Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/181/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113221411
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113221411.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa S. podnik H., a.s., so sídlom H., B. 1, V.: XX XXX
XXX, zastúpeného JUDr. D. Y., advokátom so sídlom H., T.. A. H. X proti odporcovi Z. S., naposledy
bytom Y. XXX, zastúpenému opatrovníčkou JUDr. F. C., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu
Trenčín, o zaplatenie 50,70 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 20. decembra 2013, č.k. 20C/346/2013-25 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
50,70 eur a nahradiť mu trovy konania 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 11,72 eur do rúk právneho

zástupcu navrhovateľa JUDr. D. Y., advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z listinných
dôkazov mal súd za preukázané, že medzi odporcom a navrhovateľom vznikol občianskoprávny vzťah
v zmysle ustanovenia § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporca nastúpil do cestného dopravného
prostriedkunavrhovateľaavyužilprepravnéslužbyposkytovanénavrhovateľom.Bolopretopovinnosťou
odporcu ako cestujúceho zaplatiť navrhovateľovi za osobnú prepravu určené cestovné, teda zakúpiť
si cestovný lístok v cene podľa tarify a prepravného poriadku navrhovateľa. V konaní bolo nesporne

preukázané, že odporca túto povinnosť porušil, nakoľko cestoval bez platného cestovného lístka.
Preto podľa článku 6 Prepravného poriadku navrhovateľa a článku 5 Tarify navrhovateľa platných a
účinných ku dňu porušenia tarifných a prepravných podmienok vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi úhradu vo výške 50 eur a cestovné vo výške 0,70 eur, t.j. spolu 50,70 eur. Odporca bol v
konaní zastúpený opatrovníčkou a súd vychádzal z listinných dôkazov v spise, z ktorých mal uplatnený
nárok navrhovateľa za dostatočne preukázaný. Z uvedených dôvodov návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má úspešný navrhovateľ právo na náhradu trov konania. Tie predstavujú
súdny poplatok 16,50 eur za návrh a trovy právneho zastúpenia, ktoré uplatnil vo výške 87,88 eur.
Právny zástupca navrhovateľa vykonal 2 účelné úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
12.06.2013, podanie návrhu na súd 20.08.2013), za ktoré podľa § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z. patrí základná sadzba tarifnej odmeny 16,60 eur x 2 úkony a režijný paušál vo výške 7,81 eur x 2
úkony + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citov. vyhl., pretože právny zástupca navrhovateľa je platiteľom

DPH, t.j. spolu 58,58 eur. Súd nepriznal odmenu a hotové výdavky za ďalší účtovaný úkon, a síce za
pokus o zmier a ďalšia porada s klientom, pretože pokus o zmier je zahrnutý v odmene za prevzatie
veci a príprava zastúpenia a vykonať ďalšiu poradu s klientom nebolo nevyhnutne potrebné na úspešné
uplatnenie nároku pred súdom. Keďže ide o drobný spor, súd podľa § 150 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru,
že uplatnené trovy právneho zastúpenia sú neprimerané vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky a aj s
prihliadnutím na skutočnosť, že spísanie a podanie návrhu v tejto veci nemožno považovať za odborne

právne náročný proces, ale ide skôr o administratívnu prácu, pretože z rozhodovacej činnosti je súduznáme, že navrhovateľ podáva veľké množstvo obdobných návrhov, v ktorých zamení len označenie
odporcu, dátum porušenia prepravných podmienok, v ostatnom z hľadiska právnej argumentácie je
návrh úplne totožný s množstvom ďalších návrhov navrhovateľa. Súd potom podľa § 150 ods. 2 O.s.p.

