Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 14, 2013

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5C/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913200538
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2013:5913200538.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou v právnej veci navrhovateľa:

UNITED FINANCIAL GROUP LTD., so sídlom Suite 108, Premier Building, Victoria, Mahe, Seychelská
republika, registrácia: Seychelly, číslo medzinárodnej obchodnej spoločnosti: 035414, zast. JUDr.
Lukáčová & partners s.r.o., so sídlom Mostná 72, 949 01 Nitra, IČO: 47237244, proti odporcovi:
Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní
o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie náhrady škody v sume 11 500,70 eur.

Súd návrh z a m i e t a v časti o zaplatenie náhrady škody v sume 8 164,71 eur.

Odporcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania titulom hotových výdavkov vo výške 107,63 eur,
ktoré mu je navrhovateľ povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.1.2013 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo výške 19 665,41
eur. Navrhovateľ uviedol, že dňa 17.5.2006 začal súdny exekútor JUDr. Ján Franek, so sídlom
exekútorského úradu Kollárova 2, 031 01 Liptovský Mikuláš exekučné konanie sp.zn. EX 179/2006,

v ktorom vymáhal pohľadávku oprávneného HV International s.r.o., 1. mája 90/25, 031 01 Liptovský
Mikuláš, IČO: 36386057 proti povinnému R. vo výške 8 503,35 eur, priznanú vykonateľným rozsudkom
Okresného súdu Ružomberok č.k. 5C/54/2006-41 zo dňa 21.2.2006, vykonaním exekúcie ho poveril
Okresný súd Ružomberok poverením zo dňa 25.5.2006 pod č. 5508*013081. Dňa 7.7.2006 vydal
súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie a to predajom nehnuteľností a zriadením exekučného
záložného práva na nehnuteľnosť v BSM povinného R. a jeho manželky Y. bytom K. XXX - na
nehnuteľnosť zapísanú na N. č. XXX k.ú. K. ako pozemok parcela č. Z. XXX/X o výmere XXX m2

zastavané plochy a nádvoria a stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavené na pozemku
parcela č. Z. XXX/X. Dňa 20.12.2006 sa konala prvá exekučná dražba, ktorá sa skončila neúspešne,
preto súdny exekútor požiadal súd o zníženie ceny draženej nehnuteľnosti zo znaleckej ceny vo výške
79 665,41 eur na 53 110,27 eur. Navrhovateľ sa na základ dražobnej vyhlášky uverejnenej v Obchodnom
vestníku č. XXX B/XXXX zo dňa 30.7.2007 dozvedel, že dňa 4.9.2007 sa má konať opakovaná exekučná
dražba nehnuteľností, pričom výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby mal sám záujem
uskutočniť, nakoľko v tom čase bol prednostným záložným veriteľom, keďže bol vlastníkom pohľadávky

voči dlžníkom R., ktorú nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.3.2007 a zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2007 od spoločnosti Prington Leas Real spol. s r.o., IČO: 36546542.
Táto spoločnosť poskytla dlžníkom R. úver na základe úverovej zmluvy č. 0/0267/06 zo dňa 4.1.2006
a v ten istý deň bola na zabezpečenie úverovej zmluvy uzatvorená aj zmluvy o záložnom práve knehnuteľnosti č. 0/0267/06, v ktorej bola založená nehnuteľnosť vo vlastníctve dlžníkov zapísaná na
N. č. XXX pre k.ú. K.. Následne navrhovateľ oznámil súdnemu exekútorovi bez zbytočného odkladu,
že s konaním exekučnej dražby nesúhlasí a chce ako prednostný záložný veriteľ realizovať predaj

nehnuteľnostíprostredníctvomdobrovoľnejdražby-oznámeniezaslanépoštoudňa30.7.2007ajosobne
doručené do podateľne exekútorského úradu dňa 21.8.2007. Napriek tomu, že súdny exekútor vedel o
nesúhlaseprednostnéhozáložnéhoveriteľaatedanebolinaplnenézákonnépodmienkyprerealizovanie
exekučnej dražby, dražbu dňa 4.9.2007 uskutočnil a nehnuteľnosť bola vydražená za sumu 67 051,72
eur, keď príklep bol udelený vydražiteľovi R. L., W. XX.X.XXXX, bytom L. M., Za vodou X XXX/XX,

ktorý urobil najvyššie podanie proti udeleniu príklepu podal povinný R. námietku, ktorej súdny exekútor
nevyhovel, následne dňa 3.10.2007 Okresný súd Ružomberok schválil príklep súdneho exekútora
uznesením sp.zn. 5Er/341/2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2007, v zmysle poučenia
proti tomuto uzneseniu nebolo prípustné odvolanie. Navrhovateľ zrealizoval výkon záložného práva
formou dobrovoľnej dražby, dňa 11.10.2007 sa konala prvá dražba na základe zmluvy o vykonaní
dražby zo dňa 1.8.2007, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 204/2007 NZ 40574/2007

spísanou notárkou JUDr. Ivetou Grellovou, PhD., kde vydražiteľom bol R. C., W. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XXX/XX, A., ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 79 665,41 eur. Správa katastra C. však
nezapísala vydražiteľa ako nového vlastníka, keďže v tom čase už bol ako vlastník zapísaný R. L.,
ale opätovne zapísala prednostné záložné právo navrhovateľa na N. k.ú. K.. Dňa 7.12.2007 sa konala
opakovaná dražba v zmysle zmluvy o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 26.11.2007, o ktorej konaní

bol informovaný aj nový vlastník R. L., ktorý si však zásielku neprevzal a priebeh dražby bol osvedčený
notárskou zápisnicou N 258/2007 NZ 53152/2007 spísanou notárkou JUDr. Ivetou Grellovou, PhD., kde
vydražiteľom sa stal K.. C. N., ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 79 665,41 eur. Dňa 10.12.2007
vydražiteľ previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na pani X. M., W. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX,
W.. H. 28.1.2008 podal vydražiteľ R. L. žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby a kúpnej zmluvy, ktoré

konanie bolo vedené na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn. XC/XX/XXXX, navrhovateľ však vzal
svoj návrh dňa 12.12.2008 späť a uznesením Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 5C/40/2008-103
bolo konanie v tejto veci zastavené. Na základe týchto udalostí podal navrhovateľ na Ústavný súd SR
sťažnosť podľa článku 27 Ústavy SR proti porušeniu práva na súdnu aj inú právnu ochranu. Ústavný
súd SR prijal sťažnosť s uznesením zo dňa 16.1.2008, sp.zn. 3US 20/2008 na ďalšie konanie, ako

porušovateľboloznačenýOSRužomberok,ktorýsvojimrozhodnutímschválilpríklepvexekučnejdražbe
konanejsúdnymexekútoromJUDr.Franekom,napriektomu,žesadražbakonalavrozporesozákonom.
ÚstavnýsúdSRvydaldňa23.4.2008podsp.zn.3US20/2008-30nález,vktoromkonštatuje,žezákladné
právo navrhovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR predmetným
uznesením Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 5Er 341/2006 z 30.10.2007 poručené bolo a preto

sa toto uznesenie zrušilo. Na podklade predmetného nálezu realizoval navrhovateľ výkon záložného
práva na ďalších dobrovoľných dražbách. Dňa 29.7.2009 sa konala prvá dražba na základe zmluvy
o vykonaní dražby zo dňa 16.6.2009, priebeh ktorej bol osvedčený notárskou zápisnicou N 171/2009
NZ 25492/2009, ktorá bola neúspešná, nakoľko nikto nezložil dražobnú zábezpeku, dňa 9.9.2009
opakovaná dražba na základe zmluvy o konaní opakovanej dražby zo dňa 30.7.2009, priebeh ktorej bol

osvedčený notárskou zápisnicou N 211/2009 NZ 30356/2009 spísanou notárkou JUDr. Ivetou Grellovou,
PhD., ktorá bola neúspešná, nakoľko nikto nezložil dražobnú zábezpeku, dňa 20.10.2009 opakovaná
dražbanazákladezmluvyovykonaníopakovanejdražbyzodňa14.9.2009,ktorejpriebehbolosvedčený
notárskou zápisnicou N 238/2009 NZ 36207/2009 spísanou notárkou JUDr. Ivetou Grellovou, PhD., kde
príklep bol udelený pánovi Y. R., bytom K. XXX, ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 80 000 eur,

cena však nebola uhradená v plnej výške v zákonnej lehote a preto bola dražby zmarená, dňa 2.8.2010
prvá dražba na základe zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 28.6.2010, ktorej priebeh bol osvedčený
notárskou zápisnicou N 286/2010 NZ 27127/2010 spísanou notárkou JUDr. Ivetou Grellovou, ktorá bola
neúspešná, nakoľko nikto nezložil dražobnú zábezpeku a napokon dňa 27.8.2010 sa konala opakovaná
dražba na základe zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 2.8.2010, priebeh ktorej bol osvedčený notárskou

zápisnicou N 299/2010 NZ 30449/2010 spísanou notárkou JUDr. Ivetou Grellovou, ktorej príklep bol
udelený pánovi Y. Q., W. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, W., ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 60
000 eur, o odovzdaní predmetu dražby bola spísaná zápisnica dňa 16.9.2010. Ďalej navrhovateľ dospel
k záveru, že z týchto skutočností vyplýva, že uznesením Okresného súdu Ružomberok zo dňa 3.10.2007
sp.zn. 5Er/341/2004, ktorým bol schválený príklep udelený na dražbe dňa 4.9.2007 napriek skutočnosti,

