Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 29, 2007

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/159/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3803893068
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2007:3803893068.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudcom Mgr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa P. Z. P. B., s.r.o.,

so sídlom v P. B., T. XXX,. IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpená Mgr. J. G., advokátom so sídlom v D. N.
V., C. I.. XX,. proti odporcom 1) A. B., nar. X.XX.XXXX,. bytom H., Š. XX,. 2) A. V., nar. XX.XX.XXXX,.
bytom P., J. M. XXX/XX, o zaplatenie 193.354,40 Sk s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 72.507,- Sk s 13%-ným úrokom z
omeškania od 6.6.2003 do zaplatenia, do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh proti odporkyni v 1. rade z a m i e t a.

Odporkyňa v 2. rade je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 24.169,- Sk 13%-ným úrokom z omeškania
od 5.5.2003 do zaplatenia, všetko v 400,- Sk mesačných splátkach, počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozhodnutia, mesačne vždy vopred, najneskôr do 20-teho dňa v mesiaci, na účet navrhovateľa, pod

následkom straty výhody splátok a zročnosti celého dlhu, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne
a včas.

V prevyšujúcej časti návrh proti odporkyni v 2. rade z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 75,- Sk, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Odporkyňa v 1. rade je p o v i n n á nahradiť štátu trovy konania vo výške 75,- Sk, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 26.6.2003 sa právny predchodca navrhovateľa domáhal proti
každej z odporkýň zaplatenia sumy 96.676,10 Sk, so zákonným ročným úrokom z omeškania, z dôvodu

ich zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách podľa § 176 Zákonníka práce. Návrh zdôvodnil
tým, že ako zamestnávateľ uzatvoril s odporkyňami pracovné zmluvy. Odporkyňa v 1. rade pracovala v
maloobchodnej prevádzke (M.) č. H. XXXXXX,. ako vedúca a odporkyňa v 2. rade v tej istej prevádzke,
ako zástupkyňa vedúcej. Obe podpísali dohodu o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty a v
zmysle príslušných vnútro organizačných noriem navrhovateľa mali povinnosť starať sa o zverené
hodnoty, najmä o zásoby, ceniny, peňažnú hotovosť, manipuláciu s tržbami, ich riadny a včasný
odvod a manipuláciu s peňažnými prostriedkami v trezore na M.. V rámci mimoriadnej odovzdávajúcejinventarizácie konanej dňa 11.8.2001 v maloobchodnej predajni č. H. XXXXXX. v P., kde odporkyne
pracovali, bola vykonaná aj inventarizácia finančnej hotovosti trezoru a odvodu tržieb za obdobie od
1.7.2001 do 11.8.2001. Inventarizáciou peňažnej hotovosti v trezore bol zistený rozdiel, manko vo výške

34.635,20 Sk. Kontrolou odvodu tržieb bol jednak zistený rozdiel - manko v dosiahnutej a odvedenej
finančnej hotovosti za obdobie 1.7.2001 až 31.7.2001, vo výške 2.571,- Sk a takisto bola preukázaná
skutočnosť, že z predajne vôbec nebola odvedená tržba za deň 31.7.2001, ktorá bola vykázaná vo
výške 168.548,20 Sk. Celkový rozdiel medzi účtovným a skutočným stavom finančných prostriedkov v
uvedenej predajni v mesiaci júl 2001 predstavuje sumu vo výške 205.754,40 Sk. Odporkyne v zmysle

ust. § 181 Zákonníka práce sú povinné nahradiť schodok v plnej sume. V čase vzniku schodku okrem
odporkyne v 2. rade funkciu zástupcu vedúcej v predmetnej prevádzke vykonávala aj M. M., ktorá
rovnakoakoodporkyneprebralahmotnúzodpovednosťzahotovosťvtrezoreazavčasnýariadnyodvod
tržieb. Suma podielov náhrady škody, ktorú sú povinné hmotne zodpovedné zamestnankyne uhradiť,
bola stanovená v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce v nadväznosti na fyzickú prítomnosť
v predajni v čase vzniku škody. Pretože p. M. dňa 31.7.2001 mala dovolenku, neodvedená tržba za deň

31.7.2001, tejto zosobnená nebola.

Na pojednávaní dňa 7.9.2006 právny zástupca navrhovateľa požiadal súd o pripustenie zmeny návrhu
o aleternatívny petit, ktorým žiadal, aby súd odporkyni v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 193.352,20 Sk s 13%-ným ročným úrokom z omeškania od 6.6.2003 do zaplatenia pre prípad, ak
by súd dospel k záveru, že za spôsobenú škodu je zodpovedná výlučne odporkyňa v 1. rade. Uznesením

č.k. 12C 159/2003-184 zo dňa 6.10.2006 súd zmenu návrhu pripustil.

Obe odporkyne žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Odporkyňa v 1. rade k veci uviedla, že v mesiaci august 2001 ju navštívili počas jej práceneschopnosti
(PN) pracovníci navrhovateľa. Oznámili jej, že chýba tržba a rôznymi spôsobmi, ako aj vyhrážaním ju
nútili podpísať dohodu o zrážkach. Keď to odmietla, celú záležitosť postúpili na justičnú políciu v P., ktorá

celú záležitosť prešetrila a zistila, že ich udanie sa nezakladá na pravde. Pravidelne zamestnancami
navrhovateľa sa robila kontrola tržby, odvodov a hotovosti peňazí v trezore. Posledná kontrola sa robila
30.6.2001, kedy neboli zistené žiadne nedostatky. Po jej nástupe na dovolenku, asi 12.7.2001 mali kľúče
od trezoru jej dve zástupkyne, odporkyňa v 2. rade a p. M.. Koncom júla 2001 elektronickou poštou
nahlásila riaditeľovi P. Z.-u hrubé porušenie pracovného poriadku p. M. M. a to z dôvodu, že si svojvoľne

doviedla do kancelárie cudziu osobu a nechala ju robiť tržby za celú predajňu, aj napriek jej príkazu, že
počas jej neprítomnosti im bude pomáhať robiť odvod tržieb slečna M. M., zamestnankyňa v predajni.
V čase jej PN, kedy ležala v nemocnici, bolo v priebehu len jedného týždňa pracovníkmi podniku pri
opätovných kontrolách odvodu tržieb, ako aj hotovosti peňazí v trezore, zistené stále rozdiely v hotovosti
peňažnej sumy, ku ktorej mali prístup a kľúče len odporkyňa v 2. rade a p. M..

Odporkyňa v 2. rade takisto žiadala, aby súd návrh proti nej zamietol. Uviedla, že od 1.7.2001 mala
vykonávaťfunkciuzástupkynevedúcejvMPnavrhovateľavP..Potvrdila,žejejpovinnosťouokreminého
bol aj odvod tržieb v jednotlivých dňoch. Ak na pracovisku bola odporkyňa v 1. rade, tržbu vykonávala
a podklady k tomu robila odporkyňa v 1. rade. Ak táto v práci prítomná nebola, tržby robila ona, ako
zástupkyňa odporkyne v 1. rade, v prítomnosti M. M., operátorky, ktorá túto prácu ovládala, a bez

ktorej by tieto operácie nebola schopná vykonať. P. M. zostavovala podklady pre odovzdanie tržby a
spoločne peniaze prepočítavali a odkladali na miesto na to určené, resp. odovzdávali zamestnancovi
bezpečnostnej služby, ktorý tržbu odnášal do peňažného ústavu. Takto odvádzala tržbu v období od
15.7. do 11.8.2001, sporadicky, v čase neprítomnosti odporkyne v 1. rade. Pred vykonávaním funkcie
zástupkyne vedúcej pracovala v prevádzke ako radová predavačka, pretože nie je vyučená v odbore.

