Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111211051
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8111211051.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Ing. R. M. - Ekoprim, so sídlom R. XX, XXX XX S.,
IČO: 14 27 71 23, zastúpeného Dr. A. C., bytom U. proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 o zaplatenie sumy 63.162,18 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/82/2011-271 zo dňa
21.11.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e s a rozsudok a vec s a v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je nárok žalobcu na plnenie žalovaného ako poistiteľa z poistnej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi 09.04.2009.

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) rozhodol tak, že:

„I. žalobu zamieta.

II. o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej“.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že medzi

účastníkmi konania došlo k uzavretiu poistnej zmluvy ktorej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky
pre poistenie majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb (ďalej len „VPP“), zmluvné dojednania
pre poistenie hnuteľných vecí, zmluvné dojednania pre poistenie strojov a elektroniky. Predmetom
poistenia bol stroj HARTL PC 10/55J, pričom poistná suma bola dohodnutá vo výške 252.712,84 Eur.
Ďalej so zistenia, že dňa 16. 05. 2009 na prevádzke LOM Fintice v čase cca 6:45 došlo počas realizácie
údržby drviča k zisteniu prasknutia rámu drviča HARTL.

Ďalej mal zistené z listinného dôkazu - znaleckého posudku Ing. Z. N., že poškodenie telesa drviča
vzniklopočasprevádzkystrojnéhozariadeniaatozdôvodunáhlehojednorazovéhobodovéhozaťaženia
pracovného ústrojenstva drviča, na ktoré nemusela zareagovať ani strihová ochrana stroja. S najväčšou
pravdepodobnosťou k uvedenému došlo vzpriečením a zakliesnením kameňa o vysokej tvrdosti.

Zo znaleckého posudku znalca Ing. F. E. CSc. zistil, že pri prevádzke drviča je nutné zaistiť, aby sa
do priestoru drviča nedostali železné diely. Znalec uviedol, že poškodenie rámu stroja nastalo náhlym
bodovým zaťažením v pracovnej časti stroja pravdepodobne vzpriečením a zaklinením nedrtiteľného
predmetu. Zároveň znalec zistil, že došlo k vzniku trhlín a k ich šíreniu do hĺbky materiálu. Ako príčinu
poškodenia stroja uviedol únavovú charakteristiku.Vychádzal ďalej zo zistenia vyplývajúceho zo správy spoločnosti HARTL, ktorá je výrobcom stroja, že
nedrtiteľným materiálom vysokej tvrdosti je železo a v prípade nedrtiteľného predmetu malej veľkosti
sa strihová poistka neuvoľní.

Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor, podľa ktorého žalobca nemá aktívnu legitimáciu na
podanie predmetnej žaloby a to z dôvodu, že ako poistník nebol v čase uzavretia poistnej zmluvy ani v
čase tvrdenej škodovej udalosti vlastníkom poistnej veci. Vlastníkom sa stal na základe kúpnej zmluvy
dňa 03.08.2010.

Vychádzal zo Všeobecných poistných podmienok a to z článku 2 ods. 1, z ktorých vyplýva, že
predmetom poistenia sú stroje strojného alebo elektronického zariadenia a prístroje vo vlastníctve
poisteného.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody na stroji skonštatoval rozdielnosť záverov vyplývajúcich z listinného

dôkazu predloženého žalobcom - znaleckého posudku Ing. Z. N., znaleckého posudku znalca Ing. F. E.
Csc. a záverov zo správy od výrobcu stroja. Zo záverov znaleckého posudku predloženého žalobcom
a výrobcom stroja vyplýva, že dôvodom poškodenia je kameň o vysokej tvrdosti alebo predmet typu
železa a záverom znalca ustanoveného súdom, ktorý za pravdepodobnú príčinu poškodenia čeľuste
drviča má únavu materiálu. Príčina poškodenia stroja tak nebola určená jednoznačne. Všetci odborníci

sa vyjadrili k príčine vzniku škody len ako k možnej pravdepodobnej príčine poškodenia stroja. Podľa
súdusaokremznalcapribratéhosúdomnezaoberalnikmožnosťouvznikumikrotrhlín aždoichviditeľnej
podoby.

Prvostupňový súd považoval za logický záver znalca o možnom vzniku mikrotrhlín až do ich viditeľnej

podoby, pričom únava materiálu nie je vylúčená tým, že stroj nedosiahol dobu životnosti. Každý stroj je
jedinečný a jeho materiálové zloženie musí byť posudzované osobitne.