že neboli splnené zákonné podmienky t.j. prednostný záložný veriteľ nedal súhlas na vykonanie dražby,
bola navrhovateľovi spôsobená škoda, výška, ktorá je určená rozdielom medzi sumou, na ktorú bola
nehnuteľnosť v konečnom dôsledku na dražbe konanej dňa 27.8.2010 vydražená, t.j. 60 000 eur a
sumou, za ktorú by bola bývala nehnuteľnosť vydražená na dražbe konanej dňa 7.12.2007 keby nebolobývalo vydané nezákonné rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok t.j. 79 665,41 eur v celkovej výške
19 665,41 eur, nakoľko za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá
štát a v zmysle § 3 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. ide o objektívnu zodpovednosť odporcu, ktorej sa nemožno

zbaviť, poukázal na znenie § 3 ods. 1, § 3 ods. 2, § 15 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), a § 16 ods.
1 z.č. 514/2003 Z.z. Záverom navrhovateľ konštatoval, že na uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím sú splnené všetky zákonné podmienky § 6 z.č. 514/2003 Z.z.,
keďžeškodabolaspôsobenáprávoplatnýmrozhodnutím,vočiktorémuneboloprípustnéodvolanieatoto
rozhodnutie bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR pre jeho nezákonnosť. Skonštatoval príčinnú

súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou, poukázal na svoju žiadosť zo dňa
18.7.2012 adresovaná Ministerstvu spravodlivosti SR ako orgánu konajúcemu v mene štátu podľa §
4 os. 1 písm. a) z.č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 19
665,41 eur spôsobenej nezákonným rozhodnutím, na ktorú však odporca neodpovedal do 6 mesiacov,
tak, ako mu to ukladá § 16 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z.

Odporca dňa 10.6.2013 doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie, kde sa zaoberal otázkou predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne, tvrdil, že návrhom mu uplatnený
nárok na náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená uznesením Okresného súdu Ružomberok sp.zn.
5Er/341/2004 zo dňa 3.10.2007 nebol doposiaľ predbežne prerokovaný a preto v zmysle § 16 ods.
4 veta druhá z.č. 514/2003 Z.z. je tento návrh podaný predčasne, poukázal na znenie žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.12.2011, kde je uvedené, že škoda bola
spôsobená nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu a to uznesením Okresného súdu Ružomberok
sp.zn. 5Er/341/2006 z 3.10.2007. Ďalej sa odporca vyjadril k oprávneniu právnej zástupkyne konať za
žalobcu.Poukázal,žedňa19.7.2012bolaodporcovidoručenážiadosťopredbežnéprerokovanienároku
na náhradu škody podpísaná advokátkou JUDr. Petrou Lukáčovou, ku ktorej žiadosti bolo priložené

splnomocnenie zo dňa 24.4.2012, kde navrhovateľ splnomocnil PZ JUDr. Petru Lukáčovú, so sídlom
Mostná 72, 949 01 Nitra na zastupovanie spoločnosti pri súdnom vymáhaní nároku na odškodnenie voči
právnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi, Liptovský Mikuláš na Okresnom súde v Ružomberku
a Ministerstve spravodlivosti SR. Táto žiadosť bola MSSR doručená až dňa 19.7.2012. Plná moc zo
strany navrhovateľa bola JUDr. Petre Lukáčovej udelená až dňa 24.4.2012, teda až po vyhotovení

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto odporca namieta, že JUDr. Petra
Lukáčová vyhotovením tejto žiadosti dňa 19.12.2011 konala za navrhovateľa bez oprávnenia, resp.
minimálne bez preukázania takého oprávnenia. Ďalej odporca uviedol, že s účinnosťou od 10.1.2012
JUDr. Petra Lukáčová už advokáciu nevykonáva samostatne, ale pod obchodným menom JUDr.
Lukáčová & partners s.r.o., oprávnenie vykonávať advokáciu vo vlastnom mene JUDr. Petre Lukáčovej

zaniklo dňa 9.1.2012, uplynutím ktorého stratila oprávnenie na výkon advokácie vo svojom mene a
na svoj účet. Plnomocenstvo udelené advokátke JUDr. Petra Lukáčovej sa viaže výlučne na osobu
JUDr. Petry Lukáčovej a nie aj na spoločnosť JUDr. Lukáčová & partners s.r.o., v prípade, že by
spoločnosť JUDr. Lukáčová & partners s.r.o. mala zastupovať navrhovateľa v tomto súdnom konaní
bude potrebné, aby navrhovateľ preukázal udelenie plnej moci práve tejto spoločnosti, čo sa dosiaľ

nestalo. Je nevyhnutné, aby navrhovateľ preukázal oprávnenie advokátky JUDr. Petry Lukáčovej ako
fyzickej osoby dňa 19.12.2011 podpísať žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
a návrh na začatie konania zo dňa 24.1.2013, spoločnosť JUDr. Lukáčová & partners s.r.o. doposiaľ
nepreukázala plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa v rámci predbežného prerokovania na
náhradu škody ani v tomto súdnom konaní. Je otázne, či z dôvodu absencie riadnej plnej moci PZ

navrhovateľa skutočne došlo k predbežnému prerokovaniu nároku navrhovateľa na náhradu škody. K
aktívnej vecnej legitimácii navrhovateľ uviedol, že domnelý navrhovateľ svoje tvrdenie, že v čase vzniku
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím bol vlastníkom pohľadávky voči dlžníkom R. na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.3.2007 a zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2007
od spoločnosti Prington leasreal spol. s r.o., ktorá im poskytla úver na základe úverovej zmluvy č.

0/0267/06 zo dňa 4.1.2006, nijakým spôsobom nepreukázal. Ďalej k právnej subjektivite domnelého
navrhovateľa uviedol, že k návrhu bol priložený certifikát o zapísaní navrhovateľa do Obchodného
registra v republike Seychelly zo dňa 13.3.2007 - fotokópia, ktorý doklad nemôže byť spôsobilým
prostriedkom na preukázanie právnej subjektivity navrhovateľa v čase podania návrhu v roku 2013,
zostáva otázne, či navrhovateľ skutočne existuje, či má vôbec hmotnoprávnu subjektivitu, keďže letmý

pohľad do internetového vyhľadávača napovedá, že na totožnej adrese ako je sídlo navrhovateľa
deklaruje sídlo viacero iných obchodných spoločností, čo nepôsobí veľmi dôveryhodne. Ku škode
odporca uviedol nasledovné ak neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatňovanom nároku na
jej náhradu bol nárok uplatnený predčasne čo má za následok zamietnutie žaloby, pričom tento prístupje v súlade so všeobecným pravidlom, že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom môže byť voči štátu úspešne uplatnený len vtedy, ak poškodený nemôže úspešne dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je mu povinný plniť. Vznik škody na strane veriteľa

v takom prípade predpokladá, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené, resp., že
jeho pohľadávka sa stala nevymáhateľnou. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej
pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorý náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti
pohľadávky resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi

stalo fakticky nevymáhateľným. Odporca tvrdí, že škoda navrhovateľovi, za ktorú by zodpovedal ešte
nevznikla, takže nemôže niesť zodpovednosť za majetkovú ujmu, ktorá ešte neexistuje. V prípade, že by
navrhovateľ vlastníctvo pohľadávky voči dlžníkom R. a Y. navrhovateľ aj preukázal, pokiaľ navrhovateľ
nepreukáže, že táto pohľadávka, ktorá vznikla na základe úverovej zmluvy zo dňa 1.4.2006 sa stala
nevymáhateľnou, nemožno hovoriť o škode, za ktorú by niesol zodpovednosť odporca. V zmysle
judikatúry sa pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi nestane nevymáhateľnou skôr ako uplynutím 10

ročnej lehoty odo dňa vzniku exekučného titulu. Odporcovi ani nie je celkom zrejmé aká škoda mala
vzniknúť navrhovateľovi, keďže dňa 7.12.2007 sa konala opakovaná dražba a vydražiteľom sa stal
K.. C. N., ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 79 665,41 eur a ktorý dňa 10.12.2007 previedol
vlastnícke právo vydraženej nehnuteľnosti na X. M.. Na to, aby vydražiteľ disponoval s vydraženou
nehnuteľnosťou, musel v celom rozsahu zaplatiť najvyššie podanie s poukazom na ustanovenie § 27

ods. 1 z.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého, ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú
vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu
dražby udelením príklepu. K príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody
uviedol odporca nasledovné, ak aj došlo k nezákonnému rozhodnutiu Okresného súdu Ružomberok, nie
je preukázané, že by toto bolo jedinou a výlučnou príčinou vzniku škody. V predmetnej veci je kľúčovým

