Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/494/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113200596
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113200596.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľov: 1/ W.. W. S., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J. J., Tr. D. X, 2/ E. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. J., Tr. D. X, navrhovatelia 1/,2/ v konaní
právne zastúpení JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou, Banská Bystrica, Nám. Štefana Moysesa 4
proti odporcovi Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Modrý dom, so sídlom Banská
Bystrica, Tr. SNP 9, IČO: 37 958 411, v konaní právne zastúpený JUDr. Michalom Trúsikom, advokátom,

Banská Bystrica, Dolná 6A, o zaplatenie 422,82 € s prísl., o odvolaní odporcu podaného dňa 14. 02.
2014 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C 68/2013-80 zo dňa 23. 01. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti m e n í tak, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznáva.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie o zaplatenie sumy 422,80 € zastavil. O trovách konania
rozhodol tak, že uložil odporcovi nahradiť trovy konania navrhovateľom v 1/ a 2/ rade pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku 13,40 € a trov právneho zastúpenia vo výške 79,62 € na účet
právnej zástupkyne navrhovateľov v 1/ a 2/ rade JUDr. Karin Uhrínovej, advokátky v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že podaním zo dňa
30. 12. 2013 navrhovatelia zobrali návrh v celom rozsahu späť a žiadali, aby súd konanie zastavil z

dôvodu dobrovoľnej úhrady žalovanej pohľadávky odporcom v prospech navrhovateľov v 1/ a 2/ rade.
Prvostupňový súd v súlade s § 96 ods. 1 OSP konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa §
146 ods. 2 OSP, mal za to, že návrh bol podaný dôvodne, nakoľko návrh na súd bol podaný dňa 10. 01.
2013 a odporca žalovanú sumu uhradil navrhovateľovi v 1/ rade dňa 05. 11. 2013 a navrhovateľovi v 2/
rade 23. 12. 2013 a zaviazal odporcu k náhrade trov konania v celkovej výške 93,02 €. Trovy konania
pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za konanie, ktorý nebol navrhovateľom v 1/ a 2/ rade

vrátený v sume 13,04 € a trov právneho zastúpenia v sume 79,62 €. Trovy právneho zastúpenia právna
zástupkyňa navrhovateľov v 1/ a 2/ rade vyčíslila v sume 128,17 € a to za tri úkony právnej služby po
29,88 € (prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, späťvzatie návrhu) za jeden úkon po 7,47 € (1 štvrtina -
neotvorené pojednávanie), jedenkrát réžijný paušál po 7,63 €, 3 x réžijný paušál po 7,81 €. Okresný súd
v zmysle § 13 ods. 2 zák. 655/2004 Z.z., základnú sadzbu tarifnej odmeny znížil o 50%, nakoľko išlo
o spoločné úkony, pri zastupovaní dvoch, alebo viacerých osôb. Okresný súd tiež vrátil navrhovateľovi

súdny poplatok krátený o 1% v súlade s § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. podľa ktorého sa vracia krátený
o 1%, najmenej však 6,70 €.

Proti uvedenému rozhodnutiu v časti výroku o náhrade trov konania podal odporca odvolanie v lehote
v súlade s § 204 ods. 1 OSP. Navrhol, aby napadnutý výrok uznesenia odvolací súd zmenil tak, že
v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ resp. § 150 OSP vysloví, že žiaden z účastníkov nemá nárok nanáhradu trov konania; prípadne zaviaže navrhovateľov spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 143,52 € (za 2 úkony právnej služby po 29,88 €
- prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podanie s vyjadrením k žalobe, jeden

úkon právnej služby po 7,47 € - účasť na pojednávaní, jeden úkon právnej služby po 14,94 € - odvolanie
proti výroku o trovách a paušálny poplatok 3 x 7,81 € a 1 x 8,04 €. Odporca uviedol, že napadnutý výrok
považuje v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ OSP za nesprávny a v rozpore so zákonom, nakoľko vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že navrhovatelia sa domáhali úhrady sumy každý vo

výškepo211,41€,ktorámalapredstavovaťnároknazaplatenieúrokuzúveruamaržezaobdobieod10.
01. 2010 do 10. 01. 2013. Odporca chcel riešiť predmetný nárok navrhovateľov. Na základe uznesenia
zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 23. 05. 2013 boli navrhovateľovi 1/ dňa
05. 11. 2013 vyplatené finančné prostriedky vo výške 325, 01 € a odporcovi 2/ dňa 23. 12. 2013 vo výške
325,48 €. Tieto finančné prostriedky predstavovali kompenzáciu za úhradu úroku z úveru za okná, ktorou
sa navrhovatelia podieľali na jeho platení, napriek tomu, že ich okná neboli menené v rámci hromadnej

výmeny. Uvedená výška bola vypočítaná, na základe reálne platených úrokov z úver, v rokoch 2007 -
2012 t.j. za 6 rokov. Na obdobie, za ktoré si uplatnili kompenzáciu navrhovatelia návrhom pripadá z tejto
čiastky na navrhovateľa v 1/ rade suma 81,65 a na odporcu 2/ suma 81,77 €. Tieto sumy sú teda výrazne
nižšie, než sumy nedôvodne požadované navrhovateľmi návrhom. Teda nedošlo k uhradeniu sumy
uplatnenej návrhom a teda, nebola potvrdená dôvodnosť podaného návrhu zo strany navrhovateľov.

Navrhovatelia sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania
priznaných navrhovateľovi 1/ a 2/ v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 OSP a podľa § 220 OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, nakoľko neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Predmetom odvolacieho konania bol len výrok rozhodnutia, ktorým súd uložil odporcovi nahradiť trovy
konania navrhovateľom v 1/ a 2/ rade.

V prejednávanej veci je nesporné, že na základe späťvzatia návrhu navrhovateľmi došlo k zastaveniu
konania.Kzastaveniukonaniadošlopotom,čonavrhovateliazobralinávrhvcelomrozsahuspäť,pričom
uviedli v podaní, ktorým zobrali návrh späť, že „dňa 14. 11.2013 sa uskutočnilo stretnutie sporových

strán,naktorombolinavrhovateľomv1/a2/radepredloženéžiadanéúčtovnédoklady.Napriektomu,že
navrhovatelia sa nestotožnili v celom rozsahu s postupom odporcu pri výpočte ich pohľadávky, rozhodli
sa spor ukončiť. K zaplateniu pohľadávky došlo až po podaní žalobného návrhu zo dňa 10. 01. 2013,
preto žiadali, aby bol odporca zaviazaný na zaplatenie vzniknutých trov konania“.

Vo veci bolo predmetom konania zaplatenie sumy navrhovateľom 1/ a 2/ po 211,41 €, ako nárok

titulom zaplatenia úroku z úveru a marže za obdobie od 10. 01. 2010 do 10. 01. 2013. Navrhovatelia
uviedli, že berú návrh späť, nakoľko navrhovateľovi 1/ bola dňa 05. 11. 2013 uhradená suma 325,01
€ a navrhovateľovi 2/ dňa 23. 12. 2013 suma 325,01 €. Navrhovatelia uviedli, že napriek tomu, že sa
nestotožnili v celom rozsahu s postupom odporcu pri výpočte ich pohľadávky, rozhodli sa spor ukončiť.
Odporcauviedol,žepokiaľišloopohľadávkuuplatnenúnávrhomnavrhovateľmi,tútoplnilnavrhovateľovi

v 1/ rade len v rozsahu 81,65 a navrhovateľovi v 2/ rade v rozsahu 81,77 € oproti uplatnenej pohľadávke
vo výške 211,41 €, zároveň predložil prepočet.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak však pre správanie odporcu vzal navrhovateľ späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosťnahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky
uvedené v ust. § 146 ods. 2 OSP. Ustanovenie druhého odseku § 146 OSP je v pomere k prvému
odseku špeciálnou úpravou, preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje v prvom rade musí skúmať

existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak
zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí
uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak boli trovy konania účelne
vynaložené a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie

muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska.Pretoakvtomtoprípadevzalinavrhovatelianávrhspäťvočiodporcovivcelomrozsahu,pričom
z obsahu späťvzatia možno vyvodiť, že nedošlo k uspokojeniu uplatnenej pohľadávky navrhovateľom
odporcom v celom rozsahu, a aj napriek tomu sa rozhodli spor ukončiť. Preto nemožno vyvodiť, že
odporca zavinil, že sa konanie muselo zastaviť resp., že by pre jeho správanie vzali navrhovatelia návrh,
ktorý bol podaný dôvodne späť. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa

hmotného práva, lebo by dochádzalo k posudzovaniu dôvodnosti nároku vo veci samej, tak že by po
zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto ak zoberie navrhovateľ
návrh späť z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je preto
povinný nahradiť náklady konania odporcovi. O zavinenie na zastavení konania pôjde tiež, ak konanie
bolo zastavené preto, že sa účastníci dohodli o veci mimosúdne, pričom povinnosť odporcovi nahradiť

trovy konania vzniká len v prípade, ak pre chovanie odporcu bol zobratý návrh späť, ktorý bol podaný
dôvodne. Teda v tomto prípade nebol návrh zobratý späť pre chovanie odporcu v zmysle § 146 ods. 2
druhá veta OSP, a teda zastavenie konania procesne zavinili navrhovatelia ( netrvali na rozhodnutí o
celom uplatnenom nároku ).

Odporca navrhol, aby bolo rozhodnuté tak, že žiadnemu z účastníkov vzhľadom na výsledok sporu

nebude priznaná náhrada trov konania v súlade s § 146 ods. 1 písm. c/ resp. podľa § 150 OSP. Odporca
bližšie dôvody aplikácie ust. § 150 OSP neuviedol.

Aplikácia ust. § 150 ods. 1 OSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom, alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad.

Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov
konania. Pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov
k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto

rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým
mravom.

V danej veci, v konaní nebolo preukázané, že by na základe chovania odporcu bol zobratý návrh
späť, ktorý bol podaný dôvodne, nevznikla teda odporcovi povinnosť hradiť náklady konania. Súd
posudzovalzavineniezprocesnéhohľadiska,vdanomprípadekzastaveniukonaniadošlonapriektomu,

že navrhovateľom nebol uhradený nárok v plnej výške, ale za dané žalované obdobie len vo výške 81,65
€ a 81,77 €, napriek tomu navrhovatelia netrvali na ďalšom konaní, a teda z procesného hľadiska zavinili
zastavenie konania. Súd však nepriznal odporcovi náhradu trov konania v súlade s § 150 ods. 1 OSP
vzhľadom na okolnosti danej veci, kedy si navrhovatelia uplatňovali svoj nárok za určité obdobie, pričom
medzi účastníkmi došlo k mimosúdnemu vyriešeniu veci tým, že sa vysporiadali záväzky odporcu voči

navrhovateľom aj za iné obdobie, ako bolo žalované a to od roku 2007. Súd zohľadnil skutočnosť, že
navrhovateľov viedla k uplatneniu nároku tá skutočnosť, že predmetná vec nebola riešená dlhú dobu a
potom, čo došlo k vyriešeniu sporu medzi účastníkmi presahujúceho rozsah predmetu konania, napriek
tomu, že navrhovatelia sa úplne nestotožnili s prepočtom odporcov, pristúpili k späťvzatiu návrhu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP za použitia § 142 ods. 1 a §

150 ods. 1 OSP. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný a teda mu vznikol nárok na náhradu trovkonania, súd mu však v súlade s § 150 ods. 1 OSP, vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa
uvedené vyššie náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.