Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/324/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112230363
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7112230363.1

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: Q. I., R..
XX.X.XXXX, D. Q. X, J., zastúpenej JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, Škultétyho 3, Košice,
proti žalovaným: 1.) H. H., R.. XX.X.XXXX, Q. H. XXX, zastúpenej: JUDr. Eva Petráňová Advokátska
kancelária s.r.o., Puškinova 16, Prešov, 2.) MAXIMA FINANCE s.r.o., Moyzesova 22, Košice, IČO 36
589 055, zastúpenej JUDr. Ivanom Husárom, advokátom, Vojenská 14, Košice, 3.) EX CREDIT a.s.,

Šustekova 49, Bratislava, IČO 36 572 586, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o určenie
neplatnosti zmlúv takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke č. ZP/8800070048 z 10.4.2007 uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným v 3. rade z a s t a v u j e .

Taktiež z a s t a v u j e konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke č. ZP/8800070048 z

15.8.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade.

Z a s t a v u j e i konanie v časti o určenie neplatnosti leasingovej zmluvy č. LZ/100/2007 z 13.11.2007
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej v 1. rade na účet jej právnej zástupkyne trovy konania
vo výške 303,67 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa je taktiež p o v i n n á nahradiť žalovanému v 2. rade na účet jeho právneho zástupcu trovy
konania vo výške 316,44 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou doručenou dňa 21.11.2012 opravenou podaním z 15.2.2013 a 4.6.2013
domáhal, aby súd vydal rozsudok, v ktorom by určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou D. Č.. XX
R. X. N.. D. A. I.. Č.. XXXX R. Q. X C. J. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu o veľkosti 93/10000, zapísaný na Q. Č.. XXXXX; že zmluva o pôžičke č.
ZP/8800070048 z 10.4.2007 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade je absolútne neplatná;
že zmluva o pôžičke č. ZP/8800070048 z 15.8.2007 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade
je absolútne neplatná a že leasingová zmluva č. LZ/100/2007 z 13.11.2007 uzavretá medzi žalobkyňou
a žalovaným v 2. rade je absolútne neplatná.
Žalobu odôvodnila tým, že dňa 10.4.2007 uzatvorila so žalovaným v 3. rade Zmluvu o pôžičke č.

ZP/8800070014, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovaného v 3. rade pre
žalobkyňu vo výške 6.472,81 Eur, pričom ročný úrok predstavoval 39% a RPMN bola stanovená na46,69 %. Ako vyplýva z článku 3 Zmluvy žalovaný v 3. rade poskytol dohodnutú pôžičku po zabezpečení
záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam zapísaným v k. ú. Jazero vedeným Správou katastra mesta
Košice na Q. Č.. XXXXX O. D. Č.. XX R. X. N. D. A., I. Č. XXXX R. Q. X C. J. so spoluvlastníckymi

podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 93/10000 v prospech
žalovaného v 3. rade. Žalobkyňa dňa 15.8.2007 uzatvorila so žalovaným v 3. rade ďalšiu zmluvu o
pôžičke č. ZP/8800070078 predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovaného v
3. rade pre žalobkyňu vo výške 2.323,57 Eur, pričom ročný úrok predstavoval 33,6 % a RPMN bola
stanovená na 39,19%. Ako vyplýva z článku 3 Zmluvy žalovaný v 3. rade poskytol dohodnutú pôžičku

po zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam zapísaným v k. ú. Jazero vedeným na
LV č. 13205 ako byt č. 20 na 4. poschodí bytového domu, súpisné číslo 1373 na Levočskej 1 v
Košiciach so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo
veľkosti 93/10000. Žalobkyňa je toho názoru, že pri uzatváraní zmlúv o pôžičke so žalovaným v 3.
rade bol porušený zákon. Ustanovenia zmlúv obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky a zmluvy sú
z toho titulu absolútne neplatné. Skutočnosť, že žalovaný v 3. rade so žalobkyňou uzavrel zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, pričom výška odplaty za poskytnuté úvery je neprimeraná, pretože podstatným
spôsobom prevyšuje výšku odplaty uplatňovanú bankami pri poskytovaní porovnateľných pôžičiek v
čase uzavretia zmluvy o úvere. Žalovaný v 3. rade v oboch prípadoch poskytnutia úveru uplatnil
zabezpečovací prevod práva. Špeciálna právna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia
zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Hoci pojem úver bol

do zákona doplnený až novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinnou od 1.1.2008, táto
okolnosť neznamená, že sa na úvery poskytnuté pred týmto dňom nevzťahovala úprava obsiahnutá v
zákone č. 258/2001 Z.z. účinnom do 31.12.2007. RPMN je neprimerane vysoká. Predstavuje celkovú
mieru nákladov na poskytnutý úver. Čo sa týka výšky úroku, tá je určovaná ECB a pri spotrebiteľskom
úvere jej výšku súdy svojou konštantnou judikatúrou ustanovili na max. výšku 9% ročne. V rozhodnutí

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Coe/39/2010-49 sa uvádza: Úrok vo výške 14,29% ročne je
podľa názoru súdu neprijateľný vzhľadom na spotrebiteľský charakter uzatvorenej zmluvy. Žalovaný
v 3. rade ako dodávateľ podľa výpisu z obchodného registra poskytuje v rámci predmetu svojej
činnosti úvery z vlastných zdrojov a je povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať z náležitou
odbornou starostlivosťou a dodržiavať pri tom všeobecne záväzné právne predpisy a dobré mravy.

Úkony žalovaného v 3. rade pri uzatváraní zmluvy o pôžičke č. ZP/8800070014 a č. ZP/8800070048
porušujú a obchádzajú Občiansky zákonník v platnom znení a tiež zákon o ochrane spotrebiteľa č.
250/2007 Z.z. a tiež zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Spotrebiteľ sa v porovnaní
s predajcom - dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako

aj o úroveň informovanosti.
Dňa 13.11.2007 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným v 2. rade leasingovú zmluvu č. LZ/100/2007,
predmetomktorejboloumožnenieleasingovémunájomcovi,tedažalobkyninerušenéužívaniepredmetu
leasingu, ktorý je vlastníctvom leasingového prenajímateľa - žalovaného v 2. rade s tým, že po splnení
všetkých podmienok vznikne právo nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu leasingu - žalobkyni.

Zároveň dňa 13.11.2007 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným v 2. rade zmluvu o prevode vlastníckych
práv k bytu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckych práv k bytu Č.. XX R. X. N. D. A. I.. Č.. XXXX
R. Q. X C. J. U. R. Q. Č.. XXXXX za sumu 19.916,35 Eur. Počet dojednaných splátok bol 12, splatných
vždy k 13. dňu bežného kalendárneho mesiaca, z toho 11 vo výške 497,91 Eur počnúc 13.12.2007 a s
ukončením splátok do 13.11.2008, pričom posledná splátka bola vo výške 20.414,26 Eur. Ročný úrok pri

sume 19.916,35 Eur, ktoré si žalobkyňa od žalovaného v 2. rade mala požičať, činí 31% RPMN 35,94%.
Mesačný leasingový úrok podľa zmluvy činí 2,5% z hodnoty nesplateného leasingu. Zmluvná pokuta v
prípade omeškania leasingového nájomcu so splátkami činí 1% z celej neplatenej leasingovej ceny z
predmetu leasingu za každý deň omeškania, t. j. 260,97 Eur denne. Podľa článku VI bod 1 leasingovej
zmluvy č. LZ/100/2007 zmluvná pokuta je splatná okamžite a jej úhrada má prednosť pred úhradou

leasingu a jej splátky. Z leasingovej zmluvy ďalej vyplýva, že v prípade nesplatenia leasingovej ceny
leasingový prenajímateľ - žalovaný v 2. rade ostáva trvalým a výlučným vlastníkom predmetu leasingu.
Pre prípad, že leasingový nájomca - žalobkyňa byt nevyprace, prislúcha žalovanému v 2. rade nárok
na zmluvnú pokutu vo výške 66,39 Eur denne za každý začatý deň nevysťahovania sa. Zároveň mala
žalobkyňa súhlasiť s tým, že žalovaný je oprávnený predmetný byt sám, t. j. svojpomocne vypratať. Z čl.

XIII leasingovej zmluvy č. LZ/100/2007 z 13.11.2007 vyplýva, že právny vzťah žalobkyne a žalovaného
v 2. rade sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. V čase uzavretia leasingovej zmluvy platil
zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý v ust. § 1 ods. 1 vymedzoval podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa vspojení s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. V ust. §
1 ods. 2 písm. b) zákona sa uvádza, že predmetný zákon sa nevzťahuje na zmluvy o nájme, ktoré
nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu. Je nesporným, že zmluva č. LZ/100/2007 z

13.11.2007 takýto nájom veci s dohodnutým právom kúpy prenajatej veci po splatení veci, ktorá bola
poskytnutá žalobcom na predmet zmluvy, prevod vlastníckeho práva zabezpečuje. Z týchto dôvodov
ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle uvedeného zákona. Neprimerané sankcie sú neprijateľné a
absolútne neplatné zmluvné podmienky podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v
platnom znení. Z judikatúry NS SR 4Obdo/4/99: „Pri dojednaní zmluvnej pokuty treba mať na zreteli,

aby nešlo o dojednanie nedovolené, teda také, ktoré by svojím obsahom alebo účelom odporovalo
zákonu, obchádzalo ho alebo sa priečilo dobrým mravom. Podľa ust. § 39 OZ by takéto ustanovenie
bolo absolútne neplatné. Ak by dojednanie zmluvnej pokuty odporovalo zásadám poctivého obchodného
styku, právo na jej zaplatenie by nebolo súdne vymožiteľné. Či ide o niektorú zo situácií, treba posúdiť s
prihliadnutím na všetky okolnosti v danej veci.“ Poskytovanie finančných služieb nebankovými subjektmi
spotrebiteľom musí byť vykonávané s náležitou odbornou starostlivosťou zahŕňajúcou predovšetkým

ponuku vhodných zmluvných podmienok pre spotrebiteľa, k čomu v tomto prípade nedošlo. Úkony
žalovaného v 2. rade pri údajnom poskytnutí úveru vo výške 19.916,35 Eur zákon nielenže obchádzajú
alebo mu odporujú, sú v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle § 39 OZ sú absolútne neplatné. Ako
laik sa žalobkyňa spoľahla na zástupcov spoločnosti a dôverovala im. K zmluvnému vzťahu pristúpila s
dôverou v to, že zmluva neobsahuje neprimeranosti a že aj pri prípadnom porušení povinnosti zmluvy

z jej strany nastúpia len primerané sankčné opatrenia. Žalovaný v ten istý deň, keď s navrhovateľkou
uzavrel leasingovú zmluvu, teda 13.11.2007, uzatvoril s ňou aj zmluvu o prevode vlastníckych práv jej
bytu. Žalobkyňa nikdy nemala vážny úmysel previesť na žalovaného v 2. rade svoje vlastnícke práva, a
v žiadnom prípade nešlo o prejav slobodnej vôle. Takéto konanie žalovaného v 2. rade obchádza zákon,
pretože v skutočnosti sa jedná o zabezpečovací prevod práva. Žalobkyňa tvrdí, že v skutočnosti od