Prijal záver, že žalobca ktorý znáša dôkazné bremeno nepreukázal, že mu vznikol nárok na poistné
plnenie z dôvodu existencie poistnej udalosti. Rozhodnutie súdu nemôže byť v prípade škodovej udalosti

postavené na závere výlučne pravdepodobnostnom .Mal za to, že v prejednávanej veci vzhľadom na
neznalosť presného času a mechanizmu vzniku škody a nemožnosť ďalšieho skúmania poškodenej
časti stroja z dôvodu jeho neexistencie nie je možné urobiť záver, že tvrdenie žalobcu o vzniku poistnej
udalosti v súlade s poistnými podmienkami je pravdivé a preukázané.
Poukázal na ustanovenia § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, § 806, § 815 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

článok 3 ods. 1, článok 4, článok 2 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok.

O trovách konania vyslovil, že o nich rozhodne do tridsiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok
zmenil a žalobe vyhovel.

V odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu o nedostatku jeho aktívnej

legitimácie na podanie žaloby o vyplatenie poistného plnenia. K argumentácii súdu uviedol, že pokiaľ
prvostupňový súd poukazuje na prílohu poistnej zmluvy s názvom poistenie majetku - poistenie
hnuteľných vecí, z ktorej má vyplývať, že predmetom nie sú cudzie veci, tak takéto tvrdenie nie je
pravdivé. Z prílohy číslo 2 k poistnej zmluve vyplýva, že predmetom poistenia sú práve cudzie veci v
hodnote 252.712,84 Eur. Pokiaľ v prílohe číslo 1 nie je táto skutočnosť uvedená, poukazuje žalobca

na to, že zamestnanec žalobcu vypisoval poistnú zmluvu a uvádzal tam všetky potrebné údaje.
Žalobca informoval, že stroj má v držbe na základe leasingovej zmluvy a prečo túto skutočnosť neuviedol
pracovník žalobcu do príloh nepozná.

Ďalej uviedol, že súdu bola predložená leasingová zmluva, z ktorej jednoznačne vyplýva kto bol

prenajímateľom a kto nájomcom predmetu poistenia. Je teda zrejmé, že žalobca užíval predmetnú vec
na základe písomnej zmluvy - leasingovej zmluvy.V odvolaní tiež uviedol: cit. „Žalobca po odopretí nároku na náhradu škody žalovaným požiadal znalca
Ing. Z. N. (č.1) o vypracovanie znaleckého posudku, ktorý predložil súdu ako listinný dôkaz (č.l.32
spisu). Znalec v rámci skúmania a stanovenia príčiny vzniku poškodenia telesa drviča uvádza v

posudku na strane č.11, ods.2, citujem: „popísané poškodenie telesa drviča vzniklo jednoznačne počas
prevádzky strojného zariadenia a to z dôvodu náhleho jednorazového bodového zaťaženia pracovného
ústrojenstva drviča, na ktoré nemusela zareagovať ani strihová ochrana stroja. K uvedenému došlo
s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vzpriečením a zakliesnením kameňa o vysokej
tvrdosti a to v dolnej časti drviacej čeľuste drviča“. V závere znaleckého posudku pri zodpovedaní

otázky príčiny vzniku poškodenia telesa drviča, znalec konštatuje, že z predložených písomnosti a
vykonanej podrobnej obhliadky telesa drviča vyplýva, že k poškodeniu telesa drviča zn. HARTL PC
1055 J, ku ktorému došlo 16.05.2009 počas prevádzky strojného zariadenia bolo spôsobené náhlym
jednorazový bodovým zaťažením pracovného ústrojenstva drviča z dôvodu prenosu veľkej rázovej sily,
čo spôsobilo narušenie telesa drviča. Obdobne aj znalec pribratý súdom Ing. F. E. (č.2) v závere svojho
znaleckého posudku (č.l. 206 spisu) na strane 14 posudku zodpovedal na otázku stanovenia príčiny

vzniku poškodenia čeľusťového drviča HARTL, k čomu konštatuje, že na základ predložených dokladov
a a fotografií, poškodeného telesa čeľusťového drviča HARTL dňa 16.05.2009, citujem: „nastalo náhlym
bodovým zaťažením v pracovnej časti stroja pravdepodobne vzpriečením a zaklinením nedrtiľného
predmetu. V dôsledku tohto došlo k prenosu tlaku na skelet drviča ,ktorý sa tým poškodil. Nárast
tlaku bol tak rýchly, že sa nespustila strihová ochrana drviča“. Vyjadrenie k príčine vzniku poškodenia

