Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Cb/28/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311209751
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8311209751.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Košom v právnej veci žalobcu T.. Q. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. X, XXX XX I., zastúpeného Mgr. Valérom Podoľským, advokátom, so sídlom
Námestie slobody 1, 066 01 Humenné proti žalovanému B. A.- K., so sídlom E. X, XXX XX I., IČO:
XXXXX, zastúpenému advokátskou kanceláriou Weis&Partners s.r.o., Ivánska cesta 30/B, 821 04
Bratislava o zaplatenie 126 136,89 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou dňa 31.08.2011 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
126 136,89 eur, úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 92 942,97 eur za každý deň
omeškania odo dňa 01.01.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,08% denne zo sumy 33
193,92 eur za každý deň omeškania odo dňa 02.01.2009 do zaplatenia a žiadal zaplatiť trovy konania
spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku, ako aj trovy právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým,
že pohľadávka v sume 126 136,89 eur je vklad žalobcu, ako tichého spoločníka v sume 2 800 000,-
Sk spolu so zmluvnou pokutou v sume 1 000 000,-Sk, ktoré bol odporca spolu s podielom na zisku
za obdobie rokov 1996 až 1998 a ktorý žalobca nevie vyčísliť, povinný žalobcovi uhradiť. S ohľadom
na termín vrátenia vkladu 2 800 000,-Sk ( 92 942,97 eur), t.j. do 31.12.2008 v dojednanom článku č.
4 predmetnej zmluvy sa žalovaný dostal do omeškania počnúc dňom 01.01.2009 a taktiež sa dostal
do omeškania s ohľadom na termín pre úhradu zmluvnej pokuty 1 000 000,-Sk ( 33 193,92 eur) s jej
úhradou v taktiež dojednanom článku č. 4 predmetnej zmluvy sa odporca dostal do omeškania dňom
02.01.2009. Žalobca súčasne podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd
zakázal nakladať žalovanému s nehnuteľnosťami v tomto návrhu špecifikovanými a súčasne, aby sa
zdržal akýchkoľvek úkonov súvisiacich s prevodom týchto nehnuteľností.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalovaný vykonáva podnikateľskú
činnosť pod obchodným menom B.G. A.-K. s miestom podnikania I., E. X, okrem iného, v oblasti
nákupu, výroby a predaja drevených výrobkov od XX.XX.XXXX, kedy získal na túto činnosť živnostenské
oprávnenie. V roku 1996 bolo rozhodnutím prezídia Fondu národného majetku č. XXX/XXXX rozhodnuté
o privatizácii časti podniku V., štátny podnik so sídlom v Banskej Bystrici, časť odbytové stredisko
drevárskych výrobkov XX Z. I.. Žalovaný zamýšľal vstúpiť do privatizačného procesu a chcel odkúpiť
privatizovaný podnik ponúkaný na predaj a preto začal v tom čase realizovať proces vybavovania
všetkých potrebných administratívnych záležitostí potrebných pre úspešnú privatizáciu. Účtovná

hodnota privatizovaného podniku bola podľa uvedeného rozhodnutia 3 914 000,-Sk, pričom kúpna cena
tým istým rozhodnutím bola určená vo výške 1 800 000,-Sk. V čase, keď žalovaný riešil túto privatizáciu,
ho kontaktoval žalobca s tým, že mu pomôže s privatizačným projektom, ktorý bolo potrebné vyhotoviť. K
jeho vyhotoveniu však žalobca nikdy nepristúpil a preto si ho žalovaný zaobstaral sám. Pred pristúpením
k podpisu kúpnej zmluvy bolo zistené, že privatizovaný podnik bol zaťažený ďalšími záväzkami v hodnote
asi 2 000 000,-Sk, ktoré bolo potrebné splácať, nakoľko boli vymáhané v jednotlivých exekúciách.
Žalovaný sa preto dohodol so žalobcom, že žalovaný odkúpi privatizovaný podnik spolu s manželkou
a žalobca sa bude podieľať na podnikaní žalovaného s peňažným vkladom vo výške 2 000 000,-
Sk. Ako právnu formu spolupráce si žalovaný a žalobca dohodli Zmluvu o tichom spoločenstve, ktorú
medzi sebou uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v byte žalobcu a následne po podpise zmluvy išiel žalobca
so žalovaným priamo k notárovi, kde uznali podpisy na zmluve za svoje. Po notárskom overení
podpisov, žalovaný zabudol svoj originál zmluvy v aute žalobcu, avšak žalobca prisľúbil, že mu vráti
jeho originál zmluvy. Neskôr však žalobca tvrdil, že zmluvy stratil. V zmysle tejto zmluvy sa žalobca
zaviazal vložiť do podnikania žalovaného peňažný vklad do jedného mesiaca od podpisu zmluvy pod
sankciou neplatnosti zmluvy. Žalobca však túto povinnosť splatiť peňažný vklad nesplnil v dohodnutej
lehote a tak sa dodatočne dohodol so žalovaným o predĺžení lehoty na splatenie vkladu na jeden
rok od podpisu zmluvy, avšak túto povinnosť žalobca nesplnil ani v dodatočnej lehote jedného roka a
tak si žalovaný musel požičať finančné prostriedky na splácanie záväzkov ( exekúcií) od pána Š. A.,
pričom túto sumu spláca doposiaľ, čo je možné preukázať výpismi z jeho účtovných kníh. Následne, po
uplynutí dodatočne určenej lehoty, žalobca oznámil žalovanému ,že nie je schopný svoj záväzok splniť.
Žalovaný preto kategoricky odmieta skutočnosť, že v Zmluve o tichom spoločenstve boli zakotvené také
zmluvné podmienky, aké vyplývajú z tvrdení žalobcu a žalovaný má za to, že súdu predložená zmluva
o tichom spoločenstve vo forme fotokópie, bola neoprávnene pozmenená. Ďalej žalovaný uviedol,
že nedisponuje originálom tejto zmluvy a keďže celá záležitosť prestala byť aktuálna pred viac ako
14 rokmi, žalovaný považoval obchodno-právny vzťah založený zmluvou o tichom spoločenstve za
ukončený a to nezaplatením peňažného vkladu vo vopred dohodnutej a ani dodatočne dohodnutej
dobe, teda na základe splnenia rozväzovacej podmienky. Taktiež poukázal, že žalobca ho viac ako 10
rokov nekontaktoval, nedomáhal sa ani práva nahliadať do účtovníctva a to ani v čase pred zánikom
zmluvy o tichom spoločenstve, teda v čase, v ktorom zmluva trvala. Súčasne žalovaný požiadal Okresný
súd v Humennom „ o zabezpečenie dôkazu“ tak, aby Okresný súd v Humennom vyžiadal od žalobcu
predloženie originálu zmluvy o tichom spoločenstve a túto žiadal podrobiť znaleckému dokazovaniu
prostredníctvom súdneho znalca. Súčasne poukázal, že inicioval v predmetnej veci trestné konanie,
nakoľko má za to, že v uvedenej veci boli spáchaný trestný čin podvodu. Z týchto dôvodov žiadal žalobu
zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 27.9.2011 vyhovel návrhu žalobcu na vydanie predbežného
opatrenia, Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 03.11.2011 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa
tak, že návrh navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Súd prvého stupňa taktiež uznesením zo dňa 11.11.2011 uložil žalobcovi vydať do úschovy Okresného
súdu Humenné originál Zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi B. A.- K., ako
podnikateľom a T.. Q. A., ako tichým spoločníkom, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, inak
mu bude tento predmet dôkazného prostriedku odobratý. Krajský súd uznesením zo dňa 26.01.2012
zrušil toto pôvodné uznesenie Okresného súdu Humenné a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne
dňa 10.04.2012 žalobca požiadal súd o zabezpečenie dôkazu a žiadal, aby súd uložil žalovanému
vydať do úschovy Okresného súdu Humenné originál Zmluvy o tichom spoločenstve ( ďalej, ako vyššie
uvedené) a to z dôvodu, že on nemá tento originál, pretože dňa 20.01.2012 tento originál doručil spolu
so sprievodným dokladom žalovanému. Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 20.07.2012 obidva
tieto návrhy, t.j. návrh žalobcu i žalovaného, zamietol.