žalovaného v 2. rade sumu vo výške 19.916,35 Eur ako kúpnu cenu za byt vôbec neprevzala. Žalovaný
v 2. rade vyplatil žalobkyni podľa jej slov len 1.759,28 Eur. Z toho uhradila poplatok vo výške 1% a ihneď
musela uhradiť sumu 497,91 Eur ako prvú splátku a poistenie vo výške 20 Eur. Zvyšnú sumu, teda
17.592,77 Eur žalovaný v 2. rade vyplatil žalovanému v 3. rade. Žalobkyňa sa až z výpisu z katastra
nehnuteľností dozvedela, že v skutočnosti byt predala, čo v úmysle nikdy nemala a peniaze zaň od

žalovaného v 2. rade nikdy nedostala. Dňa 20.5.2009 žalovaný v 2. rade kúpnou zmluvou previedol
vlastnícke práva k bytu na žalovanú v 1. rade. Vklad bol správou katastra povolený dňa 8.6.2009.
Žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, ktoré na ňu kúpnou zmluvou previedol
žalovaný v 2. rade dňa 20.5.2009. Žalobkyni nie je od 20.3.2012 do bytu č. 20 na 4. poschodí bytového
domu, s. č. 1373 dodávaná elektrická energia a odo dňa 19.3.2010 ani voda.

Žalovaná v 1. rade sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním
doručeným súdu 16.1.2013, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať jej náhradu
trov konania z dôvodu, že predmetnú nehnuteľnosť D. Č.. XX R. Q. X V. A. I.. Č.. XXXX nadobudla
na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 588 OZ o čom

svedčí aj aktuálny list vlastníctva. Túto uzavrela so žalovaným v 2. rade, ktorý bol v tom čase výlučným
vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti a ktorý uvedené nehnuteľnosti získal v súlade so zmluvou o prevode
vlastníckeho práva k bytu, ktorého vklad bol povolený pod číslom V-12463/07 zo 14.11.2007 -2428/07.
Žalovaná v 1. rade uhradila žalovanému v 2. rade kúpnu cenu v celkovej výške 25.280 Eur, pričom časť
vyplatila ako zálohu v hotovosti 6.5.2009 vo výške 1.660 Eur a časť vo výške 23.620 Eur vyplatila v

hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy dňa 20.5.2009. Predmetné nehnuteľnosti užívajú žalobkyňa a Q.
I. neoprávnene bez právneho dôvodu. Menovaným nepatrí žiadna bytová náhrada, ich trvalý pobyt sa
neviaže k predmetnému bytu, ani nemajú žiadne odvodené právo predmetný byt užívať. Žalovaná v
1. rade vyzvala žalobkyňu na vypratanie nehnuteľnosti podaním z 22.6.2009 v lehote do 30.6.2009,
avšak táto byt v stanovenej lehote nevypratala. Žalovaná v 1. rade dňa 25.6.2009 požiadala Mestský

úrad mestskej časti Košice - Nad Jazerom o zrušenie trvalého pobytu menovaných. Žalovaná v 1.
rade opätovne vyzvala žalobkyňu a Q. I. o vypratanie nehnuteľností podaním z 10.11.2009, avšak
menované do dnešného dňa predmetný byt nevypratali ani neuhradili žalovanej v 1. rade odplatu za
užívanie nehnuteľnosti a poplatky spojené s užívaním predmetných nehnuteľností, čím sa na úkor
žalovanej v 1. rade bezdôvodne obohacujú. Pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 15C/13/2009

je vedené súdne konanie o vypratanie nehnuteľnosti a vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorej
účastníkmi sú H. H., Q. I., Q. I.. Žalovaná v 1. rade žiada žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa
nemôže osvedčiť naliehavý právny záujem, ktorej skutočnosť je pri rozhodovaní o určovacích žalobách
základnou a prioritnou procesnoprávnou podmienkou. Žaloba, ktorá prípadne zo strany žalobkyne vdanom konkrétnom prípade mala byť podaná, mala byť žalobou o určenie neplatnosti dražby, ktorej
lehota je presne stanovená zákonom o dobrovoľných dražbách a táto je dvojmesačná. Uplynutím tejto
lehoty právo na podanie takejto žaloby zaniká. Žaloba o vypratanie je žalobou o plnenie a každá

žaloba o plnenie má prednosť pred určovacími žalobami. V konaní o vypratanie bola vyriešená otázka
vlastníckeho práva v prospech žalovanej v 1. rade, t. j. platnosti a právnej účinnosti kúpnej zmluvy
a rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva, z čoho je nesporné, že žalovaná v 1. rade je výlučnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností a nadobudla nehnuteľnosti do svojho vlastníctva dobromyseľne.
Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva medzi ňou

a žalovanými v 2. a 3. rade Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 31C/49/2009 zo dňa 10.6.2010 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/272/2010 zo dňa 22.11.2011 žalobu v celom
rozsahu zamietol. Krajský súd vyhodnotil ako nedôveryhodné vyjadrenie žalobkyne, že táto uzavrela
predmetnú zmluvu o prevode vlastníckych práv k bytu omylom vychádzajúc zo skutočnosti, že ide o
zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, pretože predložená zmluva o prevode vlastníckych práv k
bytu je jasná, určitá a zrozumiteľná, obsahuje označenie zmluvných strán, kde ako predávajúci je v

záhlaví uvedená žalobkyňa a je jasne vymedzený predmet prevodu vlastníctva. Z uvedeného je podľa
žalovanej v 1. rade zrejmé, že v danom prípade sa žalobkyňa s poukazom na sled udalostí a listinné
dôkazy ako aj výsluchy účastníkov a svedkov relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemohla dovolať.
Žalovaná v 1. rade má za to, že v predmetnej veci sa jedná o prekážku res iudicata, ktorá nastáva
vtedy, ak sa má v inom konaní prejednávať tá istá vec, t. j. ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté, čo sa týka toho istého predmetu konania a tých istých osôb, pritom nie je
významné, či majú rovnaké osoby v podobnom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie.
Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, t. j. vyplýva z rovnakého skutku. Konanie sa
týka tých istých osôb, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov, či už z

dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne
rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom
pôvodného konania. Zároveň žalovaná v 1. rade poukázala na ust. § 159 a 103 O.s.p.

Žalovaný v 2. rade sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu taktiež vyjadril k žalobnému návrhu

písomným podaním doručením súdu 20.3.2013 a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zaviazať
žalobkyňu k náhrade trov konania z dôvodu, že žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti leasingovej
zmluvyč.LZ/100/2007z13.11.2007uzatvorenejmedzižalobkyňouažalovanýmv3.rade.Kuzatvoreniu
predmetnej leasingovej zmluvy došlo so žalovaným v 2. rade, preto je potrebné žalobu v tejto časti
zamietnuť. Ak by aj súd posudzoval platnosť predmetnej leasingovej zmluvy, je potrebné uviesť

nasledovné: tvrdenie žalobkyne, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
258/2001 Z. z. nie je pravdivé. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn.
31C/49/2009, žalobkyňa si podľa jej vlastnej výpovede chcela požičať na vyplatenie odstupného na kúpu
obchodu. Podľa ust. § 3 pôvodného zákona č. 258/2001 Z.z. je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebný úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ak by aj

súd vyhodnocoval uvedené situácie ako spotrebiteľský úver, je potrebné uviesť nasledovné: Vzhľadom
na dátum uzavretia leasingovej zmluvy dňa 13.11.2007 nebolo možné použiť koherentné ustanovenia
limitujúce výšku odplaty pri spotrebiteľských úveroch v zmysle ust. § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001
Z.z. v zmysle vykonávacieho nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z. a v zmysle § 53 ods. 6 OZ účinných až
od 1.1.2008. Povedané inými slovami, v danej dobe neexistovalo žiadne obmedzenie ohľadom výšky

úrokov za poskytnuté peňažné plnenie. Napriek tomu, že v čase uzavretia napadnutej zmluvy o pôžičke
ešte neboli zverejnené priemerné hodnoty RPMN a neboli určené max. stropy RPMN, je možné pre
porovnanie vychádzať z prvých zverejnených hodnôt za obdobie prvého štvrťroku 2008, kedy priemerná
RPMN ku dňu 31.3.2008 by pre takýto zmluvný typ (zmluva na sumu 600.000 Sk) s dobou splatnosti
presahujúcou 1 rok a nepresahujúcou 5 rokov predstavovala 26,52%, čiže max. strop RPMN by pri

takomto spotrebiteľskom úvere predstavoval v súlade s ust. § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z.
53,04%. V prípade predmetnej leasingovej zmluvy bola výška RPMN 35,94%, čo je omnoho menej, ako
následne umožňoval platný právny predpis, konkrétne nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z.. A teda odplata
dohodnutá v leasingovej zmluve v žiadnom prípade nemôže byť posúdená ako neprimeraná či v rozpore
s dobrými mravmi, nakoľko bola dohodnutá v súlade s platným právom. Čo sa týka zmluvných pokút

dojednaných v predmetnej zmluve o leasingu, zmluvná pokuta je iba zabezpečovacím prostriedkom
práva. Ide o samostatný zmluvný záväzok, ktorého platnosť nemá vplyv na primárny záväzok - zmluvu
o leasingu. Ak by aj súd považoval dohodnuté zmluvné pokuty za neplatné, nemôže to mať za následok
neplatnosťleasingovejzmluvy.Môžeísťmaximálneoneplatnosťčastitejtozmluvyohľadnedojednanýchzmluvných pokút. Ďalej žalovaný v 2. rade poukázal na rozhodovaciu prax súdov v Slovenskej republike,
v zmysle ktorej nie je možné zbavovať sa žalobou o neplatnosť právneho úkonu zodpovednosti za
vlastné nezodpovedné konanie. Takýto právny názor vyslovil v identickej právnej veci Krajský súd v