zodpovedanie otázky aký vplyv malo toto nezákonné rozhodnutie na vznik škody. Príčinnú súvislosť
navrhovateľ ničím nepreukázal, keďže nepreukázal, že nebyť nezákonného rozhodnutia, navrhovateľ
by dostal celú sumu vo výške 79 665,41 eur a nevznikla by mu tak žiadna škoda. Keďže napríklad zo
strany pôvodného vlastníka nehnuteľnosti mohlo dôjsť k podaniu návrhu o neplatnosť dražby, mohlo
dôjsť k nezapísaniu vlastníckeho práva Správou katastra C. v prospech vydražiteľa z iných dôvodov,

mohlo a muselo by dôjsť k úhrade nákladov dražby odpočítaním od najvyššieho podania a podobne.
Ďalej odporca vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného v tomto konaní. Uviedol, že v danom
prípade začala s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 Z.č. 514/2003 Z.z. premlčacia lehota plynúť
dňom doručenia rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa 23.4.2008, ktorým bolo zrušené právoplatné
rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok zo dňa 3.10.2007, najneskôr tomu bolo dňa 29.5.2008, kedy

uvedený nález Ústavného súdu SR nadobudol právoplatnosť a teda navrhovateľ mu svoje právo na
náhradu škody realizovať na súde prvýkrát dňa 29.5.2008. Od tohto dňa začala plynúť všeobecná
trojročná premlčacia lehota, ktorá skončila dňa 29.5.2011. Návrh na náhradu škody bol tunajšiemu
súdu doručené až dňa 29.1.2013, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty a preto odporca vznáša námietku
premlčania. Navrhovateľ zastúpený právnou zástupkyňou si musel byť vedomý ustanovenia § 19 ods.

1 druhej vety z.č. 514/2003 Z.z. a teda aj začiatku plynutia premlčacej lehoty, preto mu v zmysle zásady
vigilantibus juras scripta sunt po doručení nálezu Ústavného súdu SR nič nebránilo žalovať škodu vo
výške 79 665,41 eur a v prípade úspechu ďalšej dobrovoľnej dražby zobrať návrh v časti najvyššieho
podania na tejto dražbe späť. V danom prípade postačovalo, aby navrhovateľ svoj návrh na náhradu
škody vo výške 19 665,41 eur podal aj po dražbe konanej dňa 27.8.2010, aby ju uplatnil na súde v rámci

premlčacej lehoty, ktorá mu uplynula dňa 29.5.2011. V zmysle uvedeného odporca má za to, že návrh
je nedôvodný a preto žiadal súd, aby ho v celom rozsahu zamietol.

PZ navrhovateľa vo svojom prednese na pojednávaní dňa 16.7.2013 zotrvala na podanom návrhu.
Čo sa týka oprávnenia na podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, sú

podstatné práve skutočnosti existujúce v čase podania žiadosti, t.z., či v čase uskutočnenia úkonu, teda
podania žiadosti bol navrhovateľ riadne zastúpený advokátkou JUDr. Petrou Lukáčovou. Navrhovateľ
splnomocnil JUDr. Petru Lukáčovú, advokátku na zastupovanie vo veci nároku na náhradu škody voči
SR dňa 24.4.2012 a úkon podania bol uskutočnený až 19.7.2012, preto je irelevantné z akého dátumu
bola táto žiadosť datovaná. Ďalej uviedla, že JUDr. Petra Lukáčová od 10.1.2012 nevykonáva advokáciu

samostatne, nie je vylúčené, že samostatný advokát môže vykonávať zároveň advokáciu aj v rámci
spoločnosti s ručením obmedzeným. Spoločnosť JUDr. Lukáčová & partners s.r.o. je zaregistrovaná
v Obchodnom registri od 10.1.2012, oprávnenie vykonávať advokáciu vznikla až 1.10.2012 a zánik
oprávnenia JUDr. Lukáčovej ako advokátky bol až dňom 31.12.2012, teda navrhovateľ bol riadnezastúpený JUDr. Lukáčovou ako advokátom na podanie žiadosti o predbežné prerokovanie, nakoľko
výkon advokácie zanikol až 31.12.2012 a na podanie žaloby bol navrhovateľ riadne splnomocnený JUDr.
Lukáčová & partners s.r.o. na základe splnomocnenia zo dňa 16.1.2013. K otázke škody a k premlčaniu

uviedla na podanie žaloby nestačí len, ak bolo zrušené nezákonné rozhodnutie, je to jedna, ale nie
jediná z podmienok. Pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie tunajšieho súdu, toto je škodovou udalosťou,
moment vzniku škody nastal však uskutočnením dražby dňa 27.8.2010, kedy bola škoda reálne aj
vyčíslená ako rozdiel medzi sumou, ktorá by bola bývala dosiahnutá dražbou dňa 7.12.2007 a ktorá bola
skutočne dosiahnutá dražbou dňa 27.8.2010. K premlčaniu poukázala na judikáty, ktoré jasne uvádzajú,

že začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
je nutné odvíjať od vedomostí navrhovateľa o tom, že mu škoda v určitej výške vznikla a že za ňu
zodpovedá štát a nie od vedomostí navrhovateľa o samotnom nesprávnom úradnom postupe, t.j., že
nastalaškodováudalosť.Nároknavrhovateľapovažujezanepremlčaný,nakoľkosubjektívnapremlčacia
lehotavtrvaní3rokovzačalaplynúťododňakonaniadražbydňa27.8.2010,kedynazákladejejvýsledku
sa navrhovateľ dozvedel, že mu škoda vznikla v súvislosti so škodovou udalosťou, t.j. nezákonným

rozhodnutím tunajšieho súdu a nie od doručenia nálezu Ústavného súdu. Námietka aktívnej vecnej
legitimácie predĺžila súdu úverovú zmluvu medzi spoločnosťou Prington leasreal spol. s r.o. a R. ako
dlžníkmi a taktiež zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnosti medzi záložným veriteľom Prington leasreal
spol. s r.o. a záložcami R.jom R.. K postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Prington leasreal spol. s
r.o. na navrhovateľa poukázala na výpis z N. pre obec a k.ú. K. vyhotovený dňa 29.10.2007, kde je

zapísané záložné právo v prospech navrhovateľa. K otázke príčinnej súvislosti uviedla, že pôvodnou
príčinou, škodovou udalosťou je nezákonné rozhodnutie. Keby tunajší súd neschválil príklep súdneho
exekútora, jeho dražba by nebola úspešná a následne by bola úspešná dražba, kde navrhovateľ bol
žalobca. Z tohto dôvodu výsledok dobrovoľnej dražby, kde navrhovateľom bol žalobca, nemohol byť
zapísanýdosprávykatastraanidosiahnutývýťažok,nebolziskomnavrhovateľa.Vkatastrinehnuteľností

už bol ako vlastník zapísaný vydražiteľ na základe dražby exekučnej. Dražba, kde navrhovateľom bol
žalobca bola neúspešná a jej výťažok bol vrátený vydražiteľovi K. R. C.. Následne prebehla ďalšia
dražba, kde bol vydražiteľom K.. C. N., tu už došlo k zápisu Správou katastra C.. Následne pán L.
vydražiteľ v exekučnej dražbe podal žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby a preto navrhovateľ za
účelom preukázania svojho práva sa obrátil na Ústavný súd, ktorý nezákonné rozhodnutie tunajšieho

súdu zrušil. Všetko sa vrátilo do pôvodného stavu, ako vlastníci boli vedení JG.. Následne žalobca
opätovne realizoval výkon záložného práva, 4 dražby boli neúspešné až 5 bola úspešná, kde bolo
dosiahnuté najvyššie podanie 60 000 eur. Nebyť nezákonného rozhodnutia tunajšieho súdu, nebol by
pán L. zapísaný ako vlastník a správa katastra by zapísala prvého úspešného vydražiteľa dobrovoľnej
dražby, kde bol výťažok 79 665,41 eur. Správa katastra C. opätovne zapísala prednostné záložné

právo na navrhovateľa potom čo JUDr. Franek chcel vyplácať z rozvrhu aj prednostnému záložnému
veriteľovi, ten však nevyjadril súhlas, nakoľko nesúhlasil ani so samotnou exekučnou dražbou, keďže
chcel si sám realizovať dobrovoľnú dražbu. Po zápise prednostného záložného práva správou katastra
na N. sa mohla konať opakovaná dobrovoľná dražba, kde vydražiteľom sa stal K. N.. Táto dobrovoľná
dražba sa konala len deň potom, čo nadobudlo právoplatnosť uznesenie tunajšieho súdu o schválení

príklepu súdneho exekútora, vlastníctvo Správa katastra Ružomberok nezapísala, opätovne žiadali o
zápis prednostného záložného práva, toto bolo zapísané, pričom nálezom Ústavného súdu SR sa
celý právny stav vrátil do času pred konaním exekučnej dražby. Súdny exekútor bol kontaktovaný,
aby nevykonal exekučnú dražbu, napriek tomu ju vykonal. Tunajší súd vedel, že ako záložný veriteľ
prednostný nesúhlasili s výkonom exekučnej dražby napriek tomu schválil príklep súdnemu exekútorovi.

