Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/125/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113011112
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113011112.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka v trestnej veci proti obžalovanému K. V. pre zločin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné na verejnom
zasadnutí 10.februára 2015 o odvolaní obžalovaného K. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn.
3T/76/2013, zo dňa 4.novembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného K. V. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/76/2013, zo dňa 4.novembra 2014 bol obžalovaný K.
V. uznaný za vinného v bode 1/ zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2 z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

1. obvinený ako jeden z dvoch konateľov spoločnosti RP SAT SLOVAKIA s.r.o. so sídlom v Novej Dubnici,
Podjavorinskej 244/3, IČO: 36331457 v Dubnici nad Váhom predstieral prijatie pôžičky v hotovosti pre
spoločnosť RP SAT SLOVAKIA S.r.o. vo výške 23.236,-Eur,
ktorú mal prijať od K. V., trvale bytom O. nad I.. U. II XX/XX na základe príjmového dokladu bez
uvedenia čísla, dátumu a meny, pričom na základe predstieranej pôžičky vo výške 23.236,-Eur, ktorá
však nikdy nebola do spoločnosti RP SAT SLOVAKIA zaúčtovaná, ani inak poukázaná na účet, či vložená
do pokladne, v rozpore s ustanovením § 135a Obchodného zákonníka a ustanoveniami spoločenskej
zmluvy spol. RP SAT SLOVAKIA /bod 10.2.15/, ako aj bod /11.2 veta prvá/ bez súhlasu valného
zhromaždenia spoločnosti uzatvoril dňa 05.02.2010 zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva
k nehnuteľnosti, ktorou mal v úmysle previesť do osobného vlastníctva K. V. nehnuteľnosť v hodnote
55,900,- Eur, ktorej vlastníkom bola spoločnosť RP SAT SLOVAKIA s. r. o. zapísaná na liste vlastníctva
č. XXXX v k. ú. Y. Y., čím by v prípade úspešného zavkladovania nehnuteľnosti Správou katastra Trenčín
spôsobil poškodenej spoločnosti RP SAT SLOVAKIA s. r. o. so sídlom v Novej Dubnici, Podjavorinskej
244/3, IČO: 36331457 škodu vo výške 55,900,- Eur,

2. obvinený ako zodpovedný vedúci satelitnej predajne spol. RP SAT SLOVAKIA s. r. o. na Bratislavskej
ulici 4051 v Dubnici nad Váhom, ktorý bol povinný v zmysle ustanovení spoločenskej zmluvy ako aj
ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka vykonávať svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou a v
súlade so záujmami spoločnosti

-dňa 20.11.2009 vo I. dodal zákazníkovi Ing. K. Y. tovar, a to parabolu AL Gilbertini, dekódovaciu
kartu a software Slovak link, konvertor Golden Interstar GI202, satelitnú konzolu Silversky a moto
pozicioner, následne vykonal inštalačné a nastavovacie práce na uvedených zariadeniach, následne
vypísal príjmový pokladničný doklad na sumu 280,- Eur, avšak nevystavil daňový doklad z registračnej
pokladne, nevystavil daňový doklad

-faktúru k príjmovému dokladu, pričom tržbu za dodanie a inštaláciu satelitnej techniky si ponechal pre
seba, zatajil ju a neodviedol v prospech spoločnosti RP SAT SLOVAKIA s. r. o., čím spôsobil spoločnosti
RP SAT SLOVAKIA s. r. o. so sídlom v Novej Dubnici, Podjavorinskej 244/3, IČO: 36331457 škodu vo
výške 280,- Eur,

-dňa 28.12.2009 v Dubnici nad Váhom v predajni spoločnosti RP SAT Slovakia, s. r. o. predal zákazníkovi
I. H., trvale bytom O. nad I., K. E. XXXX/XX tovar televízny prijímač LCD TV LE Samsung, avšak pri
predaji mu nevystavil žiadny daňový doklad z registračnej pokladne, takisto mu nevystavil daňový doklad
faktúru k príjmovému dokladu, pričom tržbu za predaj hore uvedeného televízneho prijímača ponechal
pre seba, zatajil ju a neodviedol v prospech spoločnosti RP SAT Slovakia, s. r. o., čím si prisvojil cudziu
vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil spoločnosti RP SAT Slovakia škodu vo výške 680,- Eur,