Funkciuzástupkyneprevzalananaliehanieodporkynev1.rade,hocizjejvykonávaniamalaobavy,sčím
sa netajila. Odporkyňa v 1. rade ju však nakoniec, presvedčila. Mala sa starať len o to, aby na konci dňa
zobrala tržby z pokladní, tieto mala odovzdať do trezoru a kľúč od trezoru mala dať odporkyni v 1. rade
do vrecka plášťa, ktorý mala v kancelárií v neuzamknutej skrini. Odporkyňa v 1. rade si následne mala
nasledujúci deň peniaze prevziať a zabezpečiť odovzdanie tržby. Takto to v skutočnosti aj vykonávali.

Každý večer si pokladničky urobili dennú uzávierku a ona potom od každej prevzala tržbu. Peniaze
vložila do papierového sáčku, na ktorom si poznačila číslo pokladne a sumu, ktorú prevzala a následnevrecko s peniazmi vložila do trezoru. Pokiaľ ide o tržbu zo dňa 31.7.2001 jej odvedenie zabezpečovala
výlučne odporkyňa v 1. rade, pričom má vedomosť o tom, že inšpektorky nenašli doklad o odvedení
tržby za deň 31.7.2001, na základe čoho bola vykonaná inventúra a zistený schodok. Po dni 31.7.2001

odporkyňa v 1. rade do práce viac nenastúpila. Považovala za potrebné tiež uviesť, že odporkyňa v 1.
rade v období, kedy pracovne prichádzali spolu do styku sa vždy vyjadrovala v tom zmysle, že nemá
peniaze a tieto jej chýbajú. Pritom má vedomosť o tom, že odporkyňa v 1. rade si kúpila byt v H., tento
zrekonštruovala a zariadila. Bývalý druh odporkyne v 1. rade, J. K., sa mal pred inými osobami vyjadriť,
že odporkyňa v 1. rade mala peniaze titulom prevzatia odmeny vo výške 200.000,- Sk, o ktorom prevzatí

odmeny však vedomosť nemá.

Dokazovaním vykonanom na pojednávaní, vypočutím účastníkov, svedkov M. K., JUDr. J. H., M.
P., M. M., D. M., a H. T., a oboznámením sa s pracovnými zmluvami odporkýň zo dňa 1.1.2001
a 22.2.2001, dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti odporkýň a zodpovednosti za zverené
hodnoty, návrhmi na pracovné a mzdové zaradenie odporkyne v 1. a 2. rade, pracovnými náplňami
vedúcej a zástupkyne vedúcej maloobchodnej jednotky, zápisom o priebehu a výsledku inventarizácie

zo dňa 11.8.2001, záznamom z vykonanej inventarizácie finančnej hotovosti trezoru a odvodu tržieb,
prehľadom tržieb po dňoch za mesiac júl 2001, prehľadom o tržbách pokladníkov za deň 31.7.2001,
súborom mesačných pohybov z obdobia júl 2001 - prehľad zaúčtovaných odvodov tržieb, pokladničnými
zloženkami banky preukazujúcimi odvod tržieb v mesiaci júl 2001, vyčíslením schodku v odvode
finančnej hotovosti za mesiac júl 2001, pokladničným výkazom predajne za mesiac júl 2001, evidenciou

dochádzky v mesiacoch júl a august 2001, výzvami zo dňa 25.4.2003, resp. 28.5.2003 adresovanými
navrhovateľom odporkyniam na úhradu manka, smernicou navrhovateľa č. S 1/030/00/EÚ zo dňa
7.8.2000, zaraďovacím a mzdovým dekrétom odporkyne v 2. rade zo dňa 1.7.2001, zápisom o priebehu
a výsledku inventarizácie vykonanej v M. dňa 19.6.2001, obsahom spisu O. R. P., Ú. J. A. K. P., O. S. V.
P., Č.:O.-XXX/XXXX. a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

S právnym predchodcom navrhovateľa boli obe odporkyne v pracovnom pomere.

Odporkyňa v 1. rade uzatvorila pracovnú zmluvu s právnym predchodcom navrhovateľa dňa 1.1.2001.
Do funkcie obchodno-prevádzkový zamestnanec nastúpila pracovať do M. č. H. XXXXXX.. V deň
uzatvorenia pracovnej zmluvy zároveň uzatvorila aj dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti za
zverené hodnoty. Po vzájomnej dohode bola odporkyňa v 1. rade zaradená dňom 5.2.2001 do funkcie

vedúcej MP.

Pracovnú zmluvu s odporkyňou v 2. rade uzatvoril právny predchodca navrhovateľa dňa 22.2.2001. V
tento deň zároveň medzi účastníkmi bola uzatvorená aj dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti za
zverené hodnoty. V zmysle pracovnej zmluvy bola odporkyňa v 2. rade po vzájomnej dohode zaradená
dňom 1.7.2001 do funkcie zástupca vedúceho M. č. H. XXXXXX. v P..

Odporkyniam z ich pracovných náplní v zmysle ich uzatvorených dohôd o spoločnej hmotnej
zodpovednosti a v zmysle príslušných vnútroorganizačných noriem navrhovateľa vyplývala tiež
povinnosť starať sa o zverené hodnoty, najmä o zásoby, ceniny, peňažnú hotovosť, manipuláciu s
tržbami, ich riadny a včasný odvod a manipuláciu s peňažnými prostriedkami v trezore na M..

Vzhľadom na to, že odporkyňa v 1. rade mala záujem o rozviazanie pracovného pomeru s

navrhovateľom, v rámci mimoriadnej odovzdávajúcej inventarizácie konanej v M. navrhovateľa č. H.
XXXXXX. v P. dňa 11.8.2001, kde obe odporkyne pracovali, bola vykonaná okrem iného aj inventarizácia
finančnej hotovosti trezoru a odvodu tržieb za obdobie od 1.7.2001 do 11.8.2001. Inventarizáciou o
peňažnej hotovosti v trezore bol zistený rozdiel - manko vo výške 34.635,20 Sk. Kontrolou odvodu tržieb
boljednakzistenýrozdielmankomvdosiahnutejaodvedenejfinančnejhotovostizaobdobieod1.7.2001

do 31.7.2001 vo výške 2.571,- Sk a jednak bola preukázaná skutočnosť, že z predajne vôbec nebola
odvedenátržbazadeň31.7.2001vovýške168.548,20Sk.Celkovýrozdielmedziúčtovnýmaskutočným
stavom finančných prostriedkov v uvedenej predajni v mesiaci júl 2001 predstavoval sumu vo výške
205.754,40 Sk.V roku 2001 funkciu zástupkyne vedúcej v M. č. H. XXXXXX. v P. vykonávala aj M. M., ktorá takisto, ako
aj odporkyne, prebrala hmotnú zodpovednosť za hotovosť v trezore a za včasný a riadny odvod tržieb.

M. M. však od 30.7.2001 do 2.8.2001 mala dovolenku, a preto jej predchodca navrhovateľa, na rozdiel

od odporkýň, nezosobnil neodvedenú tržbu z predajne za deň 31.7.2001, ktorá bola vykázaná vo výške
168.548,20 Sk, ktorú sumu si navrhovateľ uplatnil len voči odporkyniam, voči každej v 1-ici.

M. M. svoj dlh voči navrhovateľovi vo výške 12.402,- Sk aj uznala čo do dôvodu aj výšky a tento
sa zaviazala uhrádzať v mesačných splátkach. Odporkyňa v 1. rade (listom zo dňa 28.5.2003) a
odporkyňa v 2. rade (listom zo dňa 25.4.2003) boli navrhovateľom vyzvané k úhrade svojich podielov na
spôsobenom schodku. Na listy navrhovateľa odporkyne nereagovali žiadnou, ani čiastočnou úhradou

dlhu.

Obe odporkyne v priebehu celého konania považovali návrh navrhovateľa za nedôvodný, a žiadali návrh
proti nim zamietnuť.