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Humennom Úradu kriminálnej polície oddelenie ekonomickej
kriminality Humenné, ČVS ORP-XXX U.-I.-XXXX zo dňa 20.08.2012 vyšetrovateľ PZ zastavil trestné
stíhanie, ktoré bolo začaté vo veci pokusu podvodu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona § 221
odsek 1, odsek 3 písm. a) Trestného zákona a to na tom skutkovom základe, že dňa 31.08.2011
na Okresnom súde v Humennom osoba vystupujúca pod menom T.. Q. A., ako navrhovateľ podal
prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom žiadal, aby

súd uložil odporcovi B. A. J. F., okres Humenné povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 126
136,89 eur, ktorú mu navrhovateľ mal poskytnúť formou vkladu tichého spoločníka podľa zmluvy o
tichom spoločenstve dňa 15.03.1996 pred podpisom tejto zmluvy vo výške 92 942,97 eur a to aj napriek
tomu, že podľa vyjadrenia odporcu mu takýto vklad poskytnutý nikdy nebol, ako aj že odporcom nebola
nikdy zmluva o tichom spoločenstve podpísaná a tá podľa odporcu bola sfalšovaná čím takto by svojím
konaním spôsobil B. A. škodu vo výške 92 942,97 eur spolu s navýšením zmluvnej pokuty z nedodržaním
termínu splatnosti vo výške 33 193,92 eur a to spolu vo výške 126 136,89 eur, zastavil, lebo tento skutok
nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov B.. L. Z., B.. C. C.,
manželky žalovaného B. A., T.. O. W., M.. M. J., T.. K.. B. M., oboznámením s uznesením vyšetrovateľa
PZ SR Humenné č. ČVS: U.-XXX U.-I.-XXXX zo dňa 20.08.2012, oboznámením s predloženými
zmluvami o tichom spoločenstve, ktoré boli predložené žalobcom i žalovaným vo forme fotokópií,
oboznámením s odborným vyjadrením M.. M. J., oboznámením s listinou vypracovanou T.. K.. B. M.,
oboznámením so zmluvou o predaji podniku a jej dodatkami a ďalšími listinnými dôkazmi v spise sa
nachádzajúcimi.

Žalobca, ako účastník konania uviedol, že pracoval v Drevone v čase, keď prebiehala privatizácia a
v tom čase sa zoznámil so žalovaným pánom A., ktorý chodil k jeho manželke so svojím synom na
doškoľovanie. Ten ho mal presvedčiť, aby išiel s ním do privatizácie, ako podielníci rovným spôsobom.
Tak sa aj stalo, pán A. s tým súhlasil, tak preto začal chodiť na Fond národného majetku za referentkou
na privatizáciu, predkladal nejaké ekonomické podklady v súčinnosti s pánom A. vyhotovil privatizačný
projekt a navrhoval mu, aby spravili spolu s.r.o.-čku. On však do toho nechcel ísť a navrhol mu, že pôjdu
do toho každý na poly s tým, že on má požičané peniaze od svojho strýka z Vranova nad Topľou. Neskôr
pokračovali ďalej tak, že sa vypracoval privatizačný projekt, ktorý bol podaný na Fond národného majetku
a hneď sa robila zmluva o tichom spoločenstve s tým, že celý projekt on zoberie na seba. Žalovaný
pripravil zmluvu, on mu odniesol peniaze a na ďalší deň išli k B.. Z., G., podpisovať tieto záležitosti.
Keď privatizácia bola odsúhlasená, žalovaný mu povedal, aby sa nepodieľal na činnosti, keď on je tichý
spoločník. Uviedol, že neskôr ho kontaktoval dosť pravidelne. Žalovaný mu vravel, že má zabezpečenú
výrobu, všetko pokračuje, že by sa ničoho nebál a po určitom čase sa rozhodol potom, čo sa dozvedel,
že žalovaný rozpredáva majetok a bolo potrebné podať návrh na súd.