Trnave rozsudkom sp. zn. 11Co/150/2007, v ktorom konštatoval: „ide o štandardné zmluvy, ktoré mal
žalobcamožnosťsipreštudovaťaslobodnesarozhodnúť,čipodmienkyvnichuvedenébudeakceptovať
a zmluvy podpíše alebo nie. Stotožnil sa s názorom žalovanej, že nie je možné zbavovať sa žalobou
podanou na súd na vyslovenie neplatnosti zmlúv zodpovednosti za vlastné (slobodné a vážne) konanie
(beznátlakuatiesne)aanisúdnemôževtomtokonanísanovaťareparovaťpredchádzajúcerozhodnutie

účastníka zmluvy, ktorý si svoj právny úkon dodatočne premyslel a rozmyslel.“ V zmysle citovaného
rozhodnutia má žalovaný v 2. rade za to, že napadnutý právny úkon - zmluva o uzavretí leasingu
bola uzavretá slobodne bez nátlaku a tiesne, neodporujúc zákonu ani dobrým mravom. Žalobkyňa sa
nemôže v dôsledku svojho nezodpovedného správania sa, zbavovať zodpovednosti a povinnosti z
platne uzatvoreného právneho úkonu. V súvislosti s vyššie uvedením je potrebné brať na zreteľ stabilnú
judikatúrusúdov,vzmyslektorejsamápriposudzovaníplatnostizmluvypredovšetkýmaplikovaťzásada

„favor contractus“ , t. j. zmluva sa má považovať za platnú, pokiaľ to je čo i len trochu možné. Táto
cesta je bližšia princípom právnej istoty a predvídateľnosti. V zmysle uvedenej zásady právne úkony
treba vykladať tak, aby čo najviac zodpovedali úmyslu strán a tiež tak, aby bola, pokiaľ je to možné,
zachovaná ich platnosť. Ak je tu možnosť dvoch výkladov, z ktorých jeden ponecháva právny úkon
aspoň po určitú dobu v platnosti a druhý ho úplne zneplatňuje, potom prednosť má ten výklad, ktorý

podporuje aspoň čiastočnú platnosť. Zo samotného účelu zákona v súlade s ust. § 41 OZ vyplýva,
že v prípadoch, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť. Právny úkon môže byť neplatný v celom rozsahu, ak dôvodom neplatnosti je podstatná náležitosť,
pričom treba prihliadať aj na vôľu účastníkov. Obdobný záver vyplýva aj z nálezu ÚS SR sp. zn.
242/07 zo dňa 3.7.2008, podľa ktorého „Ďalším základným princípom výkladu zmluvy je priorita výkladu,

ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú
možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha
súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy
má byť teda výnimkou a nie zásadou. Nie je teda ústavne komfortné a v rozpore s princípmi právneho
štátu vyplývajúcim z článku I Ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu

uprednostňujúcu výklad neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosti zmluvy nezakladajúcim.“ Naviac
žalobkyňažiadnymspôsobomneodôvodňuje,včomvidínaliehavýprávnyzáujemnaurčenieneplatnosti
leasingovej zmluvy s poukazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p. Žalovaný v 2. rade neeviduje voči žalobkyni
žiadne nedoplatky, ani od nej nepožaduje žiadnu úhradu dlžnej sumy. Prípadný výrok o neplatnosti
leasingovej zmluvy by teda podľa názoru žalovaného v 2. rade bol rýdzo akademickej povahy na strane

žalobkyne a naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti neexistuje. Čo sa týka tvrdenia o tom, že
žalobkyňaneprevzalaodžalovanéhosumu600.000Sk,ideonepravdivývýmyselzostranyžalobkyne.K
úhrade uvedenej sumy reálne došlo, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad podpísaný žalobkyňou.
To, že z uvedenej sumy žalobkyňa následne po jej úhrade uhradila svoj dlh voči žalovanému v 3. rade
je úplne iná skutočnosť, ktorá však nie je podstatná pre posudzovanie platnosti uzavretej zmluvy o

leasingu. Pokiaľ ide o určenie vlastníckeho práva k bytu, k tomu žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobkyňa
s ním uzavrela zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu a táto zmluva spĺňa všetky náležitosti
právneho úkonu vyžadované Občianskym zákonníkom a zákonom č. 182/1993 Zb. Bola podpísaná
slobodne, vážne, bez nátlaku. Tvrdenie, že nevedela, čo podpisovala, že nebolo jej vôľou previesť byt do
vlastníctva žalovaného v 2. rade je jej účelovým tvrdením, ako už poukázal v rámci svojho odôvodnenia

aj Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 31C/49/2009. Tvrdenia žalobkyne o tom, že
nedostala úhradu kúpnej ceny už žalovaný v 2. rade objasnil vyššie. Naviac táto okolnosť by mohla
maximálne zakladať právo žalobkyne na odstúpenie od kúpnej zmluvy, nie však neplatnosť samotnej
kúpnej zmluvy. K odstúpeniu od kúpnej zmluvy však nepochybne nedošlo. Kúpna cena bola žalobkyni
uhradená v celej výške. V tej súvislosti žalovaný v 2. rade podotýka, že nákupná cena sa zhruba

rovnala reálnej trhovej cene za takú nehnuteľnosť v danom čase, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že
predmetný byt žalovaný v 2. rade následne odpredal žalovanej v 1. rade za sumu 25.280 Eur, čo je síce
vyššia suma, za akú byt odkúpil, ale iba o cca 5.300 Eur, pričom v okamihu kúpy v roku 2007 do okamihu
predaja v roku 2009 došlo k výraznému nárastu cien nehnuteľností. Neopodstatnené a zavádzajúce sú
aj tvrdenia žalobkyňa o údajnom obchádzaní zákona, nakoľko sa malo jednať o zabezpečovací prevod

práva, nie o kúpnu zmluvu. Žalovaný v 2. rade v tej súvislosti opätovne poukazuje na odôvodnenie
rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 31C/49/2009. Je absolútne z obsahu kúpnej zmluvy zrejmé,
že sa jedná o kúpnu zmluvu a nie o zabezpečovací prevod práva. Naviac, ak by žalovaný v 2. rade chcel
uzavrieť zabezpečovací prevod práva k bytu, nič mu v tom z hľadiska platného právneho poriadku včase podpisu kúpnej zmluvy nebránilo. Nakoľko uzavretá kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným
v 2. rade je platná, nemôže byť neplatnou ani následná kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 2.
rade a žalovanou v 1. rade.

K žalobnému návrhu sa taktiež vyjadril žalovaný v 3. rade a to podaním doručením súdu dňa 28.2.2013,
v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal v prvom rade pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného v 3. rade, nakoľko ako žalobkyňa uviedla, uzavrela so žalovaným v 3. rade zmluvu o pôžičke
č. ZP8800070014 dňa 10.4.2007, ktorej predmetom bola pôžička vo výške 195.000 Sk a tiež zmluvu

o pôžičke ZP8800070048 dňa 15.8.2007 o pôžičke vo výške 70.000 Sk. Tieto pohľadávky zo zmlúv o
pôžičke boli zabezpečené zabezpečovacím prevodom práva k nehnuteľnosti na Q. Č.. XXXXX J.. Ú.. S.,
pričom vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bol správou katastra povolený dňa 30.4.2007. Nakoľko
boli všetky záväzky žalobkyne so zmluvou o pôžičke uhradené, žalovaný v 3. rade podal na príslušnej
správe katastra dňa 13.11.2007 návrh na zrušenie vkladu dočasného prevodu vlastníckeho práva,
na základe ktorej sa zrušil zabezpečovací prevod vlastníckeho práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve

žalobkyne. Zároveň žalovaný v 3. rade vystavil 13.11.2007 žalobkyni potvrdenie o úhrade - kvitancia
titulom vysporiadania všetkých záväzkov žalobkyne voči žalovanému v 3. rade zo zmlúv o pôžičke.
Čiže ku dňu 13.11.2007 boli medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade ukončené všetky zmluvné
vzťahy a vyporiadané všetky vzájomné záväzky a pohľadávky titulom zmlúv o pôžičke a súvisiacich
akcesorických vzťahov. Žalovaný v 3. rade postupoval v celom opísanom procese v súlade so zákonom

na základe dohody medzi ním a žalobkyňou. Nakoľko predmetom konania je určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, ktorá bola odo dňa 13.11.2007 dotknutá ďalšími právnymi zmenami, ktoré nemajú
žiadnu právnu spojitosť so žalovaným v 3. rade a nijako nesúvisia s uvedenými ukončenými právnymi
vzťahmi medzi žalobkyňou a žalovaným v 3. rade, žalovaný v 3. rade nie je v tomto konaní pasívne
legitimovaný. Žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmlúv uzavretých medzi

ňou a žalovaným v 3. rade, nakoľko takéto určenie nie je nijako spôsobilé privodiť zmenu právneho
postavenia žalobkyne, t. j. navrátenie jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorého určenia sa
návrhom domáha. Ďalej žalovaný v 3. rade uviedol, že po 13.11.2007 došlo k ďalším právnym zmenám
týkajúcim sa predmetných nehnuteľností a to na základe kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným v 2. rade a následne na základe kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 2. rade a

žalovanou v 1. rade. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn.
31C/49/2009 zo dňa 10.6.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Co/272/2012
z22.9.2011,ktorýnadobudolprávoplatnosť11.11.2012aktorýrozsudokokresnéhosúdupotvrdil.Žaloba
bola zamietnutá z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu o určení. V rozsudku tiež bolo
konštatované, že žalobkyňa nijako nepreukázala existenciu finančnej tiesne, príp. omyl pri uzatváraní

zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti medzi ňou a žalovaným v 2. rade, čiže otázku
platnosti kúpnej zmluvy, ktorú žalobkyňa svojím návrhom napadá, súd vyriešil v uvedenom konaní a ide
o res iudicata, pričom súd je uvedeným rozsudkom viazaný aj v tomto konaní.

Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovanej v 1. rade písomne podaním doručením súdu 7.3.2013

tak, že sa nejedná o rovnakú vec a o rovnaký predmet plnenia ako bol v konaní pred Okresným súdom
Košice II pod sp. zn. 31C/49/2009 nakoľko v tamtom konaní sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy
o prevode vlastníckych práv k bytu uzavretej medzi žalobkyňou a spoločnosťou MAXIMA FINANCE, s.
r. o. a v tomto konaní sa domáha určenia vlastníckych práv k bytu č. 20 na Levočskej 1 v Košiciach.
Naliehavý právny záujem je daný tým, že bez určenia vlastníckeho práva je ohrozené právo žalobkyne

a jej postavenie sa stane neistým.
Žalobkyňa sa písomným podaním doručeným súdu dňa 22.4.2013 vyjadrila k vyjadreniu žalovaného
v 2. rade nasledovne: zmluva o prevode vlastníckych práv k bytu z 13.11.2007 a leasingová zmluva
LZ100/2007 z 13.11.2007 sú v rozpore s dobrými mravmi, obchádzajú zákon a preto sú podľa §
39 OZ absolútne neplatné. V skutočnosti išlo o zabezpečovací prevod práva a následnú pôžičku.

Vzťahyupravenémedzizmluvnýmistranamimajújednoznačnýcharakterspotrebiteľskéhovzťahu.Nikto
nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má a teda platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo
právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti toto právo
nikdy nenadobudol, teda ho nemohol ďalej ani platne previesť. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení
uvádza, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalobkyňa chcela ním poskytnuté finančné

prostriedky použiť na kúpu obchodu. Žalovaný v 2. rade sám osvedčil tvrdenie žalobkyne, že zmluvou o
prevode vlastníckych práv k predmetnému bytu nešlo o riadny prevod nehnuteľnosti podľa Občianskeho
zákonníka. Leasingová zmluva je zmluva spotrebiteľská, o čom svedčia účastníci zmluvného vzťahu
žalovaný: žalovaný v 2. rade ako dodávateľ služby a žalobkyňa ako spotrebiteľka - fyzická osoba nastrane druhej. K tvrdeniu žalovaného v 2. rade, že v dobe uzatvárania týchto zmlúv neexistovalo žiadne
obmedzenie ohľadne výšky úrokov za poskytnuté peňažné plnenie, žalobkyňa uvádza, že súdy svojou
judikatúrou ustálili, že aj na spotrebiteľské úvery uzatvorené pred 1.1.2008 sa vzťahujú ustanovenia o

dobrých mravoch a že je síce daná voľnosť zmluvných vzťahov, to však neznamená svojvôľu. Napriek
tomu, že úroky sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, táto
skutočnosť neznamená, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Táto dohoda musí byť v súlade
s ust. § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Hoci pojem úver bol doplnený až novelou č.
568/2007 Z.z. účinnou od 1.1.2008, táto okolnosť neznamená, že sa na úvery poskytnuté pred týmto

dňom nevzťahovala úprava obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. účinným do 31.12.2007, ktorý v ust. §
2 písm. a) obsahoval len príkladný výpočet foriem spotrebiteľských úverov. Za spotrebiteľský úver sa tak
mohla považovať akákoľvek forma úveru v ustanovení osobitne nevymenovaná. Žalovaný v 2. rade pri
uzatváranízmluvyoprevodevlastníckychprávkbytuapriuzatváraníleasingovejzmluvypostupovalbez
odbornej starostlivosti. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 250/2007 sa odbornou starostlivosťou rozumie úroveň
osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo

vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti a podľa § 4 ods. 8 citovaného zákona predávajúci nesmie konať
v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmäkonanie,ktoréje vrozporesovžitýmitradíciamiaktorévykazujezjavnéznakydiskrimináciealebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť

ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využívanie omylu, lesti,
vyhrážky, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. K tvrdeniu žalovaného
v 2. rade, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem žalobkyňa uvádza, že spotrebiteľ, ktorý
sa domáha určenia vlastníckeho práva má vždy naliehavý právny záujem na jeho určení z dôvodu
zosúladenia evidovaného a právneho vzťahu v katastri nehnuteľností podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p.

Najvyšší súd svojím rozhodnutím z 30.3.2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cdo/144/2010 potvrdil
zásadu rímskeho práva, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má.
Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného v 3. rade uviedla v ďalšom písomnom podaní doručenom súdu
22.4.2013 nasledovné: Zo zmluvy uzavretej so žalovaným v 3. rade ZP 8800070014 vyplýva, že za
poskytnutú pôžičku 6.472,81 Eur mala žalobkyňa v lehote 7 mesiacov zaplatiť žalovanému v 3. rade

8.833,03 Eur, úrok z pôžičky činil 36% za 7 mesiacov, čo ročne predstavuje úrok vo výške 61,71%.
Taktiež uzavrela so žalovaným v 3. rade zmluvu o pôžičke ZP 8800070048 na 2.323,57 Eur, ktorú mala
splatiť v lehote 3 mesiacov v sume 2.851,89 Eur, čiže úrok z pôžičky činil 22% za dva mesiace, čo ročne
predstavuje úrok vo výške 136,40%. Pôžičky poskytnuté žalobkyni žalovaným v 3. rade sú v absolútnom
rozpore s ust. § 53 OZ a § 2 ods. 3 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, tiež § 4 ods. 2 písm. a) a

b) ods. 8, 10 a § 7 ods. 1 písm. a), b) ods. 3, ods. 4 a tiež ust. § 8 ods. 1 písm. c) a d) ods. 3 a 4. Žalobkyňa
tvrdí, že finančné prostriedky vo výške 19.916,35 Eur jej nikdy vyplatené neboli, lebo tie za jej prítomnosti
prevzala zamestnankyňa žalovaného v 3. rade, preto žalovaný v 3. rade je pasívne legitimovaný.
Ďalším písomným podaním doručeným súdu 22.4.2013 žalobkyňa doplnila a opravila žalobný návrh keď
uviedla, že žalobkyňa 27.4.2007 uzatvorila so žalovaným v 3. rade aj zmluvu o zabezpečení záväzku

prevodom práva č. PP8800070014, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti zapísaný na LV č.
13205 a dňa 13.11.2007 podpísali dodatok č. 1 k zmluvám o pôžičke ZP8800070014 a ZP8800070048,
predmetom ktorého bola zmena doby splatnosti oboch zmlúv o pôžičke a to do 10.12.2007. Obe
tieto pôžičky žalobkyňa riadne splácala. Žalobkyňa mala záujem aj o ďalšiu pôžičku, preto uzatvorila
13.11.2007 so žalovaným v 2. rade priamo v jeho sídle zmluvu o prevode vlastníckych práv k bytu

na sumu 19.916,35 Eur a tiež leasingovú zmluvu č. LZ100/2007, predmetom ktorej bolo v zmysle
čl. I „umožnenie leasingovému nájomcovi - žalobkyni nerušené užívanie predmetu leasingu, ktorý je
vlastníctvom leasingového prenajímateľa (žalovaného v 2. rade) s tým, že leasingovému nájomcovi
(žalobkyni) vznikne po ukončení platnosti zmluvy a splnení všetkých touto zmluvou stanovených
podmienok právo nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu leasingu. V skutočnosti však mala žalobkyňa

záujem o pôžičku, nie o špekulatívny prevod jej nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade, ktorú mal ten
následne prenajímať. Z leasingovej zmluvy čl. V je zrejmé, že v skutočnosti išlo o zmluvu o pôžičke
resp. o úverovú zmluvu, o čom svedčí presne rozpísaný splátkový kalendár. Z neho je zrejmé, že
predmetom zmluvy o pôžičke, resp. o úvere mala byť poskytnutá finančná hotovosť vo výške 19.916,35
Eur a že žalobkyňa v deň poskytnutia pôžičky, resp. úveru (uzavretia leasingovej zmluvy) uhradila

žalovanému v 2. rade akontáciu vo výške 598,83 Eur. a že žalobkyňa sa mala opäť stať vlastníčkou
svojich nehnuteľností bytu až po zaplatení sumy 25.891,27 Eur v pravidelných mesačných splátkach
po 497,91 Eur po dobu 11 mesiacov a posledná splátka mala činiť cca 20.414,26 Eur. Obe zmluvy,
zmluva o prevode vlastníckych práv k bytu z 13.11.2007 a leasingová zmluva z toho istého dňa súv rozpore s dobrými mravmi, obchádzajú zákon, preto sú neplatné. V skutočnosti nešlo o riadny
prevod nehnuteľnosti, ale o zabezpečovací prevod práva a o následnú pôžičku pre žalobkyňu. Išlo o
simulovaný právny úkon a tento vzťah má charakter spotrebiteľského vzťahu. Ďalej žalobkyňa citovala

z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/11/2010 zo 16.3.2011: „V zmluvách o úvere je použitá
forma zabezpečenia úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k dlžníkovej nehnuteľnosti
s doložkou, že v prípade, ak úver nebude dlžníkom do určitého dňa vrátený, nadobudne veriteľ
úplné vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Je potrebné uviesť, že dojednanie prevodu ako obligačného
zabezpečovacieho inštitútu má v zásade len funkciu zabezpečovaciu a nie funkciu uhradzovaciu.

Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka nehnuteľnosti bez ohľadu
na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane
nepodmieneným svojím účelom a obsahom, podľa názoru odvolacieho súdu obchádza zákon a je teda
v zmysle § 39 OZ neplatné. Napokon aj najvyšší súd poukazuje na to, že obchádzanie zákona spočíva
i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom
zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný.