Aktívnejšie v konaní vystupovala odporkyňa v 2. rade, ktorá okrem iného uviedla, že si myslí, že jej
zastupovanie vedúcej bolo len formálne a neplatné. Nikto nechcel zástupkyňu v prevádzke robiť, nikto

z vedenia sa jej tiež nepýtal, či chce byť vo funkcii zástupkyne vedúcej. Po dlhom naliehaní nakoniec
súhlasila , že bude robiť zástupkyňu. Na druhý deň po tomto súhlase už od riaditeľa navrhovateľa dostala
aj dekrét. Odporkyňa v 1. rade i počas dovolenky chodila do práce, robila tržby aj objednávky. Potvrdila,
že niekedy sa tržba odvádzala aj dodatočne. Mala výhrady tiež k spôsobu vykonania inventúry dňa
11.8.2001. Uviedla, že počas kontroly v trezore bola vykázaná z miestnosti, zostal tam iba p. H. so

sekretárkou. Bolo jej oznámené, že chýbajú peniaze. Pritom žiaden písomný doklad nevidela. Počas
inventúry bol v miestnosti, kde sa nachádzal aj trezor, celý personál, ktorý sa zúčastnil inventúry. Na
základe svojej neprítomnosti s touto inventúry nesúhlasila, nepodpísala ju. Po skončení inventúry im
bolopovedené,niepísomnepreukázané,žechýbajúpeniaze.AjtotosadozvedelalenodpaniM.,druhej
zástupkyni. Hmotnú zodpovednosť podpísala iba ako radová predavačka pri nástupe do zamestnania

dňa 22.2.2001. Aj pred samotnou inventúrou prišiel do predajne zamestnanec navrhovateľa, p. H. aj
so sekretárkou a robili „stop trezoru“. Prikázali jej otvoriť trezor, tento otvorila, peniaze všetky z neho
vyložila. V trezore boli aj stravné lístky, boli tam aj sáčky s tržbou z predošlého dňa. P. H. sa jej pýtal
koľko peňazí tam je a o aké peniaze sa jedná. Nevedela sa mu k tomuto vyjadriť. Boli tam aj peniaze v
sáčkoch, nevie, kto ich tam dal, ako sa tam dostali. Keď spočítali tržbu v trezore, nesedelo to, chýbali tam

peniaze. Nevedela sa k tomu vyjadriť, pretože nevedela ani to, koľko peňazí sa v trezore má nachádzať,
pretože jej o tom nikto nikdy nič nepovedal. Nebola informovaná ani o tom, akým spôsobom má trezor
používať. Tvrdila tiež, že ako nastúpila do funkcie zástupkyne vedúcej, nebola v prevádzke robená
žiadna inventúra. Čo sa týka nedostatkov, ktoré v predajni boli, nikomu sa nikdy z vedenia nesťažovala,
nikoho o nedostatkoch neinformovala. Pracovnú náplň si prečítala po nástupe do predajne. Čo sa týka

samotných tržieb, preberania peňazí, postup pri preberaní peňazí bol taký, že keď prišla poobede do
práce p. M., ženám, ktoré mali končiť v práci zobrala tržbu z pokladne. Každá jedna pokladníčka si
uzavrela pokladňu, dala p. M., alebo jej pokladničný blok, na ktorom bolo napísané akú má tržbu, tiež sa
tam uvádzali stravné lístky. Zobrala si potom sáčok, kde si napísala číslo pokladne, koľko peňazí má z
pokladne ísť, koľko tam má byť stravných lístkov. Túto sumu z pokladne prevzala, peniaze si prepočítala.

Všetky peniaze zo všetkých pokladní dala do jedného sáčku. Následne šla do kancelárie a do trezoru
sáčok s peniazmi vložila. Trezor uzamkla, kľúčik si nechala u seba. Aj v priebehu dňa chodila do trezoru,
menila peniaze pokladničkám. Keď nebola v zamestnaní, kľúčik od trezoru vložila do plášťa, ktorý bol
v skrini v kancelárií, ktorá sa nezamykala, bola otvorená. Zamykala sa len predajňa. Na druhý deň
sa odovzdala tržba z predchádzajúceho dňa. Peniaze po prepočítaní sa vložili sa do čiernej kapsičky,

vypísali sa sprievodné lístky a kapsička sa dala znovu do trezoru. Priamo do prevádzky chodili si po
peniaze SBS-kári.

Odporkyňa v 1. rade potvrdila, že odporkyňa v 2. rade bola príkladom pre ostatných zamestnancov v
prevádzke, preto si ju ako vedúca vybrala za svoju zástupkyňu. Hmotnú zodpovednosť za predajňu
mali síce oni, ako zamestnanci v predmetnej prevádzke, ale o chode prevádzky, účtovnej evidenciirozhodovali a zásahy do počítača robili zamestnanci podniku. Mali väčšie práva robiť zásahy do
počítača, mohli upraviť napr. dodací list, opraviť tržbu. Napríklad celý týždeň bolo v počítači všetko v
poriadku, žiaden zásah tam robený nebol. Potom prišiel zamestnanec z podniku, ktorý mal na starosti

počítač a na druhý deň jej chýbali stravné lístky za 90.000,- Sk, pričom o tomto informované neboli. Keď
sa na podniku sťažovala, pýtala sa, kde stravné lístky zmizli, nedozvedela sa nič. O týždeň však bolo
všetko v poriadku a 27.000,- Sk mala navyše. Bola toho názoru, že iní zamestnanci navrhovateľa, ktorí
mali prístup k internej účtovnej evidencii podniku tam robili svojvoľné zásahy bez ich vedomia, títo by
tiež mali niesť zodpovednosť. Toto bol najhlavnejší dôvod, pre ktorý sa rozhodla aj z prevádzky odísť.

Osobne sa sťažovala aj riaditeľovi, takisto Ing. J., obchodnej námestníčke navrhovateľa, títo jej povedali,
žesituáciajezlá,žesabudúsnažiťvýjsťzamestnancomvústrety.Podnikuvšakstačilo,žekaždýmesiac
boli vyššie tržby, že prevádzky išla. Ako vedúca si vybrala nielen p. V., ale i pani M. ako zástupkyne.
Presvedčila ich z dôvodu, že mala záujem v tom čase z prevádzky odísť. Odporkyňa v 2. rade i p. M.
mali pracovať ako zástupkyne vedúcej len dočasne. Je pravda, že celú robotu si robila sama. Odporkyňa
v 2. rade pracovala ako radová zamestnankyňa, vykladala tovar, robila dozor na personál, takisto na

kupujúcich. Je pravda, že odporkyňa v 2. rade, rovnako i p. M. prešli len základom ohľadne zaučenia na
funkciu zástupkyne vedúcej. Bolo to z toho dôvodu, že sa jednalo len o krátkodobé, dočasné riešenie.
Odporkyňa v 2. rade i p. M. mali podpísanú dohodu o zmene pracovnej zmluvy. Ako zástupkyne vedúcej
mali byť len do konca roku 2001. Vyslovila názor, že obe mali zaučiť na funkciu zamestnanci podniku.
Tieto veci mal na starosti pravdepodobne manažér navrhovateľa, ktorý bol zodpovedný za predajňu. Jej

išlo o to, aby jej zástupkyne mohli urobiť večernú uzávierku, predajňu zamknúť, pretože bolo neúnosné,
aby zostala v predajni od 5.00 hod. rána do 21.00 hod. večer. Pre tržbu chodil pracovník SBS, niekedy
prišiel o 15.00, 16.00, niekedy o 17.00 hod. Keďže predajňa bývala otvorená do 20.00 hod. každý deň,
nemohla tržbu zo dňa 31.7.2001 odovzdať ešte v ten deň, keď nemohla vedieť, aká tržba v ten deň
bude. Z tohto dňa sa peniaze nachádzali v trezore, ktorý sa nachádzal v predajni, v jednej miestnosti,

v kancelárií. Kvôli tomu, že v ten istý deň nemohla odovzdať tržbu, ale až nasledujúci deň, chodili do
prevádzky rôzne kontroly z podniku. Vždy to bolo v posledný deň v mesiaci a vždy sa o tom spísal
záznam do internej inšpekčnej knihy. Stalo sa, že naozaj nestíhala, že sa odvádzala tržba aj spätne za
tri dni. Dňa 31.7.2001 sa robil aj súpis jednotlivých peňazí podľa hodnoty bankoviek. Tvrdila, že vtedy nič
nechýbalo, dokonca boli tam peniaze aj navyše. Keď sa vrátila z nemocnice, požiadala zástupkyňu p.

