Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214207203
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6214207203.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Advocate, s. r. o., advokátska kancelária,
so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 36 865 141, proti povinnej F. A., nar. XX. XX.
XXXX, bytom P.O. O. XXX/XX, XXX XX V. A., vedenej pod sp. 27143/14 súdnym exekútorom JUDr.
Rodolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie

768,75 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k.
8Er/781/2014-17, zo dňa 09. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie sp. zn. EX 27143/14 zo dňa 18.09.2014 zamietol, podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa
zákona č. 244/1992 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky. Rozhodcovský rozsudok nie je riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V exekučnej

veci by malo byť vymáhané plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o úvere uzatvorenej dňa
07.03.2006), právny vzťah účastníkov zmluvy podlieha režimu spotrebiteľského práva. Rozhodcovská
doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (VPPÚ),
ktorú oprávnený (dodávateľ) v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania
zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, preto ju nemožno považovať za individuálne dohodnutú.
Rozhodcovská doložka všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu

štátnym súdom, a napriek jej formulácii nebola skutočnou alternatívou výberu medzi rozhodcovským a
civilným súdom. Rozhodcovská doložka je od počiatku neprijateľná a neplatná podmienka zmluvy podľa
§ 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, ako aj výkladu
smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a prílohy tejto smernice ods. 1 písm. q)).

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby okresný (exekučný) súd udelil exekútorovi

poverenie na vykonanie exekúcie v rozsahu podanej žiadosti.Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., že súd neprávne právne posúdil vec. Exekučný
súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a §
45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZoRK. Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie

všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, pričom formálna vykonateľnosť je vyjadrená doložkou
vykonateľnosti. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi) a v tomto zmysle má
skúmať iba plnenie vyplývajúce z exekučného titulu (výrok rozhodcovského rozsudku). V exekučnom
konaní súd nemôže preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie

uplatnilo, ale má sa zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým. Postupom
súdu a jeho výkladom ust. § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním.

Exekučný súd neúplne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že medzi účastníkmi nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská doložka, čo je odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.. Oprávnený
s povinným uzatvára rozhodcovskú doložku (zmluvu) podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného

právneho úkonu, na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je dohodnutá v rámci VPPÚ, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné.

Povinná, ani súdny exekútor vyjadrenie k odvolaniu nepodali.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214

ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Odhliadnuc od dôvodov neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd, a s
ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd dodáva, že v ďalšom je vylúčená akákoľvek
polemika týkajúca sa textu rozhodcovskej doložky aj preto, že ust. § 4 ods. 2 ZoRK vyžaduje pod
sankciou neplatnosti právneho úkonu uzavretie rozhodcovskej doložky výlučne v písomnej forme. A táto
zákonná podmienka jednoznačne v danom prípade dodržaná nebola, pretože o rozhodcovskej doložke

zakotvenej iba v tzv. Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ((bod 17.) nemožno vysloviť iný
záver, než že nespĺňa náležitosti písomnej formy podľa § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK, zjavne účastníkmi nie
je podpísaná. Napriek tomu, že v Zmluve o úvere zo dňa 07.03.2006 v časti pred podpismi účastníkov
je uvedené: „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich

dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane
tejto zmluvy) ....“, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú len nepodpísaný a dátumom neoznačený
dokument, ani inak bližšie identifikovaný v zmluve, a hoci boli takéto Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru (písomný dokument) technicky spojené so zmluvou o úvere, nemožno z toho vyvodiť jednoznačný
záver, že danú rozhodcovskú zmluvu (doložku) účastníci uzavreli písomne resp. že ju dohodli a uzavreli

ako samostatnú zmluvu.

Ak odvolateľ v súvislosti s rozhodcovskou doložkou pripisuje dôležitosť a odkazuje na rozhodcovskú
doložku spísanú ako osobitný dokument - samostatnú listinu - oprávnený takúto listinu súdu ani v
odvolacom konaní nepredložil. (A zjavne takáto listina nebola predložená ani rozhodcovskému súdu,
keďže aj tento svoju právomoc vo veci konať vyvodil z bodu 17 VPPÚ, čo vyplýva z odôvodnenia

rozhodcovského rozsudku).Rovnako keď odvolateľ odkazuje na „článok 2 a článok 2 odsek 2 zmluvy“ a v odvolaní ich znenie
cituje, súdu dosiaľ listiny s takýmto obsahom predložené neboli a to ani v odvolacom konaní, nie sú
obsahom spisu. Preto nie je dôvodné, aby sa odvolací súd bližšie zaoberal tou oprávneným namietanou

skutočnosťou, že exekučný súd v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával, pretože pre výsledok
rozhodnutia okresného súdu to nebolo právne významné.

Pokiaľ odvolateľ dôvodí tým, že vzhľadom na text rozhodcovskej doložky povinnému nebola odňatá
možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok so zmluvou o úvere na všeobecný
súd, okresný súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne

alternatívnou, čo namieta oprávnený. Odvolací súd k dôvodom uvedeným okresným súdom v tejto
súvislosti dodáva. Oprávnený podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd zahájil
rozhodcovské konanie. Po tomto úkone už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie
konania pred všeobecným súdom. Ak aj rozhodcovská doložka poskytla spotrebiteľovi (povinnému)
možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť bola len iluzórna, pretože trvala len za
predpokladu, že spotrebiteľ by vystupoval v postavení žalobcu. Skutočnosť, že v rozhodcovskej

doložke je uvedená aj alternatíva, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka totiž rovnocennú možnosť výberu
medzi všeobecným a rozhodcovským súdom spotrebiteľovi poskytuje len za predpokladu, ak má
tento záujem viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a
niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Znenie rozhodcovskej doložky teda síce neodporuje

doslovnému zneniu ustanovenia smernice (aj neskôr prijatému ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka), avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, t. j.
zákon obchádza. Pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej
doložky osobitý, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch účastníkov. Rozhodcovské konanie je dohodnuté ako jediný spôsob riešenia

sporu, iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické
až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou
stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie
sporu rozhodcom. Aj z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských

zmlúv je to výlučne dodávateľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie. V prípade že si dodávateľ vynúti
od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do VPPÚ)
nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť kto s konečnou
platnosťou ich spor rozhodne.

Odvolacie námietky oprávneného týkajúce sa údajnej nemožnosti, či len obmedzenej možnosti

preskúmania exekučného titulu, ktorý v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok, vyvracia
samotná koncepcia a znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého má
exekučný súd právo preskúmavať súlad rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) so zákonom.
Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku). Každé
rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené

podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný
titul nielen pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods.
2 Exekučného konania), ale môže skúmať počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu
konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu). Postup exekučného súdu keď posudzoval,
či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, nebol posudzovaním vecnej

správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný ani tým,
ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky), resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK,
napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne

účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie
postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu
možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu
v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), vspotrebiteľských veciach tomu tak nie je. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo

platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Zistenieoneplatnostirozhodcovskejdoložkyjepostačujúcimdôvodomprezamietnutiežiadostisúdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže

právomocrozhodcovskéhosúdu,ktorývydalrozhodcovskýrozsudokjezaloženánaneplatnomprávnom
úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre
exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie
je spôsobilým exekučným titulom.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.