Uviedol, že peniaze odovzdal žalovanému vo výške 2 800 000,-Sk a to v deň pred podpisom zmluvy
u neho doma v Udavskom v igelitke, pričom doma nebol prítomný nikto. Uviedol, že nedostal od
žalovaného žiaden doklad o odovzdaní, resp. prevzatí peňazí, pretože mu žalovaný povedal, že toto je
všetko napísané v zmluve. Taktiež na otázku súdu uviedol, že asi 1 500 000,-Sk mal svojich, zvyšné
peniaze si požičal oproti zmenke. Taktiež uviedol, že išlo výlučne o obchodnú hotovosť, ktorú mal k
dispozícii a tieto peniaze nikde neboli evidované. Čo sa týka originálov zmluvy, uviedol, že boli dva
originály zmluvy o tichom spoločenstve. Jeden originál mal on, dal ho preskúmať odborne znalcovi,
ktorý mu povedal, aby toto z ruky nikomu nedával, následne dal vypracovať znalecký posudok a potom,
keď zistil, že zmluva je v poriadku, poslal ju žalovanému v origináli.

Žalovaný ako účastník konania uviedol, že so žalobcom sa zoznámil tak, že manželka žalobcu bola
učiteľka a on spolu so synom chodil k nej na doučovanie matematiky a tak sa postupne so žalobcom
spriatelil a viedli debaty ohľadne privatizácie V., kde žalobca mu tvrdil, že má známeho, ktorý je
poslancom Slovenskej národne rady, išlo o pána T.. O., ktorý mu mal pomôcť vybaviť túto privatizáciu.
Z tohto dôvodu začali robiť kroky vedúce k privatizácii. V marci 1996 mu došiel list z Fondu národného
majetku, kde bol oficiálne zaradený do privatizácie V., časť Humenné a vtedy boli s pánom T.. W., ktorý
bol ekonóm v jeho firme u pána A. v byte. T.. A. trval na tom, že tento vzťah chce podchytiť nejako
zmluvne a to tak, že by sa neskôr stal vlastníkom polovičného podielu v V. a preto následne došlo k
podpisu dohody, ktorú odporúčal podpísať aj jeho ekonóm. Následne sa išli overiť podpisy k notárovi.
Podľa názoru jeho ekonóma, to bola nejaká dohoda, že on dá pánovi A. nejaký podiel za to, že mu
pomáha pri privatizácii. Následne po podpise tejto dohody (zmluvy o tichom spoločenstve), ešte ten deň
vycestoval do Bratislavy na Fond národného majetku, kde išiel aj s pánom A., a kde sa stretli s T.. O.,
kde sa však vtedy nič reálneho nestalo. Neskôr tam asi 4-krát chodil ďalej, chodili tam spolu, avšak na

Fond národného majetku už chodil iba sám žalovaný. Pán A. v Bratislave chodil len za svojimi známymi.
Čo sa týka predmetnej zmluvy, uviedol, že táto zmluva vo forme dvoch originálov ostala v aute pána A.,
išlo o Fiat zelenej farby, kde súčasne ostalo aj splnomocnenie pre pána A. a keď vyzval asi po dvoch
týždňoch po prvej návšteve v Bratislave pána A., aby mu tieto listiny vrátil, ten sa tomu nejako vyhol a
neskôr on na to všetko zabudol, považoval všetko za nulitnú vec, pretože pán A. mu nezložil, tak ako
bolo dohodnuté, 2 000 000,-Sk a nezložil mu ani korunu. Uviedol, že pán A. u neho doma nikdy nebol
a podľa jeho názoru na túto privatizáciu potreboval jeho, pretože pán A. na to nemal peniaze. Neskôr
sa dozvedel, že privatizovať bude možné, avšak len ako fyzická osoba spolu s jeho manželkou, k čomu
aj neskôr došlo.

Súd ďalej oboznámil s predloženou Zmluvou o tichom spoločenstve (vo forme fotokópie) v zmysle ktorej,
zmluvné strany B. A. -K., ako podnikateľ a T.. Q. A., ako tichý spoločník sa mali vzájomne dohodnúť,
že tichý spoločník sa zaväzuje poskytnúť podnikateľovi finančný vklad vo výške 2 800 000,-Sk, ktorý
predstavuje podielovo jednu polovicu privatizovaného hnuteľného a nehnuteľného majetku. Podľa
článku 3 tichý spoločník odovzdal celý vklad podnikateľovi pred podpisom tejto zmluvy a podnikateľ
potvrdil prevzatie sumy 2 800 000,-Sk svojím podpisom na tejto zmluve. Ďalej okrem iného sa dohodli,
že tichý spoločník má právo na podiel zo zisku podľa ročnej účtovnej uzávierky a jeho výška zisku je
50% z podnikania. Ďalej sa dohodli, že ak tichý spoločník nepožiada o vyplatenie podielu zo zisku do 30
dní po vyhotovení ročnej účtovnej uzávierky, ten sa presúva do ďalšieho účtovného obdobia a takýmto
spôsobom sa môže nevyplatený podiel zo zisku presúvať počas trvania troch rokov. Taktiež sa mali
dohodnúť, že tichý spoločník môže požiadať podnikateľa, aby na miesto vyplatenia jeho vkladu a podielu
na zisku počas obdobia troch rokov, previedol na neho podiel jednej polovice z nehnuteľností, ktoré boli
predmetom zmluvy o predaji časti podniku uzavretej s Fondom národného majetku SR. Taktiež v bode
4 tejto zmluvy malo byť dohodnuté, že podnikateľ sa zaväzuje vrátiť tichému spoločníkovi jeho vklad
a podiel na zisku za obdobie rokov 1996 až 1998 v lehote do 31.12.2008 s tým, že ak podnikateľ toto
nesplní, zmluvné strany sa dohodli na zmluvnej pokute 1 000 000,-Sk splatnej v prvý deň omeškania
s vyplatením vkladu a podielu na zisku.