M., aby jej otvorila trezor kvôli kontrole, takisto tam mala svoje osobné veci. Mohla si ho otvoriť aj sama,
nechcela to však tak urobiť. Bolo to ešte pred inventúrou. Stalo sa, že v pokladni zvyklo prevyšovať
200,- Sk, resp. 300,- Sk za deň. Tieto zvyšné peniaze každá pokladníčka dala do sáčku, napísalo sa
napr., že nevie za čo sú tieto prebytky a keď sa robila námatková kontrola, zistilo sa, že niečo chýba,
z týchto peňazí sa to potom vyplatilo. Peniaze tieto boli tiež v trezore, ale schované v iných sáčkoch.

Keď jej p. M. vtedy otvorila trezor, malo byť v týchto sáčkoch minimálne 600 až 700,- Sk, nenašla však
tam ani jeden sáčok. Keď sa p. M. pýtala na to, kde sú peniaze, kde sa dali sáčky, povedala jej, že tieto
všetky boli zobraté vedúcim vnútropodnikovej kontroly, p. H.. Keď sa pýtala, akým právom šiel menovaný
do trezoru, bolo jej povedané, že on a p. manažérka, p. T., tam bežne chodia. Čo sa týka zmiznutia
peňazí vo výške 168.548,20 Sk, pravidelne v posledný deň v mesiaci chodili z podniku na kontrolu kvôli

správnosti manipulácie s finančnými prostriedkami. Takže aj 31.7.2001 boli s nimi v predajni pracovníci
navrhovateľa, o čom je uvedený záznam v internej inšpekčnej knihe, z ktorého vyplýva, že nenašli
žiadne finančné rozdiely. Všetko súhlasilo, uzávierka sa robila za prítomnosti zamestnancov podniku.
Celá uzávierka sa robila za prítomnosti konkrétnych ľudí. Nevedela takisto ani to, že pokiaľ bola v
auguste 2001 v nemocnici, robili sa vnútropodnikové kontroly, tzv. „stop kasy“, t.j., že hocikedy prišiel

zamestnanec z vedenia, ktorý skontroloval súčasnú finančnú hotovosť pokladne + pokladničný limit.
Tieto kontroly v tom čase mali byť 3 až 4-krát po sebe. Je o tom záznam v internej inšpekčnej knihe
a následne po každom dni boli zistené rozdiely do mínusu. Počas jej hospitalizácie v nemocnici prišla
za ňou p. T. ešte s jednou zamestnankyňou z podniku, o čom bol tiež spísaný zápis. Priniesli so sebou
nejaké papiere, kde ju písomne žiadali o to, aby si pripravila konkrétnu osobu, ktorá by zodpovedala

za priebeh inventúry. Odmietla to z dôvodu, že ani jedna zo zástupkýň nebola na to schopná, pretože
neovládali problematiku celej predajne, pretože pracovali v predajni krátko. Z uvedeného dôvodu takisto
nesúhlasila s vykonaním inventúry. Vtedy ju informovali, že inventúru treba robiť z dôvodu, že tam boli
každodenné kontroly. Vždy tam boli zistené chýbajúce peniaze v trezore. Vedenie si nevedelo vážiť jej
robotu, bola nadmerne pracovne vyťažená, pracovala od rána do večera. Mesačne mala odpracovaných

aj 360 hodín. Celá ťarcha predajne bola na nej, hoci z vedenia sľubovali, že jej pomôžu, uľahčia prácu,
uvedené nesplnili.K výpovedi svedka D. M., ktorý na pojednávaní pred súdom uviedol, že odporkyňu v 1. rade pozná,
že jeho manželka pracovala v tej istej prevádzke ako odporkyňa v 1. rade, že sa pred odporkyňou v
1. rade, svojej manželke, zmienil, že im úver na bicykel pre dcéru nedajú, že na druhý deň mu pani

B. dala návrh, ohľadne nejakých prerábok v byte, o prerábku bytu ho požiadal druh odporkyne v 1.
rade, že menovaný mu povedal, že dostali od P. Z.-u hotovostnú pôžičku vo výške 200.000,- Sk, že túto
mala dostať jeho družka, odporkyňa v 1. rade, že menovaný mu na ruku dal hneď 4.000,- Sk, sumu, za
ktorú mu byt prerobil, že v byte robil stierky, prerobil tam jednu klenbu, že vedel o tom, že odporkyňa
v 1. rade kupovala aj vybavenie do bytu, že mu bolo čudné, že odporkyňa v 1. rade dostala od P. Z.-u

pôžičku, pretože túto chcela aj jeho manželka a táto, ako zamestnankyňa navrhovateľa, žiadnu pôžičku
od navrhovateľa nedostala z dôvodu, že tento žiadne pôžičky svojím zamestnancom nemal poskytovať,
odporkyňa uviedla, že čo sa týka kúpy jej bytu, na toto bola vypočúvaná už aj na polícií (spis ČVS: O.-
XXX/XXXX),. kde sa jej pýtali, kde zobrala na byt peniaze. Musela doložiť doklady o tom, že mala k
dispozícií 250.000,- Sk za predaj bytu, ktorý mala v M., peniaze mala i z predaja svojho C. C. v M.,
kde podnikala, takže na zakúpenie bytu mala peniaze ešte skôr, ako si začala vybavovať kúpu bytu. Je

pravda, že si do bytu kúpila aj ďalšie konkrétne veci - práčku, chladničku a pod., tieto si kúpila na splátky
cez Q.. Nie je pravda, že by sa niekomu sťažovala, že nemá peniaze. Stále si na seba zarábala, má
dospelé deti, tieto zabezpečovať nemusela. Jej druh takisto pracuje. Je pravda, že zamestnankyniam
navrhovateľa požičiavala peniaze, tieto však boli vždy jej. Tiež je pravda, že p. M. požiadala, aby jej
manžel prišiel do jej bytu robiť rôzne úpravy. Za uvedené práce p. M. dala dopredu 6.000,- Sk. Rodinný

dom si spolu s druhom kúpila až v roku 2003, t.j. v čase, keď už nebola zamestnankyňou navrhovateľa,
resp. jeho právneho predchodcu. Žiadala, aby do spisu boli založené interné inšpekčné knihy a sama
doložila do spisu takisto prepisy e-mailov, ktoré boli doručované na adresu navrhovateľa, pre Ing. J.,
resp. Ing. Z., v ktorých vytýkala navrhovateľovi najmä problémy s pokladňami, resp. s počítačom (e-maily
z júna 2001) a takisto zmluvu o prenájme so spoločnosťou Q., a.s., so sídlom v K. (doklady na čl. 199).

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v priebehu konania tvrdil, že len odporkyne
ako vedúce hmotne zodpovedné zamestnankyne predmetnej prevádzky mali možnosť s finančnými
prostriedkami prevádzky manipulovať, mali možnosť a povinnosť sa o tieto riadne starať a zodpovedajú
tak za zistený schodok na týchto zverených hodnotách. Odporkyne nepreukázali žiadne skutočnosti,
ktoré by ich hmotnej zodpovednosti zbavili, taktiež sa nepodarilo zistiť, že by predmetné finančné

prostriedky spreneverila konkrétna iná osoba, pričom zodpovednosť odporkýň za vzniknutý schodok je
stanovená na základe § 176 ods. 1 Zákonníka práce. Rozsah náhrady vzniknutej škody bol odporkyniam
určený v zmysle § 182 a § 189 Zákonníka práce a to v nadväznosti na ich fyzickú prítomnosť v predajni
v čase vzniku škody a na ich možnosť manipulácie so zverenými hodnotami. Odporkyňa v 2. rade
bola riadne do funkcie zástupkyne vedúcej M. zaradená, pričom oznámenie o zaradení - zaraďovací

a mzdový dekrét osobne dňa 1.7.2001 prevzala (čl. 157), čo potvrdila svojím podpisom. Pokiaľ ide
o hodnoty odporkyňou v 2. rade prevzaté pri nástupe do funkcie, ich stav je preukázaný zápisom o
priebehu a výsledku inventarizácie z 30.6.2001, kde odporkyňa v 2. rade svojím podpisom osvedčila
stav zásob, ako aj stav peňažných prostriedkov v predajni (doklady z inventarizácie z 19.6.2001 doložil
navrhovateľ do spisu a nachádzajú sa na čl. 35 až 46 spisu). Pokiaľ ide o výšku schodku na peňažných

prostriedkoch v trezore, navrhovateľ uviedol, že táto je riadne preukázaná a vyčíslená v zápise o
priebehu a výsledku inventarizácie zo dňa 12.8.2001, ktorý zápis okrem členov inventarizačnej komisie
a ostatných hmotne zodpovedných zamestnancov podpísala aj odporkyňa v 2. rade (zápis o priebehu
a výsledku inventarizácie z 12.8.2001 - čl. 8 spisu).