Ďalej uviedla, že jedná sa o chybu v písaní, kde v žalobe na troch miestach je uvedený rok predmetného
uznesenia tunajšieho súdu 2004 namiesto 2006. Na žiadosti o predmetné prerokovanie nároku na
náhradu škody, ktorá bola adresovaná odporcovi je uvedený rok správne t.j. rok 2006. Má za to, že
v akej výške sa pohľadávka postúpila, je z hľadiska predmetu tohto konania irelevantné. Poukázala
na znenie Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje záložnému veriteľovi uspokojiť sa iba z výťažku

dobrovoľnej dražby, pričom nemá možnosť obrátiť sa na súd s návrhom na vydanie platobného rozkazu.
Pohľadávka navrhovateľa voči R. zanikla vzhľadom na ustanovenie Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého záložný veriteľ sa môže uspokojiť len z realizácie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby. Škoda by nevznikla len na základe nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, nakoľko
tento musel byť schválený rozhodnutím súdu. V roku 2007 zisk z dobrovoľnej dražby bol taký, že by

presiahol hodnotu pohľadávky, v tom čase postupoval ako riadny hospodár.

Poverenýzamestnanecodporcuvosvojomprednesenapojednávanídňa16.7.2013uviedol,ževkonaní
nebola doposiaľ preukázaná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa. Poukázal na úverovú zmluvuuzavretú medzi Prington leasreal spol. s r.o. a R., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
1 500 000,- Sk pri úrokovej sadzbe 24% ročne s tým, že nie je zrejmé, či v takomto rozsahu bola
pohľadávka postúpená. Takisto nie je zrejmé, či táto pohľadávka existuje, či bolo plnené, ak áno, v

akom rozsahu. Navrhovateľ nepreukázal, že by vykonal úkony na vymoženie pohľadávky smerujúce
voči R., či už podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo akýmkoľvek iným spôsobom, riešil
to len výkonom dobrovoľnej dražby. Je otázne, či neprebieha exekúcia zo strany navrhovateľa voči
R.ovcom. Bez preukázania týchto skutočností nemožno akceptovať tvrdenie navrhovateľa, že škoda
vznikla. Uviedol, že PZ navrhovateľa poukázala na bezhlavý postup súdneho exekútora. Poukázal

tiež na súvislosť medzi existenciou pohľadávky navrhovateľa voči R.ovcom a vznikom škody, nakoľko
existujú 2 tituly a to úverová zmluva a zmluva o záložnom práve k nehnuteľnosti. Je daná pochybnosť,
či navrhovateľ postupoval ako riadny hospodár a či si vybral spôsob uspokojenia svojej pohľadávky ako
najlepší možný v danom prípade. Poukázal na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, t.z. mohlo by
sa jednať o porušenie prevenčnej povinnosti zo strany navrhovateľa s tým, že realizoval záložné právo
svojim spôsobom ukrátil sa o možnosť vymoženia zvyšku pohľadávky.

Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu elektronicky so
zaručeným elektronickým podpisom dňa 14.8.2013 predložila súdu zmluvu o postúpení pohľadávky
medzi postupcom Prington leasreal spol. s r.o. a postupníkom Y. a zmluvu o postúpení pohľadávky
zo dňa 4.7.2007 uzatvorenú medzi postupcom Y. a navrhovateľom ako postupníkom, keď predmetom

postúpenia bola istina v celom rozsahu 1 500 000,- Sk a príslušenstvo spočívajúce najmä v zmluvne
dohodnutých bežných úrokoch vo výške 24% ročne a zmluvne dohodnutých úrokoch z omeškania vo
výške až do 0,5% denne do zaplatenia. Pokiaľ ide o škodu, poukázala, že za konanie okresného súdu
ako i súdneho exekútora zodpovedá štát, existuje právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré
jasne hovorí, že rozhodnutie tunajšieho súdu nie je v súlade s normami hmotného a procesného práva,

ktorými mal schváliť príklep, čím porušil základné právo navrhovateľa podľa článku 46 ods. 1 Ústavy.
Navrhovateľ postupoval pri vymáhaní svojej pohľadávky ako hospodár, nebyť nezákonného rozhodnutia
okresného súdu, nemusela by sa pohľadávka opätovne vymáhať. V čase konania dobrovoľnej dražby
dňa 27.8.2010 bola už premlčaná, čo nebránilo tomu, aby sa uskutočnil výkon záložného práva
dobrovoľnou dražbou, čo je najrýchlejší a najefektívnejší spôsob uspokojenia veriteľa. Pri neexistencii

nezákonného rozhodnutia okresného súdu by navrhovateľ bol uspokojeným dosiahnutým výťažkom
v zisku. Pri zohľadnení všetkých relevantných skutočností, ktoré ovplyvňujú správanie veriteľa pri
vymáhaní svojich pohľadávok bol výkon záložného práva ako jediný možný. V čase postúpenia
pohľadávky, táto bola vo výške 195 629,04 eur vrátane bežných úrokov a úrokov z omeškania bolo na
N. k.ú. K. zapísaných niekoľko exekučných záložných práv, čo evokovalo vysokú zadĺženosť dlžníka,

pričom niektoré zabezpečovali pohľadávky jednotlivých oprávnených až do výšky 33 000 eur. Existencia
záložného práva garantovala navrhovateľovi jej vymožiteľnosť. Pri súčte jednotlivých exekučných práv
v prospech ostatných oprávnených zapísaných na predmetnom N. pri hodnote nehnuteľnosti zapísanej
na tomto N. (znalecký posudok č. 36/2007 znalec Ing. Peter Pavlík na sumu 80 176,98 eur) ako i pri
zdĺhavosti súdnych a exekučných konaní v SR a neexistencii ďalšieho majetku dlžníka, by judikovaná

pohľadávka bola viacmenej bezcenná vzhľadom na jej nevymožiteľnosť. Takýto postup pre navrhovateľa
by znamenal vynakladanie ďalších nenávratných nákladov v podobe súdneho poplatku, trov právneho
zastúpenia a exekučných poplatkov, ktoré by boli mínusovou položkou, čo nezodpovedá postupom
riadneho hospodára a mohlo by to byť likvidačné pre samotného navrhovateľa, ktorý by sa judikovanou
pohľadávkou dostal na posledné miesto v zozname exekútorov už zapísaných na N. k.ú. K.. V dôsledku

nezákonného rozhodnutia okresného súdu bol navrhovateľ nútený brániť sa, obrátil sa na Ústavný súd
SR. Až po vedomosti výsledku tohto konania mal navrhovateľ opätovne pristúpiť k výkonu záložného
práva, keďže bol v postavení prednostného záložného veriteľa a jeho očakávania z výťažku boli viac
ako reálne a pri platobnom rozkaze by sa k uspokojeniu pohľadávky nedostal čo i len čiastočne.

Odporca doručil tunajšiemu súdu dňa 26.8.2013 doplňujúce vyjadrenie, v ktorom reagoval k stanovisku
PZ navrhovateľa. Uviedol, že navrhovateľ ako schránková firma z daňového raja za odplatu vo výške 1
651 513,- Sk slobodne, vážne a v súlade s jeho záujmami získal pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý bol v
čase postúpenia pohľadávky vysoko zadĺžený a bez ďalšieho majetku, pričom postúpená pohľadávka
bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka celkovo do výšky 2 000

000 ,- Sk s príslušenstvom a hodnota založenej nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku prestavovala
sumu 2 415 411,59,- Sk. Ak by aj navrhovateľovi vznikla škoda, čo navrhovateľ namieta, nemohla by
predstavovať navrhovateľom uplatňovanú sumu 19 665,41 eur, čo je rozdiel medzi výťažkom z dražby
konanou dňa 7.12.2007 a 27.8.2010, keďže pohľadávka navrhovateľa bola zabezpečená záložnýmprávom celkovo do výšky 2 000 000,- Sk, t.j. do výšky 66 387,84 eur, teda teoreticky mu mohla vzniknúť
škoda iba vo výške 6 387,84 eur, z tejto sumy by bolo následne podľa odporcu potrebné odpočítať
odmenu dražobníka podľa § 25 z.č. 527/2002 Z.z. a odporcovi nie je známy obsah zmluvy o vykonaní

dražby zo dňa 2.8.2010 medzi navrhovateľom a dražobníkom, avšak v zmysle ustanovení § 25 ods. 1,2
veta prvá z.č. 527/2002 z výťažku dražby zo dňa 27.8.2010 mohla odmena dražobníka predstavovať
sumu v rozsahu najviac 10% z výťažku dražby vo výške 60 000 eur t.j. v sume 6 000 eur, teda
škoda zrazu predstavuje sumu 387,84 eur aj túto však odporca z uvedených dôvodov odmieta, nakoľko
právo navrhovateľa bolo možné uspokojiť aj iným spôsobom, najmä, keď pohľadávka navrhovateľa

bola zabezpečená aj blanko zmenkou. Navrhovateľovi nič nebránilo, aby sa domáhal uspokojenia
pohľadávky iným spôsobom ako realizáciou záložného práva limitovaného sumou 2 000 000,- Sk,
pričom pohľadávka navrhovateľa predstavovala k 27.8.2010 sumu 15 661 780,82,- Sk, zodpovednosť
štátu za škodu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v príčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím a je pritom vylúčené, že by bolo možné toto právo uspokojiť
inak. Je zrejmé, že právo navrhovateľa bolo možné uspokojiť aj iným spôsobom, okrem toho z verejne

dostupných zdrojov je zrejmé, že dlžník R. je spoločníkom dvoch obchodných spoločností a zároveň
konateľom jednej z nich. Dlžníkom je fyzická osoba v produktívnom veku, pri ktorej nie je vylúčené, že
má, resp. bude mať v budúcnosti príjem, získa majetok, z ktorého bude možné pohľadávku navrhovateľa
aspoň čiastočne vymôcť. Nie je možné definitívne vylúčiť možnosť takéhoto uspokojenia vymáhanej
pohľadávky. Za prípadné premlčanie pohľadávky voči dlžníkom nemôže niesť zodpovednosť odporca,

ale len navrhovateľ. Samotné nadobudnutie takejto bonitnej pohľadávky voči dlžníkom, keď len samotné
uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní by podľa vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľa mohlo
byť likvidačné pre navrhovateľa, podľa názoru odporcu nemožno považovať za súladné s ustanovením
§ 415 Občianskeho zákonníka. Ďalej odporca uviedol, že prípad, že by súd mal preukázané, že
vznikla škoda, že sa nemožno stotožniť s dátumom začiatku plynutia premlčacej doby ako to uvádza

navrhovateľa t.j. počnúc dňom 27.8.2010. Ak by dobrovoľná dražba uvedeného dňa bola neúspešná,
škoda by podľa jej tvrdenia vlastne navrhovateľovi vôbec nevznikla, je to absurdná argumentácia. S
poukazom na predložený judikát, nebolo potrebné niekoľko rokov čakať na úspešnú dobrovoľnú dražbu.
Momentom doručenia rozhodnutia ústavného súdu, začala plynúť premlčacia lehota, keďže tvrdí, že
škoda mu vznikla v sume 79 665,41 eur, t.j. vo výške dražobného výťažku z dražby dňa 7.12.2007,

keďže nebyť nezákonného rozhodnutia, tak by túto sumu aj obdržal.

Právna zástupkyňa navrhovateľa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.9.2013 elektronicky so
zaručeným elektronickým podpisom vzala návrh čiastočne späť, pokiaľ ide o výšku uplatňovanej škody,
čo do odôvodnenia nároku o jeho nepremlčateľnosti v plnom rozsahu sa pridŕža doterajších vyjadrení.

Žiadala, aby súd uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody vo výške 8 164,71
eur, uviedla, že pohľadávka navrhovateľa bola záložným právom na nehnuteľnosti zapísané na N.
k.ú. K. zabezpečená maximálne do výšky 2 000 000,- Sk a je nesporné, že táto pohľadávka z titulu
výkonu záložného práva v dražbe zo dňa 7.12.2007 bola plne uspokojená, keďže výťažok dosiahnutý
dražbou bol vo výške 79 665,41 eur a pri odpočítaní maximálnej výšky odmeny pre dražobnú spoločnosť

vo výške 10% z výťažku v hotových výdavkoch a nákladoch dražby v celkovej výške 11 147 eur by
zostatok výťažku dražby neklesol pod sumu 68 517 eur, čo znamená, že pohľadávka navrhovateľa by
bola do výšky jej zabezpečenia t.j. do výšky 66 387,84 eur plne uspokojená. V dôsledku nezákonného
rozhodnutia tunajšieho súdu navrhovateľ bol nútený uskutočniť opakovaný výkon záložného práva, kedy
dražbou konanou dňa 27.8.2010 bol dosiahnutý výťažok vo výške 60 000 eur a odmena dražobníka s

náhradou hotových výdavkov a nákladov dražby bola vo výške 1 776,88 eur, teda zostatok výťažku bol
vo výške 58 223,12 eur. Rozdiel spočívajúci v sume zodpovedajúcej výške zabezpečenia pohľadávky
66 387,83 eur, ktorá by bola získanou zo zostatku výťažku dosiahnutého na dražbe dňa 7.12.2007 nebyť
existujúceho nezákonného rozhodnutia a zostatkom výťažku dosiahnutého na dražbe dňa 27.8.2010 vo
výške 58 223,12 eur je existujúcou škodou spôsobenou nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu vo

výške 8 164,71 eur, o ktorú bol navrhovateľ pri uplatnení svojho práva ukrátený, výkonom záložného
práva by bola bývala pohľadávka navrhovateľa uspokojená vo výške ako jej zodpovedalo zabezpečenie
z titulu uzatvorenej záložnej zmluvy. Tvrdenia odporcu o ďalšom dovymáhaní voči dlžníkom je nelogické,
nakoľko škodu nespôsobil dlžník, ale štát prostredníctvom tunajšieho súdu. Ďalej uviedla, že odporca
sa svojimi vyjadreniami snaží popierať skutočnosť, že jedným zo základným princípov právneho štátu

je princíp právnej istoty a z neho vyplývajúca ochrana nadobudnutých práv, ktorý spočíva okrem iného
v tom, že všetky subjekty i práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať
a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Zmyslom a
účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je ustanoviť podmienky,za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu iného štátneho
orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom a to spôsobom, ktorý umožňuje
odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu

verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné. § 6 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci ustanovuje ako predpoklad náhradu škody vydanie nezákonného
rozhodnutia a ďalej jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným orgánom, z ktorého musí byť dôvod
zrušenia skoršieho rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý.

Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise a to najmä
s notárskou zápisnicou napísanou dňa 11.10.2007 JUDr. Ivetou Grellovou, PhD., notárom, so sídlom
v Nitre, Kupecká 16, N 204/2007 NZ 40574/2007, ktorou bol osvedčený priebeh dobrovoľnej dražby,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v obci a k.ú. K. vedená na L č. XXX BSM manželov R., W.
X.X.XXXX a Y., obaja bytom K. XXX, v celosti, pričom najnižšie podanie vo výške 2 400 000,- Sk urobil
účastník IW., cena dosiahnutá vydražením bola 2 400 000,- Sk a vydražiteľom bol K. R., účastníka

dobrovoľnej dražby na tejto dobrovoľnej dražbe zastupoval Y. Y. na základe plnomocenstva zo dňa
11.10.2007, navrhovateľom tejto dobrovoľnej dražby bola spoločnosť UNITED FINANCIAL GROUP
LTD., so sídlom Suite 108, Premier Building, Victoria, Mahe, Seychelská republika, registráci: Seychelly,
číslo medzinárodnej obchodnej spoločnosti: 035414. Súd sa tiež oboznámil s oznámením o dražbe
dražobníkom Nová nitrianska realitná spoločnosť s.r.o., so sídlom Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, IČO:

36546003 zo dňa 6.9.2007. Ďalej súd sa oboznámil s notárskou zápisnicou napísanou dňa 7.12.2007
JUDr. Ivetou Grellovou, PhD., notárom, so sídlom v Nitre, Kupecká 16, N 258/2007 NZ 53152/2007,
ktorou bol osvedčený priebeh dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej boli totožné nehnuteľnosti ako
u predchádzajúcej dražby, navrhovateľ dražby bol totožný ako u predchádzajúcej dražby s tým, že
najnižšie podanie vo výške 2 400 000,- Sk urobil účastník K., pričom cena dosiahnutá vydražením

bola 2 400 000,- Sk, zároveň súd sa oboznámil s oznámením o dražbe Novou nitrianskou realitnou
spoločnosťou s.r.o., so sídlom Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, IČO: 36546003 zo dňa 26.11.2007. Napokon
súd sa oboznámil s notárskou zápisnicou napísanou dňa 27.8.2010 JUDr. Ivetou Grellovou, PhD.,
notárom, so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda 6, N 299/2010 NZ 30449/2010, predmetom ktorej boli
totožné nehnuteľnosti ako u predchádzajúcich dražieb, takisto navrhovateľ dobrovoľnej dražby bol

totožný ako u predchádzajúcich dražieb. Nikto z dražiteľov neurobil vyššie podanie ako dražiteľ č.
1 (vo výške 60 000 eur) a preto licitátor udelil príklep dražiteľovi č. 1, ktorý vydražiť nehnuteľnosť
za sumu 60 000 eur, cena dosiahnutá vydražením bola 60 000 eur a vydražiteľom Y. Súd sa tiež
oboznámil s oznámením o opakovanej dražbe spoločnosťou Auctio, s.r.o., so sídlom Kmeťkova 30, 949
01 Nitra, IČO. 36765121 zo dňa 2.8.2010. Navrhovateľ cestou svojej PZ JUDr. Petry Lukáčovej listom

zo dňa 19.12.2011 obrátil sa na Ministerstvo spravodlivosti SR so žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu a to uznesením
Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 5Er/341/2006 z 3.10.2007, ktorým bol schválený príklep udelený
na exekučnej dražbe dňa 4.9.2007 súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom. Súd sa tiež oboznámil
s uznesením tunajšieho súdu zo dňa 3.10.2007 č.k. 5Er/341/2006-19, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 10.10.2007 a ktorým súd schválil príklep udelený vydražiteľovi R. na dražbe konanej dňa 4.9.2007
v budove exekútorského úradu JUDr. Jána Franeka, ul. Kollárova 2, Liptovský Mikuláš na nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k.ú. K., obec K. zapísané na N. na Správe katastra Ružomberok pre povinného R.
v podiele 1/1 za najvyššie podanie vo výške 2 020 000,- Sk v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn.
EX 170/2006, Exekútorského úradu JUDr. Jána Franeka, Kollárova 2, Liptovský Mikuláš, zároveň súd

