Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212011460
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212011460.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanej Ing. G. D. pre
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T/137/2012 zo dňa 25. 9. 2014 na verejnom zasadnutí konanom v
Košiciach dňa 30. marca 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovanej Ing. G. D..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 8T/137/2012 zo dňa 25. 9. 2014 uznal obžalovanú vinnou z
prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre skutok, ktorý mala spáchať tak, že

ako osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva Súkromnej základnej školy, Košice vykonala:

- dňa výber z bankového účtu Súkromnej základnej umeleckej školy, ul. Miškovecká 20 v Košiciach
v sume 2.500 €, dňa 01.06.2011 výber v sume 2.400 €, dňa 24.06.2011 výber v sume 1.500 € a
dňa 02.09.2011 výber v sume 300 €, ktorých použitie nezdokladovala a tieto prostriedky nevrátila do
pokladnice Súkromnej základnej umeleckej školy,
- v decembri minulého roku 2010 duplicitne vyplatila sumu 1.226,28 €, ktorá už bola predtým vyplatená

z bankového účtu školy,
- dňa 10.01.2011, 04.02.2011, 27.05.2011, 16.06.2011, 22.06.2011, 06.09.2011, 14.09.2011 vykonala
duplicitne platby hotovostným výberom z pokladne Súromnej základnej umeleckej školy spolu v sume
1.299,25 €, čím si takto prisvojila cudzie finančné prostriedky, ktoré jej boli zverené a spôsobila tak pre
Súkromnú základnú školu, ul. Miškovecká 20 v Košiciach škodu celkovo výške 8.958,41 €.

Súd jej za to uložil podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov a podľa
§ 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanej aj povinnosť nahradiť poškodenej Súkromnej základnej
umeleckej škole, ul. Miškovecká č. 20, Košice škodu vo výške 8 958,41 €.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná, ktoré podrobne písomne zdôvodnila.

V písomnom odôvodnení podaného odvolania obžalovaná namietala správnosť zistenia skutkového
stavu a mala za to, že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Poukázala na výpoveď svedkov, ako aj na znalecký posudok Ing. G. U. a na skutočnosť, že obžalovaná

nemala s poškodenou uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Obžalovaná považuje za podstatné
skutočnosti, ktoré podľa jej názoru neboli brané v dostatočnej miere v úvahu súdu a to, že vybratépeniaze dávala do zásuvky stola, do pokladničky alebo osobne do rúk pani J.. Od predmetnej zásuvky
mala kľúče p. J. a aj p. J.. Ďalej poukázala na skutočnosť, že zásuvka, v ktorej boli peniaze bola niekedy
aj otvorená a teda mal k nej prístup ktokoľvek, nakoľko v tej miestnosti sa stretávali všetci profesori.

Obžalovaná vyberala finančné prostriedky len a výhradne na pokyn pani J..

V ďalšom obžalovaná poukázala na trestný čin sprenevery podľa § 213 Tr. zák., ktorý je úmyselným
trestným činom, pričom skutok, za ktorý bola uznaná vinnou nevykazuje subjektívne stránky tohto
trestného činu.

Skutočnosť, že v účtovníctve súkromnej základnej umeleckej školy vznikol schodok nikdy nepopierala,
avšak počas prípravného konania, ani v konaní pred súdom jej nebolo nijakým spôsobom preukázané
úmyselné konanie, ako aj to, že by si prisvojila finančné prostriedky a použila ich vo svoj prospech.
Obžalovaná má zato, že na vyvodenie trestnej zodpovednosti za prečin sprenevery podľa § 213 Tr. zák.
nestačí len zistenie, že páchateľ mal zverené veci a počas vykonávania pracovnej činnosti vznikol na

zverených veciach schodok. Ustanovenie § 213 ods. 1 Tr. zák. vyžaduje, aby si páchateľ zverené veci
prisvojil, teda aby úmyselne odňal vec z dispozície vlastníka bez jeho súhlasu a s úmyslom nakladať
s nimi ako s vlastnými.

Podľa odvolateľky len spôsobenie schodku na zverených finančných prostriedkoch nie je, ani nemôže

byť samo osebe trestným činom sprenevery podľa § 213 Tr. zák.

Odvolateľka v ďalšom poukázala na zásadu ultima ratio a v súvislosti s tým na konanie poškodenej,
ktorá nevyužila ostatné právne prostriedky, ale priamo sa obrátila na orgány činné v trestnom konaní.

V konečnom dôsledku obžalovaná namietala, že rozsudkom jej bola uložená povinnosť nahradiť
poškodenej škodu vo výške 8 958,41 eur, ktorú súd odôvodnil tým, že táto suma bola preukázaná
výsledkom znaleckého dokazovania znalkyňou Ing. G. U.. Obžalovaná má zato, že ani vykonaným
znaleckým dokazovaním nedošlo k riadnemu a jasnému vyčísleniu schodku a už vôbec nie ku škode,
ktorá mala poškodenej trestným činom vzniknúť.

