Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/294/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105231148
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3105231148.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: A. V., bytom A. XXX, zastúpeného: JUDr.
Branislav Bogner, advokát so sídlom Vajanského 8, Trenčín, proti povinnej: E. Z., bytom C. D.
XX, zastúpenej: Centrum právnej pomoci, Kancelária Centra právnej pomoci Trenčín, so sídlom
Hviezdoslavova 3, P. O. Box 504, Trenčín, o vymoženie trov predchádzajúceho konania 860,34 eur s
príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. marca 2014,

č. k. 15Er/67/2006-44, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Povinnej sa ukladá povinnosť z a p l a t i ť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania vo výške
40,52 eur na bankový účet právneho zástupcu oprávneného vedeného v T. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX,
a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie a vo
výroku II. zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
dňa 24.09.2013 bolo tamojšiemu súdu doručené podanie označené ako "Návrh na odklad a zastavenie
exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ďorďovičom, so sídlom exekútorského úradu
Mierové námestie 1, 911 01 Trenčín, pod sp. zn.: EX-846/2005", ktoré podalo Centrum právnej pomoci

v mene povinnej. V tomto podaní uvádza, že pohľadávka vymáhaná v tomto konaní je nevymožiteľná,
nakoľko povinná nevlastní ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je dlhodobo
nezamestnaná a vo veku 61 rokov nemá reálnu šancu nájsť si riadne zamestnanie, hoci je stále
vedená na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie. Nemá nárok na
predčasný starobný dôchodok, nehnuteľnosť v jej vlastníctve jej slúži na trvalé bývanie a je na ňu
zriadené exekučné záložné právo. Dňa 12.11.2013 bolo doručené stanovisko oprávneného, v ktorom

uviedol, že nesúhlasí s návrhom na odklad exekúcie, keďže skutočnosť, že povinná v súčasnej dobe
nevlastní žiadny majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekučným výkonom rozhodnutia neznamená,
že v budúcnosti žiadny majetok nenadobudne. Naopak je možné predpokladať, že v dohľadnej dobe
vznikne povinnej nárok na vyplácanie starobného dôchodku, ktorý by bolo možné postihnúť zrážkami
na uspokojenie pohľadávky. Súd prvého stupňa si za účelom preskúmania finančných a majetkových
pomerov dal preložiť aj exekučný spis EX 846/2005, ktorý mu bol doručený súdnym exekútorom

dňa 29.01.2014. Z ustanovenia § 56 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že pre povolenie odkladu
exekúcie je potrebné kumulatívne splniť dve podmienky. Prvou podmienkou je skúmať, či sa povinný
bez vlastného zavinenia ocitol prechodne v postavení, pri ktorom by neodkladné vykonanie exekúcie
znamenal pre neho alebo členov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Druhou podmienkou je, že
oprávnený nebude odkladom exekúcie vážne poškodený. Po preskúmaní návrhu povinnej na odklad
exekúcie dospel súd prvého stupňa k záveru, že je nedôvodný a návrh na odklad exekúcie zamietol. Z

vyjadrení a dokladov, ktoré povinná a súdny exekútor predložili súdu, vyplýva, že nejde o prechodnú zlú
finančnú situáciu. Súd prvého stupňa zistil, že povinná nevlastní motorové ani iné vozidlá, je vlastníkomnehnuteľnosti, na ktoré je zriadené exekučné záložné právo, je evidovaná na Úrade práce, sociálnych
vecíarodinyapoberádávkuvhmotnejnúdzi.Prvostupňovýsúdkonštatoval,žepovinnásícepreukázala
jej nezamestnanosť, avšak z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza vyplýva, že jej

nezamestnanosť má dlhodobý charakter. Povinný taktiež nepreukázala ako by sa v prípade odkladu jej
finančná situácia zmenila, a teda vznikajú pochybnosti, že tento nepriaznivý stav nie je prechodného
charakteru, ktorý je predpokladom pre povolenie odkladu exekúcie. Povinná navrhla tiež aj zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pre nemajetnosť z rovnakých dôvodov ako
navrhla aj odklad exekúcie. Vychádzajúc z obsahu podania povinnej a § 57 ods. 1, 2 Exekučného

poriadku, súd prvého stupňa posúdil návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako nedôvodný. Exekúcia
sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu. Povinná nepreukázala žiadny z dôvodov, pre ktorý
by mala byť exekúcia zastavená. Súčasné nepriaznivé finančné pomery povinnej nezakladajú dôvod
na zastavenie exekúcie a nebola preukázaná ani čiastočná úhrada vymáhanej pohľadávky. Exekučné
konanie je ovládané dispozičným princípom. Začatie konania iniciuje oprávnený. Pokiaľ oprávnený už
nebude trvať na pokračovaní v exekúcii, môže podať návrh na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1

písm. c) Exekučného poriadku, pričom súd je povinný dispozičné právo oprávneného rešpektovať.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia. Záverom dodal, že podľa § 56 ods. 9 Exekučného poriadku, exekútor môže
s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splácaní
vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky

exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.

Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie povinná z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b) a f) OSP a navrhla odvolaciemu súdu, aby
napadnutéuzneseniesúduprvéhostupňazrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Uviedla,žesúdprvého

stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď na daný skutkový stav nesprávne aplikoval ustanovenie §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a taktiež konanie má inú vadu, nakoľko súd prvého stupňa
nepostupoval v zmysle ustanovení § 154 ods. 1 OSP v spojení v § 167 ods. 1 OSP. Mala za to, že súd
prvého stupňa v rozpore s § 154 ods. 1 OSP svoje rozhodnutie oprel o stav, ktorý môže nastať niekedy
v budúcnosti. Zdôraznila, že ak povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je

potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zdôraznila, že súd prvého
stupňa mal v prípade povinnej ako osoby poberajúcej dávku v hmotnej núdzi, s nízkou perspektívou
zamestnania a majetkom, ktorý sa nedá speňažiť, exekúciu zastaviť.

K odvolaniu povinnej zaslal oprávnený písomné vyjadrenie. Nesúhlasil so zastavením exekučného

konania, pričom poukázal na skutočnosť, že svojim správaním nezapríčinil podanie návrhu na
začatie súdneho sporu, výsledkom ktorého je exekučný titul v predmetnej veci. Podľa oprávneného
skutočnosť,žepovinnánevlastnížiadenmajetok,ktorýbynebolomožnépostihnúťvýkonomrozhodnutia
neznamená, že v budúcnosti žiaden takýto majetok nenadobudne. Je možné predpokladať, že v
dohľadnej dobe vznikne povinnej nárok na vyplácanie starobného dôchodku. Oprávnený zdôraznil, že

na ďalšom pokračovaní exekučného konania voči povinnej trvá. Na základe uvedeného oprávnený
navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a zaviazať povinnú na náhradu trov
odvolaciehokonaniavovýške80,77eurpredstavujúcichtrovyprávnehozastúpeniavexekučnomkonaní
(2 úkony á 25,73 eur + 1 x paušál 7,81 eur + 1 x paušál 8,04 eur + 20 % DPH).

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, preskúmal vec v napadnutej časti výroku, ktorým súd prvého
stupňa zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z ustanovení § 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že súd môže
na návrh účastníka zastaviť exekúciu, čo predstavuje procesný úkon exekučného súdu smerujúci k
trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala vdôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní
exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo
dňa 08.11.2005, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi 23.11.2005, domáhal vykonania exekúcie proti
povinnej na vymoženie trov predchádzajúceho konania 860,34 eur s príslušenstvom, a to na podklade
exekučnéhotitulu,ktorýmjerozsudokOkresnéhosúduTrenčínč.k.8C/806/2000-164zodňa10.11.2004
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/47/2005-193 zo dňa 25.05.2005, ktorý sa

stal právoplatným dňa 20.06.2005 a vykonateľným dňa 24.06.2005. Poverenie na vykonanie exekúcie
bolotamojšímsúdomdňa24.01.2006udelenésúdnemuexekútoroviJUDr.LadislavoviĎorďovičovi.Súd
prvého stupňa preskúmavaným uznesením rozhodol o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 Exekučného poriadku, tak, že tento návrh povinnej zamietol.

Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné.

V danej veci sa vedie exekúcia na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorým je právoplatný
a vykonateľný rozsudok vydaný Okresným súdom Trenčín, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne.
V danom prípade, po zvážení všetkých okolností, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom
súdu prvého stupňa, že u povinnej nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie podľa v

zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Odvolací súd uvádza, že prešetrenie pomerov povinnej
v rozsahu, v akom bolo vykonané súdom prvého stupňa, považoval za dostatočné a zodpovedajúce
skutočnému stavu, a preto námietku povinnej uvádzanú v odvolaní, že súd prvého stupňa nerozhodoval
na základe skutkového stavu v čase rozhodovania, nepovažoval za dôvodnú.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď
podaný návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti výroku ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151

ods. 1 OSP tak, že úspešnému oprávnenému priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 40,52
eur. Oprávnenému patrí náhrada trov odvolacieho konania spočívajúca v odmene za právne zastúpenie
podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., základná sadzba
za 1 úkon právnej pomoci 51,45 eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 25,73 eur za podanie
vyjadrenia k odvolaniu povinnej, režijný paušál 8,04 eur, 20 % DPH vo výške 6,75 eur, t. j. spolu trovy

odvolacieho konania vo výške 40,52 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.