Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/82/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111211051
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8111211051.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Ing. Ľubomíra

Dupláka-Ekoprim,sosídlomTerchovská23,08001Prešov,IČO:14277123,zastúpenéhoDr.Jozefom
Böszörmenyim, bytom Fintice proti žalovanému: Alianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad
4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 o zaplatenie sumy 63.162,18 € spolu s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a .

II. o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 21.4.2011 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 63.162,18 €
spolu s príslušenstvom, spočívajúcom v 9 % úroku z omeškania z tejto sumy od 17.7.2009.

V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 9.4.2009 k uzavretiu
poistnej zmluvy. Poistná zmluva bola uzavretá s účinnosťou od 10.4.2009 na dobu neurčitú. Predmetom
poistenia bolo poistenie hnuteľnej veci: stroja - mobilný čeľusťový drvič zn. Hartl PC 10/55J typu CAT
3126, výrobné číslo 523 620 180 pre poistné riziká poistenia, ktoré sa vzťahujú na priamu fyzickú škodu
na poistenej veci spôsobené v čase trvania poistenia náhodnou škodovou udalosťou v mieste poistenia
a nie sú predmetom výluky poistenia.

Žalobca ďalej uviedol, že v čase, keď došlo k poistnej udalosti na poistenej veci, bol na základe
leasingovej zmluvy č. 31 55 00 21 leasingového prenajímateľa spoločnosti CAC leasing Slovakia,
a.s., t.č. Unicredit leasing, leasingovým nájomcom poistenej veci. Leasingová zmluva je v súčasnosti
ukončená a žalobca sa na základe kúpnej zmluvy stal vlastníkom poistenej veci.

Dňa 16.5.2009 na prevádzke LOM Fintice v čase cca 06:45 hod. obsluha drviča Hartl PC 10/55J pán

A. E. počas vykonávania údržby drviča zistil prasknutie rámu drviča, ku ktorému došlo počas prevádzky
drviča. Na základe tejto skutočnosti žalobca nahlásil žalovanému túto škodu ako poistnú udalosť, ktorá
bola zaregistrovaná pod č. 09 70 10 21 95. Vzhľadom na to, že z tvrdenej škodovej udalosti žalovaný
odmietol plniť, uplatnil si žalobca svoj nárok žalobou.

Vo veci bolo opakovane pojednávané, bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, vrátane odborných
vyjadrení a znaleckých posudkov a s prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov konania, zistil súd

nasledujúce

Dňa 9.4.2009 došlo medzi žalovaným a žalobcom k uzavretiu poistnej zmluvy. Táto poistná zmluva
má názov Poistenie podnikateľov a ako poistiteľ je na nej uvedený žalovaný a ako poistník je nanej uvedený Ing. Ľubomír Duplák - Ekoprim. Podľa tejto poistnej zmluvy súčasťou poistnej zmluvy v
závislosti od dojednaného poistenia sú okrem iných pri poistení hnuteľných vecí Všeobecné poistné
podmienky pre poistenie majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb účinné od 1.1.2009,

zmluvné dojednania pre poistenie hnuteľných vecí účinné od 1.1.2008, doložky a dokumenty PP 02
VPP-M PP 02 ZD-HV. Ďalej pri poistení strojov Všeobecné poistné podmienky pre poistenie strojov a
elektroniky právnických a podnikajúcich fyzických osôb účinné od 1.1.2008, zmluvné dojednania pre
poistenie strojov a elektroniky účinné od 1.1.2008, doložky a dokumenty SE VPP-SE SE ZD-SE. Podľa
strany 2 tejto poistnej zmluvy poistník okrem iného vyhlasuje, že bol pred uzavretím poistnej zmluvy

oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami, zmluvnými dojednaniami a prílohami, ktoré sa
vzťahujú k dojednanému poisteniu a tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť. Zároveň potvrdil, že príslušné
Všeobecné poistné podmienky a zmluvné dojednania osobne obdržal.

Podľa príloh k poistnej zmluve predmetom poistenia bol stroj Hartl 1055 J, pričom poistná suma bola
uvedenávovýške252.712,84€.ZprílohysnázvomPoisteniemajetku-Poisteniehnuteľnýchvecízčasti

predmet poistenia vyplýva, že predmetom poistenia nie sú cudzie veci (poistná suma je uvedená 0,00).

