Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoPr/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711213433
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8711213433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu E. Y., bytom
G., G. XXXX/XX, zast. JUDr. Dušanom Remetom, advokátom v Prešove, Masarykova 2, proti
žalovanému Poľnohospodárske družstvo podielnikov v Spišskej Teplici, Lesná 457, Spišská Teplica,
IČO: 00199834, zast. JUDr. Andrejom Dankom, advokátom, Mlynské nivy 73/a, Bratislava, o zaplatení
mzdových nárokov, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Poprade č.k.
12Cpr/3/2011-387 z 12.12.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 1.284,17 eur s prísl.

V prevyšujúcej časti rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.675,17 eur
poodpočtezákonnýchzrážoks9%ročnýmúrokomzomeškaniaod1.1.2011dozaplateniavlehotedo3
dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

Svojerozhodnutieodôvodniltým,žežalobcabolzamestnanýužalovanéhonazákladepracovnejzmluvy
z 15.2.2006. K 1.1.2010 bola podpísaná pracovná zmluva, v ktorej sa zmenila pozícia žalobcu na
vedúceho rastlinnej výroby - agronóm. K 4.4.2011 bol skončený pracovný pomer medzi účastníkmi
konania dohodou bez uvedenia dôvodu. Žalovaný vydal žalobcovi potvrdenie o zápočte odpracovaných
rokov, kde ako dôvod rozviazania pracovného pomeru uviedol dohodu z organizačných dôvodov.
Túto skutočnosť dopísala na požiadanie žalobcu ekonómka žalovaného pani E.. Žalobca si uplatnil
podanou žalobou sumu 1.284,17 eur ako trojnásobok odstupného, keďže skončil pracovný pomer z

organizačných dôvodov a pracoval u žalovaného do skončenia pracovného pomeru 5 rokov. Ďalej si
uplatnil žalobca nárok vo výške 3.065,92 eur titulom práce nadčas. V pracovnej zmluve bola dohodnutá
práca nadčas v rozsahu 150 hod. ročne. Celkový rozsah nadčasovej práce za rok 2010 podľa žalobcu
činil 580,5 hod., konkrétne v januári 2010 - 10 hod., vo februári 2010 - 21,5 hod., v marci 2010 - 26 hod.,
v apríli 2010 - 59,5 hod., v máji 2010 - 53 hod., v júni 2010 - 99 hod., v júli 2010 - 86 hod., v auguste
2010 - 141,5 hod. a v septembri 2010 - 84 hod. Po zohľadnení práce nadčas obsiahnutej v pracovnej
zmluve, za ktorú žalobcovi nepatrí mzda, je práca nadčas v rozsahu 430,5 hod.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a to predovšetkým evidenciou dochádzky žalobcu a
vypočutím svedkov C. E., I. X. a Ing. K. K. dospel k záveru, že nárok žalobcu je len čiastočne dôvodný.
Dôvodnosť videl v rozsahu úhrady nadčasovej práce, keďže z evidencie dochádzky vyplynulo, že vofunkcii v mesiacoch apríl až september 2010 nadčasovú prácu vykazoval. Vychádzal z porovnateľných
údajov okolitých družstiev, konkrétne PD Družba Poprad a PD Poprad Veľká, kde rovnako zamestnanci,
ktorí pracovali vo funkcii agronóma, vykazovali nadčasovú prácu predovšetkým v období, kedy sa

vykonávala práca na poli, teda od jari do jesene.

Súd prvého stupňa použil systém pomerného prepočtu v %, kde vychádzajúc z obhospodarovanej pôdy
daným družstvom v celkovej výmere, porovnal nadčasovú prácu zamestnancov na týchto družstvách,
ktorí tam pôsobili ako agronómovia a takýmto pomerným spôsobom k výmere obhospodarovanej pôdy

a k rozsahu nadčasové práce priznal žalobcovi rozsah vo výške 69,28 % k pomeru nadčasových prác
agronóma na PD Poprad Veľká. Z takto stanoveného % vypočítal náhradu nadčasovej práce za mesiace
apríl, máj, jún, júl, august a september 2010. K tomuto pomernému výpočtu pristúpil súd prvého stupňa
z toho dôvodu, že žalovaný uviedol, že nebol poriadok v evidencii, ktorá bola vedená len na vrátnici
družstva a sám žalobca neuplatnil hodiny nadčasovou pred začatím pracovnej doby, to znamená pred
7,30 hod., kedy mal stanovený začiatok pracovnej doby.

