Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010222
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3115010222.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti odsúdenému W. P., nar. XX.XX.XXXX
v E., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. apríla 2015,
prejednal sťažnosť odsúdeného W. P. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 4Pp/13/2015 zo

dňa 19.03.2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného W. P. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

W. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Čadca zo dňa 04.10.2013, sp.zn. 3T/110/2013
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.zák. a iné, za čo mu
bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia. Na výkon trestu nastúpil dňa 01.05.2014 a predmetný trest
vykonal dňa 01.11.2014. Ďalej bol trestným rozkazom Okresného súdu Čadca zo dňa 12.12.2012,
sp.zn. 2T/107/2012 odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3
písm. b/ Tr.zák. na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon mu bol
nariadený uznesením Okresného súdu Čadca dňa 04.02.2014 pod č.k. 2T/107/2012-62 a na jeho výkon
bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Na výkon trestu nastúpil dňa

01.11.2014 a jeho predpokladaný koniec má mať dňa 01.05.2015. Následne má nastúpiť na výkon trestu
odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Čadca zo dňa 19.02.2014, sp.zn.
2T/13/2014 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák. v trvaní 8 mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Predpokladaný koniec výkonu
trestu má mať dňa 01.01.2016.

Dňa 11.02.2015 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného W. P. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, v ktorom uviedol, že dňa 01.03.2015 mu vzniká právny
nárok na podanie žiadosti a túto odôvodnil svojím nepriaznivým zdravotným stavom.

Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 4Pp/13/2015 zo dňa 19. marca 2015 bolo podľa § 415 ods.
1 Tr.por. v zmysle § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr.zák. rozhodnuté tak, že sa návrh odsúdeného W. P. o

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.

Uvedené uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko odsúdený po jeho vyhlásení voči nemu na
verejnom zasadnutí zahlásil sťažnosť. Odsúdený následne svoju sťažnosť i písomne zdôvodnil. V
dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že v merite svojej sťažnosti sa pridržiava svojho vyjadrenia k
hodnoteniu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom (ďalej len „hodnotenie ústavu“).

Ďalej uviedol, že konštatovanie súdu prvého stupňa sa nezakladá na pravde. Vo výkone trestu bol pred
25 rokmi a v roku 1990 bol amnestovaný. Register trestov mal až do spáchania jazdy pod vplyvomalkoholu vymazaný. Kombinácia liekov, ktoré užíva na srdce a alkoholu má v jeho prípade katastrofálne
následky. To je tiež de facto jeden z dôvodov nulového rizika jeho recidívy. Preto navrhol, aby nadriadený
súd zrušil napadnuté uznesenie a prikázal súdu prvého stupňa znovu vec prejednať a rozhodnúť.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so
spisom bola predložená dňa 21. apríla 2015, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. apríla 2015
podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj
konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že

sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v
súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr.por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť
vyjadriťsapredsúdomksvojmunávrhunapodmienečnéprepustenie,akoajkjehohodnoteniuzostrany
ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti o

podmienečné prepustenie a požiadal, aby bola jeho žiadosť prejednaná.

Na základe preskúmania správnosti napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru, že okresný
súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného W. P. o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu, podľa ktorých

u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje pri podmienečnom
prepustení kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to vykonanie časti trestu v predpísanej
dĺžke, preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone
trestu a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život,

pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V podrobnom
odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody). Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že
počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach

výkonu trestu, je možné konštatovať len jej čiastočné splnenie. U odsúdeného však nie je splnená tretia
zákonná (materiálna) podmienka, a to preukázanie polepšenia svojím správaním vo výkone trestu do
takej miery, že v kontexte celkového hodnotenia osoby odsúdeného sa môže od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život.

Z hodnotenia ústavu vyplýva, že sa u odsúdeného vyskytli opakovane nedostatky pri dodržiavaní
ústavného poriadku. Odsúdený prejavuje nevôľu pri výkone niektorých činností vyplývajúcich z
ústavného poriadku, nie je prístupný prijať oprávnenú kritiku, nie je ochotný robiť pozitívne kompromisy.
Disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol. Program zaobchádzania je zameraný na zmenu
doterajšieho spôsobu života a vytváranie zmyslu pre zodpovednosť. V edukačnej oblasti sa vzhľadom

na jeho postoj k výkonu trestu tento bod neplní. Voľno-časové aktivity plní čiastočne.

Krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa u odsúdeného správne vyvodil, že riziko sociálneho
zlyhania u odsúdeného bolo vyhodnotené ako stredné a resocializačná prognóza odsúdeného je menej
priaznivá z dôvodov opakovanej trestnej činnosti a experimentovania s návykovými látkami. Odsúdený

bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný, pričom vo výkone trestu odňatia slobody bol 3-krát. V zmysle §
34 ods. 1 Trestného zákona trest má mať aj výchovný účel. Ak teda je odsúdený opakovane vo výkone
trestu, z tejto nepochybnej skutočnosti je možné logicky vyvodiť, že predchádzajúci výkon trestu odňatia
slobody odsúdeného zrejme neviedol k náprave v tom smere, aby sa po jeho vykonaní opakovane
nedopúšťal trestnej činnosti. Preto podľa názoru krajského súdu, okresný súd pri posudzovaní žiadosti

odsúdeného o podmienečné prepustenie dospel k správnemu záveru, podľa ktorého vzhľadom na
správanie sa odsúdeného v minulosti aj napriek čiastočne kladnému hodnoteniu ústavu, nie je možné
dôvodne očakávať, že súčasný výkon trestu splnil svoj výchovný účel a že odsúdený v budúcnosti
povedie už len riadny život.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje krajský súd sťažnosť odsúdeného za
neopodstatnenú a nedôvodnú.Nadriadený súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že v napadnutom uznesení je nesprávne
uvedený dátum narodenia a miesto narodenia odsúdeného (v záhlaví a vo výroku uznesenia), čo
zakladá dôvod pre postup súdu prvého stupňa v zmysle § 174 Tr.por. s použitím § 180 Tr.por.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti
napadnutému uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.