Konanie in fraudem legis predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby nedosiahol
výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci.“ Tiež poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Cdo/144/2010 z 20.3.2011, kde sa okrem iného uvádza: „Najvyšší súd SR potvrdil, že
účastnícilenpredstieraliuzavretiekúpnejzmluvy,pretoževskutočnostimalivôľuzabezpečiťpohľadávku
vlastníka záložne zo zmluvy o pôžičke a to formou prepadného zálohu, ktorý zákon nepripúšťa. Kúpna

zmluva je preto absolútne neplatná podľa § 37 OZ, keďže ide o úkon, ktorý nebol urobený vážne a
zastieral úkon, ktorý je v rozpore s § 39 OZ. Z toho dôvodu ani noví (v poradí 2.) nadobúdatelia nemohli
platne nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, keďže im chýba platný titul nadobudnutia
vlastníckeho práva. Na tomto závere nič nemení ani dobromyseľnosť nadobúdateľov - kupujúcich.“
Ďalej poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Dunajská streda z 20.9.2011 sp. zn. 5C/424/2007,

kde sa uvádza: „Súčasťou zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bola dohoda o prepadnutí veci do
vlastníctva veriteľa ešte pred splatnosťou pôžičky. Súd judikoval, že takáto prepadná klauzula popiera
oprávnený záujem dlžníka na čo najlepšie speňaženie veci, čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi.
Súd ďalej uviedol, že dojednanie o spôsobe uspokojenia pohľadávky tým, že si veriteľ ponechá predmet
zabezpečeniatrebapovažovaťzaodporujúceúčeluust.§553OZatakétoust.jetiežvrozporesdobrými

mravmi. V dôsledku toho súd určil, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva je od
počiatku absolútne neplatná s poukazom na § 39 OZ. Súd doplnil, že aplikačná prax ukázala, že strohá
úprava zabezpečovacieho prevodu práva zvádzala veriteľov k neprimeraným postupom, pričom išlo
najmä o výkon prepadnej klauzuly za súčasného nepomeru úveru a hodnoty predmetu zabezpečenia.
Keďže nebanková spoločnosť získala vlastnícke právo v rozpore s dobrými mravmi, súd rozhodol, že

pre prípad vrátenia istiny pôžičky je súčasná pohľadávka veriteľa aj úroky z omeškania neprimeraná a
preto výkon práva na úroky z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi. Z dôvodu neplatenia zmluvy
o prevode vlastníckeho práva súd určil za neplatné aj následné prevodné zmluvy, ktorých predmetom
bol prevod vlastníctva bytu spotrebiteľa.“ Taktiež poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
zo 14.9.2010 sp.zn. 16Cob/208/2009, kde súd okrem iného konštatoval: „Tzv. prepadní klauzula, podľa

ktorej sa nebanková spoločnosť mala stať definitívnym vlastníkom obydlia spotrebiteľa je v rozpore
s dobrými mravmi. V rozpore s dobrými mravmi je okrem početných ďalších aj ustanovenie zmluvy,
podľa ktorého mal spotrebiteľ po dobu 12 mesiacov splácať dohodnuté príslušenstvo pohľadávky
(úroky) a posledná 13. splátka mala predstavovať samotnú výšku úveru (istinu). Vysloveniu neplatnosti
nemorálnej zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a určeniu vlastníckeho

práva nebráni skutočnosť, že spotrebiteľ úver nebankovej spoločnosti doposiaľ nevrátil.“ Z rozhodnutia
KrajskéhosúduvTrenčínez21.12.2010sp.zn.8Cob/60/2010citoval:„Nebankováspoločnosťpredložila
spotrebiteľovi zmluvu o spotrebiteľskom úvere s úrokom 60% ročne (v bankách sa v rozhodnom
čase pohyboval v priemere okolo 12,5%) a dojednala zmluvu o zabezpečovacom prevode práva
s prepadnou klauzulou, podľa ktorej pri porušení povinnosti sa mala nebanková spoločnosť stať

definitívnym vlastníkom obydlia spotrebiteľky bez povinnosti vrátiť rozdiel medzi dlhom spotrebiteľky
a hodnotou jej obydlia (medzi hodnotou nehnuteľnosti spotrebiteľky a pohľadávkou veriteľa bol hrubý
nepomer). Nebanková spoločnosť následne nehnuteľnosť predala novým nadobúdateľom. Krajský súd
potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým určil neplatnosť úverovej zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva a určil vlastnícke právo v prospech pôvodnej vlastníčky - spotrebiteľky. Okresný súd

rozhodol, že zabezpečovací prevod má výhradne zabezpečovaciu funkciu a noví nadobúdatelia nemohli
riadne nadobudnúť vlastnícke právo, keďže nebanková spoločnosť ako predávajúci nebola vlastníkom
v čase uzavretia kúpnej zmluvy.“ Žalobkyňa tiež poukázala na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.Žalobkyňa navyše na pojednávaní uviedla, že uzavretá kúpna zmluva a leasingová zmluva predstavujú
zastretý právny úkon, ktorým malo dôjsť k zabezpečovaciemu prevodu práva, pretože ak by došlo ku
kúpnej zmluve, tak by si žalovaný v 2. rade nehnuteľnosť nechal, ale on naopak okamžite uzavrel so

žalobkyňou leasingovú zmluvu.

Žalovaná v 1. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa písomne vyjadrila k vyjadreniam
ostatných účastníkov podaním doručením súdu 29.4.2013 tak, že sa pripája k vyjadreniam žalovaných
v 2. a 3. rade a namieta vecnú legitimáciu žalovanej v 1. rade z dôvodu, že nie je nositeľkou žiadnej

povinnosti a z konania pre ňu nemôže vyplývať žiadna povinnosť, resp. nijako sa nemôže zmeniť jej
právne postavenie. Má za to, že absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy nemôže mať vplyv na postavenie
tretích osôb. Vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov, ak svoje vlastnícke právo nadobudli v dobrej
viere - aj keď skôr uzavretá kúpna zmluva bola absolútne neplatná - požíva ochranu v súlade s čl.
11 Listiny základných práv a slobôd a ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých
práv vyplývajúcich z demokratického právneho článku v zmysle čl. 1 Ústavy. Osobe, ktorá vykonala

určitý právny úkon s dôverou v určitý druhou stranou prezentovaný skutkový stav a navyše potvrdený
údajmi verejnej štátom vedenej evidencie, musí byť v materiálnom právnom štáte poskytovaná ochrana.
Neopatrnosť a rizikové správanie žalobkyne by nemalo byť na ťarchu a nad záujem tretej osoby -
žalovanej v 1. rade, ktorá vlastníctvo riadne nadobudla na základe riadnej kúpnej zmluvy a v celkom
nesporne dobrej viere. Byt kupovala na bývanie, na zabezpečenie svojej existencie pre seba a svoje

choré dieťa. Nemala pochybnosti o tom, že nehnuteľnosti predáva oprávnený vlastník. Žalovaná v
1. rade nebola účastníkom právnych vzťahov, ktoré súviseli s uzatvorením kúpnej zmluvy medzi
žalobkyňou a žalovaným v 2. rade a súdny spor ničím nevyvolala ani nezavinila.
Svoje stanovisko ešte doplnila podaním doručením súdu dňa 28.5.2013 tak, že judikatúra, na ktorú
poukazuje žalobkyňa je prekonaná, poukázala na nález Ústavného súdu Českej republiky II.ÚS

165/2011 z 11.5.2011, v ktorom ústavný súd jednoznačne zastáva názor, že absolútna neplatnosť kúpnej
zmluvy nemôže mať vplyv na postavenie tretích osôb, ak svoje vlastnícke práva nadobudli v dobrej viere.
Opačná interpretácia by narušila celý koncept právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv, kde dobrá
viera vystupuje ako korektív, všeobecne platný pre občianske právo. Obdobný právny názor je typický
aj pre ďalšie vyspelé demokratické krajiny.

Na pojednávaní 4.6.2013 právny zástupca žalovaného v 2. rade svoje vyjadrenie doplnil tak, že medzi
ním a žalobkyňou ide o synalagmatický právny vzťah, teda má za to, že ak by malo byť vyslovené, že
žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností, súčasťou výroku by mala byť povinnosť žalobkyne vrátiť späť
žalovaným v 2. rade zaplatenú sumu a keďže takýto výrok súčasťou petitu nie je, nemôže existovať

naliehavý právny záujem na takom určení. K skutočnosti, že po odkúpení predmetnej nehnuteľnosti
od žalobkyne hneď uzavrel s ňou leasingovú zmluvu uviedol, že vlastník môže so svojím vlastníctvom
vykonať čokoľvek a žalobkyňa zneužíva to, že tvrdila žalovanému, že nemá kde bývať a že chce ostať v
predmetnom byte, preto s ňou bola uzavretá leasingová zmluva. Takýto postup nie je neobvyklý, napr. pri
motorových vozidlách sa bežne uskutočňuje tým spôsobom, že majiteľ vozidla predá vozidlo leasingovej

spoločnosti a naspäť ho potom spláca a nadobudne vlastníctvo až po splatení leasingových splátok.

Dňa 4.6.2013 ešte pred otvorením pojednávania žalobkyňa doručila súdu podanie označené ako oprava
žalobného návrhu, ktoré svojím obsahom mal byť späťvzatím návrhu v časti o určenie neplatnosti zmlúv.

Podľa ust. § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať počas konania späť návrh na jeho začatie a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca
so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia
pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak

dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne
o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Nakoľko žalobkyňa zobrala návrh na začatie konania o určenie neplatnosti zmlúv späť pred prvým

pojednávaním, súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením konania o určenie neplatnosti
zmlúv zastavil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:Dňa 10.4.2007 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným v 3. rade Zmluvu o pôžičke č. ZP/8800070014,
predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovaného v 3. rade pre žalobkyňu vo výške
6.472,81 Eur, pričom ročný úrok predstavoval 39% a RPMN bola stanovená na 46,69 %. Ako vyplýva

z článku 3 Zmluvy žalovaný v 3. rade poskytol dohodnutú pôžičku po zabezpečení záväzku prevodom
práva k nehnuteľnostiam zapísaným v k. ú. Jazero vedeným Správou katastra mesta Košice na Q. Č..
XXXXX O. D. Č.. XX R. X. N. D. A., I. Č. XXXX R. Q. X C. J. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 93/10000 v prospech žalovaného v 3. rade.
Žalobkyňa dňa 15.8.2007 uzatvorila so žalovaným v 3. rade ďalšiu zmluvu o pôžičke č. ZP/8800070078

predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovaného v 3. rade pre žalobkyňu vo výške
2.323,57 Eur, pričom ročný úrok predstavoval 33,6 % a RPMN bola stanovená na 39,19%. Ako vyplýva
z článku 3 Zmluvy žalovaný v 3. rade poskytol dohodnutú pôžičku po zabezpečení záväzku prevodom
práva k nehnuteľnostiam zapísaným v k. ú. Jazero vedeným na Q. Č.. XXXXX O. D. Č.. XX R. X. N.
D. A., I. Č.Í. XXXX na Q. X C. J. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti 93/10000.