Vo vzťahu k nároku žalobcu na odstupné súd prvého stupňa vychádzal z toho, že nebolo preukázané
aby pracovný pomer medzi účastníkmi skončil dohodou z organizačných dôvodov. Nie je možné takýto
záver prijať len na základe toho, že žalobca disponuje potvrdením, ktorú mu vystavil žalovaný o zápočte
rokov a tiež z tej skutočnosti, že z výplatnej pásky za poslednú výplatu v mesiaci apríl 2011 je uvedený

údaj o odstupnom. K týmto okolnostiam bola vypočutá svedkyňa, ekonómka žalovaného C. E., ktorá
uviedla, že nemala relevantnú vedomosť o dôvode skončenia pracovného pomeru a údaj zapísala po
oznámení žalobcu podľa vlastnej domnienky. Pokiaľ figuroval na výplatnej páske za apríl 2011 aj údaj o
odstupnom v skutočnosti išlo o odchodné, ktorý mu nárok mu žalovaný priznal pri vystavení písomného
vyhotovenia dohody o skončení pracovného pomeru. Tejto výplate aj zodpovedá suma, ktorá mu bola

vyplatená a to znamená 951 eur. Keďže žalobca nepodal v lehote dvoch mesiacov žalobu na vyslovenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a sám v konaní uznal, že došlo k skončeniu pracovného
pomeru k 4.4.2011 dohodou, súd prvého stupňa zamietol nárok na vyplatenie odstupného s poukazom
nato, že neexistujú dôvody pre to, aby bolo možné prijať záver o tom, že došlo ku skončeniu pracovného
pomeru z organizačných dôvodov, absentujú zákonom stanovené podmienky.

Pretovtejtočastižalobuzamietol,rovnakoakozamietalajčasťžalobytýkajúcasavyplatenianadčasovej
práci nad %, ktoré ustálil podľa vlastnej úvahy súd v konaní.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca v časti ktorej mu nebolo
vyhovené a bola žaloba zamietnutá a žalovaný voči výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a tiež výroku
o náhrade trov konania.

Žalobca v svojom odvolaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje voči výroku, ktorým v prevyšujúcej časti
súd prvého stupňa zamietol. Nemôže súhlasiť s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, kde použil
tzv. voľnú úvahu v časti nároku o náhradu za nadčasovú prácu žalobcu. Pokiaľ súd prvého stupňa
uzavrel, že základ nároku je daný potom nebolo správne postupované zo strany súdu prvého stupňa
pokiaľ porovnával pracovnú náplň žalobcu s zamestnancami vo funkcii agronóma na PD Poprad Veľká.

Je potrebné povedať, že práca žalobcu bola osobitá tým v akom rezorte a obore pracoval a aký rozsah
agendy mal na starosti. Toto rozhodnutie považoval žalobca za arbitrárne a aj nepreskúmateľné. Pokiaľ
išlo o prácu nadčas u žalobcu je potrebné sa zaoberať týmto nárokmi v súlade s evidenciou dochádzky
a popisom žalobcu, v ktorom období jednotlivých mesiacov aké práce vykonával ako prácu nadčas.
Nemožno súhlasiť s tým, že súd prvého stupňa jednoducho istý rozsah práce uznal a v istom rozsahu

práce len konštatoval, že pracovná doba za nadčasovú za mesiace január až marec 2010 postačuje
na plnenie pracovných úloh. Pokiaľ išlo o argumentáciu evidencie dochádzky nemožno súhlasiť s tým,
že táto nebola riadne evidovaná a práve naopak žalobca dôkazy o tom predložil a žalovaný po celú
dobu konania sa bránil jedine tým, že žalobcu žiadnu prácu nadčas nevykonal, ale iným spôsobom toto
svoje tvrdenie nepreukázal. Rovnako žalobca nesúhlasí ani s tým, že bola zamietnutá žaloba vo vzťahu