V prejednávanej veci súd považoval za podstatné, že žalobca ako poistník nebol v čase uzavretia
poistnej zmluvy ani v čase tvrdenej škodovej udalosti vlastníkom poistnej veci. Vlastníkom poistenej veci
sa podľa kúpnej zmluvy (čl.20-22) stal až dňa 3.8.2010.

Zo Všeobecných poistných podmienok poistenia strojov a elektroniky právnických a podnikajúcich
fyzických osôb a to článku 2 ods. 1 vyplýva, že predmetom poistenia sú stroje, strojné alebo elektronické
zariadenia a prístroje vo vlastníctve poisteného špecifikované v poistnej zmluve podľa jednotlivých
položiek, ktoré úspešne prešli skúšobnými, preberacími a výkonovými skúškami a boli v čase uzavretia

poistnej zmluvy, ako aj v čase vzniku poistnej udalosti v preukázateľne prevádzky schopnom stave,
riadne udržiavané a využívané na účely, na ktoré boli určené.

Podľa článku 2 ods. 2 VPP ak je v poistnej zmluvy dojednané vzťahuje sa poistenie aj na veci vo
vlastníctve cudzích osôb len ak ich poistený užíva na základe písomnej zmluvy alebo ich prevzal pri

poskytovaní služby na základe písomnej zmluvy.
Z citovaných článkov VPP vyplýva, že predmetom poistenia môže byť iba vec vo vlastníctve poistníka
alebo cudzia vec, ak je to v poistnej zmluve výslovne uvedené. V poistnej zmluve však nebolo uvedené,
že sa poisťuje cudzia veci, čo na pojednávaní konanom dňa 21.11.2013 výslovne uviedol aj zástupca
žalobcu. Podľa názoru súdu tak neboli splnené podmienky VPP vyžadované pre poistenie veci a preto

stroj Hartl nebolo možné považovať za riadne poistený, čo vedie k záveru, že žalobca na poistné plnenie
nárok nemá.

Vyššie zistené rozhodujúce skutočnosti súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2009 poistnou zmluvou sa
poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšieoznačenáafyzickáaleboprávnickáosoba,ktorázpoistiteľompoistnúzmluvuuzavrela,jepovinná
platiť poistné.

Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté

plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

Podľa § 815 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného než toho, kto
poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel. Poistné podmienky určujú, kedy v tomto prípade nevzniká právo

na plnenie z poistnej udalosti poistnému ale inej osobe.

Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa poistenia vyplýva, že v rámci poistných
zmlúv treba rozlišovať poisťovateľa - teda poisťovňu, poistníka - teda toho, kto poistnú zmluvu uzatvára apoisteného - ako toho, na ktorého majetok sa poistenie v prípade poistenia majetku vzťahuje. Poisteným
treba teda rozumieť vlastníka majetku. Aj keď poistník a poistený sú zväčša tá istá osoba, nemusí byť
tomu tak vždy. Podľa Občianskeho zákonníka poistné plnenie patrí tomu, čia vec bola poistená, čiže

tomu, komu poistená vec vlastnícky patrí.

Ustanovenie § 815 ods. 1 ako aj § 806 Občianskeho zákonníka umožňujú, aby poistník poistil aj vec,
ktorá nie je v jeho vlastníctve, čiže cudziu vec. V tomto prípade, však poistné plnenie patrí poistenému,
čiže tomu, čí majetok je poistený a ktorý je osobou odlišnou od poistníka. Občiansky zákonník v § 815

ods. 1 pripúšťa aj výnimku, a teda, že poistné podmienky môžu určiť, kedy v prípade poistenia cudzej
veci nevzniká právo na plnenie z poistnej udalosti poistnému ale inej osobe, napr. poistníkovi.

V prejednávanej veci poistné podmienky neobsahujú podľa súdu ustanovenie, ktoré by umožňovalo
požadovať poistné plnenie inej osobe ako poistenému, teda tomu, ktorému vlastnícky patriaca vec bola
poistená. Keďže v danom prípade v čase vzniku poistnej udalosti vec vlastnícky nepatrila žalobcovi, má

súd za to, že tento nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o vyplatenie poistného plnenia.
Uvedené je ďalším dôvodom, pre ktorý nebolo možné žalobe vyhovieť.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody na stroji pojazdný čeľusťový drvič Hartl PC, k tomu súd uvádza
nasledujúce:

Žalobca predložil súdu ako listinný dôkaz znalecký posudok P.. Z. N. vypracovaný mimo súdneho
konania. Podľa tohto posudku poškodenie telesa drviča vzniklo počas prevádzky strojného zariadenia
a to z dôvodu náhleho jednorázového bodového zaťaženia pracovného ústrojenstva drviča, na
ktoré nemusela zareagovať ani strihová ochrana stroja. K uvedenému malo dôjsť s najväčšou
pravdepodobnosťou vzpriečením a zakliesnením kameňa o vysokej tvrdosti a to v dolnej časti drviacej

čeluste drviča.