-dňa 16.01.2010 v Dubnici nad Váhom dodal zákazníkovi X. E. tovar satelitný prijímač Opticum HD X 550
biely, koaxiálny kábel a spotrebný materiál, následne vykonal inštalačné práce a nastavovacieho práce
na uvedenom zariadení pričom mu nevystavil žiadny daňový doklad z registračnej pokladne, takisto
mu nevystavil žiadnu faktúru a tržbu vo výške 240,- Eur za dodanie a inštaláciu satelitnej techniky si
ponechal, zatajil ju a neodviedol v prospech spoločnosti RP SAT Slovakia s. r. o.,

čím spoločnosti RP SAT SLOVAKIA s. r. o. so sídlom v Novej Dubnici, Podjavorinskej 244/3, IČO:
36331457 spôsobil škodu vo výške 1.200,- Eur.

Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38
ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky s tým, že
podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. okresný súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere dva roky za súčasného uloženia probačného
dohľadu nad jeho správaním v určenej skúšobnej dobe a uloženia povinnosti obžalovanému podľa § 51
ods. 4 Tr. zák. hlásiť sa 1x štvrťročne na základe predvolania k probačnému a mediačnému úradníkovi
Okresného súdu Trenčín.

Podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Tr. por. okresný súd obžalovaného uložil povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti RP SAT SLOVAKIA, s. r. o. so sídlom v Novej Dubnici, ul. Podjavorinskej 244/3 škodu vo
výške 1.200 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej pätnásťdňovej lehote odvolanie obžalovaný K. V.. V jeho
podrobnom písomnom odôvodnení namietal správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho
výrokoch z nasledovných dôvodov. Pokiaľ sa týka skutku pod bodom 1/, tvrdenia súdu prvého stupňa
sú v rozpore so skutočným stavom veci a aj v rozpore s platným právnym stavom, nakoľko on nikoho
neuviedol do omylu, pretože ako konateľ a štatutárny orgán konal za právnickú osobu RP SAT Slovakia
s.r.o. Nová Dubnica v súlade so spoločenskou zmluvou zo dňa 20.októbra 2003, podľa ktorej okrem
iného by bol súhlas všetkých spoločníkov potrebný len v prípade, ak by išlo o nákup alebo predaj
spoločnosti, o čo v konkrétnom prípade nešlo, pretože sa jednalo o pôžičku a zabezpečovací prevod
vlastníckeho práva, kde mohol konať samostatne a teda tak ako v iných obdobných prípadoch vo veciach
pôžičiek konala ďalšia spoločníčka X. I. a napokon i jej manžel V. I.. K predmetnej pôžičke pritom reálne
aj došlo, čo potvrdzuje aj vyhotovená písomná zmluva o pôžičke s K. V., príjmový doklad, ktorý - a
to je najpodstatnejšie - aj zaslal druhej konateľke, čo táto aj potvrdila. Nebol mu preukázaný žiadny
úmysel previesť do osobného vlastníctva K. V. nehnuteľnosť v hodnote 55.900 Eur, pretože on takýto
úmysel nielenže nemal, ale ho mať ani nemohol, nakoľko zabezpečovací prevod práva neznamená
stratu vlastníctva, ale ide len o zabezpečenie - aj to dočasné - prevodom práva dlžníka v prospech
veriteľa dočasne previesť vlastníctvo k prevádzanej veci. K uspokojeniu veriteľa vrátením dlhu prechádza
takto zabezpečené právo späť na dlžníka a len ak by záväzok nebol riadne a včas splnený, vtedy možno
začať výkon zabezpečovacieho práva. Konštatovaniu súdu v napadnutom rozsudku, že pojal úmysel
previesť zabezpečenú nehnuteľnosť do osobného vlastníctva K. V. odporuje zmluva o zabezpečovacom
prevode práva, ktorá sa dotýkala len hodnoty 23.236 Eur a nie hodnoty 55.900 Eur. Ak by chcel uviesť
RP SAT Slovakia s.r.o. Nová Dubnica do omylu, nebol by zasielal príjmový pokladničný doklad X. I.
a pritom uvedená pôžička nevznikla na základe tohto dokladu, ale na základe písomne vyhotovenej