námietky povinného proti udeleniu príklepu vznesené na dražbe nehnuteľností dňa 4.9.2007 zamietol
(spis tunajšieho súdu sp.zn. 5Er/341/2006). Ústavný súd SR svojim nálezom zo dňa 23.4.2008 č.k. 3.ÚS
20/08-30 vyslovil, že základné právo spoločnosti UNITED FINANCIAL GROUP LTD., so sídlom Suite
108, Premier Building, Victoria, Mahe, Seychelská republika, registrácia: Seychelly, číslo medzinárodnej
obchodnej spoločnosti: 035414 na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR

uznesením Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 5Er/341/2006 z 3.10.2007 porušené bolo, zároveň
predmetné uznesenie Okresného súdu Ružomberok zrušil a uložil OS Ružomberok povinnosť uhradiť
tejto spoločnosti trovy konania v sume 6 296,- Sk do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu na účet jeho
PZ. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel. Tento nález Ústavného súdu SR bol doručený tunajšiemu súdu
dňa 29.5.2008, rovnakého dňa nadobudol právoplatnosť (Okresný súd Ružomberok Spr. 963/2008) .

Ďalej súd sa oboznámil s úverovou zmluvou č. 0/0267/06 uzavretou dňa 4.1.2006 medzi spoločnosťou
Prington leasreal spol. s r.o., Farská 10, Nitra, IČO: 36546542 ako veriteľom a R., W. X.X.XXXX a
Y., W. X.X.XXXX, obaja bytom K. XXX ako dlžníkmi, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na
základe žiadosti dlžníkov, keď veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkom úver vo výške 1 500 000,- Sk priúrokovej sadzbe 24% ročne, dlžníci sa zaviazali splatiť tento úver spolu s úrokmi v stanovej výške a v
lehote splatnosti podľa splátkového kalendára s tým, že predpokladom čerpania úveru je predloženie
jedného kusu blankozmenky dlžníkov vystavenej na rad veriteľa, opatrenou doložkou „bez protestu",

uzatvorenie zmluvy o záložnom práve ku nehnuteľnosti v k.ú. K. popísané na N. č. zmluvy 0/0267/06,
zapísanie zmluvy o záložnom práve v KN s vyznačeným záložným právom v prospech spoločnosti
veriteľa, zaplatenie poplatku za spracovanie úverovej zmluvy, obdržanie všetkých dokladov, povolenie
súhlasu od dlžníkov, ktoré požadoval, prílohou č. 1 k tejto úverovej zmluve bol splátkový kalendár zo dňa
4.1.2006, prílohou č. 2 bola zmluva o vydaní blankozmenky zo dňa 4.1.2006. Ďalej súd sa oboznámil

so zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnosti č. 0/0267/06 uzatvorenou medzi záložným veriteľom
Prington leasreal spol. s r.o., so sídlom Farská 10, 949 01 Nitra, IČO: 36546542 a záložcami R., obaja
bytom K. XXX, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vyplývajúce z
úverovej zmluvy č. 0/0267/06 zo dňa 4.1.2006 a následne všetkých ostatných zmlúv uzatvorených v
budúcnosti medzi záložným veriteľom a záložcom, celkovo do výšky 2 000 000,- Sk s prísl., kým na
zabezpečenie tejto pohľadávky a jej príslušenstva dáva záložca do zálohu nehnuteľnosť v prospech

záložného veriteľa zapísanú na Správe katastra Ružomberok, obec a k.ú. K. na N., zmluvné strany
sa v zmysle ustanovenia § 151 j Občianskeho zákonníka dohodli, že ak vyššia uvedená pohľadávka
záložného veriteľa vrátane príslušenstva nebude v dohodnutej lehote a v plnej výške zaplatená, je
záložný veriteľ oprávnený začať realizáciu záložného práva a to okrem iného aj formou dražby podľa
zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách na náklady záložcu s tým, že záložný veriteľ má

voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov súvislosti s realizáciou
záložného práva. Záložné právo zanikne, ak pohľadávka záložného veriteľa vyplývajúca z predmetnej
úverovej zmluvy a všetkých ďalších prípadných zmlúv uzatvorených v budúcnosti medzi záložcom a
záložným veriteľom a ich príslušenstva bude v celom rozsahu splatené. Napokon súd sa oboznámil
so zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou medzi spoločnosťou Prington leasreal spol. s r.o.,

Farská 10, 949 01 Nitra ako postupcom a Y. ako postupníkom dňa 7.3.2007 č. zmluvy 0/0267/06,
predmetom ktorej bolo odplatné postúpenie pohľadávky postupcu voči dlžníkom R., ktorá vznikla z
nesplatenéhoúveruposkytnutéhopostupcomdlžníkomúverovouzmluvouč.0/0267/06zodňa4.1.2006,
ktorý ku dňu postúpenia činil 1 500 000,- Sk s príslušenstvom, tá je zabezpečená 1 ks blankozmenky
a zmluvným záložným právom. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenou medzi postupcom

Y., bytom Kmeťkova 30, Nitra ako postupcom a spoločnosťou UNITED FINANCIAL GROUP LTD., so
sídlom Suite 108, Premier Building, Victoria, Mahe, Seychelská republika, registráci: Seychelly, číslo
medzinárodnej obchodnej spoločnosti: 035414 ako postupníkom uzatvorenou dňa 4.7.2007 vyplynulo,
že predmetom je odplatné postúpenie pohľadávky postupcu voči dlžníkom JG. ktorá bola nadobudnutá
postupcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 0/0267/06 zo dňa 7.3.2007 medzi postupcom

Prington leasreal spol. s r.o., Farská 10, 949 01 Nitra a postupníkom Y. a ktorá voči dlžníkom vznikla z
nesplateného úveru poskytnutého postupcom Prington leasreal spol. s r. o., dlžníkom úverovou zmluvou
č. 0/0267/06 zo dňa 4.1.2006 a ktorá činí ku dňu postúpenia sumu 2 491 513,- Sk s príslušenstvom,
pričom táto pohľadávka je zabezpečená 1 ks blankozmenky a zmluvným záložným právom.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom ku dňu 27.8.2010 (konanie dobrovoľnej dražby, kde najvyššie podanie vo výške
60 000 eur urobil Y., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod prvý z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom ku dňu 27.8.2010, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 5 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom ku dňu 27.8.2010, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má

účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
zneníúčinnomkudňu27.8.2010,aktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 15 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení účinnom ku dňu 27.8.2010, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení účinnom ku dňu 27.8.2010, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení účinnom ku dňu 27.8.2010, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1,2,3 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom ku dňu 27.8.2010, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o
škodunazdravíaleboškoduspôsobenúrozhodnutímpodľa§7a8.Lehotaneplyniepočaspredbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však

počas šiestich mesiacov.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 151 md ods. 1 písm. i) Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniká ak sa vykonalo bez ohľadu
na rozsah uspokojenia veriteľa.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

V tomto konaní uplatňuje navrhovateľ voči štátu, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR

náhradu škody, ktorá mu podľa jeho tvrdenia bola spôsobená uznesením Okresného súdu Ružomberok
zo dňa 3.10.2007 č.k. 5Er/341/2006-19, ktorým bol schválený príklep udelený na exekučnej dražbe
dňa 4.9.2007 vykonanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, so sídlom exek. úradu Liptovský
Mikuláš dňa 4.9.2007, napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky (prednostný záložný veriteľ
nedal súhlas na vykonanie dražby), nakoľko nedošlo k jej úplnému uspokojeniu jeho pohľadávky voči

dlžníkom R. Výška škody v návrhu na začatie konania bola určená rozdielom medzi sumou, za ktorú
bola nehnuteľnosť v konečnom dôsledku na dražbe konanej dňa 27.8.2010 vydražená t.j. 60 000 eur a
sumou, za ktorú by bola bývala nehnuteľnosť vydražená na dražbe konanej dňa 7.12.2007 keby nebolo
bývalo vydané nezákonné rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok, t.j. 79 665,41 eur = 19 665,41 eur.
V nadväznosti na čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania po začatí pojednávania, navrhovateľ

uplatňuje voči štátu náhradu škody vo výške 8 164,71 eur, čo predstavuje rozdiel sumy 66 387,84 eur t.j.
výškapohľadávkyzabezpečenejzáložnýmprávomcelkomvzmyslezmluvyozáložnompráveazostatku
výťažku z dobrovoľnej dražby konanej dňa 27.8.2010 po odpočítaní odmeny dražobníka s náhradou
hotových výdavkov a nákladov dražby (60 000 eur - 1776,88 eur).V prvom rade súd konštatuje, že v konaní mal preukázanú právnu subjektivitu navrhovateľa na
základe predložených aktuálnych listín a to osvedčenia o registrácii spoločnosti navrhovateľa, ktoré