Medzi žalovaným v 3. rade ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola dňa 27.4.2007 uzavretá
zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva č. PP/880070014 na zabezpečenie splnenia záväzku,
ktorý vznikol žalobkyni na základe zmluvy pôžičky č. ZP8800070014 zo dňa 10.4.2007 na dobu určitú
do 10.4.2012 vo výške 150.000 Sk, zabezpečovacím prevodom práva k predmetným nehnuteľnostiam
vo vlastníctve dlžníka zapísaných na Q. Č.. XXXXX J.. Ú.. S.. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

bol správou katastra povolený dňa 30.4.2007. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. 13205 vyhotoveného
Správou katastra mesta Košice 2.5.2007 bol (dočasným) vlastníkom bytu č. 20 na 4. posch. v obytnom
dome Levočská 1 so s. č. 1373 na parcele 4092 žalovaný v 3. rade.
Podľa potvrdenia o ukončení zmluvy o pôžičke č. ZP8800070014 a ZP 8800070048 vystaveného
spoločnosťou EX CREDIT, a. s., dňa 13.11.2007 žalobkyňa uhradila dlh voči žalovanému v 3. rade

splatením istiny a príslušenstva vyplývajúcich z uvedených zmlúv. Potvrdenie je opatrené podpisom
oboch účastníkov. Taktiež boli spoločnosťou EX CREDIT, a. s. vystavené príjmové pokladničné doklady
z 13.11.2007 o prijatí súm 18.319 Sk, 5.684 Sk, 22.704 Sk, 8.263 Sk, 68.849 a 189.182 Sk od žalobkyne.
Žalovaný v 3. rade podal na Katastrálny úrad v Košiciach Správa katastra v Košiciach dňa 13.11.2007
návrh na zrušenie vkladu dočasného prevodu vlastníckeho práva na základe zmluvy o zabezpečení

záväzku prevodom práva č. PP/8800070014, ktorý vklad bol povolený 30.4.2007 vzhľadom na
skutočnosť, že žalobkyňa riadne vyrovnala svoju pozdĺžnosť voči nemu.
Dňa 13.11.2007 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným v 2. rade zmluvu o prevode vlastníckych práv k bytu
č. 20 vrátane jeho súčastí a príslušenstva na 4. poschodí bytového domu s. č. 1373 na Levočskej 1 v
Košiciach zapísaným na Q. Č.. XXXXX, J..Ú.. S., za kúpnu cenu 600.000 Sk, ktorá mala byť vyplatená

pri podpise zmluvy. Vklad predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 14.11.2007.
Podľa výdavkového pokladničného dokladu vystaveného spoločnosťou MAXIMA FINANCE, s. r. o., dňa
13.11.2007, žalobkyni bolo vyplatených 600.000 Sk, na doklade je aj podpis príjemcu.
Dňa 13.11.2007 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným v 2. rade leasingovú zmluvu č. LZ/100/2007,
predmetomktorejboloumožnenieleasingovémunájomcovi,tedažalobkyninerušenéužívaniepredmetu

leasingu, ktorý je vlastníctvom leasingového prenajímateľa - žalovaného v 2. rade s tým, že po splnení
všetkých podmienok vznikne žalobkyni právo nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu leasingu. Bolo
dojednaných 12 mesačných splátok so splatnosťou vždy k 13. dňu bežného kalendárneho mesiaca
počnúc 13.12.2007, z toho 11 vo výške 497,91 Eur a posledná splátka vo výške 20.414,26 Eur.
Bol dojednaný mesačný leasingový úrok 2,5% z hodnoty nesplateného leasingu, RPMN 35,94%. V

zmluve tiež bola dojednaná zmluvná pokuta pre prípad omeškania leasingového nájomcu so splátkami
vo výške 1% z celej neplatenej leasingovej ceny z predmetu leasingu za každý deň omeškania s
okamžitou splatnosťou. Podľa leasingovej zmluvy v prípade nesplatenia leasingovej ceny leasingový
prenajímateľ ostáva trvalým a výlučným vlastníkom predmetu leasingu. Pre prípad, že leasingový
nájomca byt nevyprace, bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 66,39 Eur denne za každý začatý deň

nevysťahovania sa. Právny vzťah účastníkov sa podľa zmluvy mal riadiť ustanoveniami Obchodného
zákonníka.
Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. 13205 vyhotoveného cez katastrálny portál 23.3.2009 bol
vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti žalovaný v 2. rade. Kúpnou zmluvou zo dňa 20.5.2009 žalovaný v
2. rade previedol byt č. 20 na Levočskej 1 v Košiciach na H. H. za kúpnu cenu sumu 25.280 Eur. Vklad

do katastra bol povolený 8.6.2009.
Zo spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 31C/49/2009 súd zistil, že bolo vedené konanie vo veci
žalobkyne proti žalovaným MAXIMA FINANCE, s. r. o. a EX CREDIT, a.s. za účasti vedľajšej účastníčky
na strane žalovaných H. H. o neplatnosť zmluvy o prevode vlastníckych práv k predmetnému bytu.Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 10.6.2010 sp.zn. 31C/49/2009-163 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.9.2011 sp.zn. 4Co/272/2010-212 žalobu zamietol. V uvedených
rozsudkoch súdy konštatovali, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, keď je vyhovenie takejto

žaloby spôsobilé privodiť zmenu právneho postavenia žalobcu. U žaloby o určenie neplatnosti zmluvy
podanej žalobkyňou, ktorá privodila zmenu vo vlastníckom práve k jej predmetu by bol daný naliehavý
právny záujem na jej určení, ak by vyhovenie takejto žaloby privodilo obnovu jej vlastníckeho práva.
Žaloba bola podaná dňa 20.3.2009, teda za účinnosti novely ust. § 34 ods. 2 zákona č. 384/2008
Z.z. účinnej od 15.10.2008. V zmysle novely, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo

o neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo
pred dobrovoľnou dražbou, to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou
zmenou, ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Touto novelou
zároveňdošloknovelizáciiust.§159aO.s.p.,ktorýmboloustanovené,ževýrokprávoplatnéhorozsudku
o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladá s nehnuteľnosťou, je záväzný aj pre osobu, ktorá
nadobudla vecné právo k nehnuteľnosti v čase, kedy v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka

o tomto súdnom konaní. Rozhodnutie súdu v tomto konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k bytu č. 20 na 4. posch. na Levočskej 1 v Košiciach uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovanou v 1. rade, t. j. MAXIMA FINANCE, s. r. o., by súčasná vlastníčka bytu - vedľajšia účastníčka
konania H. H. nebola viazaná a toto rozhodnutie by pre ňu nebolo záväzné v súlade s novelizovaným
ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. Z tohto dôvodu nie je možné, aby správa katastra vyznačila

stav pred právnym úkonom, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa domáha, z čoho vyplýva, že nemá na
takejto určovacej žalobe naliehavý právny záujem. Ak by žalobkyňa chcela dosiahnuť spätný zápis
vlastníctva nehnuteľností, bolo by potrebné podať žalobu na začatie iného konania, v ktorom by súd
otázku neplatnosti predmetnej zmluvy, ktorá je predmetom sporu v tomto konaní, riešil ako otázku
predbežnú. Ďalej súd konštatoval, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti zmluvy o prevode

vlastníctva k bytu uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade t. j. MAXIMA FINANCE, s. r. o.
a žalobkyňa v konaní nepreukázala pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade, t. j. EX CREDIT, a. s..
Ako vyplýva z listinných dôkazov predložených žalovaným v 2. rade, žalobkyňa uhradila svoj záväzok
voči nemu zo zmlúv o pôžičke uzavretých so žalovaným v 2. rade a žalovaný v 2. rade podal na
Správu katastra v Košiciach návrh na zrušenie vkladu dočasného prevodu vlastníckeho práva k bytu

na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva - povolenej pod číslom V3844/2007 dňa
30.4.2007 a uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade. Na základe uvedeného právny vzťah
medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade ku dňu podania žaloby neexistoval. Z podania žalovaného v 1.
rade zo dňa 15.6.2009 vyplýva, že podľa názoru žalovaného je návrh žalobkyne účelový, zavádzajúci,
nezakladá sa na pravde. Žalovaný v 1. rade ani jeho pracovníci nikdy nevyvíjali na žalobkyňu psychický

tlak za účelom získať byť do svojho vlastníctva. Žalobkyňa sama vyhľadala žalovaného v 1. rade.
Kúpna cena bola stanovená dohodou zmluvných strán. Samotné pohnútky žalobkyne pri uzatváraní
predmetnej zmluvy žalovaný neskúmal a žalobkyňa ho oslovila s návrhom na uzavretie zmluvy a tú
žalovaný akceptoval. Zmluva je štandardná so všetkými náležitosťami v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z.
a neobsahuje nijaké neštandardné dojednania. Taktiež súd vyhodnotil ako nedôveryhodné vyjadrenie

žalobkyne, že táto uzatvorila predmetnú zmluvu o prevode vlastníckych práv k bytu omylom vychádzajúc
zo skutočnosti, že ide o zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, pretože predložená zmluva o
prevode vlastníckych práv k bytu je jasná, určitá a zrozumiteľná, obsahuje označenie zmluvných strán,
kde ako predávajúci je v záhlaví uvedená žalobkyňa a je jasne vymedzený predmet prevodu vlastníctva.
Žalobkyňavkonanínepreukázalaexistenciufinančnejtiesnepriuzatváranízmluvyoprevodevlastníctva

k bytu so žalovaným v 1. rade a zo zmlúv o pôžičkách, ktoré uzavrela žalobkyňa so žalovaným v 2.
rade vyplýva, že tieto pôžičky poskytnuté žalovaným v 2. rade mala uhradiť v mesačných splátkach do
termínov 20.8.2010 a do 10.4.2012, pričom zmluvu o prevode vlastníctva k bytu žalobkyňa uzavrela pred
uplynutím termínu na plnenie pôžičiek dňa 13.11.2007. Žalobkyňa nevyužila zákonné právo v zmysle
ust. § 49 OZ odstúpiť od zmluvy o prevode vlastníctva k bytu uzavretej so žalovaným v 1. rade (MAXIMA

FINANCE s. r. o.) v prípade, že by túto uzatvorila v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok,
nepreukázala ani skutočnosť, že by zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu uzatvorila so žalovaným
v 1. rade v omyle, resp, že žalovaný v 1. rade tento omyl vyvolal alebo o omyle žalobkyne musel vedieť.
V rozsudku prvostupňového súdu súd uviedol, že žalobkyňa v konaní vypovedala, že bola vlastníčkou
D. Č.. XX R. Q. X C. J.. Bola v zlej finančnej situácii, preto si zobrala pôžičku od spoločnosti EX CREDIT.