Právny zástupca navrhovateľa tiež tvrdil, že obe odporkyne porušili smernicu systému ochrany

odovzdávania a preberania peňažnej hotovosti, interný predpis navrhovateľa (čl. 77). Odovzdávajúca
inventúra 11.8.2001 sa robila z dôvodu, že odporkyňa v 1. rade mala u navrhovateľa skončiť pracovný
pomer. Nevedel súdu uviesť žiadne informácie o tom, že by odporkyňa v 1. rade koncom júla 2000, ako
tvrdila,nahlásilavedeniunavrhovateľaporušeniepracovnéhoporiadkup.M..Ktvrdeniamodporkynev1.
rade, že dňa 31.7.2001 sa v prevádzke, kde odporkyne pracovali, robila nejaká kontrola uviedol, že toto

nemôže mať žiaden vplyv na navrhovateľom uplatnený nárok v konaní. Odvod tržieb zo dňa 31.7.2001
v tom čase, teda toho istého dňa, keď sa kontrola mala robiť, ešte realizovaný nebol. Tržba mohla byť
odvedenánáslednepouzavretíprevádzky,pouzamknutípokladní,odovzdanítržiebdonočnéhotrezoru,
resp. SBS-károvi. I ďalšie tvrdenia odporkyne v 1. rade považoval právny zástupca navrhovateľa za
účelové, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za zistený schodok na peňažných hodnotách. Z vykonaných

dôkazov je zrejmý presný stav finančnej hotovosti odvedených z jednotlivých pokladní na prevádzke,ktorú hotovosť od momentu prevzatia od jednotlivých pokladníčok mala k dispozícií vedúca, resp.
zástupkyňavedúcejpredajneazatútofinančnúhotovosťajuvedenéosobynesúzodpovednosťvzmysle
Zákonníka práce až do momentu odovzdania finančnej hotovosti do nočného trezoru, resp. poukázania

peňažnej čiastky bankovému ústavu.

Zo záznamu napísaného u navrhovateľa dňa 13.8.2001 mal súd zistené, že dňa 13.8.2001 odporkyňa
v 1. rade dostavila sa k navrhovateľovi a bola oboznámená s výsledkom inventarizácie stavu zásob,
odvodu tržieb a hotovosti trezoru konanej dňa 11.8.2001 na H. XXXXXX.. Odporkyňa v 1. rade vzala na
vedomie výsledok inventarizácie stavu zásob - manko vo výške 327.942,80 Sk, inventarizácia odvodu

tržieb a inventarizácie hotovosti trezoru. K inventarizácií odvodu tržieb - neodvedená tržba zo dňa
31.7.2001uviedla,žetržbuzodňa31.7.2001neodviedlazdôvodunedostatkuhotovostivtrezore.Manko
v trezore vo výške 34.635,10 Sk nevedela vysvetliť, pretože 9.7.2001 si robila inventúru v trezore a mala
tam prebytok 4.100,- Sk. Pred jej nástupom na dovolenku dňa 14.7.2001 neodovzdala hotovosť trezoru
odporkyni v 2. rade a p. M., ako zástupkyniam. Po príchode z dovolenky si inventúru trezoru nerobila.

Podľa smernice č. S 1/030/00/EÚ Systému ochrany odovzdávania a preberania peňažnej hotovosti,

interného predpisu navrhovateľa je vedúci predajne okrem iného povinný zabezpečiť denne odvod
tržieb prostredníctvom nočného trezoru, finančných inštitúcií, resp. externou strážnou službou. Odvod
tržby do nočného trezoru realizuje vedúci predajne spolu s dokladom „peňažná súpiska“, ktorú vyplní v
štyroch vyhotoveniach. Originál a dve kópie odovzdá s tržbou, jednu kópiu archivuje v predajni počas
prechodného obdobia, pokiaľ nie je vydaná potvrdená peňažná súpiska peňažných ústavom.

Svedkyňa M. K., ktorá sa dňa 11.8.2001 zúčastnila inventarizácie v MP, v ktorej odporkyne pracovali,
uviedla, že inventúra sa robila po pracovnej dobe. Prevádzka počas inventúry bola zatvorená.
Odporkyňa v 1. rade sa inventúry nezúčastnila. Ona sama mala na starosti spracovanie tovarových
zásob. Inventúry ohľadne finančnej hotovosti a odvodu tržieb sa nezúčastnila.

Svedok JUDr. J. H., potvrdil, že pri inventúre dňa 11.8.2001 vystupoval ako predseda inventarizačnej

komisie. Išlo o klasický spôsob inventarizácie peňažnej hotovosti. Jednalo sa o kontrolu odvodu tržieb
za posledné inventarizačné obdobie. V komisií boli vyčlenení konkrétni ľudia, ktorí vykonávali odvod
tržieb, kontrolovali, či bola každý deň odvedená tržba za prítomnosti bezpečnostnej služby, kontrolovali
sa potvrdenky ohľadne odvodu a takisto sa kontrolovala hotovosť, ktorá mala byť v trezore. Pri tejto
inventúre bola prítomná odporkyňa v 2. rade. Odporkyňa v 1. rade bola PN. Aby inventarizácie nebola

namietaná, zúčastnila sa jej i zástupkyňa mestského úradu, p. M., ako nestranná osoba. Nepamätá si,
že by niektorá z osôb, ktoré sa inventúry zúčastnili, niečo namietala. Pri inventúre mali byť prítomní
všetci hmotne zodpovední zamestnanci prevádzky. S odstupom času sa nepamätá na to, či tam boli
prítomní všetci. Nepamätá sa ani na to, že by niekto namietal spôsob vykonávania inventúry, ani
výsledky inventarizácie. Čo sa týka samotnej prílohy č. 1, ktorá je súčasťou zápisu o priebehu a

výsledku inventarizácie, táto sa podpisovala až nakoniec. Nepamätá si z akého dôvodu prílohu č. 1
nepodpísala p. M., takisto odporkyňa v 2. rade. Odporkyňa v 2. rade nemohla byť z miestnosti, kde sa
inventúra vykonávala, vykázaná, pretože okrem iného mala kľúče od trezoru a bola hmotne zodpovedná
pracovníčka. Nevedel uviesť, aká bola zaužívaná prax medzi vedúcou a zástupkyňou v konkrétnej MP
ohľadne odovzdávania trezoru, resp. peňažnej hotovosti. V každom prípade odporkyne mali postupovať

podľa vtedy platnej smernice, ktorá upravovala postup pri odovzdávaní a preberaní trezoru. Vždy okrem
hmotne zodpovednej osoby, t.j. vedúcej, alebo zástupkyne, musel byť prítomný aj jeden pracovník z
maloobchodnej siete. Členovia inventarizačnej komisie boli zložení pravdepodobne v sklade prevádzky.

