Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512207706
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8512207706.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ E. G., nar. X.X.XXXX, bytom R. A. XXX, 2/ I. G.,
nar. X.XX.XXXX, bytom R. A. XXX, obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym, so
sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1/ AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., so
sídlom Panónska cesta 39, 851 04 Bratislava, IČO: 35 858 699, právne zastúpeného advokátom Mgr.
Mariánom Balážom, so sídlom Tešedíkova č. 59, 841 06 Bratislava, 2/ D. F., nar. XX.X.XXXX, bytom

A. č. XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Patakym, so sídlom Hlavné námestie č. 2,
060 01 Kežmarok, za účasti vedľajšieho účastníka: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o čiastočnom späťvzatí žaloby, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu
Stará Ľubovňa č.k. 6C/371/2012-127 zo dňa 8.10.2014, zhodou hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalovanému v 1. rade náhradu trov

konania proti žalobcom n e p r i z n á v a

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcom a žalovanému v 1. rade n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd prvým výrokom napadnutého uznesenia zastavil konanie voči žalovanému v 1.rade
AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s.. Piatym výrokom uznesenia žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne

nahradiť žalovanému v 1.rade trovy konania vo výške 722,72 eur pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 13.12.2012 sa žalobcovia domáhajú
priznania majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá im bola spôsobená usmrtením ich syna pri
dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX osobným motorovým vozidlom značky TOYOTA RAV4, EVČ

HE 888BA, ktoré v čase nehody šoféroval žalovaný v 2.rade. Uznesením zo dňa 22.4.2013 súd
pripustil vstup do konania žalovaného v 1.rade. Podaním doručeným súdu dňa 30.1.2014 žalobcovia
zobrali žalobu späť voči žalovanému v 1. rade. Späťvzatie žaloby odôvodnili poukazom na vyjadrenie
žalovaného v 1.rade zo dňa 17.6.2013, ktorým namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní. K tomuto
podaniu žalobcov sa žalovaný v 1.rade vyjadril listom zo dňa 11.2.2014, v ktorom súhlasil so späťvzatím
žaloby a zastavením konania voči nemu a uplatnil si náhradu trov konania. S poukazom na ust. §

96 O.s.p. prvostupňový súd konanie voči žalovanému v 1.rade zastavil. Žalobcovia vo svojom podaní
doručenom súdu dňa 30.1.2014 žiadali, aby súd pre prípad zastavenia konania voči žalovanému v
1.rade tomu právo na náhradu trov konania nepriznal. Túto svoju žiadosť odôvodnili tým, že nemali
vedomosť o tom, že dňa 10.12.2010 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1.rade ako
predávajúcim a žalovaným v 2.rade ako kupujúcim, na základe ktorej previedol žalovaný v 1.rade na
žalovaného v 2.rade vlastnícke právo k motorovému vozidlu značky TOYOTA RAV4, EVČ HE 888BA.

Táto skutočnosť im nemohla byť známa v čase podania žaloby a nevyplývala ani z pripojeného trestného
spisu. Žalovaný v 1.rade v podaní zo dňa 11.2.2014 žiadal priznať náhradu trov konania, pretože súpodľajehonázorusplnenépodmienkyprepriznanietohtonárokuvzmyslezásadyzavineniauvedenév§
146 ods. 2 prvá veta O.s.p., nakoľko žalobcovia späťvzatím žaloby zavinili, že konanie voči žalovanému
v 1.rade sa muselo zastaviť. K argumentom žalobcov prvostupňový súd uviedol, že sú nedôvodné,

vzhľadom na to, že si mali pred tým, ako podali návrh na pripustenie vstupu žalovaného v 1.rade overiť,
či žalovaný v 1.rade je vlastníkom vyššie uvedeného motorového vozidla. Žalobcovia tak neučinili,
pričom súd poukázal na skutočnosť, že už v pôvodnej žalobe bol ako žalovaný v 1.rade označený C.
D., ktorý tiež nebol pasívne legitimovaný v tomto konaní. Pretože žalobcovia dostatočne nezistili, kto je
v konaní pasívne legitimovaný a napriek tomu podali voči žalovanému v 1.rade žalobu, zapríčinili vznik