Zo znaleckého posudku súdom pribratého znalca P.. F. E. L.. vyplynulo, že pri prevádzke čeľusťového
drviča je nutné zaistiť, aby sa do priestoru drviča nedostali žiadne železné diely. Maximálny priemer
železných dielov je obmedzený na 20 mm. Špeciálne pri drvení armovaných betónových dielov je

nutné dbať na to, aby boli vytriedené väčšie železné diely. Čeľusťový drvič je vybavený bezpečnostným
systémom, ktorý zabráni jeho preťaženiu. Drvič je vybavený poistkami, ktoré pri zahltení drviča spôsobia
uvoľnenie zotrvačníka. Nové spustenie drviča je možné po odstránení zahltenia a po ručnej aktivácii
tohto preťažovacieho zariadenia. Znalec ďalej uvádza, že podľa zástupcu firmy HARTL, poškodenie
rámu stroja nastalo náhlym bodovým zaťažením v pracovnej časti stroja pravdepodobne vzpriečením

a zaklinením nedrtiteľného predmetu.

Znalec na čl. 216 uvádza, že v prejednávanej veci došlo k vzniku trhlín a k ich šíreniu do hĺbky materiálu,
ale nedošlo k lomu, pretože teleso drviča stroja bolo skôr vymenené. Keďže nebol k dispozícii poškodený
kus telesa drviča, nebolo možné určiť o aký typ trhliny išlo a ani zistiť ďalšie metalografické hodnoty

použitého materiálu telesa drviča.

V závere znaleckého posudku znalec uviedol, že poškodenie stroja nastalo náhlym bodovým zaťažením
v pracovnej časti stroja pravdepodobne vzpriečením a zaklinením nedrtiteľného predmetu. Pri tomto
názore vychádzal z vyjadrenia firmy Hartl.

Na pojednávaní konanom dňa 04.02.2013 znalec uviedol, že podľa jeho názoru ako príčina poškodenia
stroja prichádza do úvahy predovšetkým únavová charakteristika.

Firma Hartl ako výrobca stroja v podaní doručenom súdu dňa 05.04.2013 uviedla, že nedrtiteľným

materiálom vysokej tvrdosti sa myslí napr. železo a v prípade nedrtiteľného predmetu malej veľkosti sa
strihová poistka neuvoľní.

Podľa článku 3 ods.1 VPP poistenie sa vzťahuje na priamu fyzickú škodu na poistenej veci spôsobenú
náhodnou škodovou udalosťou.

Podľa článku 4 VPP poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobené priamym následkom dlhodobého
vplyvu prevádzky (ako napríklad únavou materiálu). Ak však vznikne následkom rizika uvedeného vpredchádzajúcej vete tohto odseku následná fyzická škoda na poistenej veci, poisťovateľ poskytne
poistné plnenie za takto vzniknutú následnú škodu, pokiaľ táto nie je z poistenia vylúčená.

Vprejednávanejvecidošlokrozdielnymzáverommedziznalcom(1),ktorývypracovalznaleckýposudok
na požiadanie žalobcu mimo súdneho konania a výrobcom stroja (2), ktorý ako dôvod poškodenia uviedli
kameň o vysokej tvrdosti (znalec) alebo nedrtiteľný predmet typu železa (výrobca) a znalcom pribratým
súdom (3), ktorý má za pravdepodobnú príčinu poškodenia čeľuste drviča únavu materiálu.