rámu stroja podal aj výrobca stroja (č.3), spoločnosť HARTL dňa 26.05.2009 (č.l. 31), ktorý na základe
obhliadky a diagnostiky stroja vykonanej dňa 18.05.2009 konštatoval, že poškodenie rámu stroja nastalo
citujem: „počas prevádzky stroja, a to náhlym bodovým zaťažením pracovnej činnosti ústrojenstva stroja,
pravdepodobne vzpriečením a zakliesnením predmetu vysokej tvrdosti v spodnej časti štrbiny drviacej
čeľuste stroja. V dôsledku čoho počas prevádzky stroja došlo k prenosu nárazu na skelet mlyna drviča,

ktorý sa narušil“. U všetkých troch zúčastnených znalca č.1 Ing. N., znalca č. 2 Ing. E. a č.3 zástupcu
výrobcu HARTL je zhodné stanovenie mechanizmu príčiny vzniku poškodenia skeletu mlynu drviča, ku
ktorému došlo náhlym bodovým zaťažením v pracovnej časti stroja, čím došlo k prenosu, podľa znalca
č.1 veľkej rázovej sily, znalca č.2 tlaku, č.3 nárazu, na skelet mlyna drviča, ktorý sa poškodil.

Poškodený skelet mlyna drviča bol po jeho výmene uložený u žalobcu od 08/2009 do 06/2010 (11
mesiacov) a žalovaný neprejavil záujem vykonať doobhliadku skeletu na základe žiadosti o znovu
prehodnotenie likvidácie škodovej udalosti. O obhliadku skeletu požiadal až po doložení znaleckého
posudku, kedy skelet už bol vykúpený k zošrotovaniu spoločnosťou BAFER s.r.o. vo výške 410,- Eur.
Servisný technik výrobcu spoločnosti HARTL po diagnostike a obhliadke praskliny rámu čeľusťového

drviča, ktorý vykonal dňa 18.05.2009 doporučil výmenu poškodeného skeletu drviča za nový. Stanovisko
výrobcu k výmene poškodeného skeletu ako aj k príčine vzniku škody bolo doručené žalovanému.
Žalobca urgoval likvidátora žalovaného Ing. S. Z., ktorý spravoval predmetnú škodovú udalosť žalobcu,
aby oznámil stav vybavenosti škodovej udalosti (chýbajúce doklady potrebné k likvidácií škody, prípadne
potrebnú súčinnosť žalobcu k riešeniu škody). Žalovaný nereagoval na urgencie žalobcu ani na jeho

žiadosť zo dňa 05.06.2009, kedy ho žalobca písomne požiadal o poskytnutie zálohového preddavku k
likvidácií škody. Žalovaný začal šetrenie poškodeného skeletu mlyna drviča žalobcu odo dňa vykonania
prvej obhliadky poškodeného skeletu mlyna drviča až po uplynutí jedného mesiaca a 14 dní dňa
02.07.2009 a 09.07.2009. Žalovaný neuplatnil včasnosť a oddialil šetrenie príčiny poškodenia skeletu
mlynu drviča (napr. Znaleckým skúmaním) pri vedomí takto zaznamenaného rozsahu poškodenia stroja

a očakávaných vysokých nákladov škody k poistnej sume stroja 252.712,84 Eur a k poškodenému
stroju sa vrátil až keď už žaloba v sneh minimalizovať straty výpadku stroja poškodený skelet navarením
kovových dosiek v časti trhlín spevnil. Žalobcovi zamietacím listom zo dňa 16.07.2009 oznámil, citujem
„Obhliadkou poškodeného stroja bolo preukázané, že ku obdobnému poškodeniu na stroji došlo aj v
minulosti, pričom toto poškodenie bolo už opravované“. Zároveň žalobcovi oznámil, že toho času tým, že

spevnil poškodený skelet po nehode nevarením, mu znemožňuje stanoviť skutočnú príčinu poškodenia
a presnú dobu vzniku.

Čeľusťový drvič bol poistený na priamu fyzickú škodu v prípade vzniku náhodilej škodovej udalosti, ktorá
vznikne nečakane a ide o udalosť o ktorej v čase dojednania poistenia predpokladajú obidvaja účastníci,

že škoda môže nastať avšak nie je isté, či na strane a kedy nastane.“

Žalovaný k podanému odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v súlade s ustanovením § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien

a doplnení (ďalej len „O.s.p“), vo veci nariadil pojednávanie, zopakoval dokazovanie výsluchom znalca
Ing. F. E. CSc, oboznámil sa s výsledkami vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Prvostupňový súd v prvom rade odôvodnil zamietnutie žaloby nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu.