k odstupnému, keďže sa jedná o inštitút, ktorý je jasne v § 76 ods. 8 ZP definovaný, je možne priznať
odstupné aj v iných prípadoch, nie len v prípade organizačných zmien a z týchto dôvodov žalobca mal
zato,ževznikolmunároknaodstupnéaztýchtodôvodovnavrhovalabyodvolacísúdzmenilrozhodnutiesúdu prvého stupňa a priznal nároku žalobcu v celom rozsahu respektíve aby rozhodnutie súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný. Ten uviedol, že sa odvoláva voči tej časti rozsudku, v ktorej
bola priznaná žalobcovi suma 1.657,17 eur s prísl. Išlo o nárok, ktorý priznal súd prvého stupňa za prácu
nadčas. Žalovaný uviedol, že prácu nadčas žalobca nevykonával a túto skutočnosť žalobca doteraz
nepreukázal pri tom dôkazné bremeno zaťažuje práve žalobcu. Pokiaľ súd prvého stupňa chcel urobiť
nejaké porovnanie rozsahu nadčasovej práce u žalobcu nemal použiť porovnanie výkonu agronómov v

iných poľnohospodárskych družstvách a mohol vychádzať s nadčasovej práce Ing. K. K., ktorý nastúpil
na miesto žalobcu ako agronómom. Pokiaľ by sa vychádzalo z porovnania rozsahu práce agronómov
na iných poľnohospodárskych družstvách ako bola PD Družba Poprad respektíve PD Poprad Veľká
potom by bolo potrebné brať od úvahy rozsah pracovnej náplne aj v jednotlivých konkrétnostiach, kde
na niektorých družstvách to môže zahŕňať aj inú prácu ako len prácu na poli a môže byť u jednotlivých
poľnohospodárskych družstiev aj rozdielna štruktúra pozemkov pôdy, rozdielna organizačná štruktúra a

rozdielna štruktúra výroby. Preto navrhoval žalovaný zamietnuť v celom rozsahu žalobu a zmeniť tým
rozhodnutie súdu prvého stupňa a uplatnil si aj náhradu trov konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovení § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, odvolanie žalovaného je

nedôvodné.

Súd prvého stupňa vo vzťahu k nároku na vyplatenie odstupného vykonal vo veci dokazovanie
v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne
rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie

rozhodnutia má podklad v zistenom skutkovom stave, na týchto správnych skutkových zisteniach súdu
prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 60 ods. 1,2 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru,
pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode
musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak
pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa § 76 ods. 1 ZP, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou
z dôvodov uvedených v 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu alebo dohodu z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume
najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u

zamestnávateľa najmenej 5 rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného
zárobku.

Z predmetnej veci bolo nepochybne zistené, že medzi účastníkmi konania vznikol pracovný vzťah na
základe pracovnej zmluvy z 15.2.2006, ktorá bola zmenená k 1.1.2010. Rovnako bolo správne zistené,

že žalobca na základe zmenenej pracovnej zmluvy pracoval ako vedúci rastlinnej výroby - agronóm s
dohodnutou základnou mzdou vo výške 719,2 eur. Pracovný pomer skončil dohodou k 4.4.2011 pričom
žalobu o neplatnom skončení pracovného pomeru žalobca v 2-mesačnej lehote stanovenej ZP nepodal.
Preto účastníci zhodne ustálili dátum skončenia pracovného pomeru. Rovnako sa súd prvého stupňa
oboznámil s pracovnou náplňou žalobcu, s výplatnými listinami žalobcu, s evidenciou dochádzky za

obdobie vykonanej práce žalobcu vo funkcii vedúceho rastlinnej výroby, z ktorého zistil, že v rozsahu
práce vo výške 40 hod. v zmysle článku 9 tejto zmluvy bolo dohodnutých 150 hod. nadčasovej práce
ročne naviac bez nároku na náhradu mzdy. V mesiaci apríl 2011 bol vystavený mzdový list pre žalobcu,
z ktorého vyplynulo, že okrem mzdových nárokov bola vyplatená aj suma 951 eur ako odchodné (v
mzdovom liste žalobcu označené ako odstupné).

Z odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca nesúhlasí s rozsudkom súdu prvého stupňa, kde zamietol nárok
na vyplatenie odstupného. K odvolacím námietkam žalobcu je potrebné konštatovať, že súd prvého
stupňavykonalvpotrebnomrozsahudokazovanieanebolozistené,žeužalovanéhonastaliorganizačnézmeny, ktoré by odôvodňovali vyplatenie odstupného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia ZP.
Neobstojí námietka žalobcu, že odstupné môže byť vyplácané aj z iných nie len organizačných dôvodov
a to s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 7 ZP. Táto situácia by mohla nastať vtedy ak by bola zhoda

oboch strán na takomto vyplatení odstupného. Absentuje vôľa žalovaného na takúto výplatu a rovnako
absentuje zákonom stanovená podmienka existencie organizačnej zmeny, ktorá by mala prebehnúť
u žalovaného, ako to žalobca tvrdil. Nič nemení na tom, že bol skončený pracovný pomer dohodou.
Zákon spája nárok na odstupné splnením niektorej z podmienok uvedených v § 76 ods. 1 v spojení s §
63 ods. 1 písm. a),b) a ďalších podmienok. Keďže takéto okolnosti v priebehu konania nevyšli najavo

a okolnosť, že v zápočtovom liste, ktorý vystavila ekonómka žalovaného bolo uvedené organizačné
dôvodysavpriebehukonaniavysvetlila.Zamestnankyňanedisponovaladôkazom,zktoréhobolomožné
jednoznačne uviesť, že došlo k organizačnej zmene u žalovaného a vychádzala len z tvrdenia žalobcu,
že bolo odstupné dohodnuté so žalovaným, a preto takto činila na základe vlastnej úvahy. Ani mzdový
list žalovaného za apríl 2011, kedy mu v kolónke odstupné bola uvedená suma 951 eur nesvedčí
o organizačnej zmene a o vzniku takéhoto nároku, keďže z dohody o skončení pracovného pomeru

vyplýva, že žalovaný sa zaviazal, že mu vyplatí odchodné, čo je iný nárok ako odstupné (§ 76 ods. 6 ZP
v znení platnom k 4.4.2011). Preto súd prvého stupňa správne tieto okolnosti vyhodnotil a odvolací súd
poukazuje na dôvody uvedené aj súdom prvého stupňa a vo vzťahu k argumentácii žalobcu konštatuje,
že nie je dôvodná, a preto postupom podľa § 219 O.s.p. rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o
zaplatenie sumy 1.284,17 eur s prísl. ako vecne správny potvrdil.

Pochybil však súd prvého stupňa pri rozhodovaní o nárokoch žalobcu za nadčasovú prácu. V tejto časti
odvolací súd zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, pretože bol vydaný na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a navyše je aj nepreskúmateľný.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia vyplývajúcu z nedostatku dôvodov je potrebné hodnotiť ako odňatie
účastníkovi konať pred súdom, pretože tento nemá možnosť reagovať minimálne v odvolacom konaní
na nepreskúmateľné závery súdu prvého stupňa, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa
v 221 ods. 1 písmena f) O.s.p.

Podľa § 85 ods. 1-3 ZP, pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii
zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.

Doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom.

Na účely určenie rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe
nasledujúcich dní.

Podľa § 121 ods. 1,2 ZP platného do 31.12.2010, za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá
mzdaamzdovézvýhodnenienajmenej25%jehopriemernéhozárobku.Zamestnancovi,ktorývykonáva

rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho
priemerného zárobku. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna
za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; v tom
prípademumzdovézvýhodnenienepatrí.Akzamestnávateľneposkytnezamestnancovináhradnévoľno
počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí

zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa prvej vety.