trov konania na strane žalovaného v 1.rade. Žalobcovia taktiež nepreukázali, že žalovaný v 1.rade splnil
svoju povinnosť po začatí konania. Žalovaný v 1.rade povinnosť, ktorú žalobcovia žalovali nesplnil a ani
nebolo zistené, že došlo medzi nimi k mimosúdnej dohode, preto nie je možné ani aplikovať ustanovenia
§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.. V danom prípade nie sú podľa názoru súdu prvého stupňa splnené ani
dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pretože žalovaný v 1.rade namietal svoju
pasívnu legitimáciu v konaní už pri prvom úkone, ktorý mu patril. Prvostupňový súd dospel k záveru,

že žalobcovia svojím späťvzatím žaloby zavinili zastavenie konania voči žalovanému v 1.rade, preto sú
povinní uhradiť trovy konania, ktoré v tomto konaní žalovanému v 1.rade vznikli. Súd po preskúmaní
spisového materiálu priznal žalovanému v 1.rade ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania v
celkovej výške 722,72 eur, tvorenú trovami právneho zastúpenia.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Napadli ním len výrok o priznaní
náhrady trov konania žalovanému v 1.rade, ktorý navrhli zmeniť tak, že žalovanému v 1.rade sa náhrada
trov konania nepriznáva. V dôvodoch odvolania uviedli, že v čase podania žaloby zo strany orgánov
činných v trestnom konaní, ale aj zo strany vlastníkov resp. držiteľov predmetného vozidla nedošlo k
splneniu ich základných oznamovacích povinností voči dopravnému inšpektorátu, t.j. oznámiť riadne

a včas držiteľa resp. vlastníka vozidla. Z tohto dôvodu nemali inú možnosť, iba žalovať postupne
tých, ktorý v priebehu konania na základe listinných dôkazov im boli známy a títo postupne vyvracali
svoje vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu ako prevádzkovatelia. Teda v čase podania
žaloby mohli podať žalobu iba voči tým osobám, ktoré boli vedené ako prevádzkovatelia vychádzajúc
z technického preukazu resp. na základe histórie vlastníkov a držiteľov vozidla. Preto sa nestotožňujú

s tvrdením, že svojím konaním voči žalovanému v 1.rade zavinili zastavenie konania, a preto by ani
nemali byť zaviazaní súdom na úhradu jeho trov konania. Majú za to, že im nemôže byť za vinu
kladený nesprávny postup orgánov činných v trestnom konaní, ani postup vlastníkov resp. držiteľov
vozidla, zo strany ktorých nedošlo k splneniu ich základných oznamovacích povinností voči dopravnému
inšpektorátu,t.j.oznámiťriadneavčasdržiteľaresp.vlastníkavozidla.Uviedli,ževychádzalizozoznamu

histórie vlastníkov a držiteľov, ktoré boli získané z dopravného inšpektorátu, ktorý ako jediný orgán
štátnej správy eviduje zmeny vlastníkov motorových vozidiel, a vzhľadom na nesprávnosť údajov v
zoznamoch vlastníkov a držiteľov, sú toho názoru, že záver, ku ktorému dospel prvostupňový súd, že
zavinili zastavenie konania je nesprávny. Poukázali na skutočnosť, že vyvinuli maximálnu snahu na
zistenie prevádzkovateľa predmetného osobného motorového vozidla, ktoré riadil žalovaný v 2.rade,

avšak v dôsledku nesprávnych postupov zo strany pôvodných vlastníkov a nesplnenie povinností voči
dopravnému inšpektorátu v technickom preukaze v čase dopravnej nehody bol stále vedený ako vlastník
C. D.. Sú toho názoru, že takéto konanie nemôže byť na ich ujmu, teda nezapríčinili, že konanie
voči žalovanému v 1.rade bolo zastavené v zmysle ust. § 147 ods. 1 O.s.p., lebo nespôsobili svojím
zavinením,ženesprávneoznačiliúčastníkovkonaniav1.rade,askutočnosť,žektojeprevádzkovateľom