Podľa názoru prvostupňového súdu v čase uzavretia poistnej zmluvy a v čase vzniku poistnej udalosti
nebol žalobca vlastníkom poistenej veci. Vychádzal zo Všeobecných poistných podmienok, podľa
ktorých predmetom poistenia môže byť iba vec vo vlastníctve poistníka alebo cudzia vec, ak je to v
poistnej zmluve výslovne uvedené.

S názorom o nedostatku aktívnej legitimácie odvolací súd nesúhlasí.

Žalovaný nepopiera vedomosť o tom, že poistná zmluva bola uzatváraná so žalobcom ako leasingovým
prenajímateľom, pričom v čase uzatvárania poistnej zmluvy zo strany žalobcu bola mu predložená táto
zmluva. Nepopiera, že mal vedomosť, že žalobca je leasingovým nájomcom. Vychádzajúc z prílohy
číslo 2 k poistnej zmluve je zrejmé, že predmetom poistenia sú cudzie veci v hodnote 2.52712.84 Eur

(č.l. 10 spisu). Z článku 2 ods. 2 VPP vyplýva, že dojednané poistenie sa vzťahuje aj na poistenie vecí
vo vlastníctve cudzích osôb, ak ich poistený užíva na základe písomnej zmluvy alebo ich prevzal pri
poskytovaní služby na základe písomnej zmluvy. Výkladom aktívnej legitimácie podľa názoru prijatého
prvostupňovým súdom by bola odoprená žalobcovi ochrana jeho majetkových práv. V čase keď malo
dôjsť k poistnej udalosti žalobca bol prevádzkovateľom, užívateľom, platil všetky náklady súvisiace s

údržbou, prevádzkou stroja, platil poistné žalovanému. Je preto oprávnený požadovať poistné plnenie
z titulu uzavretej poistnej zmluvy so žalovaným.

Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby je podľa prvostupňového súdu neunesenie dôkazného
bremena žalobcom, že mu vznikol nárok na poistné plnenie z dôvodu existencie poistnej udalosti.

Podľa názoru súdu v prípade škodovej udalosti nemôže byť rozhodnutie postavené na závere výlučne
pravdepodobnostnom s poukazom na to, že príčina poškodenia stroja nebola určená jednoznačne. Súd
považoval, za najpravdepodobnejšiu príčinu škody - únavu materiálu na poistenej veci. Podľa jeho
názoru tak v prejednávanej veci, vzhľadom na neznalosť presného času a mechanizmu vzniku škody a
nemožnosť ďalšieho skúmania poškodenej časti stroja nie je možné prijať záver, že tvrdenie žalobcu je

pravdivé o vzniku poistnej udalosti v súlade s poistnými podmienkami.

Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na
poistné vznikne prvým dnom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne
už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa § 788 ods. 1 O.z., poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 797 ods. 2 O.z., právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 806 O.z., z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

Podľa tvrdenia žalobcu k poistnej udalosti - poškodeniu drviča HARTL PC 10/55J došlo náhodnou
škodovou udalosťou - náhlym bodovým zaťažením pracovného ústrojenstva drviča. Poškodenie stroja
zistila obsluha stroja, ktorá začínala pracovnú smenu. Tento poškodený drvič bol opravený, pričom za
opravu celkovo zaplatil žalobca náklady vo výške 74.790,80 Eur. Žalobca ohlásil škodovú udalosť

žalovanému.

Podľa žalovaného ku vzniku škody nedošlo náhodnou škodovou udalosťou tvrdiac, že praskliny rámu
drviča boli zistené mimo prevádzky stroja a k poškodeniu stroja obdobnému už došlo aj v minulosti.Poukazujúcnačlánok3ods.1VPPačlánok4ods.5aVPP (čl.54). Neskôrtvrdil, žekpoistnejudalosti
nedošlo v zmysle poistnej zmluvy (čl. 288) poukazujúc na výluky z poistenia a negatívne vymedzenie
poistnej udalosti. Z týchto dôvodov odmietol opakovane žalobcovi plniť poistné plnenie.

Za náhodnú sa považuje udalosť určená poistnými podmienkami pre jednotlivé druhy poistenia o ktorej
účastníci poistenia odôvodnene predpokladajú, že môže nastať , nevedia však v dobe vzniku poistenia
či sa tak vôbec niekedy stane. Ide o náhodnosť absolútnu. Naopak znak náhodnosti postráda udalosť
ktorá v dobe vzniku poistenia už nastala (porovnaj Občansky zákonník - komentář, nakladatelství C-

H-BECK, 9. vydání, Praha 2004, str. 1154).