Svedkyňa M. P., (rod. M.), ako svedkyňa na pojednávaní uviedla, že takisto bola zamestnaná v tej istej
M. ako odporkyne. Čo sa týka tržieb, tieto vo väčšine odporkyňa v 1. rade robila sama. V čase, keď odišla

na P., alebo mala dovolenku, tržby mala robiť odporkyňa v 2. rade, ale odporkyňa v 1. rade jej to zrejme
zabudla ukázať, tak ju odporkyňa v 2. rade sama požiadala, aby jej ukázala, ako sa tržby odvádzajú.
Odporkyni v 2. rade ukázala ako sa tržby robia dva, resp. trikrát. Tržbu spravila sama. Potom ich robili
spolu.Podvochtýždňochprišlavedúcadopráce.Jedenkrátsirobilatržbusama,ajjusamaodovzdávala
firme, ktorá peniaze z prevádzky brala. Problematický bol jeden deň, keď robila tržbu odporkyňa v 1.

rade, kedy bola v práci. Tržbu, ktorú odvádzala, z tejto nebol žiaden doklad, nič sa z banky nevrátilo.Pri inventúre sa zistilo, že doklad o odovzdaní tržby chýba. Okrem odporkyne v 1. rade, odporkyni v
2. rade a p. M., s tržbou do styku nemohol prísť nikto ďalší, len oni mali kľúče od trezoru. Pre tržbu
si chodila vždy bezpečnostná služba A.. Pre tržbu chodili okolo 17.00 hod., resp. 18.00 hod. Peniaze

preberali v kapsičke, ktorá bola uzamknutá. K nej bol priložený papierik, kde bol podpis osoby, ktorá
tržbu odovzdala. Na papieriku bola uvedená aj suma peňazí. Jednalo sa o potvrdenku. Bol tam odtlačok
navrhovateľa s tým, že pri prevzatí tejto kapsičky, bezpečnostná služba A. vystavila potvrdenie dvojmo.
Jedno zostalo u nich a na jednom bezpečnostná služba potvrdila prevzatie s tým, že tento lístok potom
zostal v predajni. Doklad sa založil do šanónov, spolu so zostavou. Takisto kľúče od trezoru mala len

vedúca a obe zástupkyne. Keď v predajni bola vedúca, kľúč mala len ona. Odporkyňa v 2. rade pri
inventúre bola. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť do akej miery odporkyňa v 1. rade zaškolila odporkyňu
v 2. rade na funkciu zástupkyne vedúcej. Pri tržbách jej však musela pomáhať. Pri iných činnostiach jej
nepomáhala. Zaškolenie ako zástupkyne vedúcej spočívalo v týchto úkonoch: nahadzovanie dokladov
do počítača, robenie kontrol všetkých papierov, ktoré sa týkali dodávok, odvádzania tržieb, preberania
tovaru, vyrovnávania určitých vecí s dealermi, veci ohľadne objednávok. Samotné zaškolenie si podľa

svedkyne vyžadovala minimálne týždeň. Čo sa týka práce s počítačom tam je to iné, vyžaduje si to dlhší
čas. V minulosti pracovala ako zástupkyňa vedúcej, avšak v inej prevádzke. S určitosťou tvrdila, že deň
pred inventúrou bola odporkyňa v 1. rade v práci.

Svedkyňa M. M., potvrdila, že bola zástupkyňou vedúcej spolu s odporkyňou v 2. rade v M. navrhovateľa
v P.. V dôsledku inventúry zo dňa 11.8.2001 jej zosobnili manko vo výške 12.402,- Sk. Má vedomosť

o tom, že za deň 31.7.2001 nebola z predajne vôbec odvedená tržba. V tom čase mala dovolenku. Je
pravda, že sa pôvodne dohodla s navrhovateľom na zaplatení sumy 12.402,- Sk. Doposiaľ však túto
sumu navrhovateľovi nezaplatila, a ani nezačala platiť. U navrhovateľa má i ďalšie manko, s ktorým
rovnako ako s týmto mankom nesúhlasí. Inventúra dňa 11.8.2001 sa robila v čase, keď odporkyňa v 1.
rademaladovolenku.Eštepredinventúrouodporkyňav1.radepísalanaňuúdajnenejakýlistnapodnik,

že predajňa nebola zaistená proti krádeži, že ju nezabezpečila proti vykradnutiu, čo sa nepotvrdilo.
Inventúra sa robila po 14.00 hod. Pri inventúre s ňou nebolo zaobchádzané dobre. V miestnosti, kde sa
kontrolovala hotovosť prítomná nebola. Nebola tam prítomná ani odporkyňa v 2. rade. Na inventúre o
polnoci skolabovala. Nikto sa o ňu nezaujímal, našiel ju až strážnik. Pred polnocou sa zistilo, že chýba
jedna celodenná tržba, vie, že sa volalo aj do banky. Inventúra sa robila do rána, z predajne odchádzala

až o 9.00 hod. ráno. Nič, rovnako ako odporkyňa v 2. rade, nepodpísala. Zamestnanec navrhovateľa, p.
H., prišiel za nimi s tým, že ak nepodpíšu nejaké hárky, nemôžu sa vzdať zastúpenia a že nastávajúca
vedúca si nebude môcť prevziať predajňu. Povedal im, že ide o súpis tovaru, ktorý bol v predajni,
preto ona i odporkyňa v 2. rade predložené listiny z inventúry podpísali. Po inventúre sa liečila na
psychiatrii. Zo strany navrhovateľa im bolo sľúbené, že ich zaučia. Zaučiť ich mala odporkyňa v 1. rade,

avšak tak neurobila. Nevedela robiť ani základné veci. To, kde sa nachádzajú kľúče od trezoru, okrem
odporkyne v 1. a 2. rade a jej, vedeli aj operátori. Operátori niekedy odporkyňu v 1. rade zastupovali
pri preberaní tovaru a takisto pracovali v predajni s počítačom. Samotný kľúč sa nachádzal v skrini
u vedúcej vo vrecku plášťa. Odporkyňa v 1. rade jej asi dvakrát požičala nejaké peniaze, nejednalo
sa o veľký obnos, tieto vždy odporkyni v 1. rade vrátila. Nepoprela, že odporkyňa v 1. rade nahlásila

riaditeľovi navrhovateľa údajné hrubé porušenie pracovného poriadku z jej strany z dôvodu, že si do
kancelárie priviedla cudziu osobu, ktorú mala nechať robiť tržbu za celú predajňu. Jednalo sa o jeden
deň. Bolo to v čase neprítomnosti odporkyne v 1. rade v predajni. Problém bol v tom, že odporkyňa v
1. rade ju, ani odporkyňu v 2. rade nezaškolila v tom, ako sa tržba robí. Je pravda, že pred samotnou
inventúrou, v priebehu jedného týždňa, zamestnancami navrhovateľa pri opätovných kontrolách odvodu

tržieb, ako aj hotovosti peňazí v trezore, boli zistené rozdiely v hotovosti peňažnej sumy. V trezore
vtedy chýbala suma 35. 000,- Sk. V tom čase odporkyňa v 1. rade kupovala byt, robila veľké nákupy.
V predajni bolo zaužívané, že ak ona a odporkyňa v 2. rade mali nejaké problémy, mali sa obrátiť na
p. M., zamestnankyňu navrhovateľa. Kancelária, v ktorej sa nachádzal kľúč od trezoru sa nezamykala.
Táto kancelária sa zamykala až potom, keď z práce odchádzali. V tejto kancelárií sa mohol nachádzať

ktorýkoľvek zo zamestnancov navrhovateľa už len z toho dôvodu, že v tejto miestnosti bola dochádzková
kniha. O kľúčoch od trezoru, okrem nej, odporkýň, vedeli aj dvaja operátori. Pri inventúre sa prišlo aj na
to, že boli poprehadzované dátumy pri odvode tržieb. Svedkyňa takisto uviedla, že jedného dňa prišla
za ňou odporkyňa v 1. rade a pýtala sa, či nevie o nejakom inzeráte, chcela kúpiť byt. Odporkyni dala
inzerát ohľadne dvojizbového bytu. Neskôr jej odporkyňa vravela, že dobre prišla k bytu, že predávajúci

si vyžiadal zálohu 35.000,- Sk, ktorú hneď zaplatila. Bolo jej to podozrivé, pretože sa odporkyňa v 1.
rade vyjadrovala v tom zmysle, že jej druh platí alimenty, takisto , že málo zarobí, že im to nevychádza.Napriek tomu si v tomto období kúpila byt. Manžel jej bol v byte robiť prerábky. Na ruku mu hneď dala
4.000,- Sk. Druh odporkyne v 1. rade sa mal jej manželovi chváliť, že odporkyňa v 1. rade dostala od
navrhovateľa pôžičku 200.000,- Sk. Ona tiež si hneď na to pýtala od navrhovateľa pôžičku. Bolo jej však

povedené, že žiadne pôžičky svojím zamestnancom neposkytuje.

