potrebnom počte rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V tomto prípade v troch
vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho

trovy.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).