Predmetná zmluva mala byť uzavretá dňa 15.03.1996, pričom podpisy boli overované B.. L. Z., notárom
dňa 29.03.1996, ktorý osvedčil pravosť podpisov na listine, ktorú účastníci pred ním vlastnoručne
podpísali, resp. uznali podpis na tejto listine za svoj vlastný.

Súd vypočul B.. L. Z., ako svedka na pojednávaní, ktorý uviedol, že keď osvedčoval podpis na predmetnej
listine, neskúmal pravosť listiny. Taktiež uviedol, že jeho pracovníčka viaže trikolóru na dva uzly a na
fotokópii, ktorá mu bola predložená na nahliadnutie je len jeden uzol. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva
u neho nebola vyhotovená. Podľa osvedčovacej knihy išlo o zmluvu o tichom spoločenstve spolu so
splnomocnením a on ako notár pod číslami XXX a XXX z roku 1996 osvedčil podpis obidvoch účastníkov
na listine, ktorú účastníci pred ním dňa 23.03.1996 podpísali. Uviedol ďalej, že ak by účastníci už doniesli
vopred podpísanú zmluvu, do overovacej doložky by napísal, že účastníci uznali svoj podpis za vlastný,
avšak do osvedčovacej knihy výslovne uviedol, že zmluva bola pred ním podpísaná a nemal by žiaden
dôvod robiť to inak.

Svedkyňa B.. C. C. uviedla, že ako notárka overovala podpis v súlade s notárskym poriadkom, pričom
išlo o tzv. vizimáciu, pričom notár nezodpovedá za obsah overovacej listiny, pričom v prípade vizimácie,
nebola ani jej povinnosť žiadať od účastníkov občiansky preukaz a postačí, ak držiteľ listiny sa dostaví
na notársky úrad a požiada o overenie originálu, resp. o overenie osvedčeného podpisu. Uviedla, že ani
ona, ani pracovníčka jej úradu, si bližšie okolnosti nepamätá, avšak je zrejmé, že dňa 31.08.2011 bol
na notárskom úrade predložený originál skladajúci sa so štyroch listov, kde bol vykonaný úplný odpis,
dala tam pečiatku, dátum, bol tam podpis pracovníčky a bola tu aj trikolóra. Ona sama originál nevidela,
videla iba fotokópiu. Uviedla taktiež, že nevie 100% odlíšiť originál od kópie, pretože stretla sa už s veľmi
kvalitnými farebnými fotokópiami.

Súd ďalej oboznámil s predloženými originálmi Zmluvy o časti predaja podniku č. XXXX/XXXX zo
dňa 31.01.1997, v zmysle ktorých došlo k predaju časti podniku v zmysle zákona č. 92/1991 Zb. o
podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, obchodného zákonníka

a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov uzavretej medzi Fondom národného majetku SR,
Drieňová 24, Bratislava a manželmi B. A. a B. A., rod. Š., obidvaja bytom F. XXX, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k veciam a finančným prostriedkom, prevod práv a iných majetkových hodnôt
a záväzkov, ktoré slúžili, alebo vzhľadom na svoju povahu mali slúžiť k prevádzkovaniu časti podniku V.,
štátny podnik so sídlom v Banskej Bystrici - odbytové stredisko drevárskych výrobkov XX Z. I., pričom
kúpna cena bola stanovená na sumu 1 800 000,-Sk, ktorá mala byť zaplatená do 31.12.2005 a táto cena
bola cenou konečnou a nemennou. K tejto zmluve boli dňa 28.05.2002 vyhotovený dodatok č. 1 a dňa
29.10.2002 dodatok č. 2, ktorými sa menili článok 6, odsek 4 a 5.

Súd ďalej vykonal dôkaz listinou - označenou ako odborné vyjadrenie T.. K.. B. M., znalca, ktorého
súčasne, aj ako svedka vypočul a ktorý uviedol, že dňa 28.11.2011 ho oslovil T.. Q. A., aby posúdil
a vypracoval odborné vyjadrenie k predloženej listine - zmluve o tichom spoločenstve, ktorá mu bola
predložená v originály a taktiež v troch xero-kópiach tej istej listiny. Uviedol, že zmluva, ktorá mu
bola predložená v originály a podľa jeho názoru je text originálu Zmluvy o tichom spoločenstve zo
dňa 15.03.1996 jednoznačne - určite, neobsahuje žiadne znaky, ktoré by nasvedčovali pozmeňovaniu
textu, doplneniu textu, či odstraňovaniu časti textu. Zmluva je vyhotovená jedným a tým istým textovým
editorom naraz v jednom a tom istom časovom okamihu vrátane jednotlivých odstavcov, viet, slov a
znakov. Ďalej uviedol, že nezistil žiadne narušenie úradnej pečate, teda trikolóry viazacej šnúrky, lepiacej
pásky, ani poškodenie odtlačku úradnej pečiatky, ani narušenie, či poškodenie podpisu úradnej osoby.
Uviedol, že jednoznačne - určite zmluva nebola rozdelená a teda všetky strany jej originálu tvoria
neporušenú súčasť. Nezistil teda, akékoľvek pozmeňovanie, odstraňovanie, či dopĺňanie časti originálu
predmetnej zmluvy. V týchto tvrdeniach zotrval aj ako svedok na pojednávaní.

Ďalej súd vykonal dôkaz a to tak, že oboznámil s listinou označenou ako „ Odborné stanovisko č.
11/2012 znalkyne M.. M. J.“, ktorú taktiež vypočul ako svedkyňu. Táto uviedla, že bola požiadaná
právnym zástupcom žalovaného dňa 30.04.2012 o vypracovanie odborného stanoviska, pričom jej
bola predložené kópia písomnosti Zmluva o tichom spoločenstve, ktorú mali v roku 1996 uzatvoriť B.
A. - K. (ako podnikateľ) a T.. Q. A. (ako tichý spoločník) a to dňa XX.XX.XXXX. Uviedla, že žiadna
kópia písomnosti jej neumožňuje preskúmať pravosť listiny ako celku. To znamená, že na základe
skúmania kópie listiny nie je možné overiť, či pôvodná listina (originál), vykazuje, nevykazuje znaky :
nedovolenej manipulácie, pozmeňovania (vrátane zámeny jednotlivých listov písomností, resp. ich
pridania), falšovania podpisov, pečiatok a podobne. Pravosť listiny je možné potvrdiť len na základe
skúmania tej listiny, ktorú jej predkladateľ (majiteľ) pokladá za originál spornej listiny. Preto v tomto
konkrétnom prípade na znalecké skúmanie, ak má byť overená pravosť listiny ako celku, je potrebné
predložiť ten originál spornej zmluvy, ktorého kópia bola dňa 30.08.2011 osvedčená na notárskom úrade
tak, ako to vyplýva z osvedčovacej pečiatky. Až po predložení originálu spornej písomnosti, môžu k
jeho skúmaniu pristúpiť znalci z odvetvia grafická diagnostika, ktorí sa kvalifikovane dokážu vyjadriť ku
kvalite papiera, tlači textu spornej písomnosti (t.j. k všetkým technickým prostriedkom, ktoré boli použité
pri vzniku spornej listiny), pravosti všetkých pečiatok, ďalej môžu overiť, či pri vyhotovení podpisov
bola, nebola použitá niektorá metóda technického, mechanického falšovania podpisov a či bolo, nebolo
s listinou nejakým nedovoleným spôsobom manipulované. Taktiež notár, resp. pracovník poverený
notárom, nie je znalcom a nemôže kvalifikovanie posúdiť, či predkladaná listina, z ktorej vyhotovená
kópia je predmetom notárskeho osvedčenia, v skutočnosti je originálom bez akýchkoľvek znakov
falšovania a pozmeňovania. Ku skúmaniu pravosti listín ako celku, môžu pristúpiť znalci z viacerých
znaleckých odvetví a to podľa zamerania, predmetu znaleckého skúmania. Ďalej uviedla, že pri skúmaní
sporných písomností, sporných podpisov s cieľom overenia pravosti sporných podpisov, znalci z odvetvia
ručné písmo (identifikácia pisateľa) postupujú v zmysle štandardných pracovných postupov, ktoré
sú v súčasnosti uplatňované v písmoznaleckej praxi. Ďalej uviedla, notár, alebo pracovník poverený
notárom a veľmi zjednodušene povedané, môže potvrdiť a osvedčiť len nasledujúce: Dňa .... XY, ktorá
sa preukázala identifikačným dokladom ..... pred notárom, alebo pracovníkom povereným notárom,
písomnosť podpísala (resp. uznala na písomnosti sa nachádzajúci podpis za svoj vlastný) a súčasne
sa podpísala do knihy osvedčovania pravosti podpisov. Notár, alebo pracovník, poverený notárom,
nemôže potvrdiť identitu osoby, nemôže potvrdiť pravosť identifikačného dokladu, ktorým sa táto osoba
preukázala a nemôže overiť platnosť podpisu. Uviedla, že na overenie pravosti jedného sporného
podpisu sa vyžaduje predložiť a skúmať cca 20 podpisov pisateľa z jeho bežnej praxe, aby bolo možné
analyzovať variabilitu podpisov totožného pisateľa a v rámci nej vytypovať tie znaky podpisov, ktoré
sú pre pisateľa identifikačne príznačné a relatívne stále. Taktiež uviedla, že od roku 1994 do roku

1995 pracovala v Kriminalistickom a expertíznom ústave, od roku 1995 do roku 2010 pracovala na
Ústave súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity vo funkcii vedúcej sekcie kriminalistických expertíz a v
súčasnosti vykonáva znaleckú činnosť ako dôchodkyňa a je zapísaná v zozname znalcov, pričom nikdy
nemala pozastavenú činnosť. Na záver zdôraznila, že K.. T.. M. nie je znalec z odboru kriminalistika,
odvetvie grafická diagnostika, aby posudzoval tlač a tlačoviny. Uviedla, že sporný znalecký posudok
môže vypracovať len kriminalistický ústav, podľa jej presvedčenia nie vtedy, ak neexistuje originál spornej
listiny.

Súd vypočul ako svedkyňu manželku žalovaného B. A., ktorá uviedla, že nevie o tom, aby u nich žalobca
bol niekedy doma tak, ako tvrdil. Žalobcu pozná už dlhšiu dobu, s ktorým sa jej manžel zoznámil až
pri privatizácii V., pričom aj jej povedal, že spísal nejakú dohodu so žalobcom, čo to však bolo, ona
nevedela a keď chcela tú dohodu vidieť, manžel jej povedal, že dohoda ostala u žalobcu. Uviedla, že vie
o tom, že žalobca nedal jej manželovi žiadne peniaze. Potvrdila, že spolu s manželom kúpila od Fondu
národného majetku SR V..

Súd vypočul svedka T.. O. W., ktorý uviedol, že žalovaný bol jeho bývalým zamestnávateľom a u ktorého
už zhruba od roku 2000 nepracuje. V čase, keď žalovaný privatizoval bývalý štátny podnik V., bol jeho
zamestnancom a to vo funkcii ekonóma a všetky zmluvy okolo privatizácie, študoval a vyjadroval sa k
ním aj on a aj z toho dôvodu, že pán A. vtedy nosil silné dioptrie. Potvrdil, že pamätá si len na jednu
zmluvu o budúcej zmluve uzavretú medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej sa jednalo o tom, že žalobca by
mal v budúcnosti figurovať vo firme ako spoločník, o žiadnych ďalších zmluvách, ani pôžičkách nič nevie.
Uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o finančnej pôžičke od žalobcu, žiadne peniaze sa v účtovníctve
neobjavili, ani o žiadnych peniazoch od žalobcu nevedel. Potvrdil, že pán A.C. pomáhal pri privatizácii a
taktiež uviedol, že podľa jeho názoru zmluvu o budúcej zmluve pripravoval pán A.. S touto zmluvou sa
aj on sám oboznámil, nepamätal si na podrobnosti z tejto zmluvy, avšak k časovému naplneniu zmluvy
o budúcej zmluve, kde žalobca mal vložiť okolo 2 000 000,-Sk malo prebehnúť po privatizácii v krátkom
období, určite nie v období po 15 rokoch. Uviedol, že si nepamätá koľko listov obsahovala predmetná
zmluva a nevie, prečo by si to mal pamätať.