bolo vystavené dňa 13.5.2013 a z ktorého vyplynulo, že navrhovateľ bol zaregistrovaný v Seychelskej
republikeakomedzinárodnáobchodnáspoločnosťdňa13.3.2007,taktiežzosvedčeniaovýkonefunkcie
zo dňa 13.5.2013 vyplynulo, že navrhovateľ bol zaregistrovaný ako medzinárodná obchodná spoločnosť
podregistračnýmčíslom35414dňa13.3.2007,zaregistrovanýmsídlomspoločnostijeVictoriaCorporate
Agents (Proprietary) Limited, Suite 108, Premier Building, Victoria, Mahe, Seychelly a súčasným

konateľom spoločnosti je E. Mahe, Seychelly. Taktiež v konaní bola spochybňovaná odporcom aktívna
vecná legitimácia navrhovateľa, konkrétne, či má pohľadávku voči manželom R. na základe úverovej
zmluvy,ktorábolazabezpečenázáložnýmprávom.Vtomtosmeresúdkonštatuje,žetakistonavrhovateľ
súdu predložil všetky potrebné doklady k preukázaniu tejto tvrdenej skutočnosti a to úverovú zmluvu
č. 0/0267/06 zo dňa 4.1.2006, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom Prington Leasreal spol. s r.o., IČO:
36546542 manželmi R. ako dlžníkmi, takisto zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnosti č. 0/0267/06 zo

dňa 4.1.2006 uzavretú medzi spoločnosťou Prington Leasreal spol. s r.o., IČO: 36546542 ako záložným
veriteľom a manželmi R. ako záložcami dňa 4.1.2006. Napokon navrhovateľ súdu predložil tiež zmluvu
o postúpení pohľadávok č. 0/0267/06 uzavretú dňa 7.3.2007 medzi spoločnosťou Prington Leasreal
spol. s r.o. ako postupcom a Y. ako postupníkom, predmetom ktorej bola práve pohľadávka postupcu
voči manželom R. na základe úverovej zmluvy č. 0/0267/06 zo dňa 4.1.2006 vo výške 1 500 000,-

Sk s príslušenstvom zabezpečená blankozmenkou a zmluvným záložným právom k nehnuteľnostiam
evidovaným na N. k.ú. a obec K., zároveň bola súdu predložená zmluva o postúpení pohľadávky medzi
postupcom Y. a postupníkom spoločnosťou navrhovateľa uzavretá dňa 4.7.2007, predmetom ktorej
bola vyššie označená pohľadávka vrátane jej zabezpečenia. Pokiaľ teda navrhovateľ tvrdí, že jeho
pohľadávka voči dlžníkom nebola plne uspokojená následkom nezákonného rozhodnutia tunajšieho

súdu, súd konštatuje, že predmetná pohľadávka mu patrí a teda je daná aktívna vecná legitimácia
navrhovateľa.

V ďalšom súd sa zaoberal posudzovaním námietky premlčania vznesenej odporcom, ktorý uviedol, že
navrhovateľ mohol svoje právo na náhradu škody realizovať na súde prvýkrát dňa 29.5.2008, kedy

najneskôr mohlo byť právnej zástupkyni navrhovateľa doručené rozhodnutie Ústavného súdu SR (nález
Ústavného súdu SR nadobudol právoplatnosť práve dňa 29.5.2008) a od tohto dňa začala plynúť
trojročná premlčacia lehota, ktorá skončila dňa 29.5.2011, pričom návrh na začatie konania bol v tejto
právnej veci doručený súdu až dňa 29.1.2013 a teda celkom zjavne po uplynutí premlčacej lehoty. Podľa
§ 19 z.č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa

poškodený dozvedel o škode, zároveň upravuje, že ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. V tomto prípade je zrejmé,
žekuvznikuškodymalodôjsťpodľatvrdenianavrhovateľaažpodoručenízrušovaciehorozhodnutia,nie
predtým. Neskoršia vedomosť navrhovateľa o vzniku škody t.j. po doručení zrušovacieho rozhodnutia

je v tomto prípade založená na objektívnom dôvode, nakoľko táto škoda mala vzniknúť až po doručení
zrušovacieho rozhodnutia, konkrétne dňa 27.8.2010, kedy sa konala opakovaná dražba, na ktorej bol
príklep udelený Y. ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 60 000 eur, keď v tomto konaní navrhovateľ
uplatňuje práve rozdiel medzi výťažkom z tejto dobrovoľnej dražby kráteným o odmenu dražobníka,
jeho hotové výdavky a náklady dražby a výškou zabezpečenej pohľadávky celkom na základe zmluvy o

záložnom práve. Jedná sa o prípad, keď dôsledok nezákonného rozhodnutia sa mal prejaviť neskôr t.z.
majetková ujma mala vzniknúť až po zrušovacom rozhodnutí. A preto podľa názoru súdu subjektívna
premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr ako vôbec podľa tvrdenia navrhovateľa mala škoda
vzniknúť, pričom navrhovateľ sa mohol dozvedieť o tom, že mu škoda vznikla až po jej vzniku. V tomto
prípade treba rozlišovať pojmy vedomosť o škode a vedomosť o nezákonnom rozhodnutí (vedomosť o

tom, že nastala škodová udalosť), nakoľko okamih vzniku škodovej udalosti nemusí byť časovo zhodný
s okamihom vzniku škody resp. vedomosti navrhovateľa o vzniku škody a keďže v tomto prípade škoda
podľa tvrdenia navrhovateľa mala vzniknúť dňa 27.8.2010 a uvedeného dňa sa o nej aj o jej výške
navrhovateľ mal možnosť dozvedieť s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 veta prvá citovaného
zákona, premlčacia 3 ročná subjektívna doba plynie od uvedeného dňa a končí dňom 27.8.2013 a teda

nárok navrhovateľa uplatňovaný v tomto konaní návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu
súdu dňa 29.1.2013 t.j. pred uplynutím premlčacej doby premlčaný nie je.K podmienke uplatnenia nároku na súde a to predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody
príslušným orgánom v zmysle § 15 a nasledujúcich z.č. 514/2003 Z.z. súd poukazuje, že žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.12.2011 vyhotovená JUDr. Petrou

Lukáčovou, advokátkou, Advokátska kancelária Mostná 72, 949 01 Nitra bola odoslaná Ministerstvu
spravodlivosti dňa 18.7.2012 (poštový podací lístok v spise), pričom je nesporné, že Ministerstvo
spravodlivosti SR nárok navrhovateľa na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti
neuspokojilo a preto súd konštatuje, že nejde o predčasne podaný návrh na začatie konania. Pokiaľ
odporca namietal v konaní oprávnenie JUDr. Petry Lukáčovej, advokátky, Advokátska kancelária

Mostná 72, 949 01 Nitra s poukazom na skutočnosť, že spoločnosť JUDr. Lukáčová & partners
s.r.o. je zaregistrovaná v Obchodnom registri od 10.1.2012, súd zistil, že ku dňu odoslania žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvu spravodlivosti SR t.j. ku dňu 18.7.2012,
preukázateľneJUDr.PetraLukáčovámalamožnosťvykonávaťadvokáciuakofyzickáosobasamostatne
poprisúčasnomvýkoneadvokáciespôsobomkonateľspoločnostisručenímobmedzenýmakovyplynulo
z potvrdenia o spôsobe výkonu advokácie vystaveného SAK dňa 18.1.2013 (toto oprávnenie jej

zaniklo počnúc dňom 1.1.2013). Vzhľadom na uvedené súd konštatuje riadne zastúpenie navrhovateľa
advokátkou JUDr. Petrou Lukáčovou pri právnom úkone žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody adresovanej Ministerstvu spravodlivosti SR.

Z.č. 514/2003 Z.z. ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej

moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
nezákonnýmrozhodnutímavzniknutouškodou,pričomprevznikzodpovednostištátumusiabyťsplnené
všetky 3 podmienky súčasne. Ide o zodpovednosť štátu objektívnu, t.j. bez ohľadu na zavinenie. Súd
dospel k záveru, že je splnený jeden zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, v tomto prípade je to existencia nezákonného rozhodnutia

Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Er/341/2006-19 zo dňa 3.10.2007, keďže toto rozhodnutie bolo
zrušené nálezom Ústavného súdu SR č.k. 3ÚS 20/2008-30 zo dňa 23.4.2008, súčasne s konštatovaním,
že základné právo spoločnosti UNITED FINANCIAL GROUP LTD. na súdnu a inú právnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR predmetným uznesením porušené bolo, pričom súd je rozhodnutím
Ústavného súdu SR viazaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na dikciu ustanovenia § 5,6 z.č. 514/2003

Z.z..

