Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808210851
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3808210851.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s., IČO :

17 324 220, so sídlom Bottova 7, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o.,
so sídlom Partizánska 2, Bratislava, proti povinnej: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. S. XXX/XX, T., t.č.
bytom Z. Z. XXXX/A X, T., o vymoženie 255,10 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č. k. 15Er/1873/2008-19, zo dňa 21. augusta

2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňaexekúciuzastavil.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,
že návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 28.07.2008 sa oprávnený domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny 255,10 Eur s prísl., na základe rozhodcovského

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej a.s.
so sídlom v Bratislave, sp.zn. 1207015 zo dňa 11.04.2008. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
14.04.2008 a vykonateľnosť 18.04.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi
JUDr. Kamilovi Líškovi udelené dňa 20.08.2008. Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva §
58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý
z dôvodov zastavenia exekúcie. Z predloženého exekučného titulu súd prvého stupňa zistil, že dňa

27.09.2006 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá zmluva o úvere a ďalších úverových produktov
č. 1158782692, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy
sú „Obchodné podmienky úverových produktov (verzia 2/2006)“. Prvostupňový súd považoval právny
vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere jednoznačne
za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo samotnej zmluvy a
jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už

vopred pripravené „na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre
veľký počet spotrebiteľov. Zmluva medzi oprávneným a povinným má charakter spotrebiteľského
úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm.a) zákona č.258/2001 Z.z. V danom prípade, a to vzhľadom
ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy,
uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej
doložky v bode 5.38. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť,

pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť,
musel ju akceptovať. Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá
nebola dojednaná individuálne, súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú (nekalú) podmienku
v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti
rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok

spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení
na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (vpochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd
prvého stupňa exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods. 1,
2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so

zákonom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Dal do pozornosti dôvodovú
správu Národnej rady Slovenskej republiky k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorej postup exekučného súdu nie je správny. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo

výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto
ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie
iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná

za neprijateľnú. V zmysle tejto dôvodovej správy je teda predmetná rozhodcovská doložka v zmysle
zákona a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil
napríslušnomvšeobecnomsúdeazároveňumožňujeveriteľovi,abysiuplatnilsvojeprávavočidlžníkovi
na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Zdôraznil, že v období do
31.12.2007 bola zmluva o úvere upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z. z.

a ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka sa na ňu nevzťahovali. V dôsledku toho sa na
účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods.
3 Občianskeho zákonníka dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho
zákonníka v lehote 3 mesiacov od 01.04.2004 a ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z odseku 4 tohto
ustanovenia. Pretože v preskúmavanej veci bola úverová zmluva uzavretá dňa 10.10.2005, môže byť

právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi posudzovaná len podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu, sp.
zn. 9CoE/18/2010, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/924/09, ako aj na rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci Asturcom, C-40/08. Na základe vyššie uvedeného bol presvedčený, že nenastala

ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu
teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom. Z
uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si
osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2

O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva:

Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský
rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný podľa osobitných
predpisov. Súd však môže v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v

rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle
ktorého môže súd exekučné konanie zastaviť (a podľa názoru odvolacieho súdu tomu zodpovedá
aj zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) buď na návrh (odsek 1) alebo
aj bez návrhu účastníka konania (odsek 2), ak rozsudok trpí zmätočnosťou, pretože rozhodcovský
rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), alebo

rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej
právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Rovnako môže exekučný súd postupovať, ak zistí,
že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívnenemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods.1 písm. c/, ods.2). V tomto
prípade ide protiprávnosť výroku rozsudku rozhodcovského súdu.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa

má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu,
v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných

opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Systém ochrany, zavedený spomínanou smernicou, vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza
v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej
schopnosti, a úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu

vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica
musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum
neprimeranej povahy zmluvných podmienok, týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo
primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa

ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. Správny bol záver súdu prvého stupňa v tom
smere, že predmetná Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch, uzatvorená medzi účastníkmi
konania dňa 27.09.2006, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom od 13.04.2006, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy, a teda že medzi
oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. V zmysle § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Z týchto dôvodov
bolo potrebné na vzťah účastníkov konania aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
ochrane spotrebiteľa. V prejednávanej veci súd prvého stupňa potom opodstatnene poukázal na to, že

Obchodné podmienky úverových produktov, ktoré sú súčasťou zmluvy, vylučujú uplatňovanie pravidiel
na ochranu spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého
stupňa, javí ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v
porovnaní so situáciou, keby bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom
odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa

zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/
ES zo dňa 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie
spotrebiteľských sporov. Na zreteľ treba vziať aj ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve
bráni konaniu pred štátnym súdom.

Ochranuspotrebiteľapredneprijateľnýmizmluvnýmipodmienkamisúdzabezpečíbezohľadunapovahu

spotrebiteľského vzťahu, a teda dokonca aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver. Súd prvého
stupňa vyvodil správny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, a preto je absolútne neplatná.

Odvolacísúdnazákladevšetkýchuvedenýchdôvodovuzneseniesúduprvéhostupňapotvrdilakovecne
správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.