Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26C/293/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113217264
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113217264.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci

navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: T. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/X, O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom,
advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 357,36 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 28.7.2009 v bode
4 Dodatku k zmluve o pripojení v znení: "V prípade porušenie akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1

písmeno b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku, alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok,
alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému
vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v
tabuľke č. 1 tohto Dodatku" je ako neprijateľná n e p l a t n á.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 110,91 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % zo sumy 39,40 Eur od 28.8.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 56,26
Eur od 28.7.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 12,75 Eur od 28.6.2010
do zaplatenia.

III. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

IV. Súd odporcovi voči navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

V. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania vo
výške 31,28 Eur, k rukám advokáta vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím návrhom doručeným súdu dňa 26.6.2013 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi istinu 357,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 39,40 Eur
od 28.8.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 56,26 Eur od 28.7.2010
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12,75 Eur od 28.6.2010 do zaplatenia
a náhradu trov konania.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, s obsahom
celého spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, splnomocneného zástupcu
navrhovateľa, vedľajšieho účastníka na strane odporcu, splnomocneného zástupcu vedľajšieho

účastníka na strane odporcu, v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a
zistil nasledovný skutkový stav:

Súd z obsahu návrhu zo dňa 25.6.2013 zistil, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa
spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., IČO: 35 705 019, Zmluvu o pripojení, na základe ktorej
spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., sa zaviazala poskytnúť odporcovi služby telefónneho pripojenia

v dohodnutom rozsahu a odporca sa zaviazal platiť odplatu za dohodnuté služby. Odporca neuhradil
faktúru č. 7007342447 na sumu 39,40 Eur so splatnosťou 27.8.2010, faktúru č. 7006344571 na
sumu 56,26 Eur so splatnosťou 27.7.2010, faktúru č. 7005371111 na sumu 12,75 Eur so splatnosťou
27.6.2010, faktúru č. 7008344506 na sumu 2,50 Eur so splatnosťou 27.9.2010 a faktúru 7105557072
na sumu 248,95 Eur so splatnosťou 25.6.2011 ako zmluvnú pokutu. Na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 3.10.2012 uzatvorenej medzi Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a navrhovateľom

ako postupníkom, navrhovateľ sa stal nadobúdateľom pohľadávky voči odporcovi vrátane príslušenstva.
Navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 357,36 Eur spolu s
9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 39,40 Eur od 28.8.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 9 % zo sumy 56,26 Eur od 28.7.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % zo
sumy 12,75 Eur od 28.6.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Odporca uviedol, že je pravda, že uzavrel so spoločnosťou T-Mobile Slovensko zmluvu o pripojení a že
nezaplatil faktúry za hovorné a upomienku tak, ako si to vyčíslil navrhovateľ v návrhu. Odporca uviedol,
že nesporuje faktúry za hovorné ani za upomienku, je si vedomý, že to musí zaplatiť, ale sporuje zmluvnú
pokutu, ktorú odmieta zaplatiť z dôvodov uvedených vo vyjadrení vedľajšieho účastníka.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení zo dňa 27.8.2013 uviedol, že namieta opodstatnenosť

uplatnenej zmluvnej pokuty a do konania vstupuje iba ohľadom samostatného nároku navrhovateľa
na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odporca by teda mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej
a nezmenenej výške za akékoľvek porušenie svojich povinností v zmysle zmluvného vzťahu s
navrhovateľom. Takáto zmluvná pokuta má nežiaduci rozmer, je neobhájiteľná a neprimerane ukracuje
spotrebiteľa. Súdna kontrola štandardných formulárových zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti

neprijateľných klauzúl. Je podstatné a rozhodujúce, že nimi napádaná zmluvná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. V obdobných právnych veciach
toho istého navrhovateľa už opakovane právoplatne rozhodli súdy o neprijateľnosti zmluvnej pokuty
v dodatkoch k zmluvám o pripojení, keď takéto právoplatné rozsudky predstavujú pre navrhovateľa
zákonnú prekážku uplatňovať nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky a zároveň zákonnú prekážku

pre súd priznať navrhovateľovi plnenie z takejto absolútne neplatnej zmluvnej podmienky.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami

zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 491

ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vláda Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka č. 87/1995 Z.z, v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy sa odporca dostal
do omeškania, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.10.2012 uzavretej
medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ( ako právny nástupca spoločnosti T - Mobile Slovensko,
a.s., IČO: 35 705 019, ktorá zanikla ku dňu 1.7.2010 zlúčením) ako postupcom a navrhovateľom
ako postupníkom bola pohľadávka, ktorú si navrhovateľ uplatnil predmetnou žalobou voči odporcovi
postúpená na navrhovateľa.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa - T - Mobile
Slovensko, a.s. a odporcom bola uzatvorená Zmluva o pripojení podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách v znení jej dodatku. Zmluvné podmienky upravené touto zmluvou, ktorá
má charakter zmluvy spotrebiteľskej, nemôžu zhoršiť zmluvné postavenie odporcu ako spotrebiteľa nad
rámec práv a povinností, ktoré upravuje Občiansky zákonník.

Spotrebiteľská zmluva má osobitný režim právnej úpravy, ktorá vyplýva zo zvýšeného záujmu
spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu a to spotrebiteľa, ktorý vstupuje do
zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Podľa článku 3 odsek
1 Smernice č. 93/13/EHS, za nekalú sa považuje zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, ak spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán ku škode spotrebiteľa.

Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v
nepomere k jeho plneniu, potom je neplatná. Zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu
odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, pokiaľ by si zmluvné strany dohodli v spotrebiteľskejzmluve podmienky odchylne od dispozitívneho ustanovenia zákona v neprospech spotrebiteľa, takéto
dojednanie by bolo absolútne neplatné pre rozpor so zákonom a ak sa nedal na takéto dojednanie
uplatniť inštitút čiastočnej neplatnosti, spôsobovalo by to neplatnosť zmluvy ako celku. Zákon umožňuje

súdu v spore zo spotrebiteľskej zmluvy vysloviť aj bez návrhu neprijateľnosť niektorej z podmienok
použitých v spotrebiteľskej zmluve, pričom sa jedná o povinnosť súdu. Súd v prípade že určí
niektorú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
neprizná plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo uloží povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, pričom

výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Zmluva o poskytovaní služieb
elektronických komunikácií je inominátnou zmluvou, ktorú je potrebné posudzovať podľa jej obsahu,
na základe ktorej sa poskytovateľ zaväzuje k poskytovaniu služieb užívateľovi a tiež predať mobilný
telefónny prístroj za zníženú akciovú cenu užívateľovi a užívateľ sa zaväzuje za služby poskytovateľovi
riadne a včas platiť po dobu viazanosti a ak to neurobí, môže byť zmluva zo strany poskytovateľa
ukončená.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa je možné vyhovieť
iba čiastočne a to v časti o zaplatenie dlhu odporcu, ktorý vznikol v súvislosti s poskytovaním služieb
zo strany právneho predchodcu navrhovateľa, keď právny predchodca navrhovateľa si riadne splnil
svoju povinnosť a poskytol odporcovi služby v dohodnutom rozsahu a odporca sa zaviazal využívať
telekomunikačné služby poskytované právnym predchodcom navrhovateľa, ale svoju povinnosť

vyplývajúcumuzpredmetnejzmluvysiriadneavčasnesplnil,keďnezaplatilcenuposkytovanýchslužieb
vo výške 110,91 Eur za obdobie od júna 2010 do augusta 2010. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má
súd za to, že nárok na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb poskytnutých právnym predchodcom
navrhovateľa odporcovi je odôvodnený.

Nakoľko odporca nezaplatil navrhovateľovi cenu služieb v lehote splatnosti jednotlivých faktúr,

navrhovateľ má právo na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu (deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr) predstavovala
1 %, a preto súd i v tejto časti vyhovel návrhu navrhovateľa a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Účastníci konania platne uzavreli zmluvu, ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou a
ako taká nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to neprijateľné podmienky.