Obžalovaná z týchto podstatných dôvodov, na ktoré poukázal krajský súd, z podaného odvolania na č.l.
242 až 246 navrhla, aby krajský súd po prehodnotení vykonaného dokazovania za použitia zásady in
dubio pro reo napadnutý rozsudok zrušil a rozhodol vo veci sám a to tak, že podľa § 285 písm. a/ Tr.
por., prípadne podľa § 285 písm. c/ Tr. por. ju spod obžaloby oslobodil, lebo nebolo dokázané, že sa stal

skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná, prípadne nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

K odvolaniu obžalovanej sa vyjadrila poškodená prostredníctvom splnomocnenca. V písomnom
vyjadrení poškodená poukázala na skutočnosť, že medzi obžalovanou a poškodenou bol založený iný
ako pracovnoprávny vzťah a to vzťah na základe zmluvy podľa predpisov obchodného práva majúci

obdobu najmä v mandátnej zmluve, podľa ktorého obžalovaná odplatne poskytovala služby poškodenej
podľa svojho živnostenského oprávnenia. Poškodená ďalej rozobrala skutkový stav a v petite navrhla
zamietnuť odvolanie obžalovanej.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol odvolanie obžalovanej ako

nedôvodné zamietnuť a v celom rozsahu poukázal na závery napadnutého rozsudku s tým, že vo vzťahu
k právnej kvalifikácii, ako aj uloženému trestu sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom okresného
súdu.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovanej
nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami

Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou

obžalovanej.

Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle
dokazovanie a vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné k svojmu rozhodnutiu.

Na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovanú Z.. G. D., svedkyňu D. J., T. R., J.. Z. J., Ing. M. S. a
vypočul aj znalkyňu Ing. G. U..

Krajský súd v prvom rade po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd výpovede týchto svedkov,
ako aj výsluch znalkyne vykonal zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu v súvislosti s náležitým
a riadnym zistením skutkového stavu a vykonané dôkazy aj podľa názoru krajského súdu okresný súd

vyhodnotil jednotlivo, aj v ich súhrne. Aj krajský súd v súlade so zisteným skutkovým stavom zo strany
okresného súdu dospel k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchala obžalovaná.

Krajský súd tu priamo poukazuje na usvedčujúcu výpoveď vypočutej svedkyne D. J., ktorá tak v
prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní potvrdila, že obžalovaná viedla účtovníctvo a v rámci

toho mala podpisové právo v banke na výber peňazí z účtu. V stručnosti ďalej poukazuje na skutočnosť,
ktorú potvrdila vypočutá svedkyňa, t. j. že obžalovaná túto činnosť nerobila riadne, keďže začali chodiť
výzvy z elektrární, vodární, sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Obžalovaná jej ani na výzvu
kompletné účtovníctvo neodovzdala, pričom ho odovzdala na polícii vtedy, keď sa vec začala riešiť. Na
hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa potvrdila, že nedala pokyn na vyberanie jednotlivých súm ako

sú uvedené v skutku a ani nevedela, že obžalovaná takéto sumy vyberá. Obžalovaná jej vybraté sumy
nezdokladovala a finančné prostriedky jej neodovzdala dňom, kedy boli vyberané a ani následne jej
žiadne finančné prostriedky neodovzdala.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, ktorý krajský súd v podstatných čŕtach zhrnul, pričom v

podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, aj podľa názoru krajského súdu
bolo preukázané, že obžalovaná bez pokynu, t. j. súhlasu oprávnenej osoby svojvoľne vyberala sumy,
ktoré si prisvojila.

Okresný súd konanie obžalovanej tak aj podľa názoru krajského súdu správne kvalifikoval ako prečin

sprenevery podľa § 213 ods. l, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a v napadnutom rozsudku síce stručne, ale
podľa názoru krajského súdu výstižne odôvodnil ako subjektívnu stránku konania obžalovanej, tak aj
objektívnu stránku uznaného prečinu.

Z týchto dôvodov, keďže krajský súd si osvojil skutkové, ako aj právne závery okresného súdu, krajský

súd neakceptoval obhajobné námietky, ktoré podrobnejšie vyššie rozviedol, pretože aj krajský súd
dospel k záveru, že spáchaný skutok vykazuje všetky znaky úmyselného prečinu sprenevery podľa §
213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Krajský súd taktiež neakceptoval obhajobnú námietku vo vzťahu k výroku o náhrade spôsobenej škody,

pretože aj podľa názoru krajského súdu okresný súd pri ustálení výšky spôsobenej škody vychádzal
z vykonaného dokazovania a najmä zo znaleckého posudku Ing. U.. Aj krajský súd považuje výsluch
znalkyne, ako aj podaný znalecký posudok Ing. U. za zákonný a ani v tomto smere nezistil pochybenie,
ktoré by odôvodňovalo námietku obžalovanej, že škoda nebola riadnym spôsobom zistená a ustálená.

Z týchto dôvodov preto aj výrok okresného súdu, ktorým podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanej
povinnosť nahradiť poškodenej súkromnej základnej umeleckej škole škodu vo výške 8 958,41 eur je
v súlade so zákonom, pretože bez pochýb bolo preukázané, že obžalovaná trestným činom, za ktorý
bola uznaná vinná, takúto škodu spôsobila.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.