Podľa článku 3 VPP sa poistenie vzťahuje na priamu fyzickú škodu na poistenej veci spôsobenú
náhodnou škodovou udalosťou, ktorá nastala počas trvania poistenia v mieste poistenia a ktorá nie
je týchto všeobecných poistných podmienkach, v zmluvných dojednaniach alebo v poistnej zmluve
vylúčená.

Rozhodujúce pre posúdenie či nastala náhodná udalosť je otázka, či a kedy nastal škodný následok,
t. j. či v priebehu dohodnutého poistenia alebo mimo neho a ďalej okolnosť ktorou bol tento následok
vyvolaný, respektíve spôsob ako k nemu došlo. Existencia oboch týchto skutočností má za následok
vznik povinnosti poisťovne plniť z poistenia majetku a stáva sa tak z náhodnej udalosti udalosť poistná.

Zo skutkových záverov je možné vyvodiť, že žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že nastala
poistná udalosť predložil listinný dôkaz - znalecký posudok znalca Ing. M. N., z ktorého vyplýva záver o
tom, že k poškodeniu došlo počas prevádzky strojného zariadenia a to z dôvodu náhleho jednorazového
bodového zaťaženia, na ktoré nemusela zareagovať ani strihová ochrana stroja. Znalec skonštatoval, že

k uvedenému došlo s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou pri vzpriečení a zakliesnení
kameňa vysokej tvrdosti a to v dolnej časti drviacej čeľuste drviča. Ďalej svoje tvrdenie opieral
o vyjadrenie výrobcu stroja, že k príčine vzniku poškodenia, k poškodeniu rámu stroja došlo počas
prevádzky stroja a to náhlym bodovým zaťažením pracovnej činnosti ústrojenstva stroja (čl. 31 súdneho
spisu). Znalec Ing. E. sa vyjadril, že poškodenie telesa drviča nastalo náhlym bodovým zaťažením

stroja.

Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť
svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom,
tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.

Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak
v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa
hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka

väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. (Porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6MCdo/17/2010).

Záver prvostupňového súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom je potrebné hodnotiť ako
predčasný. Žalobca svoj nárok odvodzuje z poistnej zmluvy uzavretej medzi ním a žalovaným
09.04.2009. Na preukázanie svojich tvrdení predložil viaceré dôkazy z ktorých vyplýva, že príčinou
vzniku poškodenia skeletu mlynu drviča je náhle bodové zaťaženie v pracovnej časti stroja.

Ak žalovaná popiera dôvod vzniku škody náhodnou udalosťou dôkazné bremeno o tom, že
príčinou vzniku škody na predmete poistenia nie je príčina tvrdená a preukazovaná žalobcom je na
ňom .Musí preukázať, že náhodná škodová udalosť, ktorá nastala nie je náhodnou udalosťou alebo
je takou udalosťou, na ktorú sa vzťahujú možnosti výluky z poistenia podľa dohodnutých Všeobecných

poistných podmienok. Žalovaný musí teda preukázať, že nenastala náhodná škodová udalosť v zmysle
čl.3 ods.1 VPP, ktorá by ho zaväzovala k povinnosti plniť poistné plnenie alebo musí preukázať , že
nenastali dôvody výluky z poistného plnenia v zmysle čl. 4 ods. 5a a čl.9 VPP. (Podľa článku 4 ods.
5a VPP si účastníci dohodli výluky poistenia tak, že poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobenéchybou, alebo vadou, ktorú mala poistená vec už pri dojednávaní poistenia, a ktorá bola alebo mohla byť
známa poistníkovi alebo poistenému, bez ohľadu na to či bola známa poisťovateľovi). Argumentačná
rozdielnosť žalovaného pri dôvodoch odmietnutia poistného plnenia žalobcovi tiež znamená prenesenie

dôkazného bremena na neho.

Z vyššie uvedených dôvodov tak odvolací súd považuje právne posúdenie otázky odmietnutia plnenia z
poistnej zmluvy za nesprávne právne posúdenie a z tohto dôvodu odvolací súd postupom podľa § 221
ods. 1 písm. h/ O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súd na ďalšie konanie

(§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Úlohou prvostupňového súdu tak bude v novom konaní opätovne posúdiť nárok žalobcu s prihliadnutím
na závery prijaté odvolacím súdom.

Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.