motorového vozidla, vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu, neboli im známe v čase podania žaloby.
Zároveň poukázali na ust. § 150 O.s.p., v zmysle ktorého súd nemusí výnimočne priznať náhradu trov
konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Nestotožňujú sa s názorom prvostupňového
súdu, ktorý sa v odôvodnení uznesenia uzavrel, že nie sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, čo
bližšie nezdôvodnil. Majú za to, že priznanie trov konania žalovanému v 1.rade je vzhľadom na okolnosti

prípadu, pričom poukázali na stratu syna, obzvlášť nehumánnym rozhodnutím. Priznanie náhrady trov
konaniaúspešnémuúčastníkovispoločnostiAUTOCENTRUMAAAAUTOa.s.saimjavíakoodporujúce
dobrým mravom, a to najmä z toho dôvodu, že ako žalobcovia sú rodičmi nebohého J. a utrpenie zo
straty syna považujú za dôvod hodný osobitného zreteľa nato, aby ich súd nezaviazal k náhrade trov
konania. Uviedli, že do podania žaloby nikto z účastníkov nepredložil kúpne zmluvy, a až v priebehu

konania sa dalo zistiť, aký bol osud motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda.

Žalovaný v 1.rade sa k podanému odvolaniu nevyjadril.Keďže odvolanie nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej, podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal
odvolací súd napadnutú časť uznesenia, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia
pojednávania. Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného

odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať napadnutú časť rozhodnutia súdu prvého
stupňa z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou sú len vady
konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Treba
pritom konštatovať, že odvolaním nenapadnuté výroky nadobudli právoplatnosť a nebolo oprávnením
ani povinnosťou odvolacieho súdu ich preskúmavať (§159 ods. 2, § 206 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní

napadnutého výroku uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcov je potrebné
vyhovieť.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ani odvolací súd nemá dôvod na pochybnosti v tom, že žalobcovia z procesného hľadiska zavinili
zastavenie konania vo vzťahu k žalovanému v 1.rade, pretože zobrali späť návrh a nejde vo veci o
späťvzatie návrhu, ktoré by súviselo so správaním žalovaného v 1.rade, ktoré má na mysli ust. § 146
ods. 2 veta druhá O.s.p..

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Uvedené ustanovenie fixovalo moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Bolo výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť
natoľkokazuistický,abypostiholcelúrozmanitosťživota,dotvárasaprávosudcovskýmvýkladom.Zákon
stanovilvšeobecnépodmienky,zaktorýchmôžedôjsťrozhodnutímsúdukinémuzáveru,nežbyvyplynul

z dispozície právnej normy.

Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré výnimočne náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť pritom môže

spočívať v okolnostiach na strane účastníkov konania, ale aj v okolnostiach danej veci. Účelom tohto
ustanovenia je odstránenie tvrdostí pri náhrade trov konania, ktoré by nastali, ak by sa plne presadila
zásada úspešnosti (či zodpovednosti za zastavenie) pri tejto náhrade.

Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady

zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené
tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch
viesť k nežiadúcim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov
konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov

konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej
situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade

je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť
nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.
Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na
postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu § 150 O.s.p. vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného

ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde.

Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré je zmierňujúcim inštitútom (ktorý príkladmo vypočítava okolnosti
relevantnénajehoaplikáciu),jepodľanázoruodvolaciehosúdudôvodnéaplikovaťajvtejtoprávnejveci.Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 13.12.2012 domáhajú náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy voči pôvodným žalovaným, a to v prvom rade C. D., nar.