Súd oboznámil so všetkými listinnými dokladmi v spise sa nachádzajúcimi.

Po takto vykonanom dokazovaní súd v zmysle § 132 O.S.P ( Občiansky súdny poriadok). pristúpil k
hodnoteniu dôkazov, v zmysle ktorého dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania
najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. V tomto hodnotiacom procese vychádzal len zo zisteného
skutkového stavu s tým, že toto hodnotenie dôkazov muselo zodpovedať zásadám formálnej logiky. Len
takýmto postupom súd dospel k ďalej prezentovanému jednoznačnému záveru.

V predmetnom konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca a žalovaný v roku 1996 po
predchádzajúcich dohovoroch, uzatvorili zmluvu o tichom spoločenstve a to dňa XX.XX.XXXX, pričom
podpisy na tejto zmluve boli overené dňa 29.03.1996. Tvrdenie žalobcu, že zmluva bola podpísaná u
žalovaného doma, keď mu doniesol peniaze, je v rozpore s vyjadrením notára B.. L. Z., ktorý tvrdí,
že predmetná zmluva bola podpísaná 29.03.1996 pred ním, kedy boli podpisy aj u neho overené a
táto skutočnosť vyplýva z osvedčovacej knihy, resp. zápisu č. XXX/XXXX a XXX/XXXX, súd však má
za preukázané, že uzatvorená bola. V zmysle predmetnej zmluvy sa B. A. - K. (ako podnikateľ) a
T.. Q. A. (ako tichý spoločník) mali dohodnúť, že tichý spoločník sa zaväzuje poskytnúť podnikateľovi
vklad 2 800 000,-Sk, čo po vzájomnej dohode medzi obidvoma stranami predstavuje podielovo jednu
polovicu privatizovaného hnuteľného a nehnuteľného majetku (článok 2). Podľa článku 3 tejto zmluvy,
tichý spoločník odovzdal celý vklad podnikateľovi pred podpisom tejto zmluvy, podnikateľ prevzatie
sumy 2 800 000,-Sk potvrdzuje svojím podpisom pod touto zmluvou. Podľa článku 4, tichý spoločník má
právo na podiel zo zisku podľa ročnej účtovnej uzávierky, pričom výška zisku tichého spoločníka je 50%
z podnikania. Ďalej v článku 4 je uvedené, že podnikateľ sa zaväzuje v prípade nadobudnutia vyššie
uvedených nehnuteľností, do bezpodielového spoluvlastníctva, zabezpečiť súhlas svojej manželky a
jej podpis na kúpnopredajnej zmluve k prevodu jednej polovice hnuteľného (podľa kúpnej zmluvy od

FNM SR) a nehnuteľného majetku citovaného v bode 4 zmluvy. V prípade, že nedôjde k prevodu jednej
polovice hnuteľného a nehnuteľného majetku, podnikateľ sa zaväzuje vrátiť tichému spoločníkovi jeho
vklad a podiel na zisku za obdobie 1996 až 1998 v lehote do 31.12.2008. Ak podnikateľ povinnosť vyplatiť
vklad a podiel na zisku v stanovenej lehote nesplní, zmluvné strany sa dohodli na zmluvnej pokute 1
000 000,-Sk splatnej v prvý deň omeškania s vyplatením vkladu a podielov na zisku. Zmluvné strany sa
dohodli aj na úroku z omeškania vo výške 0,08% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

O toto vyššie uvedené žalobca opiera svoj nárok, žalovaný však namieta, že predložená zmluva vo
forme fotokópie je neoprávnene pozmenená a to preto, že obchodnoprávny vzťah založený zmluvou
o tichom spoločenstve, bol ukončený a to nezaplatením peňažného vkladu v dobe dohodnutej a ani v
dodatočne dohodnutej dobe a celá záležitosť prestala byť aktuálna pred viac ako 14 rokmi, žiadal preto,
ako už je vyššie uvedené, aby súd zabezpečil dôkaz, t.j. aby súd uložil povinnosť žalobcovi predložiť
originál zmluvy o tichom spoločenstve a to súdu. Súd uznesením túto povinnosť a to vydať do úschovy
Okresného súdu Humenné, originál zmluvy o tichom spoločenstve uzavretej dňa 15.03.1993, medzi B.
A. - K., ako podnikateľom a T.. Q. A., ako tichým spoločníkom do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto uznesenia a to žalobcovi nariadil. Toto uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa
23.11.2011, žalobcovi bolo doručované neúspešne v dňoch 23.11.2011 a 24.11.2011 a ktoré následne
prevzal dňa 28.11.2011, toto uznesenie bolo rozhodnutím Krajského súdu v Prešove až dňa 26.01.2012
zrušené.

Žalobca potvrdil v konaní, že originálom tejto zmluvy disponoval až do dňa 19.01.2012, kedy mal
zaslať prepravnou službou F. A. originál zmluvy o tichom spoločenstve a to žalovanému, čo však
žalovaný poprel z dôvodu, že v uvedenej zásielke sa originál zmluvy nenachádzal, nachádzal sa v
nej len sprievodný list. Je absolútne nelogický postup žalobcu, ak napriek výzve súdu - uzneseniu o
zabezpečení dôkazu, tento dôkazný prostriedok súdu nepredložil, údajne ho predložil osobe T.. K.. B. M.
na znalecké dokazovanie (ktorý bol dňa 11.04.2008 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov), pričom táto osoba
nie je znalcom zapísaným v zozname znalcov vedeným MS SR a neskôr tento dôkaz o dva mesiac
zasiela žalovanému, zrejme v snahe vyhnúť sa predloženiu tohto dôkazu. Žalovaný túto skutočnosť
popiera, tvrdí síce, že zásielku obdržal, v prítomnosti svedkov ju otvoril, pričom v uvedenej zásielke
sa nachádzal len sprievodný list s textom, ktorý bol predložený súdu, v zásielke sa však nenachádzal
originál zmluvy, ani ďalší doklad.