Následne mala možnosť kúpiť si obchodík za odstupnú cenu 150.000 Sk, preto rozmýšľala, že si zoberie
pôžičku od spoločnosti MAXIMA FINANCE, ktorá by za ňu vyrovnala dlh voči spoločnosti EX CREDIT a
zvyšok by slúžil na zabezpečenie obchodu, teda mala by prácu a následne by vedela splácať pôžičku.
Spočiatku po predložení dokladov jej spoločnosť MAXIMA FINANCE odmietla poskytnúť pôžičku, ažnásledne obdeň sa jej ozvali zo spoločnosti, že by mohla dostať sumu 600.000 Sk so splácaním po
dobu 1 roka. Žalobkyňa sa teda spojila so zástupcom uvedenej spoločnosti s pánom K., ktorý išiel s
ňou za notárkou a dal jej podpísať veľa papierov, ktoré ona nečítala a podpísala. Následne na otázku

súdu žalobkyňa uviedla, že tieto čítala, avšak im nerozumela, nevedela, že predáva byt, myslela si, že
zakladá byt. Následne pán Mati išiel s ňou do spoločnosti EX CREDIT, kde pracovníčka prevzala od
neho sumu 547.000 Sk, pričom podľa vedomosti žalobkyne, táto dlžila nižšiu sumu. Bolo jej oznámené,
že musí uhradiť, keďže prešla k podvodníkom úroky za dobu 5 rokov. Následne po uhradení tejto sumy
priamo zástupcom spoločnosti MAXIMA FINANCE mala obdržať žalobkyňa sumu 53.000 Sk, z ktorej

1% bol poplatok za poskytnutie pôžičky a hneď musela uhradiť jednu splátku z pôžičky 15.000 Sk.
Následne ešte platila poistenie 600 Sk. Žalobkyňa sa až neskôr dozvedela, že predala byt, keď jej prišlo
oznámenie z katastra. Podľa jej názoru bola oklamaná. Myslela si, že zakladá byt, chce naspäť peniaze,
ktoré sú mimo pôžičky od EX CREDITU. Žalobkyni vydali zo spoločnosti EX CREDIT potvrdenie, že
zaplatila 313.000 Sk a pán Mati v skutočnosti zaplatil 547.000 Sk. Návrh na vklad zmluvy o prevode bytu
išiel odniesť pán Mati bez žalobkyne s uvedením, že ju nepotrebuje. Následne prišiel za žalobkyňou

pán K. I. nejakým pánom D. s tým, že chceli odkúpiť byt. Tento byt bol však predaný tretej osobe.
V rozsudku súd ďalej uvádza zistenie, že uznesením ORPZ Úradu justičnej a kriminálnej polície z
19.1.2009 ČVS:ORP-2616/4-OJP-KE-2008 bola vec z podozrenia prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1
a 2 trestného zákona, ku ktorému malo dôjsť tak, že neznámy páchateľ vystupujúci v mene spoločnosti
EX CREDIT, a. s. Košice a spoločnosti MAXIMA FINANCE, s. r. o. Košice, v sídle EX CREDIT, a. s.

Košice, podvodným konaním vylákal od oznamovateľky Q. I. z Košíc o poskytnutie pôžičky neoprávnené
vyplatenie úrokov vo výške 233.999 SK a bez jej vedomia vykonal vklad do Katastra nehnuteľností v
Košiciach v súvislosti s prevodom bytu č. 20 na Levočskej 1 v Košiciach v prospech spoločnosti MAXIMA
FINANCE, s. r. o. Košice, čím jej spôsobil škodu vo výške 9.103 Eur odmietnutá. Okresná prokuratúra
Košice II uznesením z 11.2.2009 zamietla sťažnosť oznamovateľky Q. I. proti uvedenému uzneseniu

vyšetrovateľa ORPZ v Košiciach ako nedôvodnú.
Konanie vedené Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 15C/13/2009 vo veci žalobkyne H. H. proti
žalovaným Q. O. Q. I. o vypratanie predmetného bytu doposiaľ nie je právoplatne skončené.
Podľa prehľadu Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítaná zo
súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2008 podľa

nariadenia vlády SR, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru, bola u spotrebiteľských úveroch zo zabezpečením alebo leasing viac ako
200.000 Sk so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 25%, u ostatných spotrebiteľských
úveroch vo výške viac ako 200.000 Sk a zmluvnej splatnosti od 1 do 5 rokov bola 26,52% a štvornásobok
váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej

miery na všetky typy spotrebiteľských úverov bol 112,52%.

Nakoľko mal súd za dostatočne zistené rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, súd
už ďalšie dokazovanie nevykonával a vo veci rozhodol.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40a OZ Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a , 140 , § 145 ods. 1

, § 479 , § 589
, § 701 ods. 1 a
§ 741b ods. 2 , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

dohoda účastníkov (§ 40 ). Ak je právny úkon v rozpore so
všeobecnezáväznýmprávnympredpisomocenách,jeneplatnýibavrozsahu,vktoromodporujetomuto
predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 49 OZ účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo
od zmluvy odstúpiť.
Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala

úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných

prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 553 ods. 1 OZ splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo
tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení
o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133 ).
Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať
a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 589 OZ cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je

zmluva neplatná podľa § 40a .
Podľa§685ods.1OZnájombytuvznikánájomnouzmluvou,ktorouprenajímateľprenechávanájomcovi
za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva
spravidlaobsahujeajopispríslušenstvaaopisstavubytu.Nájombytujechránený;aknedôjdekdohode,
možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 Obch. zák. strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod
vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ust. § 489 Obch. zák. zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo

po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti
nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Zmluva si vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje na
zmluvy o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu.

Podľa § 2 písm. a) cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
Podľa § 3 ods. 1 a 2 cit. zák. podmienky ponuky spotrebiteľského úveru veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od

formyposkytovanéhospotrebiteľskéhoúverumôžebyťveriteľomajpredávajúci.Spotrebiteľomjefyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 34 ods. 1 cit. zák. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili
sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva knehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje

i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.
Podľa § 34 ods. 2 cit. zák. ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej
dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to
platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu

záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;
ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 159a výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti

právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej
dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu
vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola
vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.
Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k D. Č.. XX R. Q. X C. J. zapísaného na

Q. Č.. XXXXX, J..Ú.. S.. Naliehavosť právneho záujmu na takomto určení je preukázaná tým, že danou
žaloboubudeodstránenýstavprávnejneistotyžalobkyneohľadnejejvlastníckehoprávakpredmetnému
bytu.
V konaní bolo preukázané, že v súčasnosti je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastníčka bytu
žalovaná v 1. rade. Návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam voči žalovaným v 2. a 3.

rade súd v prvom rade zamietol vzhľadom na nedostatok ich pasívnej legitimácie. Aktívne legitimovaným
na podanie návrhu na určenie vlastníckeho práva je len osoba, ktorá tvrdí, že je vlastníkom danej veci
a pasívne legitimovanou osobou je osoba, ktorá do jeho vlastníckych práv neoprávnene zasahuje, teda
ktorá je zapísaná ako vlastník v katastri nehnuteľností. Žalobca sa nemôže úspešne domáhať určenia
vlastníckeho práva voči inej osobe. Z tohto dôvodu súd žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade na určenie

vlastníckeho práva zamietol.
Žalobkyňa odvodzovala svoj nárok z neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva k bytu a leasingovej
zmluvy, ktoré uzavrela dňa 13.11.2007 so žalovaným v 2. rade ako simulovaného právneho úkonu a
následnej neplatnosti ďalšieho prevodu vlastníctva k predmetnému bytu zo žalovaného v 2. rade na
žalovanú v 1. rade podľa zásady nemo plus iuris. Pred rozhodnutím vo veci samej vo vzťahu k žalovanej

v 1. rade sa teda súd musel vysporiadať s predbežnou otázkou ohľadne platnosti zmluvy o prevode
vlastníctva k bytu a leasingovej zmluvy zo dňa 13.11.2007. Ak totiž nehnuteľnosť previedol na iného ten,
kto nebol jej vlastníkom, ide o absolútne neplatný právny úkon. Nikto totiž nemôže previesť na iného viac
práv, než sám má. Pokiaľ by aj žalovaná v 1. rade pri nadobudnutí nehnuteľnosti bola dobromyseľná
a nadobudla ju v dobrej viere, súd poukazuje na to, že Občiansky zákonník zakotvuje právnu ochranu

nadobudnutia vlastníckeho práva v súvislosti s dobromyseľnosťou len v ustanovení § 486 Občianskeho
zákonníka, a to od nepravého dediča. Toto ustanovenie sa pritom na danú vec nevzťahuje. Pokiaľ ide
argumentáciu žalovanej v 1. rade poukazovaním na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 165/2011,
v tej súvislosti zas súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31 Odo 1424/2006-136
z 9.12.2009, R 29/2007, sp.zn. 22 Cdo 961/2012 a Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3391/10, II.

