Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010017
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: CSc., JUDr. Eva Babiaková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:9012010017.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. N., bytom K. XXX/XXX, T. H. D., právne
zastúpený advokátom JUDr. Tomášom Rosinom, so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystrica, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.12.2011, č. SLV-PS-PK-2015/2011, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/145/12-46 zo dňa 17. septembra 2013, jednohlasne,

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/145/12-46 zo dňa
17.septembra 2013 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/145/12-46 zo dňa 17.09.2013 zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného

č. SLV-PS-PK-215/2011 zo dňa 22.12.2011. Týmto rozhodnutím bol zamietnutý rozklad žalobcu a bol
potvrdený Personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 392/2011 zo dňa 19.09.2011,
ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej
len,,zákon").Krajskýsúddospelkzáveru,ževpriebehusprávnehokonaniabolnáležitezistenýskutkový

stav veci. Podľa názoru krajského súdu rozhodnutia boli náležite právne odôvodnenil. Súd sa stotožnil so
záverom žalovaného, že nebol dôvod na vykonanie konfrontácie, keďže zákon tento inštitút neupravuje.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na
ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa a vyhovel žalobe. Alternatívne navrhol, aby súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil nárok na náhradu trov konania. V odvolaní žalobca namietal, že
súd vyhádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa nedopustil protiprávneho konania,
neporušil služobnú prísahu alebo služobné povinnosti. Výpovede svedkov, ktoré mal minister v čase
rozhodovania k dispozícii sú v hrubom rozpore s tými, ktoré svedkovia poskytli neskôr. Poškodený je
osobnosť s paranoidným vnímaním reality so sklonom ku klamaniu, čo potvrdzuje aj znalecký posudok.

Jeho výpoveď považuje žalobca za nedôveryhodnú.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil. Rozsudok krajského súdu je vecne správny a náležite odôvodnený. Bol vydaný
v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
zrušiť v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Rozhodol uznesením (§ 223 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia pojednávania
(§ 250ja ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. sa rozhodnutiami správnych orgánov rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Odvolací súd z pripojených spisov zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného
zo dňa 22.12.2011, č. SLV-PS-PK/215/2011, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil

personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 392 zo dňa 19.09.2011 o prepustení žalobcu
zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ zákona. Žalobca dňa
13.07.2011 v čase po 20,40 hod. pred budovou Nemocnice s poliklinikou v Žiari nad Hronom, v čase
mimo výkonu štátnej služby a na mieste prístupnom verejnosti pristúpil k U. E., ktorý bol v tom čase
eskortovaný z lekárskeho ošetrenia hliadkou OO PZ Žiar nad Hronom do budovy OO PZ Žiar nad

Hronom. Mal udrieť putami spútaného U. E. do oblasti tváre a mal sa mu vyhrážať, že ho zabije. V
ďalšom konaní mu zabránila hliadka OO PZ Žiar nad Hronom. Žalobca mal následne udrieť U. E. v
motorovom vozidle.

Odvolací súd zo spisov zistil, že žalobca poukázal na rozpory medzi výsluchom U. E., Z. K. a A. E..

Poukázal aj na výpoveď Z. D. a Q. N.. Vyslovil názor, že ich výpovede sú v rozpore so skutkovým stavom,
ktorý bol podkladom na jeho prepustenie. Z tohto dôvodu sa domáhal vykonania konfrontácie. Jeho
návrh bol zamietnutý z dôvodu, že zákon nepozná inštitút konfrontácie.

Aj prvostupňový súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že konfrontáciu nebolo možné vykonať,

nakoľko zákon tento inštitút nepozná.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že sa nestotožnil so záverom žalovaného a krajského súdu.

Podľa ustanovenia § 238 ods. 2 zákona dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane

účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov o
organizácii, listiny, veci a obhliadka.

Z gramatického a logického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že sú v ňom zakotvené
dôkazy iba príkladmo. Preto orgánom žalovaného predmetné ustanovenie nebráni vykonať aj ďalšie

dôkazy v záujme náležitého objasnenia skutkového stavu veci, t. j. aj konfrontáciu.

Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Podľa
názoru odvolacieho súdu môže správny orgán pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného
hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v

dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho
súdnictva je jednoznačne zastávaný právny názor, že prvostupňové a druhostupňové správne konanie
tvorí jeden celok.

Predmetom konania pred odvolacím súdom bolo, v súlade s dôvodmi odvolania, v prvom rade zaoberať

sa námietkou nepreskúmateľnosti rozsudku krajského súdu pre nedostatok dôvodov.

Podľa § 157 ods. 1 O.s.p. v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách ,,V mene Slovenskej
republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presnú označenie
účastníkov a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku,

odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania a náležitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a
2, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a
z akých dôvodov ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastníkov konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku podrobne oboznámil prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie
žalovaného, vrátane dôvodov na ktorých boli založené. V ďalšom obsahu odôvodnenia, sa k obsahu

žalobných námietok vyjadril tak, že sa plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí prvého stupňa
ako aj v rozhodnutí žalovaného.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu nie je náležite
odôvodnený.

? K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo
na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym
odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č.
30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91,

VandeHurkprotiHolandsku,rozsudokzodňa19.04.1994,týkajúcisasťažnostič.16034/90,),judikatúry
Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn.
III. ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo
dňa 04.05.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.06.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku
bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť

podľa povahy rozhodnutia a musí byt' analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však
súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany
prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).

Nakoľko v prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom vysvporiadal

s námietkami, ktoré uplatnil žalobca vo svojej žalobe, týkajúcimi sa nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci a nepreskúmatel'nosti správneho rozhodnutia v naznačenom smere, ani neuviedol, z akých
dôvodov ich považoval za nedôvodné, resp. právne irelevantné, je nutné považovať takýto rozsudok za
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ktorým postupom krajského súdu bola účastníkovi odňatá
možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa

§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O. s. p. zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 3 O. s. p.).

V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej žaloby, ?dôsledne sa vysporiada
so všetkými relevantnými námietkami žalobcu a znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie riadne

odôvodní, pričom odvolací súd považuje za dôležité poukázať, že ?pri hodnotení preskúmateľnosti
správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní
preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. l ods. l Ústavy SR)
a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.
s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.