Súdu sa javí takýto postup žalobcu absolútne nelogický, najmä, keď tak mal urobiť aj napriek vydanému
uzneseniu súdu o povinnosti predložiť tento dôkaz, resp. zložiť ho do úschovy súdu s tým, že na miesto
toho, mal originál listiny predložiť osobe T.. K.. B. M. na znalecké dokazovanie, ktorý ešte 11.04.2008 bol
vymazaný zo zoznamu znalcov a následne tento originál listiny, pre súd z nepochopiteľných dôvodov,
mal zasielať žalovanému.

Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 129 ods.1, O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu, alebo samosudca, na
pojednávaní listinu, alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah, to neplatí, ako súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie.

Podľa § 129 ods.2, O.s.p. predseda senátu, alebo samosudca, môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú
na dôkaz, aby ju predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu, alebo právnickej osoby.

Z uvedeného vyplýva, že listina, ako dôkazný prostriedok, je správa v písomnej jazykovej forme,
zachytená na hnuteľnom podklade. Súd skúma pravosť listiny, v tomto prípade, súkromnej listiny,
teda či pochádza od vystaviteľa a jej pravdivosť, teda správnosť jej obsahu. Pri súkromnej listine tak,
ako je to v tomto prípade, stačí popretie jej pravosti, alebo správnosti, druhým účastníkom, pričom

dôkazné bremeno pravosti, alebo pravdivosti takejto listiny zaťažuje toho, kto takúto listinu predložil
ako dôkaz. Na vykonanie tohto dôkazu je potrebné jej predloženie súdu. Súd poukazuje okrem iného,
aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 3Cdon 1031/1996 v zmysle ktorého, ako
účastník poprie pravosť, alebo správnosť obsahu súkromnej listiny, potom platí, že na účastníka, ktorý
takú listinu súdu predložil ako dôkaz, dopadá dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno. Tento účastník tiež
nesie procesne nepriaznivé dôsledky toho, že sa v konaní nepodarí preukázať pravosť, alebo správnosť
obsahu súkromnej listiny. V predmetnej veci už z vyššie uvedeného je zrejmé, a vyplýva to najmä z
odborného vyjadrenia znalkyne M.. M.P. J., ktorá súčasne na pojednávaní ako svedkyňa potvrdila a
vyslovila názor, že v prípade nedostatku originálu súkromnej listiny, t.j. zmluvy o tichom spoločenstve, ani
kriminalistický a expertízny ústav nemôže vypracovať potrebný znalecký posudok za účelom zistenia
pravosti listiny. Z tohto pohľadu je zrejmé, že neobstojí tu tvrdenie K.. T.. B. M., ktorý nie je znalcom
a nemá ani oprávnenie na vypracovanie odborného stanoviska ohľadne pravosti, či nepravosti zmluvy
o tichom spoločenstve. Nie je teda kvalifikovanou osobou, pretože nie je a ani v čase odborného
vyjadrenia nebol osobou zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a predkladateľov vedenom MS SR,
nebol „znalcom ad hoc“ a naopak, podľa tohto zoznamu, bol z neho vyčiarknutý k 11.04.2008 a preto
jeho odborné stanovisko súd nemôže akceptovať ako dôkaz a nie je žiadnym dôkazným prostriedkom.

Taktiež neobstoja tvrdenia žalobcu o tom, že notári B.. L. Z., resp. B.. C. C., potvrdili, resp. overili
pravosť listín (či pôvodného originálu, resp. fotokópie), pretože zo súdnej praxe je zrejmé, že notár, ani
pracovník poverený notárom, nie je znalcom a nemôže kvalifikovane posúdiť, či predkladaná listina,
z ktorej bola vyhotovená kópia, je predmetom notárskeho osvedčenia a v skutočnosti je originálom
bez akýchkoľvek znakov falšovania a pozmeňovania. Súd sa stotožňuje s vyjadreniami obidvoch
notárov, prezentovanými na pojednávaní, ktorí zhodne uviedli, že oni za pravosť predkladanej a nimi
overovanej listiny nezodpovedajú. Súd taktiež poukazuje na nezrovnalosti v predloženej zmluve o
tichom spoločenstve a tým sa stotožňuje aj s tvrdením žalovaného, že predložená zmluva o tichom
spoločenstve, nachádzajúca sa v súdnom spise, vychádza z budúcich skutočností, ktoré nemohli byť
ani jednej zo zmluvných strán v marci v roku 1996 objektívne známe, napríklad označenie obchodného
mena B. A.-K. (bez pomlčky, alebo s pomlčkou), pretože až od roku 2005 si žalovaný zmenil obchodné
meno na B. A. - K. s pomlčkou, ďalej, že účastníci nemohli mať v marci 1996 informácie o presnom
súbore konkrétnych nehnuteľností, ktoré žalovaný spolu s manželkou nadobudol až v roku 1997, resp.
že zmluvné strany nemohli vedieť v roku 1996, že predmetné nehnuteľnosti v roku 1997 nadobudne
odporca spolu s manželkou, čo nasvedčuje tomu, že mohlo dôjsť k pozmeneniu pôvodnej zmluvy o
tichom spoločenstve o tieto údaje, nakoľko v zmluve vypracovanej v roku 1996 sa objavili skutočnosti
známe až v roku 1997, resp. v roku 2002 a nasledujúcich.

Súd preto v ďalšom sa už ani nemohol zaoberať formálnymi nedostatkami predmetnej zmluvy, ktoré
namietal žalovaný, nakoľko takéto dokazovanie už považoval za nepotrebné pre prijatie záveru o
výsledku dokazovania.