V ďalšom súd skúmal existenciu ďalšieho nevyhnutného predpokladu pre konštatovanie zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to vznik škody. S poukazom na ustanovenie §
17 z.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Pojem skutočnej škody nie je v zákone definovaný, predstavuje však ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu, pričom je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi a teda je aj napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Ušlý
zisk je ušlým majetkovým prospechom a spočíva v tom, že nenastane zväčšenie majetku poškodeného,
ktoré bolo možné, keby nebolo škodovej udalosti dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľovi na základe postúpenia pohľadávky patrí pohľadávka, ktorá
vznikla na základe úverovej zmluvy voči dlžníkom R. vo výške 1 500 000,- Sk, t.j. 49 790,88 eur spolu s
príslušenstvom, túto pohľadávku nadobudol navrhovateľ od postupcu za odplatu. V konaní navrhovateľ
uplatňuje voči štátu náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci s poukazom na skutočnosť, že
nedošlo k plnému uspokojeniu navrhovateľa pri výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby dňa

27.8.2010 (66 387,84 eur v zmysle zmluvy o záložnom práve bod prvý), keďže najvyššie podanie na
dražbe bolo urobené len vo výške 60 000 eur pánom Y., ktorý sa stal vydražiteľom a od tejto sumy bolo
potrebné ešte odpočítať odmenu dražobníka a jeho hotové výdavky ako aj náklady dražby vo výške 1
776,88 eur, teda rozdiel predstavoval sumu vo výške 8 164,71 eur, na rozdiel od dražby konanej dňa
7.12.2007, kde najvyššie podanie urobil K. vo výške 79 665,41 eur, ktorý sa stal vydražiteľom a kde

aj po odpočítaní odmeny dražobníka a jeho hotových výdavkov a tiež nákladov dražby vo výške 11
147 eur bol navrhovateľ uspokojený do výšky pohľadávky celkom v zmysle zmluvy o záložnom práve.
V zmysle ustanovenia § 151 md ods. 1 písm. i) Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniká, ak sa
vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa. Automaticky však nemožno hovoriť o zániku celého
dlhu výkonom záložného práva, keďže dlh zanikol len v rozsahu, v akom bol pri výkone záložného

práva uspokojený veriteľ, pokiaľ sa strany nedohodnú inak. V tomto prípade zo zmluvy o záložnom
práve vyplynula dohoda strán v tom znení, že záložným právom sa zabezpečuje pohľadávka záložného
veriteľa vyplývajúca z úverovej zmluvy celkovo do výšky 2 000 000,- Sk, t.j. 66 387,84 eur s prísl.,
vzhľadom k tomu súd je toho názoru, že k uspokojeniu pohľadávky výkonom záložného práva formoudobrovoľnej dražby konanej dňa 27.8.2010 vzhľadom na výšku najvyššieho podania, ktoré urobil Y.,
ktorý sa stal vydražiteľom a po odpočítaní odmeny dražobníka a jeho hotových výdavkov a nákladov
dražby vo výške 1 776,88 eur nedošlo v celom rozsahu, ale len čiastočne vo výške 58 223,12 eur

a vo výške rozdielu t.j. vo výške 8 164,71 eur (66 387,84 eur -58 223,12 eur) zostal dlh dlžníkov R.
nesplnený, nezanikol a teda v tejto výške naďalej trvá pohľadávka navrhovateľa voči nim napriek tomu,
že záložné právo zaniklo jeho vykonaním bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa a tento rozdiel vo
výške 8 164,71 eur predstavuje nárok navrhovateľa voči dlžníkom R. keďže zmluvné strany vzájomnou
dohodou práve takýmto spôsobom vymedzili rozsah pohľadávky, ktorá bola zabezpečená na základe

zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti č. 0/0267/06, hoci pohľadávka samotná v zmysle úverovej
zmluvy č. 0/0267/06 zo dňa 4.1.2006 bola dojednaná vo výške 1 500 000,- Sk, t.j. 49 790,88 eur vrátane
príslušenstva a to úroku vo výške 24% ročne a ktorá ku dňu 4.7.2007 v zmysle zmluvy o postúpení
pohľadávky uzatvorenej medzi Y. a spoločnosťou navrhovateľa bola vyčíslená vo výške 2 491 513,-
Sk, t.j. 82 703,08 eur s príslušenstvom. Podľa vyjadrenia PZ navrhovateľa v čase konania dobrovoľnej
dražby dňa 27.8.2010 bola dokonca vo výške 15 661 780,82,- Sk, t.j. 514 543,94 eur. Navrhovateľ

pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, nakoľko ju považoval za najrýchlejší
a za najefektívnejší spôsob uspokojenia a vymoženia tejto pohľadávky. Záložným právom však bola
zabezpečená pohľadávka veriteľa voči dlžníkom len do výšky 66 387,84 eur, navrhovateľ si teda bol
vedomý svojho dojednania, že v takomto prípade pohľadávka môže byť uspokojená len v obmedzenom
rozsahu a to do výšky 66 387,84 eur, zároveň aj dlžníci na základe uvedeného dojednania boli si

pre prípad výkonu záložného práva vedomí v rozsahu svojho dlhu voči veriteľovi. Takéto uspokojenie
pohľadávky sa však pri dražbe konanej dňa 28..7.2010 nedosiahlo na rozdiel od dražby konanej dňa
7.12.2007. Vzhľadom na uvedené však dlh R. voči navrhovateľovi zanikol v rozsahu 58 223,12 eur,
nakoľko v takejto výške bol navrhovateľ pri výkone záložného práva uspokojený, avšak v rozsahu 8
164,71 eur dlh R. voči navrhovateľovi nezanikol, keďže nedošlo k splneniu dlhu predajom založenej veci

v rozsahu v akom bol tento dlh záložným právom zabezpečený na základe dohody strán. Súd poukazuje
na všeobecné pravidlo, podľa ktorého, ak nemôže poškodený úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je mu povinný plniť, vtedy môže úspešne voči štátu uplatňovať nárok na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ v konaní netvrdil, že by sa doposiaľ
vôbec pokúsil tento svoj nárok voči dlžníkom vymôcť podaním návrhu na začatie konania na súd a

preto za tejto skutkovej situácie súd má za to, že nie je daný nevyhnutný predpoklad zodpovednosti
štátu za škodu pri výkone verejnej moci a to vznik škody. Súd má za to, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno v tejto otázke, t.z., súdu nepreukázal, že by sa jeho dlh voči dlžníkom vo výške 8
164,71 eur stal nevymáhateľný. Z tohto dôvodu súd uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu škody
titulom zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci považuje ku dňu svojho rozhodovania za

nedôvodný a preto bolo potrebné návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 8 164,71 eur zamietnuť.

Zároveň súd rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 11 500,69 eur s poukazom
na dispozičný prejav vôle navrhovateľa, ktorý vzal svoj návrh na začatie konania späť v tejto časti
elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom doručeným tunajšiemu súdu dňa

24.9.2013 s čím poverený zamestnanec odporcu vyjadril svoj súhlas ako vyplynulo zo zápisnice z
pojednávania konaného dňa 24.9.2013 s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1,2,3 OSP.

Podľa § 96 ods. 1 OSP, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie

v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 OSP, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 OSP, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a priznal odporcovi, ktorý
bol vo veci úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho
práva voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca uplatnil náhradu trov konania titulom
hotových výdavkov vo výške 107,63 eur, ktoré pozostávajú z nákladov na dopravu spojených súčasťou povereného zamestnanca Ministerstva spravodlivosti SR na pojednávaní dňa 16.7.2013 a dňa
24.9.2013 na tunajšom súde, z toho vyčíslenie nákladov na dopravu na pojednávanie dňa 16.7.2013 je
vo výške 55,08 eur, jednalo sa o motorové vozidlo e.č. BA 423 NZ, ktoré najazdilo 584 km z toho 24

km v mestskej prevádzke a 560 km mimo mestskej prevádzky, keď normovaná spotreba u vozidla je v
mesta 8,60 l/100 km a mimo mesta 6,76 l/100 km. Podľa normovanej spotreby malo vozidlo spotrebovať
39,914 l a taká bola aj skutočná spotreba vozidla, cena pohonnej látky 1,380 eur /l, pričom bola priložená
žiadanka na prepravu a záznam o prevádzke vozidla. Taktiež boli vyčíslené náklady na dopravu na
pojednávanienatunajšomsúdedňa24.9.2013vovýške52,55eurmotorovýmvozidlome.č.BLXXXEG,

pričomvozidlo najazdilo584km,ztoho24kmvmestskejprevádzkea560kmmimomestskejprevádzky,
keď jeho normovaná spotreba je v meste 8,70 l/100 km a mimo mesta 6,43 l/100 km, podľa normovanej
spotrebymalovozidlospotrebovať38,08latoajskutočnespotrebovalo,pričomcenapohonnejlátkyza1
lje1,380eur.Taktiežbolpriloženýzáznamoprevádzkevozidlaažiadankanaprepravu.Súdvovyčíslení
trov konania odporcu nezistil žiadne nedostatky a preto mu ich priznal v uplatnenej výške, keď prihliadol
k príslušným ustanoveniam z.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Čo sa týka náhrady trov konania

v súvislosti so zastavením konania v časti o zaplatenie sumy 17 500,70 eur, navrhovateľ netvrdil, že
svoj návrh, ktorý bol podaný dôvodne vzal späť pre správanie odporcu resp., že by odporca nejakým
spôsobom zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a preto nebolo možné navrhovateľovi v súvislosti so
späťvzatím na začatie konania v časti priznať náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1,2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).