Zhodným momentom u všetkých troch odborných posudkoch je to, že príčina poškodenia stroja
nebola určená jednoznačne. Všetci traja odborníci sa vyjadrovali iba k možnej pravdepodobnej príčine
poškodeniastroja.Podľasúdujetospôsobenépredovšetkýmtým,žekpoškodeniunedošloprisamotnej
prevádzke stroja v pravom slova zmysle a teda nebol prípadne dostupný predpokladaný predmet, ktorý
moholpoškodeniespôsobiť(kameňvysokejtvrdostialeboželezo)alemimoprevádzkypriohliadkestroja
pred začatím výkonu práce. Z uvedeného dôvodu nie je možné ani uzavrieť, či zo strany žalobcu nedošlo

k porušeniu podmienok prevádzky stroja vložením predmetu, ktorý je pre takýto stroj neprípustný.

Zároveň treba uviesť, že odborníci 1. a 2. sa vôbec nezaoberali logickou možnosťou vzniku mikrotrhlín
až do ich viditeľnej podoby, tak ako to rozpracoval odborník 3. Chybou zo strany žalobcu bola aj likvidácia
poškodenej časti stroja napriek tomu, že mu žalovaný odmietol vyplatiť poistné plnenie a preto žalobcovi

malo byť zrejmé, že táto časť stroja bude potrebná pre znalecké skúmanie. Tým došlo k tomu, že
znalecky (keďže vyjadrenia odborníkov 1. a 2. sú listinnými dôkazmi) nebolo možné uspokojivo vyriešiť
základný problém konania týkajúci sa odbornej otázky a to možnú príčinu poškodenia stroja.

Podľa názoru súdu únava materiálu nie je vylúčená tým, že stroj nedosiahol dobu životnosti. Keďže

každý stroj je jedinečný, tak aj jeho materiálové zloženie musí byť posudzované osobitne.

Súd má za logický názor znalca (3) o možnom vzniku mikrotrhlín až do ich viditeľnej podoby. Je zrejmé,
že prasklina na čeľusti stroja samotnej jeho činnosti nebránila o čom svedčí, že práca so strojom z
dôvodu poruchy prerušená nebola. Súd má zároveň logicky za nepravdepodobné, aby k vzniku trhliny

došlo práve v posledných sekundách pred odstavením stroja v deň predchádzajúci dňu objavenia trhliny.
Je teda zrejmé, že stroj pracoval aj s trhlinou.

Súd má teda za najpravdepodobnejšie, že trhliny vznikali postupne až do veľkosti, keď si ich pracovník
žalobcu všimol. Tomu zodpovedá aj to, že ani raz sa počas prevádzky stroja neaktivovala strihová

ochrana, ktorá by signalizovala nedrtiteľný predmet. V danom prípade však nejde o následnú fyzickú
škodu spôsobenú únavou materiálu na poistenej veci ako to vyžadujú VPP (následnou fyzickou škodou
nemôže byť samotná trhlina ako únava materiálu) ale o samotnú škodu spôsobenú únavou materiálu.

Súdmázato,ževovecibolivykonanévšetkydoúvahyprichádzajúcedôkazy.Vzhľadomnaneexistenciu

poškodenej časti stroja tak neprichádza do úvahy jeho ohliadka a ani znalecký posudok, ktorý by bol
založený na samotnom preskúmaní tejto poškodenej časti stroja.

Dôkazné bremeno o tom, že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie z dôvodu existencie poistnej
udalosti stíha v celom rozsahu žalobcu. Rozhodnutie súdu nemôže byť v prípade škodovej udalosti

postavené na závere výlučne pravdepodobnostnom a to o to zvlášť, že tento odborný záver sa netvoril
na základe odborného preskúmania poškodenej časti stroja súdom pribratým znalcom (ani firma Hartl
sa nevyjadruje ku konkrétnemu stroju ale jej vyjadrenia sú len v rovine všeobecnej) a nejde o záver,
ktorý by mohol byť považovaný za hraničiaci s istotou.

Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 762/2001 : I. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť
súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného

práva nebola alebo nemohla byť preukázaná. II. Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno,
možno urobiť iba vtedy, ak zhodnotenie dôkazov, ktoré boli za konania vykonané, neumožňujú súdu
prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka a ani o tom, že bolo nepravdivé.Keďže v prejednávanej veci vzhľadom na neznalosť presného času a mechanizmu vzniku škody a
nemožnosť ďalšieho skúmania poškodenej časti stroja z dôvodu jeho neexistencie, nie je možné urobiť
záver, že tvrdenie žalobcu o vzniku poistnej udalosti v súlade s poistnými podmienkami je pravdivé a

preukázané, ide o ďalší dôvod, pre ktorý súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní od dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať

náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.