Nemohol preto vykonať v zmysle § 129 ods.1, O.s.p. dôkaz listinou, pretože mu originál listiny, zmluvy
o tichom spoločenstve, predložený nebol.

Podľa § 120 ods.1, O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods.4, O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy
musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo
veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci
samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a
dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.S.P.

Z vykonaného dokazovania potom vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúce z
ustanovenia § 120 ods.1, O.s.p. Ide o povinnosť toho z účastníkov, ktorý tvrdí určité skutočnosti, ktoré

majú byť v konaní preukázané. Povinnosť tvrdenia účastníkov konania sa vzťahuje vždy na konkrétnu
skutočnosť, účastníkmi konania uvádzanú. V prípade, že ju účastník konania splnil, platí, že uniesol
dôkazné bremeno. Existenciu tvrdenej skutočnosti podmieňuje existencia dôkaznej povinnosti a je
povinnosťou účastníka konania, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť tvrdenia a
tiež aj dôkazná povinnosť, sú náležitosťami návrhu na začatie konania, ich nedodržanie nie je procesne
sankcionované, ale prejavuje sa nepriamo v rozhodnutí vo veci samej, kde predstavuje procesnú
újmu účastníka, ktorý svoju procesnú povinnosť nesplnil. Týmto uvedeným skutočnostiam zodpovedá
dôkazné bremeno, ako procesný inštitút, na ktorý sa dôkazné bremeno viaže. Ak v konaní žalobca unesie
dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.

V prejednávanej veci žalobca nepreukázal existenciu platnej zmluvy, t.j. existenciu originálu zmluvy o
tichom spoločenstve, uzavretej 15.03.1996 medzi žalobcom a žalovaným, ako podnikateľom a tichým
spoločníkom.

Podľa § 673 ods.1 ObZ ( Obchodný zákonník ) zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý
spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa
zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.

Podľa § 673 ods.2, ObZ zmluva vyžaduje písomnú formu.

Je zrejmé a výpovede účastníkov konania, i vypočutých svedkov potvrdzujú, že medzi žalobcom
a žalovaným došlo k uzavretiu nejakej zmluvy, pravdepodobne označenej ako Zmluva o tichom
spoločenstve. Je tiež zrejmé, že takúto zmluvu u notára B.. L. Z. podpisovali, je zrejmé, že účastníci tejto
zmluvy sa podieľali na príprave podkladov pre privatizáciu bývalého podniku V., prevádzky Humenné, je
zrejmé, že za tým účelom vycestovali do Bratislavy na Fond národného majetku SR za účelom podávania
žiadosti, resp. zisťovania podkladov pre túto žiadosť. Žalobca však nepredložil originál tejto zmluvy a
žalovaný poprel pravdivosť údajov uvedených na fotokópii tejto zmluvy. Žalobca tak neurobil, aj napriek
výzve súdu. Tejto povinnosti sa nezbavil tým, že túto zmluvu v originály údajne zaslal žalovanému.

Súd z predloženej fotokópie, resp. ani overenej fotokópie notárom, nemohol preto zistiť, či Zmluva o
tichom spoločenstve je platnou, či nezanikla, či obsahovala podstatné náležitosti, súd nemohol zistiť, aký
záväzkový právny vzťah medzi účastníkmi táto zmluva mala predstavovať, aké práva a povinnosti pre
účastníkov tejto zmluvy mali vyplývať. Súd ma za to, že keď žalovaný poprel pravosť, alebo správnosť
obsahu zmluvy o tichom spoločenstve, ktorú predložil žalobca ako dôkaz, dôkaznú povinnosť a dôkazné
bremeno, ktoré znáša žalobca tento v tomto prípade neuniesol. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a aj dôkaznú povinnosť a preto nemohol súd postupovať ináč, ako žalobu zamietnuť, pretože ani z
iných vykonaných dôkazov nič iné nevyplýva. Znamená to, že žalobca žiadnym spôsobom nároky ním
uplatnené, podané v žalobe, nepreukázal.

Súd preto zamietol ako nadbytočné vykonávať dôkazy a to zabezpečovať daňové priznanie žalovaného
za sporné obdobie za účelom zistenia jeho zisku, pretože žalobca vôbec nepreukázal svoj nárok
čo do základu. Zamietol návrh na zabezpečenie originálov listín z Fondu národného majetku SR,
nakoľko zmluvu uzavretú Fondom národného majetku SR so žalovaným a jeho manželkou, spolu s
dodatkami, žalovaný v konaní predložil v originály, ostatná korešpondencia súdu potrebná nebola. Ďalej
zamietol návrh na výsluch svedkov L., O., manželky žalobcu pani A., ktorí mali potvrdiť pravdivosť
údajov tvrdených žalobcom, samotný žalobca totiž v konaní prehlásil, že zmluvu o tichom spoločenstve
podpisoval bez prítomnosti tretej osoby, len so žalovaným, resp. že finančné prostriedky mu vyplatil
priamo do jeho rúk, bez prítomnosti inej osoby, bez vydania potvrdenia, pričom ani nevedel preukázať
pôvod týchto finančných prostriedkov a tieto prostriedky ani nikde v účtovníctve, ani u žalobu, ani
u žalovaného vedené neboli. Výsluch týchto svedkov by nijakým spôsobom nepreukázal napríklad
odovzdanie finančných prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému, neozrejmil by ani náležitosti zmluvy
o tichom spoločenstve. Súd taktiež zamietol návrh na výsluch svedka T.. K.. B. M., pretože tento už bol
vypočutý a jeho výpoveď je už vyššie hodnotená. Zamietol aj návrh na výsluch svedka W., ktorý mal

byť znalcom a to s poukazom na záver odborného vyjadrenia M.. M. J.. Zamietol návrh aj na ostatné
dôkazy, pretože súd nedokazuje skutočnosti súdu a účastníkom všeobecne známe.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1, O.s.p. a priznal ich náhradu žalovanému,
ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný a v súlade s ust. § 151 ods.3, O.s.p. rozhodol, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.