Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202993
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8514202993.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865
141, proti povinnému: T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. J. č. XXX, o vymoženie 987,97
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
3Er/316/2014-23 zo dňa 14.11.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. d); 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
§ 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, §§ 1 ods. 2; 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 5a ods. 1 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, §§ 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), o), r), ods. 5; 54 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS.

Konštatoval, že posúdil predmetný právny vzťah, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere, kde bola dohodnutá aj
dohoda o vyplnení zmeniek ako spotrebiteľský. Povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba,
ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, ktorý poskytol povinnému peňažné prostriedky na základe

zmluvy o úvere a povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom.

Z predloženej zmluvy medzi účastníkmi konania vyplýva, že sa jedná o typovú zmluvu, ktorú nemohol
povinný ako spotrebiteľ ovplyvniť. Súdu je z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti známe, že
oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o
úvere upravenej v Obchodnom zákonníku je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona o spotrebiteľských

úveroch (zákon č. 129/2010 Z.z.), ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka,
a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Taktiež zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí spĺňať náležitosti, ktoré vyžaduje zákona č. 250/2007 Z.z. Zároveň je potrebné aplikovať
aj ustanovenia OZ, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv, keďže zmluva
uzavretá medzi oprávneným a povinným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou.

Súd vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky v bode 13 VOP ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa

§ 53 ods. 4 písm. k/, o/ Občianskeho zákonníka, ktorá stavia spotrebiteľa do výrazne nevýhodnéhopostavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Podľa tohto
dojednania povinný vystaví zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy, pričom chýbajúce údaje môže vyplniť oprávnený ako remitent. Zmenkovú sumu vyplní

oprávnený v rozsahu všetkých peňažných nárokov oprávneného voči povinnému, ktoré podľa uváženia
oprávneného vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do
rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. o/ OZ. Požadované zmenkové úroky vo výške 0,25 %
denne z dlžnej sumy slúžia ako sankcia za oneskorenie platby. Vzhľadom na ich výšku (91,25 % ročne)

ide nepochybne o neprijateľnú zmluvnú podmienku

v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Oprávnený preto evidentne chcel dohodou o
vyplnení zmenky a vyplnením zmenky úrokom v danej neprijateľnej výške obísť zákonné ustanovenie
na ochranu spotrebiteľa, a tým docieliť vymoženie tejto sankcie za každú cenu.

Za situácie, keď ide o spotrebiteľský vzťah, zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky mení tento zmluvný
vzťah na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa.

Zároveň je zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ mal znenie dohody o vyplnení zmenky vopred
pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktorých obsah povinný nemohol pred uzavretím
zmluvy ovplyvniť, a ktoré používa oprávnený vo všetkých prípadoch.

Z uvedených dôvodov súd musel dohodu o vyplnení zmenky vyhodnotiť ako neprijateľnú, a tým
absolútne neplatnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 5 OZ, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle

§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V čase uzavretie zmluvy zákon č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
súvislostisposkytovanímspotrebiteľskéhoúveruneumožňovalsplniťdlhalebozabezpečiťjehosplnenie
zmenkou alebo šekom.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval rozhodcovský súd neprihliadol na všeobecne záväzné právne

predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ako mu to prikazuje ustanovenie § 31 ods. 3, § 33 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. a prisúdil plnenie v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa. Zo spotrebiteľského
vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, nezaoberal sa spotrebiteľským právom, nekriticky si
osvojil len argumenty oprávneného, priznal zmenkový úrok v neprimeranej výške 0,25 % denne.
Zmluvné dojednanie o úroku v tejto výške je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov uvedených

vyššie je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy v zmysle
zák. č. 191/1950 Sb.

Rozhodca zaviazal povinného na peňažné plnenie oprávnenému výlučne na základe zmenky, ktorú
vyplnil oprávnený v zmysle neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky. Celé plnenie priznané v
rozhodcovskom rozsudku je v rozpore so zákonom, a teda právom nedovolené.

Súd tiež skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nie je exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil
rozhodcovský súd.

V tomto prípade rozhodcovský súd, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, svoju
právomoc rozhodovať vo veci odvodil od rozhodcovskej zmluvy zo dňa 10.10.2011.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa § 44 ods. 2 EP preskúmava
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
z hľadiska ich súladu so zákonom. V tomto štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov
pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa súd okrem iného zaoberá tým, či k
návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti,

či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jehovydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak
po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané),
ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti

označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
Vychádza sa pritom s tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V
rámci tohto skúmania súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu (skutkové a
právne závery). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je súd oprávnený a zároveň povinný posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom,
čiže vyriešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo formu

rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť pomerne rýchle prejednanie a rozhodnutie prípadného
sporu vzniknutého medzi zmluvnými stranami arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou (v prípade

rozhodovania rozhodcom teda nejde o výkon verejnej moci nezávislým a nestranným štátnym súdom),
na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí
len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami uvedenými v štandardnej
zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný,
pretože v krízových situáciách za vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom

chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.

V ustanovení § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o úvere je uvedená generálna klauzula, ktorá má povahu kogentnej právnej normy, ktorá
dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky

zákonník tak zakazuje dodávateľom zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv, a
najmä pri tvorbe svojich zmluvných formulárov, ktoré predkladajú pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv
ako návrh na ich uzavretie.

V § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy je obsiahnutý
príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento

výpočet neprijateľných zmluvných podmienok je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V
tomto výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka vyžadujúca
od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky spory s dodávateľom riešiť výlučne v
rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ). S účinnosťou od 01.01.2008 zákonodarca okrem
rozšírenia výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok rozšíril aj výnimky zo súdnej kontroly aj o

podmienky individuálne dojednané.

Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v § 53 Občianskeho zákonníka vždy spájal
sankciu neplatnosti, pričom ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho zo zákona, na ktorú
musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.V tomto konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave. Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd

odvodzoval právomoc prejednať spor, je vo forme samostatného formuláru, ktorý oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu.

Dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní

s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez
toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah rozhodcovskej zmluvy
ovplyvniť, nakoľko táto bola spísaná na predtlačenom formulári. Povaha zmluvy je teda adhézna, a
preto ju spotrebiteľ mohol buď prijať ako celok, alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol

oprávneným vopred pripravený. Rozhodcovský súd je vopred zakotvený v zmluvných podmienkach ešte
pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Občiansky zákonník pripúšťa výnimku z ustanovení o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok
dojednaných v štandardných spotrebiteľských zmluvách, a to v prípadoch, ak ide o predmet plnenia,

cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané - individuálne dojednanie
v danom prípade, čo sa týka rozhodcovskej zmluvy, nebolo nijako preukázané. Nijako nevyplýva, že
povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé,
že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. V závere predmetnej rozhodcovskej zmluvy sa len nachádza vyhlásenie dlžníka: „S
uzatvorením tejto zmluvy súhlasím. Vyhlasuje, že som bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený
o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy.“

Vsúvislostisrozhodcovskoudoložkou,trebapoukázaťzároveňnaustanovenie§53ods.3Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

V tomto prípade oprávnený individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy, ako vyplýva z vyššie
uvedených skutočností, nepreukázal.

V rozhodovanej veci teda už len to, že podmienka rozhodcovskej doložky bola vopred stanovená v
zmluve oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Podľa § 53 ods. 5 písm. r) Občianskeho
zákonníka, ak v zmysle rozhodcovskej doložky sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom.

V danej veci spotrebiteľ síce mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by
bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by
chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu, čiže rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na

rozhodcovskom súde.Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednaná
rozhodcovská doložka pri zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.10.2011 je neprijateľnou
podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech povinného a je v rozpore s vyššie ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je takto dojednaná rozhodcovská doložka v rozpore s
dobrými mravmi. Takto v spotrebiteľskej zmluve dojednaná rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v rozpore s
ustanoveniami § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v rozpore so zákonom č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinným v čase uzavretia zmluvy.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu

odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a citovanú zákonnú úpravu žiadosť o udelenie poverenia súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 20.3.2014 zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Vodvolaníuviedol,žeexekučnýsúdvprejednávanejveciprekročilrámecsvojejpreskúmavacejčinnosti,
ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z.. Vo veci aplikoval aj ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní,
pričom toto ustanovenie síce upravuje možnosť exekučného súdu zastaviť exekučné konanie v prípade,
ak rozhodcovský súd ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale súd prvého stupňa toto
ustanovenie nesprávne aplikoval.

Podľa oprávneného v rámci exekučného konania nemôže exekučný súd zaujímať právne stanoviská a
úvahy k výroku exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov.

V prípade, ak exekučný súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 45 ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu,

ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, alebo
Občiansky súdny poriadok.

Oprávnený v odvolaní ďalej uviedol, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a
nasl. Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na
samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných

podmienok, ktorú sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd tieto skutočnosti nezisťoval a zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Exekučný titul bol vydaný v súlade so
Zákonom o rozhodcovskom konaní.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci
rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi, uvedenými v rozhodnutí
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd len dopĺňa, že je pravdou, že podľa § 35
Zákonaorozhodcovskomkonanírozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožnopreskúmaťpodľa§37tohto
zákona, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu.
Ide o právoplatnosť formálnu a materiálnu. Formálna právoplatnosť znamená, že takéto rozhodnutie už
nie je preskúmateľné riadnym opravným prostriedkom, v dôsledku čoho žiadne opravné prostriedky proti
takému rozhodnutiu nemajú odkladný účinok.

K odvolacej námietke oprávneného, že rozhodcovskú doložku s povinným uzatvára formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, odvolací súd konštatuje, že z
predloženej rozhodcovskej zmluvy nepochybne vyplýva, že sa jedná o typovú zmluvu, ktorú nemohol
povinný ako spotrebiteľ ovplyvniť. Takáto rozhodcovská zmluva je neprípustná, hoci poskytuje pri voľbe

riešenia sporu alternatívu medzi rozhodcovským súdom alebo príslušným súdom Slovenskej republiky.
Predmetná rozhodcovská zmluva má síce formálne charakter rozhodcovskej zmluvy a netvorí súčasť
formulárovej zmluvy o úvere, napriek tomu táto rozhodcovská zmluva je neplatná, pretože nespĺňa
podmienku individuálneho dojednania.

Rozhodcovská zmluva je formulárová dohoda, ktorú povinný nemal možnosť ovplyvniť ani individuálne

dohodnúť, alebo zmeniť. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber,
mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam v nej dojednaných,
a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná.

Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo
poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na
zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.
Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú
zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia

samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho
dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať, inak sa nepovažuje rozhodcovská
zmluva za individuálne dojednanú.

Ani z rozhodcovskej zmluvy, ani z ďalších listín nevyplýva, že povinný pred podpisom zmluvy
bol oprávneným poučený o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, čiže o zhoršení

procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. V dôsledku
toho platí zákonom stanovená domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská zmluva sa nepovažuje za
individuálne dojednanú, inými slovami povedané, bola uzavretá neplatne.

V prípade, ak rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
platí záver, ku ktorému správne dospel v napadnutom uznesení súd prvého stupňa. Nemožno totiž

spochybniť, že v danom prípade nedošlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej zmluve.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako
vecne správne potvrdil.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.