Svedkyňa A. T., zamestnankyňa navrhovateľa, súdu uviedla, že v čase inventúry zo dňa 11.8.2001
pracovala u navrhovateľa na kontrolnom úseku, ako riaditeľka. S p. B. sa stretla vtedy, keď vypukol
problém ohľadne manka. V spolupráci s ostatnými kolegami ju navštívili doma v H.. Bolo to v roku 2001,
keď bola vedúcou v prevádzke navrhovateľa. Snažili sa od nej zistiť rozumné vysvetlenie k schodku,

ktorýbolpriinventúrezistený.OkremnejbolunejdomaajIng.Z.,riaditeľobchodnéhostrediskaaprávny
zástupca predchodcu navrhovateľa. Od p. B. sa nedozvedeli nič súvislé. Usúdili však z jej vystupovania,
že podiel viny na manku určite má, pretože ak by ho nemala, reagovala by asi tak, že by povedala,
„neobťažujte ma“. Odporkyňa sa však správala tak, že musela vedieť o manku, resp. musela si byť
vedomá aspoň čiastočnej zodpovednosti za vzniknutý schodok. Nereagovala emotívne, pripadala jej,
ako keby si bola vedomá toho, že v prevádzke nie je niečo v poriadku. Boli priamo v byte u odporkyne

v 1. rade. Jednalo sa o práve odkúpený byt. K samotnému odvádzaniu tržieb z jednotlivých M. uviedla,
že každý pokladník, ktorý skončil svoju pracovnú zmenu bol povinný si peňažnú hotovosť pripraviť k
odvodu a to tým spôsobom, že peňažnú hotovosť si spočíta, pričom ju odovzdá vedúcemu. Peňažná
hotovosť však zostáva v pokladni. Vedúci predajne, resp. zástupca sa pod svojím heslom prihlási do
pokladne, aby zistil skutočne registrovanú tržbu daného pokladníka za zmenu. Z uzávierky je vidieť

nielen peňažnú hotovosť, ale aj ostatné formy platby, napr. poukážky stravovacích spoločností. Vedúci
si znovu hotovosť prepočíta a takto prepočítanú, na základe podpisu príslušného pokladníka, odnesie
do úschovy, do trezoru. Okamihom prevzatia tržby z pokladne do trezoru sa vedúci stáva zodpovedným
za ochranu týchto peňažných prostriedkov. Kľúče od trezoru sú pridelené len vedúcemu a zástupcovi
vedúceho. Spôsob odvodu tržby bol daný aj smernicou, podľa ktorej tržba mala byť odvádzaná denne,

v dni voľna mohla byť uschovaná v trezore s tým, že trezor musí byť zamknutý a kľúče mali len vedúca a
zástupkyne. Boli stanovené rôzne spôsoby, akým sa samotná tržba z konkrétneho dňa mala odovzdať
banke, a najneskôr sa tak malo udiať v nasledujúci deň. Výnimky sú dni pracovného voľna, sobota,
nedeľa. V predmetnej prevádzke bol zabezpečený nočný trezor, takže piatková tržba sa mohla odviezť
v sobotu, pretože peniaze boli prijaté cez nočný trezor. Nočný trezor je peňažná schránka v príslušnom

peňažnom ústave. Jedna zo schránok bola pridelená aj tejto prevádzke, v ktorej bola robená inventúra.
Aby peniaze nemuseli zostať v trezore obchodu, peniaze sa dávali do buxy, táto sa uzamkla a s touto
sa mohlo ísť do peňažného ústavu. V podstate aj tržba zo dňa 31.7.2001 pokiaľ bol zriadený nočný
trezor sa mohla ešte v ten istý deň odviezť. V prevádzkach sa bežne používali na prevzatie tržieb z
konkrétneho dňa aj služby SBS. Záviselo to od konkrétnej prevádzky, od množstva peňazí, ktoré ako

tržba sa mali odviezť. Spôsob odovzdania tržby cez SBS-ku je pre zamestnancov výhodnejší, pretože
nemusia opúšťať priestory predajne s peniazmi. Čo sa týka samotného odovzdania peňazí SBS-károm,
títo peniaze neprepočítavajú, vôbec ich nevidia, sú zabezpečené, zoberú len buxu, v ktorej sú peniaze
a pokladničné zloženky. Potom ako peniaze banka prevezme, jeden doklad zašle odosielateľovi peňazí.
SBS-ka nechodila do prevádzok pre peniaze v tom istom čase.

Podľa§176ods.1,2,3Zákonníkapráceúčinnéhodo31.3.2002,akprevzalnazákladedohodyohmotnej
zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny, tovar, zásoby materiálu, alebo
iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so
zamestnancami súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,
ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná

hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom,
alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 181 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok (§ 176) alebo za stratu
zverených predmetov (§ 178), je povinný nahradiť schodok, alebo stratu v plnej výške.

Podľa § 182 ods. 1,2,3 Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým
zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov, pričom zárobokich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške. Podiel náhrady určený podľa
predchádzajúceho odseku nesmie u jednotlivých zamestnancov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu,
presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa

takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa
pomeru svojich dosiahnutých hrubých zárobkov. Ak sa zistí, že schodok, alebo jeho časť zavinil niektorý
zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho
zavinenia. Zvyšujúcu časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými
podľa predchádzajúcich odsekov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v rozhodujúcom období (od 1.7.2001 do 11.8.2001)
boli obe odporkyne zamestnankyne navrhovateľa (jeho právneho predchodcu) na základe pracovnej
zmluvy. Odporkyňa v 1. rade bola vedúca v M. č. H. XXXXXX. v P. a odporkyňa v 2. rade jej zástupkyňou.
Obe mali podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Uvedené skutočnosti boli nesporné, účastníkmi
namietané neboli.

Tiež v konaní, z vykonaných dôkazov, nesporne vyplynulo, že pri inventarizácii dňa 11.8.2001 bol pri

inventarizácii peňažnej hotovosti v trezore zistený rozdiel - manko vo výške 34.635,20 Sk, a kontrolou
odvodu tržieb jednak zistený rozdiel mankom v dosiahnutej a odvedenej finančnej hotovosti za obdobie
1.7.2001 až 31.7.2001 vo výške 2.571,- Sk a takisto zistené, že nebola odvedená tržba za deň 31.7.2001
vo výške 168.548,20 Sk.

Pri zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať,

ide o objektívnu zodpovednosť. Pri tejto zodpovednosti sa vychádza z prezumcie viny zamestnanca
za predpokladu, že je naplnená skutková podstata tohto druhu zodpovednosti. Jej uplatnenie má
prednosť pred uplatnením všeobecnej zodpovednosti zamestnanca. Pri zodpovednosti za hodnoty
zverené na vyúčtovanie, na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca nie je zamestnávateľ
povinný dokazovať jeho zavinenie. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzavretie dohody o

hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať
a nevyúčtovanie hodnôt zverených mu zamestnávateľom. Porušenie právnej povinnosti zamestnanca
spočíva v tom, že nesplnil vyúčtovaciu povinnosť. Škoda spočíva v nevyúčtovanom schodku na
zverených hodnotách. Schodkom je účtovný rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré
je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší

ako účtovný.

V konaní tiež bolo jednoznačne preukázané, že M. M., ktorá bola takisto zástupkyňou vedúcej v M. č. H.
XXXXXX. v P. mala v dňoch 30. 7. až 2.8.2001 dovolenku, a preto navrhovateľ dôvodne jej nezosobnil
škodu za neodvedenú tržbu za deň 31.7.2001, ktorú zosobnil len odporkyniam.