Súd po oboznámení sa s obsahom dodatku k zmluve o pripojení, ktorý uzavreli právny predchodca
navrhovateľa T-Mobile Slovensko a.s. a odporca dospel k záveru, že záväzok odporcu zaplatiť zmluvnú

pokutu v zmysle bodu 4 Dodatku k zmluvy o pripojení, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pokiaľ
by totiž súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, bol by porušený princíp proporcionality
uplatňovaný v súkromnom práve, navyše by došlo k porušeniu zákona, nakoľko podľa čl. 6 Smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty
zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany

predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok; miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku
spotrebiteľa“ (s účinnosťou od 1.1.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi
neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka). Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej

náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. V danom prípade poskytovateľ
služby ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred
pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť.
To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú poskytovateľ služby žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v
nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva účastníkovi pri porušení podmienok do konca

doby viazanosti. Tu môže nastať prípad, keď k porušeniu zmluvných podmienok zo strany účastníka
dôjde v poslednom mesiaci viazanosti, pričom poskytovateľ služby si voči nemu uplatní zmluvnú pokutu
v plnej výške rovnako, ako voči účastníkovi, ktorý porušil zmluvné podmienky napr. po dvoch mesiacoch
od začiatku zmluvného vzťahu a preto podmienky, za akých poskytovateľ služby dohoduje zmluvnúpokutu v štandardných zmluvách poškodzujú účastníka ako spotrebiteľa. Z pohľadu náhrady škody
je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná aj preto, že podľa zmluvných dojednaní nárok na náhradu
škody prevyšujúcu zmluvnú pokutu nezaniká. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na

absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s účelom Smernice, aby bol pred
neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránený a druhý nie; rozhodujúce potom je, že problémová
zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie
článku 4, ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých
okolností, čo sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri

prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená
na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii pokiaľ
ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov
vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol
spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť len ak súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj

vlastný návrh. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7, ods. 1
Smernice: „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“). Riešením by nebolo
ani konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej

pokuty tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Poskytovateľa služby
by podľa názoru súdu navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len
sporadicky zmoderovaná (§ 545a Občianskeho zákonníka), predsa by ale zostala, a aj naďalej by
neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov - aj takýto význam má oprávnenie súdu
postupovať podľa § 153, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, a rozhodnúť o neplatnosti

zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve bez návrhu účastníka. Vzhľadom na uvedené
súd dospel k záveru že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute ako neprimeranej zmluvnej podmienke
je neplatné, a potom z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť právnemu predchodcovi
navrhovateľa právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť, a preto súd nárok navrhovateľa v časti, v
ktorej si uplatnil voči odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
110,91 Eur s príslušenstvom a vo zvyšku súd žalobu o zaplatenie 248,95 Eur ako zmluvnú pokutu
zamietol.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak,
že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý bol čiastočne úspešný v konaní (vedľajší účastník

na strane odporcu bol úspešný v 68,96 %, navrhovateľ bol úspešný v 31,04 %, potom čistý úspech
vedľajšieho účastníka na strane odporcu bol v 37,92 %) priznal náhradu trov právneho zastúpenia v
sume 31,28 Eur ( 37,92 % zo sumy 82,49 Eur) podľa § 10 ods.1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) za 2 úkony právnej
služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia á 26,56 Eur + režijný paušál á 7,81 Eur, 2. vyjadrenie zo

dňa 27.8.2013 á 26,56 Eur + režijný paušál á 7,81 Eur + 20% DPH zo sumy 68,74 Eur vo výške 13,75
Eur), ktoré súd v súlade s ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal odporcu zaplatiť
splnomocnenému právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade vedľajší účastník vstúpil z vlastného podnetu
do konania na strane odporcu v zmysle ust. § 93 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, voči ktorému

navrhovateľ podal návrh o zaplatenie sumy 357,36 Eur, čo bolo predmetom konania. Občiansky súdny
poriadok neumožňuje vstup vedľajšieho účastníka len do časti konania, ak sú predmetom konania
samostatné nároky a preto súd pri zisťovaní miery úspechu účastníkov konania vychádzal z celkovej
žalovanej sumy.

Súd čiastočne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si odporca náhradu trov

konania neuplatnil.Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.