XX.X.XXXX a v druhom rade D. F., nar. XX.X.XXXX. Žaloba žalobcov vychádzala zo zistení na
dopravnom inšpektoráte - histórie vlastníkov osobného motorového vozidla, zn. TOYOTA RAV4, EVČ
HE-888BA, pričom na základe tejto skutočnosti v čase dopravnej nehody a usmrtenia mal. J. dňa
XX.XX.XXXX vodičom osobného motorového vozidla bol žalovaný v 2.rade D. F. a vlastníkom podľa
technického preukazu bol žalovaný v 1.rade C. D.. V osvedčení o evidencii (technický preukaz), ktorý

žalobcovia pripojili k podanej žalobe bol ako vlastník vozidla vedený C. D.. Následne právny zástupca
žalovaného v 1.rade vo vyjadrení zo dňa 26.2.2013 uviedol, že jeho klient žalovaný v 1.rade predmetné
osobné motorové vozidlo zn. TOYOTA RAV4, EVČ HE-888BA odpredal spoločnosti AUTOCENTRUM
AAA AUTO a.s. dňa 22.10.2010. Predložil kúpno-predajnú zmluvu a uviedol, že nie je mu známy ďalší
osud motorového vozidla. Z tejto skutočnosti vyplynulo, že ďalším vlastníkom motorového vozidla bola
spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., neskôr na základe rozhodnutia súdu žalovaný v 1.rade.

Na základe vyjadrenia žalovaného v 1.rade AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. zo dňa 17.06.2013 bolo
zistené, že tento žalovaný odpredal predmetné motorové vozidlo žalovanému v 2. rade dňa 10.12.2010.
Na základe tejto skutočnosti vlastníkom a prevádzkovateľom motorového vozidla zn. TOYOTA RAV4,
EVČ HE-888BA sa stal žalovaný v 2. rade D. F..

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia v čase podania žaloby vychádzali z technického preukazu, v
ktorom bol v čase dopravnej nehody ako vlastník vozidla vedený C. D.. Teda v čase podania žaloby mohli
podať žalobu iba voči tým osobám, ktoré boli vedené ako prevádzkovatelia vychádzajúc z technického
preukazu resp. na základe histórie vlastníkov a držiteľov vozidla. Z tohto dôvodu nemali inú možnosť,
iba žalovať postupne tých, ktorý v priebehu konania na základe listinných dôkazov im boli známi a

títo postupne vyvracali svoje vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu ako prevádzkovatelia.
Skutočnosť, kto bol prevádzkovateľom motorového vozidla v čase dopravnej nehody, vzhľadom na
uvedené okolnosti prípadu, nebolo žalobcom známe v čase podania žaloby. Kto bol vlastníkom resp.
prevádzkovateľom motorového vozidla v čase dopravnej nehody bolo zistené až v priebehu súdneho
konania.

Uvedené skutočnosti sú podľa názoru odvolacieho súdu dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré
odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v 1.rade.

Dôvod hodný osobitného zreteľa v danej právnej veci podľa odvolacieho súdu spočíva aj v okolnostiach,

ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, t.j. okolnostiach daného prípadu, v ktorom sa žalobcovia
domáhajú priznania majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá im bola spôsobená usmrtením ich
maloletého syna pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX. Priznanie trov konania žalovanému v 1.rade,
vzhľadom na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, t.j. strata maloletého syna pri dopravnej
nehode, sa odvolaciemu súdu javí ako nehumánne a odporujúce dobrým mravom. Navyše odvolací

súd je toho názoru, že nepriznanie trov konania vo výške 722,72 eur, v konečnom dôsledku nespôsobí
žalovanému v 1.rade spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. so základným imaním podľa výpisu
z obchodného registra vo výške 1.161.787,16 eur, vážnejšiu ujmu.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade

trov žalovaného v 1.rade zmenil tak, že žalovanému v 1.rade náhradu trov konania nepriznal (§ 220
O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 151 ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešní žalobcovia náhradu trov nepožadovali, preto

odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalobcom a žalovanému v 1.rade nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.