zmluvy o pôžičke. Konštatovanie, že nešlo o scudzenie majetku poškodenej spoločnosti, vyplýva pritom
aj z iného rozhodnutia odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne. Okresný súd ustálil jeho vinu s tým, že
konanie popísané v bode 1 výroku o vine je pokusom trestného činu a vo vzťahu k hroziacej škode
použil aj výšku v sume 55.900 Eur, ktorá však objektívne nemohla vzniknúť a to ani v štádiu jej hrozby, pri
zabezpečovacom prevode práva, keďže sa nejednalo o definitívny prevod majetku. V prejednávanom
prípade sa z hľadiska subjektívnej stránky vyžaduje úmyselné zavinenie a to priamy úmysel, ale ani
tento znak subjektívnej stránky trestného činu, ktorý je obligatórny, nebol a ani nemohol byť naplnený,
preto neprichádzalo do úvahy uznanie jeho viny tak, ako to bolo urobené súdom prvého stupňa. Pokiaľ
sa týka skutku (3 čiastkové skutky) pod bodom 2/, ohľadne I. H., po odpredaní televízneho prijímača
mu vydal doklad, hoci tento svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že mu žiadny doklad nevydal,
pričom však vypočutá svedkyňa X. I. uviedla, že I. H. jej doklad odovzdal a 20.apríla 2010 s ním bol
spísaný záznam s tým, že splatnosť faktúry bola určená na 20.apríla 2010 a I. H. predmetnú sumu 680
Eur aj uhradil. Pokiaľ mu je kladené za vinu, že X. E.i pri dodaní satelitného prijímača s príslušenstvom za
kúpnu cenu 240 Eur nevydal žiadny doklad, on s X. E. nejednal ako s kupujúcim, pretože kupujúcim bola
spoločnosť Metal s.r.o. Dubnica nad Váhom s tým, že X. E. bol iba konateľ. Následne dňa 19.februára
2010 bola spoločnosťou RP SAT Slovakia vystavená faktúra s uvedením, že tovar a služby boli dodané a
dátum splatnosti na faktúre je uvedený 20.február 2010, pričom forma úhrady bola vykonaná v hotovosti
a napokon ohľadne i Ing. K. Y., ktorému podľa rozsudku nevystavil daňový doklad za tovar v hodnote 280
Eur, je to obdobné ako u ostatných dvoch spomenutých svedkov, kedy po vzniku sporov V. I. vyhľadával
zákazníkov a snažil sa ich presviedčať, aby potvrdili, že im doklad nedodal a vystavoval faktúry s tým, že
nemusia nič platiť. Na základe týchto skutočností, keďže je doposiaľ bezúhonný a nemal žiadny úmysel
spáchať trestnú činnosť a tejto si nie je ani vedomý, domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku podľa
§ 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie
súdu prvého stupňa v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. s tým záverom, že v konečnom dôsledku bude spod
obžaloby v celom rozsahu oslobodený podľa § 285 písm. b/ Tr. por.. Na verejnom zasadnutí odvolacieho
súdu obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že on všetko vykonával riadne, necíti sa byť vinným a
celú vec považuje za komplot.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu s poukazom na správny a
zákonný rozsudok okresného súdu navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr.
por. zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 12.
decembra 2014, vykonal verejné zasadnutie dňa 10.februára 2015 a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine a treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného K. V.
nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o
popierajúce výpovede obžalovaného K. V., svedeckú výpoveď K. V., ale predovšetkým o usvedčujúce
svedecké výpovede X. I., V. I., I. H., X. E. a Ing. K. Y., tiež o závery znaleckých posudkov z odboru
ekonomiky a manažmentu, účtovníctva a daňovníctva Ing. S. O. CSc. a z odboru stavebníctva, odvetvia
odhadu hodnoty nehnuteľností znalkyne Ing. D. J. a o listinné dôkazy a z nich najmä spoločenskú
zmluvu o založení obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle ustanovenia § 105 a nasl.
Obchodného zákonníka spoločníkmi X. I. a K. V. zo dňa 20.oktobra 2003, zmluva o zabezpečení záväzku
prevodom práva k nehnuteľnosti z 5.februára 2010 i príjmového pokladničného dokladu, podľa ktorého
mala byť od K. V. príjemcom prijatá čiastka 23.236 bez uvedenia peňažnej meny, dátumu prevzatia
a označenia dlžníka, podpísaného obžalovaným (č.l. 158), o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne
pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia dostatočne
podrobne, vecne správne a aj veľmi presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade
dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného K. V.. Správne pritom uviedol, že tvrdeniu
obžalovaného, podľa ktorého si mal od svedka K. V. požičať finančnú hotovosť 23 236 Eur, neuveril,
nakoľko sa jednalo o fiktívnu pôžičku, ktorá do spoločnosti ani nebola zaúčtovaná a spoločnosť RP
SAT Slovakia v tom čase ani nepotrebovala čerpať žiadnu pôžičku, čo v podstate aj sám obžalovaný

potvrdil svojou výpoveďou v tom smere, že v inkriminovanej dobe mal s X. I. zlé vzťahy a že peniaze
si požičiaval len pri prípad, keby sa niečo stalo a pritom aj samotný svedok K. V. najskôr vypovedal,
že peniaze požičiaval obžalovanému K. V. a na hlavnom pojednávaní uviedol, že ich požičiaval firme.
Svedkyňa X. I. sa pritom o predmetnej zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti
nedozvedela od obžalovaného, ale iba vďaka náhode, keď bol spoločnosti po tom, čo obžalovaný K. V.
dňa 5.februára 2010 podal na Správe katastra v Trenčíne návrh na zápis zmluvy o zabezpečení záväzku
prevodom práva k nehnuteľnosti, doručený list od správy katastra z dôvodu potreby vykonania opravy
znenia označenej zmluvy. Ku škode spoločnosti potom nedošlo len vďaka aktívnemu konaniu druhej
konateľky, ktorej žalobe Okresný súd Trenčín svojim rozhodnutím, ktorým na podklade predbežného
opatrenia uložil obžalovanému zdržať sa akéhokoľvek úkonu v mene spoločnosti RP SAT Slovakia
najmä tým, že by nakladal s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho
územia Trenčianske Teplice až do právoplatného rozhodnutia v prejednávanej veci, vyhovel. Okresný
súd rovnako správne považoval za jednoznačne preukázanú aj vinu obžalovaného vo vzťahu ku skutku
(3 čiastkovým skutkom) pod bodom 2/ a to s poukazom na usvedčujúce svedecké výpovede Ing. K. Y., I.
H., X. E. i listinné dôkazy, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení svojho rozsudku na č.l.9. Odvolací
súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako
okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú
obžalovaného K. V. zo spáchania obidvoch žalovaných skutkov. Odvolacie námietky obžalovaného
uvedené v jeho odvolaní vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto odvolací súd za dôvodné
a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného K. V. zhodne s obžalobným návrhom ako zločinu podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. (pod bodom 1/ napadnutého
rozsudku) a prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. (pod bodom 2/ napadnutého rozsudku),
pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež zákonu zodpovedajúcim spôsobom
odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym
záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného K. V., ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním
jeho obhajobných námietok prednesených už pred okresným súdom, predovšetkým však vo svojom
podrobnom vyjadrení k podanej obžalobe prostredníctvom svojho obhajcu zo dňa 28.augusta 2014,
včítane pripojených listinných dôkazov, z č.l. 522 až 547, a s ktorými sa ten dostatočne a vecne
správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za opodstatnené a preto
v podrobnostiach poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody a
spôsobe jeho výkonu. Uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý bol obžalovanému
K. V. podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu
2 roky, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v určenej skúšobnej dobe a
uloženia povinnosti hlásiť sa jedenkrát štvrťročne na základe predvolania k probačnému a mediačnému
úradníkovi Okresného súdu Trenčín, zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň
závažnosti spáchaných trestných činov, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska
účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto
stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Aj
tieto dôvody, keďže sú správne, si odvolací súd osvojil a odkazuje na ne. Keďže odvolací súd nezistil
žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k týmto výrokom, neakceptoval
ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného. So zreteľom na uvedené skutočnosti krajský súd
dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v
súlade so zákonom a keďže nezistil pochybenie okresného súdu ani vo výroku o náhrade škody, ktorý
má svoje opodstatnenie v ustanovení § 287 ods. 1, ods. 2 Tr. por., preto odvolanie obžalovaného K. V.
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.