ÚS 3676/11
Žalovaní namietali, že ide o res iudicata a že otázka platnosti Zmluvy o prevode vlastníckych práv k
bytu z 13.11.2007 už bola záväzne vyriešená v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II sp.zn.
31C/49/2009. Rozsudok je pre účastníkov konania záväzný. Súd však poznamenáva, že predmetom
uvedeného konania bolo určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckych práv k predmetnému bytu,

kým v tomto konaní je predmetom konania určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetného bytu,
čo je iný nárok. Navyše žalovaná v 1. rade nebola účastníkom konania vedeného pred Okresným
súdom Košice II pod sp.zn. 31C/49/2009, vstúpila doň len ako vedľajší účastník a žaloba bola
právoplatne zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a z
dôvodu nedostatku pasívnej legitimáciu žalovaného (v 2. rade) - EX CREDIT, a. s.. Napriek tomu sa

prvostupňový aj odvolací súd v odôvodnení vyjadrili aj k meritu veci. Tunajší súd nemal dôvod odkloniť
sa od ich zistení a právnych názorov.
Žalobkyňavkonanínepreukázala,žebyspoločnosťMAXIMAFINANCEs.r.o.,resp. jejpracovnícinejako
vyvíjali na žalobkyňu psychický tlak za účelom získať byť do svojho vlastníctva. Žalobkyňa ich samavyhľadala, kúpna cena 600.000 Sk bola stanovená dohodou zmluvných strán a v súlade s všeobecne
záväznýmiprávnymipredpismi.Kúpnacenasazhrubarovnalareálnejtrhovejcenezatakúnehnuteľnosť
v danom čase, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že predmetný byt žalovaný v 2. rade následne

odpredal žalovanej v 1. rade za sumu 25.280 Eur, čo je síce vyššia suma, za akú byt odkúpil, ale
iba o cca 5.300 Eur, pričom v okamihu kúpy v roku 2007 do okamihu predaja v roku 2009 došlo k
nárastu cien nehnuteľností. Výdavkovým dokladom spoločnosti MAXIMA FINANCE s.r.o. z 13.11.2007 s
podpisom žalobkyne mal súd za preukázané, že bola i riadne uhradená. Vzhľadom na uvedené, tvrdenie
žalobkyne, že obdržala iba 53.000 Sk, neobstojí. Navyše aj z príjmových dokladov EX CREDIT a.s.

z 13.11.2007 vyplýva, že sumu v celkovej výške 313.000 Sk obdržala od žalobkyne. Skutočnosť, že
žalobkyňa poobdržaní kúpnej ceny túto hneď použila na úhradu dlhov voči žalovanému v 3. rade a na
úhradu odplaty, 1. splátky a poistného podľa leasingovej zmluvy žalovanému v 2. rade nemá žiaden
vplyv na platnosť uvedených zmlúv.
Zmluva o prevode vlastníctva, ktorú žalobkyňa s MAXIMA FINANCE s.r.o. dňa 13.11.2007 uzavreli,
je štandardná so všetkými podstatnými náležitosťami v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. a neobsahuje

nijaké neštandardné dojednania. Taktiež leasingová zmluva, ktorú v ten istý deň uzavreli, obsahuje
všetky podstatné náležitosti, ide nepomenovanú zmluvu, ktorá obsahuje prvky zmluvy o kúpe prenajatej
veci, nájomnej a úverovej. Súd vyhodnotil ako nedôveryhodné vyjadrenie žalobkyne, že uzatvorila
predmetné zmluvy omylom vychádzajúc zo skutočnosti, že ide o zmluvu o zabezpečovacom prevode
práva, pretože predložené zmluvy sú jasné, určité a zrozumiteľné, obsahujú označenie zmluvných strán,

a je v nich jasne vymedzený predmet zmluvy - v zmluve o prevode vlastníctva prevod vlastníctva
k bytu č. 20 s prísl. na Levočskej 1 v Košiciach a v leasingovej zmluve jeho finančný prenájom s
právom odkúpiť predmet leasingu, pričom vstupná cena predmetu leasingu bola 600.000 Sk, teda
rovnaká ako cena, za ktorú MAXIMA FINANCE s.r.o. predmetný byt od žalobkyne odkúpila a žalobkyňa
mala po celú dojednanú dobu finančného prenájmu byt riadne v užívaní. Omyl v pohnútke nerobí

právny úkon neplatným. Navyše, ak by bol žalovaný v 2. rade býval chcel dňa 13.11.2007 uzavrieť
so žalobkyňou zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, nič mu v tom nebránilo najmä ak medzi
hodnotou nehnuteľnosti žalobkyne a pohľadávkou veriteľa nebol hrubý nepomer. Žalobkyňa v konaní
taktiež nepreukázala existenciu finančnej tiesne pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva k bytu
s MAXIMA FINANCE s.r.o., naopak, ako sama vypovedala v konaní pred Okresným súdom Košice

II sp.zn. 31C/49/2009 rozmýšľala, že si zoberie pôžičku od spoločnosti MAXIMA FINANCE, ktorá by
za ňu vyrovnala dlh voči spoločnosti EX CREDIT a zvyšok by slúžil na zabezpečenie obchodu, teda
mala by prácu a následne by vedela splácať pôžičku. Zo zmlúv o pôžičkách, ktoré uzavrela žalobkyňa
so žalovaným v 3. rade vyplýva, že tieto pôžičky mala žalobkyňa pôvodne uhradiť v mesačných
splátkach do termínov 20.8.2010 a do 10.4.2012, pričom zmluvu o prevode vlastníctva k bytu žalobkyňa

uzavrela pred uplynutím termínu na plnenie pôžičiek dňa 13.11.2007. Žalobkyňa ani po tom, keď jej
došlo oznámenie z katastra nevyužila zákonné právo v zmysle ust. § 49 OZ odstúpiť od zmluvy o
prevode vlastníctva k bytu uzavretej so žalovaným v 2.rade v prípade, že by túto bola uzatvorila v tiesni
a za nápadne nevýhodných podmienok. Súd poznamenáva, že v prípade odstúpenia od zmluvy ako
aj v prípade, že by bol súd dospel k záveru, že zmluva o prevode vlastníctva k predmetnému bytu z

13.11.2007 je neplatná, žalobkyňa by nebola zbavená povinnosti vrátiť vyplatenú kúpnu cenu (§ 457
OZ). Pokiaľ ide o námietky žalobkyne ohľadne výšky odplaty, či dojednaných úrokov a zmluvných pokút v
leasingovej zmluve (platí to aj pre zmluvy o pôžičke, ktoré uzavrela so žalovaným v 3. rade), ktorá podľa
názoru súdu je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ by aj bola zmluva ohľadne ich dojednaní
neplatná, bola by v súlade s ust. § 41 OZ neplatnou len v uvedenej časti, no primárny záväzok by ostal

platný. Žalobkyňa v konaní nepreukázala , že by bola uhradila v dojednanej dobe finančného leasingu
žalovanému v 2. rade aspoň istinu.
Pre úplnosť súd dodáva, že pre posúdenie vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnému bytu je právne
irelevantné, či zmluvy o pôžičke č. ZP/8800070048 z 10.4.2007 a č. ZP/8800070048 z 15.8.2007, ktoré
žalobkyňa uzavrela so žalovaným v 3. rade, sú neplatné, resp. ich časti. V prípade, že žalobkyňa bola

presvedčená o neoprávnenom vyplatení úrokov vo výške 233.999 SK žalovanému v 3. rade, nič jej
nebránilo uplatniť si voči nemu nárok na ich vydanie titulom bezdôvodného obohatenia.
Vzhľadom na uvedené dôvody súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno
a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť trovy.Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.,
keď žalobkyňa späťvzatím z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, t.j. aj v tomto rozsahu
nemala vo veci úspech, preto nemá právo na náhradu trov konania a zaviazal neúspešnú žalobkyňu
nahradiť žalovaným, ktorí si uplatnili náhradu trov konania, trovy konania. Žalovaný v 3. rade nežiadal
rozhodnúť o povinnosti nahradiť mu trovy konania, preto o jeho trovách súd nerozhodoval.

Trovy žalovanej v 1. rade pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom vyčíslené podľa § 1 ods.
3, § 11 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1, § 15, 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. za tri
úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe a účasť na pojednávaní v r. 2013) po 60,07
eur (ako vyčíslila PZ) + režijný paušál 3 x 7,81 eur, cestovné vo výške 23,40 eur za cestu z Prešova
do Košíc a späť o dĺžke 80 km pri použití vozidla HONDA CR-V s priemernou spotrebou 7,4 l/100 km a
cene nafty 1,48 eur/l a sume základnej náhrady za každý km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá

podľa opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183 eur (matematický prepočet 7,4/100x80x1,48
+ 80x0,183 eur) a náhradu za stratu času za cestu z Prešova do Košíc a späť dňa 4.6.2013 2 polhodiny
po 13,01 eur + 20% DPH z 253,06 eur, spolu v sume 303,67 eur. Súd pri určení základnej sadzby tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z jednej trinástiny výpočtového základu (§ 11 ods.
1 vyhl.). Za písomné vyjadrenia žalovanej v 1. rade k vyjadreniam žalobkyne a žalovaných v 2. a 3.

rade súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich nepovažuje za účelne vynaložené trovy konania.
Žalovaná v 1. rade v nich neuviedla žiadne nové skutočnosti významné pre posúdenie veci samej, súd
ju na písomné vyjadrenie k vyjadreniam účastníkov nevyzýval a nič jej nebránilo uvedené skutočnosti
uviesť až na pojednávaní.
Trovy žalovaného v 2. rade pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom podľa § 1 ods. 3, § 11

ods. 1 písm. c) a § 13 ods. 3, § 14 ods. 1, § 15, 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. za tri úkony
(prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe a účasť na pojednávaní v r. 2013) po 80,09 eur
(60,07 eur + 1/3 zo 60,07 eur ako vyčíslil PZ) + režijný paušál 3 x 7,81 eur + 20% DPH z 263,70 eur,
spolu v sume 316,44 eur. Účet právneho zástupcu žalovaného v 2. rade má číslo: 447477016/0900.
O povinnosti žalobkyne nahradiť žalovaným v 1. a 3. rade trovy konania na účet ich právneho zástupcu

súdrozhodolvsúladesust.§149ods.1O.s.p.,podľaktoréhoakadvokátzastupovalúčastníka,ktorému
bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť
ju advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a exekučnom poriadku.