Takto obe odporkyne v 1-ici zodpovedajú za schodok, ktorý vznikol neodvedením tržby za deň 31.7.2001

(každá vo výške 84.274,10 Sk), v 1/3-ine za schodok zistený v trezore (aj spolu s p. M. každá vo výške
11.545,- Sk) a za rozdiel v dosiahnutej a odvedenej finančnej hotovosti za obdobie od 1.7.2001 do
31.7.2001 (s p. M. každá z odporkýň spolu vo výške 857,- Sk).

Obe odporkyne sa snažili v konaní preukázať, že schodok vznikol bez ich zavinenia.

Z vykonaného dokazovania mal súd však preukázané, že na vzniknutom schodku mali obe odporkyne

svoj podiel viny.

Zodpovednosť odporkýň za vzniknutý schodok je daný v zmysle ust. § 176 ods. 1 Zákonníka práce
účinného do 31.3.2005. Pretože v konaní bolo preukázané, že obe odporkyne boli v inventarizačnom
období zamestnané u navrhovateľa vo funkcie vedúcej, resp. jej zástupcu, pričom obe mali podpísané
aj dohody o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú navrhovateľovi za vzniknutý schodok.Pokiaľ ide o rozsah náhrady vzniknutej škody v zmysle ust. § 181 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý
zodpovedá za schodok je povinný nahradiť schodok v plnej výške, čo u každej z odporkýň predstavovalo
výšku 96.676,10 Sk (podiel náhrady podľa pomeru dosiahnutých hrubých zárobkov odporkýň).

Podľa názoru súdu, v zmysle ust. § 176 ods. 3 Zákonníka práce, však u odporkýň boli dôvody
pre čiastočné zbavenie sa zodpovednosti za vzniknutý schodok, pretože tento sčasti vznikol bez ich
zavinenia.

Odporkyňa v 2. rade ako zástupkyňa vedúcej v dostatočnej miere neovládala prácu zástupkyne vedúcej.
Do tejto funkcie bola vymenovaná napriek tomu, že túto funkciu opakovane odmietala, netrúfala si na
ňu. Súhlasila s ňou až po naliehaní odporkyňou v 1. rade. Do tejto funkcie bola ustanovená zástupcom

navrhovateľa bez toho, že by tento vôbec skúmal, či odporkyňa má predpoklady túto funkciu zastávať.
Hneď na to s funkciou odporkyňa v 2. rade súhlasila aj napriek tomu, že nebola na ňu dostatočne
zaškolená, čo mal súd jednoznačne preukázané jej výpoveďou, výpoveďou odporkyne v 1. rade, i
výpoveďami svedkýň - bývalých zamestnankýň navrhovateľa. Odporkyňa v 2. rade v podstate nevedela
s hotovosťou, ktorá sa v prevádzke nachádzala nakladať, čo jednoznačne možno demonštrovať tým,

že pri odvádzaní tržby z pokladne do peňažného ústavu jej musela pomáhať tretia osoba, že sama
nedokázala odviezť peniaze z pokladní do trezoru a že nemala ani prehľad o tom, aké peniaze sa práve
v trezore nachádzajú.

Podľa názoru súdu, navrhovateľ využil skutočnosť, že sa vôbec našiel niekto, kto sa dal prehovoriť na
funkciu zástupkyne vedúcej. Bez toho, aby odporkyňa v 2. rade mala kvalifikáciu na túto funkciu a bez

toho, aby bola navrhovateľom riadne na túto prácu zaškolená, navrhovateľ odporkyňu v 2. rade do
funkcie ustanovil.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odporkyňa v 2. rade ani zďaleka nemohla niesť v celom rozsahu na
ňu prislúchajúci podiel zodpovednosti za vzniknutú škodu navrhovateľovi (96.676,10 Sk), a preto súd
zaviazal odporkyňu v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 24.169,- Sk, suma, ktorá predstavuje 1-inu

pôvodne uplatnenej výšky náhrady škody navrhovateľom v konaní voči odporkyni. Podľa názoru súdu,
neboli dôvody k tomu, aby odporkyňa v 2. rade v celom rozsahu sa zbavila svojej zodpovednosti za
vzniknutý schodok navrhovateľovi, pretože hoci sa práci zástupkyne vedúcej bránila, pretože si bola
vedomá toho, že na túto funkciu nemá, nakoniec sa presvedčiť dala a sama dobrovoľne podpísala
menovací dekrét.

Podľa názoru súdu bolo dôvodné čiastočne krátiť zodpovednosť za vzniknutý schodok i u odporkyni v
1. rade. Jej tvrdenia o tom, že v práci nemali zamestnankyne prevádzky vytvorené vhodné pracovné
podmienky, boli preukázané i tvrdeniami odporkyne v 2. rade i ako i ďalšími v konaní vypočutými
svedkami(napr.M.,M.).Tvrdeniaodporkynev1.rade,ževprevádzkebolomálozamestnancov,žečasto
musela v práci zostať od rána až do večera, navrhovateľ nespochybnil, rovnako ani to, že zamestnanci

z vedenia navrhovateľa do prevádzky chodili na rôzne kontroly, robili sa i námatkové kontroly trezoru,
podľa odporkyne v 1. rade, i zásahy do počítača. V tejto súvislosti odporkyňa v 1. rade žiadala, aby
navrhovateľ predložil do spisu internú inšpekčnú knihu prevádzky za rok 2001.

Navrhovateľ do spisu doložil len časť tejto knihy (čl. 203-274), ktorá sa však sporného obdobia netýkala
s tým, že originál tejto knihy existuje, avšak navrhovateľ v priebehu konania nevedel uviesť, kde sa

tento nachádza. Z vyššie uvedených dôvodov, preto súd krátil zodpovednosť za vzniknutý schodok i u
odporkyni v 1. rade a to o 1-inu. Súd ju zaviazal teda zaplatiť navrhovateľovi sumu 72.507,- Sk.

Pretože navrhovateľ si voči obom odporkyniam nárokoval v konaní sumu 96.676,10 Sk, v prevyšujúcej
časti súd návrh voči obom odporkyniam zamietol.

Navrhovateľ v konaní preukázal, že obe odporkyne vyzýval na úhradu podielu na schodku listami.

U odporkyne v 1. rade listom zo dňa 28.5.2003 a u odporkyne v 2. rade listom zo dňa 25.4.2003.Odporkyne svoj dlh voči navrhovateľovi nezaplatili riadne a včas, dostali sa tým do omeškania, a preto
súd obe odporkyne zaviazal zaplatiť navrhovateľovi aj zákonný 13%-ný úrok z omeškania z priznanej
istiny počítaný od uplynutia troch dní od doručenia vyššie uvedených listov (výziev) odporkyniam.

Navrhovateľom uplatnené úroky z omeškania boli v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

Vzhľadom na pomery odporkyne v 2. rade, ktorá žije len z vdovského dôchodku vo výške 5.000,- Sk
mesačne, z ktorej sumy platí len za podnájom sumu 3.000,- Sk a platí si zdravotné poistenie vo výške
700,- Sk mesačne a spláca manko z inej inventúry vo výške 600,- Sk, umožnil súd odporkyni v 2.
rade sumu 24.169,- Sk aj s príslušenstvom navrhovateľovi zaplatiť v primeraných 400,- Sk mesačných

splátkach, s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p.

V konaní vznikli štátu trovy v celkovej výške 150,- Sk za svedočné vyplatené zo štátnych prostriedkov,
svedkom M. a 2-krát M. po 50,- Sk. S použitím ust. § 148 ods. 1 O.s.p., podľa pomeru úspechu
(neúspechu) účastníkov v spore, zaviazal súd navrhovateľa i odporkyňu v 1. rade nahradiť štátu tieto
trovy, každého vo výške 75,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, písomne,

trojmo. V odvolaní má sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa vidí nesprávnosť rozhodnutia, alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ

domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného

predpisu.