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, s ktorými je možné dohodnúť,
že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne.
Zamestnávateľ, ktorý nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý okruh zamestnancov podľa prvej vety,

môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom, so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné,
systémové, tvorivé, metodické alebo obchodné činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité
procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná
prácanadčas,najviacvšakvúhrne150hodínročne.Vtýchtoprípadochzamestnancovizaprácunadčas
nepatrí mzda vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas podľa odseku 1 a nemôže za túto dobu

čerpať náhradné voľno.Podľa § 122 ods. 1,5 ZP, za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové
zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu
vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím
na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto
prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.

Žalobcanapreukázanienárokunavyplatenieodmenyzaprácunadčaspredložilsúduprvéhostupňaako
dôkazevidenčnélistyojehodochádzkezaobdobie,zaktoré tentouplatniltedaodjanuáradoseptembra
roku 2010. Nárok na prácu nadčas uplatnil za hodiny, ktoré nasledovali po skončení základnej pracovnej
dobytedapo15:30hod..Vpriebehukonanianaokolnostiprácenadčasbolivypočutísvedkovia,ktoríboli
podriadení žalobcovi to znamená pracovníci v rastlinnej výrobe a títo jednoznačne potvrdili, že po dobu
pôsobenia žalobcu u žalovaného prichádzali s nim do styku aj po 15:30 hod, keďže s nimi sa stretával na

pracovisku konkrétne pri prácach na poli a jednou z úloh a povinností žalobcu v zmysle pracovnej zmluvy
bola aj kontrola týchto pracovníkov. Skutočnosť, že existuje vo funkcii agronóma družstva nadčasová
práca bolo potvrdené aj porovnaním nadčasových prác iných agronómov na susediacich družstvách, ale
aj agronómom, ktorý nastúpil na miesto žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolacia námietka
žalobcu vo vzťahu k zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti nad priznaný nárok nadčasovej práce je

dôvodná vzhľadom k tomu, že žalobca predložil dôkaz o rozsahu nadčasovej práce. Pokiaľ žalovaný
tvrdil, že žalobca žiadnu prácu nadčas nevykonával, nepredložil na svoje tvrdenie žiaden dôkaz. V
konaní naopak bolo preukázané, že prácu nadčas žalobca vykonal a rozsah bol daný evidenciou
dochádzky. Konštatovanie súdu prvého stupňa, kde využil porovnávaciu metódu pri výpočte nároku
žalobcu za prácu nadčas kôli nie celkom správnej evidencii dochádzky, ktorá bola u žalovaného vedená

neobstojí. V tomto prípade možno prisvedčiť argumentu súdu prvého stupňa, že pokiaľ bola vedená
evidencia dochádzky u žalovaného a je namietaná jej presnosť respektíve správnosť, táto okolnosť
nemôže byť na úkor zamestnanca. Je na žalovanom ako zamestnávateľovi, aby v organizácii viedol
takú evidenciu dochádzky, ktorá by bola nepochybná a nariadil aj príslušný spôsob jej kontroly. Pokiaľ
teda existuje evidencia dochádzky v takom rozsahu ako ju predložil žalobca, je potrebné z nej bez

ďalšiehovychádzať.Ztýchtodôvodovpretoodvolacísúdpovažovalpostupsúduprvéhostupňapoužitím
porovnávacej metódy a voľnej úvahy súdu podľa § 136 O.s.p. za nesprávny.

Preto odvolací súd rozsudok v prevyšujúcej časti nad potvrdený výrok o zamietnutí žaloby o zaplatenie
sumy 1.284,17 s prísl. zrušil ako nepreskúmateľný a to postupom podľa § 221 ods. 1 písmena f) O.s.p.

a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa oboznámiť sa s dôkazmi, ktoré žalobca v konaní
predložil, t.j. s evidenciou dochádzky, vychádzať z týchto údajov a pokiaľ neexistuje dôvod respektíve
argument žalovanej strany, na základe ktorej by existovala iná možnosť zistenia odpracovaných hodín

žalobcu u žalovaného, po oboznámení sa s týmito listinnými dôkazmi rozhodnúť o nároku žalobcu v
časti odmeny za nadčasovú prácu v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákonníka práce.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania podľa §
224 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.