Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/214/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204429
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113204429.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
zastúpenej splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej:
Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
Bratislava, Župné námestie 13, o 442,17 eur, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava z 3. februára 2014 sp. zn. 16C/184/2013-52 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením (do ktorého úvodnej časti bolo pojaté vadné označenie žalovanej v podobe „SR
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky“) súd prvého stupňa uložil žalobkyni, aby do 10 dní od
doručenia uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie 20 eur a takéto rozhodnutie (vyhotovené len
za pomoci zaužívanej predtlače) neodôvodnil právne ani vecne.

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa včas odvolanie a navrhla ho (uznesenie) jednoducho zrušiť,
vytýkajúc mu (a súdu prvého stupňa) jednak absenciu odôvodnenia (jednej zo zákonom predpísaných
náležitostí), ako aj nesprávnosť právneho posúdenia veci, keďže tu zákon účinný v čase začatia konania
uznesením ukladanú poplatkovú povinnosť nepoznal, analogické rozširovanie úkonov podliehajúcich
poplatkom aj s prihliadnutím k príkazu z čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR neprichádza do úvahy a aj
podľa § 18ca Z. s. p. (zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších zmien a doplnení), ako jedného z prechodných ustanovení v takomto zákone,
možno podľa predpisov účinných od 1. októbra 2012 (teda podľa Z. s. p. v znení zákona č. 286/2012 Z.
z.) vyberať poplatky len v konaniach začatých po takomto čase a o ten prípad tu (pre podanie žaloby
ešte v septembri 2012) taktiež nešlo.
Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99 /1963 Zb.
v znení neskorších zmien a doplnení) v medziach odvolania celú vec (poplatkovej povinnosti) a to
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zo zákonom
ustanovených prípadov potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a
dospelkzáveru,žeokremnevypravenianapadnutéhouzneseniazákonuzodpovedajúcimodôvodnením
(pre ktoré odvolacia námietka nepreskúmateľnosťou rozhodnutia bola namieste) a zanesenia doň

neakceptovateľnej podoby označenia žalovanej, teda už dvoch samostatných dôvodov na zrušenie
uznesenia (legitimizujúcich takýto spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu i samostatne) toto nie je
správnym ani pre dôvodne vytýkané nesprávne posúdenie veci súdom prvého stupňa po právnej
stránke.

Podľa § 4 ods. 1 písm. k/ Z. s. p. v znení platnom a účinnom do 30. septembra 2012 (teda aj v čase

začatia konania v prejednávanej veci dňom 27. septembra 2012 - pozn. odvolacieho súdu) od poplatkuje oslobodené (o. i.) súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

S účinnosťou od 1. októbra 2012 bolo práve odcitované ustanovenie zo zákona (i tu rozumej zo Z. s. p.)
vypustené a zároveň bol sadzobník doplnený tak, že v ňom bola za položku 7 vložená položka 7a, podľa
ktorej poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom je 20 eur (v tejto súv. por. čl. II body 3 a 14 a čl. VII zákona
č. 286/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).

Podľa § 6 ods. 2 prvých dvoch viet Z. s. p. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa
tým konanie na jednom stupni a poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo
veci samej.

Podľa § 18ca Z. s. p. (inak ustanovenia nadpísaného marginálnou rubrikou „Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. októbra 2012“ a do Z. s. p. vloženého práve zákonom č. 286/2012 Z. z., tu
por. i čl. II bod 12 takéhoto zákona) z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012.

V prejednávanej veci nemohlo byť absolútne žiadnej pochybnosti o tom, že konanie tu začalo ešte
pred nadobudnutím účinnosti zákona, vyjadrujúceho úmysel tuzemského zákonodarcu opustiť u konaní
vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom (ďalej tiež „konania o zodpovednostných nárokoch voči štátu“) inštitút

vecného oslobodenia od súdnych poplatkov. Pri posudzovaní legitimity zámeru súdu prvého stupňa
zaťažiť žalobkyňu poplatkovou povinnosťou za odvolanie bolo rozhodujúcim to, že aj pri uzákoňovaní
vypusteniaustanovenia,oslobodzujúcehoodsúdnychpoplatkovkonaniaozodpovednostnýchnárokoch
voči štátu, bola príslušná úprava sprevádzaná štandardným prechodným ustanovením, zakotvujúcim
zjednodušene to, že po začatí hry sa jej pravidlá nemajú meniť. Z pohľadu existencie či neexistencie

poplatkovej povinnosti pritom význam mal len stav v čase začatia konania (ako celku), pretože opak
(úmysel vyberať v konaniach začatých pred nadobudnutím účinnosti diskutovanej právnej úpravy
„aspoň“ poplatky za odvolacie konania, začaté až po nadobudnutí účinnosti zákona č. 286/2012 Z. z.)
mal byť vyjadrený presne a nedostatok takéhoto presného vyjadrenia bolo treba vyložiť na ťarchu štátu
(disponujúceho prostriedkami spôsobilými prípadný neželaný výklad zmeniť a v tejto konkrétnej veci

dokonca stojaceho na jednej strane sporu) a nie potenciálneho poplatníka (ktorý je len „konzumentom“
právnych predpisov produkovaných orgánmi štátu). To musí platiť tým skôr, ak pomôcť si tu nejde ani
prípadným odvolaním sa na ustanovenia § 6 ods. 1 vety druhej a ods. 2 Z. s. p., použiteľné len v
prípadoch ustanovenia poplatku za konanie (o aký prípad tu pre spoplatnenie iba žaloby - na rozdiel od
iných prípadov uvedených v položkách 5 písm. a/ - d/, 9a, 10 písm. e/ - h/ a 18a sadzobníka - nejde) a

predpokladajúce v odvolacom konaní vo veci samej (o aké by zhodou okolností v tejto konkrétnej veci
šlo) poplatky rovnakou sadzbou ako v konaní na súde prvého stupňa (keďže takouto argumentáciou by
sa aj v prejednávanej veci mohlo dospieť iba k záveru o nulovej sadzbe poplatku a teda o nemožnosti
jeho vyrubenia).

Uloženie poplatkovej povinnosti preto nemohlo obstáť a odvolaciemu súdu tak neostalo iné, než
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (práve uvedené nerešpektujúce) podľa § 221 ods. 1 písm. f/
h/ aj i/ O. s. p. i s použitím ustanovenia § 12 ods. 3 Z. s. p. zrušiť (s nutnosťou suplovania tým pasivity
súdu prvého stupňa, ktorý za vyššie opísaného stavu vecí aj podľa § 210a O. s. p. mal odvolanie vybaviť
tak, že mu plne vyhovie sám, ale tak neurobil).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.