priznal 20% z trov 58,58 eur za dva úkony právnej služby, t.j. 11,72 eur, ktoré zníženie považoval za
primerané vzhľadom na uvedené skutočnosti.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že súd pri svojom rozhodovaní o trovách konania nesprávne
aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a

neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania, uplatnených v návrhu na začatie
konaniavovecisamej.Považovalzanepochybné,žepredmetnúvecjemožnépovažovaťzadrobnýspor
podľa § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné
v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä rozhodnutia
Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/32/2009, sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj iných zmeňujúcich v
obdobných prípadoch. Mal za to, že k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je primeraná len situácia,

keď suma trov konania niekoľko násobne prekročí sumu ako samotná pohľadávka. Vytýkal súdu, že v
odôvodnení rozsudku nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania a to len tým, že trovy konania sú
voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania,
trov právneho zastúpenia a istiny. Domnieval, sa že niekoľko násobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle
logického výkladu dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu

sumu ako samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím
postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o trovách
konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti o výsledok konania,
apriznaťnavrhovateľoviakoúspešnémuúčastníkovináhraduvšetkýchúčelneuplatnenýchtrovkonania.

V prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku
z návrhu a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Poukazoval na to, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je
náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka

nechať sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani
v tzv. drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
a ktoré v bode 29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Poukázal
na to, že Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v uznesení sp. zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že

navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník
právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov) i trov spojených s poskytnutím právnych
služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Vzhľadom na vyššie uvedené
žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť
trovy konania tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a

trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uplatnil
si aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,61 eur.

Opatrovníčka odporcu sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výroku o náhrade
trov konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k

záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa
uvádza nasledovné:

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Uvedené ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp.

ichnáhradu.Naprotiustanoveniu§150ods.1O.s.p.,ktorépresúddávatakútomožnosťvovýnimočných
prípadochhodnýchosobitnéhozreteľa,aplikáciaustanovenia§150ods.2O.s.p.jezákonomviazanálen
na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť, že trovy
konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom
konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné skúmať pomery účastníkov

konania.

V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 50,70
eur. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nepresahuje výšku 1 000 eur a nejde o vec
uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia §
150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Navrhovateľ, ktorý bol vo veci samej úspešný,
a ktorému by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, si uplatnil trovy v celkovej výške

104,38 eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania predstavuje 16,50 eur a trovy
právneho zastúpenia 87,88 eur. V pomere k predmetu konania 50,70 eur tak celkové uplatnené trovy
konania navrhovateľa predstavujú 2-násobok sumy uplatnenej pohľadávky a v tomto zmysle sa preto
aj odvolaciemu súdu javia ako neprimerané. Je pritom potrebné prihliadnuť nie len na trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa v konaní, ale ja na ostatné uplatnené trovy konania navrhovateľa, teda aj trovy

zaplateného súdneho poplatku. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nijakým spôsobom nerozlišuje medzi
trovami právneho zastúpenia účastníka konania a ostatnými trovami účastníka konania a hovorí len o
trovách konania ako takých. Je nepochybné, že ak by zákonodarca chcel týmto spôsobom rozlišovať
trovy konania účastníka, tak by priamo stanovil, že neprimeranosť sa skúma v pomere k predmetu
konania len pri trovách právneho zastúpenia účastníka. Okrem toho ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.,

ale aj § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako neodvodzuje možnosť zníženia, prípadne nepriznania náhrady len
na trovy právneho zastúpenia účastníka, ale na trovy účastníka ako také, teda bez ohľadu na to, čím
sú tvorené. Gramatický a logický výklad ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. takto podľa odvolacieho súdu
vedie k tomu, že neprimeranosť v pomere k predmetu konania sa skúma pri účastníkom uplatnených
celkových trovách konania a rovnako tak sa aj rozhodne v rozhodnutí súdu o znížení, či nepriznaní

náhrady, týka sa celých uplatnených trov konania.

V danej veci preto odvolací zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené všetky
podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Miera
zníženia náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako o nej rozhodol súd prvého stupňa, sa nejaví ako
neprimeraná a odvolací súd sa s ňou plne stotožňuje.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastivovýrokuonáhrade
trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .