Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Erika Čanádyová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/75/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203757
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614203757.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova25,Bratislava,IČO:35807598,právnezastúpenéhoadvokátskoukanceláriouAdvocates.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
K.. M. R. D. XXXX/XX, W. I., prechodne bytom S. XXX, W. I., o vymoženie 100,- Eur s príslušenstvom,
ktorá exekúcia je vedená exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom
F. XX, H., pod sp.zn. EX 4201/14, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 5Er/509/2014-13 zo dňa 7. júla 2014, takto jednomyseľne
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, prvostupňový súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 4 ods. 1, 2, § 6a, § 17, § 21 ods. 1 a § 45 ods. 1,
2 zákona o rozhodcovskom konaní, § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
V odôvodnení uviedol, že právny zástupca oprávneného spísal dňa 09.02.2014 pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok zo dňa 14.03.2012, sp. zn. SR 09965/11, vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným obchodnou spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno
8, Bratislava. Z predloženého rozhodcovského spisu okresný súd zistil, že medzi účastníkmi bola
uzatvorená Zmluva o úvere č. 500300143 zo dňa 26.05.2010, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
vo výške 350,- Eur. Povinná je v zmluve označená ako fyzická osoba bližšie identifikovaná rodným
číslom a číslom občianskeho preukazu. Dňa 24.06.2011 oprávnený vyplnil zmenku na sumu 140,- Eur
so zmenkovými úrokmi vo výške 0,25 % denne od 24.06.2011 do zaplatenia. Na základe predmetnej
zmenky rozhodca rozhodol rozhodcovským rozsudkom. Súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, v ktorých sa nachádza v bode 15 rozhodcovská doložka. Zákonnou
podmienkou platnosti rozhodcovskej zmluvy je písomná forma a podpis zmluvných strán. Všeobecné
obchodnépodmienky,ktorébolipredloženérozhodcovi,niesúpodpísanéanijednouzozmluvnýchstrán,
preto z nich nemožno vyvodiť, že účastníci by v nich uzatvorili rozhodcovskú zmluvu. V konaní zároveň
nebolo preukázané, že by bola rozhodcovská doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch. V
danej veci teda nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy, preto okresný súd nemôže
spravodlivo udeliť súhlas s vykonaním exekúcie (formou udelenia poverenia), nakoľko na takýto postup
chýba spôsobilý exekučný titul. Absencia písomnej formy rozhodcovskej zmluvy stanovenej zákonom
má za následok jej absolútnu neplatnosť, na ktorú je potrebné prihliadať ex offo.Druhým dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia je, že rozhodcovský súd oprávnenému
priznal plnenie právom nedovolené. Zmluva o úvere bola uzatvorená za účinnosti zák. č. 258/2001
Z.z., ktorý výslovne zakazoval pri spotrebiteľských úveroch splniť dlh zmenkou alebo šekom. Vzťah
medzi účastníkmi konania založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským. Predmetom činnosti
oprávneného je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. V zmluve o úvere je vyznačený ako
účel poskytnutia peňažných prostriedkov „povolanie“, avšak z nej nevyplýva, že by nespadala pod
príslušnosť zákona č. 258/2001 Z.z.. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí podľa
§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a preto na základe
uvedeného okresný súd uzatvoril, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a
na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy. Rozhodcovský súd
neaplikoval ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa, zaviazal povinnú k plneniu, ktoré nie je možné
vymáhať - priznal zákonom nedovolené plnenie plynúce zo zmenky, pričom priznal aj príslušenstvo
pohľadávky, na ktoré oprávnenému nevznikol nárok, a to napriek tomu, že poskytnutý úver sa podľa §
4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve
o úvere absentujú údaje o ročnej úrokovej sadzbe a o ročnej percentuálnej miere nákladov. Na základe
uvedeného okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Ako odvolacie námietky uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom o rozhodcovskom
konaní. Súd o. i. nesprávne aplikoval aj ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní na
správne zistený skutkový stav. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale okresný súd dané ustanovenie nesprávne
aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34
zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu - dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi.
Rozpor s týmito kritériami však musí mať charakter zjavného nedostatku exekučného titulu a nemôže
vyplývať z vád konania. Postupom okresného súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Odvolateľ tiež vytkol súdu prvého
stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola
dojednaná žiadna rozhodcovská doložka. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára
rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Zmluvné strany sa v zmysle článku
2 odsek 2 druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť
obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.
Súčasne poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Žiadal
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Vo vyjadrení zo dňa 17.10.2014 (č. l. 31 spisu) sa zákonný sudca vyjadril, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia a odkazuje na správnosť dôvodov
rozhodnutia. Exekučné konanie je vedené o vymoženie pohľadávky vzniknutej na základe zmluvy o
úvere, ktorá je spotrebiteľským právnym vzťahom. Hoci je v úverovej zmluve uvedené, že povinnej sa
poskytol úver na výkon povolania, oprávnený, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, nepreukázal, že
úver bol skutočne poskytnutý na uvedený účel. Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský
súd založil svoju právomoc, má formu rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá vo všeobecných
obchodných podmienkach. Tie sú vopred pripravenou listinou, ktorej obsah spotrebiteľ ovplyvniť
nemohol a oprávnený nepreukázal, že zmluvné ustanovenia obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve sapovažujú za individuálne dohodnuté. Keďže nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy (z dôvodu
absolútnej neplatnosti právneho úkonu), spor nemohol prejednať rozhodcovský súd, a preto ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka obsiahnutá len vo všeobecných obchodných
podmienkach, ktoré nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami, je neplatná pre nezachovanie
písomnej formy v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný titul
zaväzuje povinnú na plnenie, ktoré je právom nedovolené, nakoľko zákon č. 258/2001 Z.z. v ust. § 4 ods.
6 zakazuje v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh zmenkou. Odvolaniu nemieni
vyhovieť.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že právnym dôvodom konania pred
rozhodcovským súdom bolo domáhanie sa plnenia zo zmenkového záväzkového vzťahu na základe
zmenky vyplnenej v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky (bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru). Povinná dňa 26.05.2010 vystavila zmenku, v ktorej v čase vystavenia absentovala zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Touto neúplnou zmenkou (blankozmenkou)
oprávnený a povinná zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere zo dňa 26.05.2010).
Oprávnený v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky doplnil dňa 02.09.2011 chýbajúce údaje, a to
zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, keďže povinná si svoju povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvy o úvere riadne neplnila a zmenka bola predložená povinnej na zaplatenie.
Krajský súd poukazuje na to, že právnym základom nároku oprávneného nie je právny vzťah plynúci
zo zmenky; aj z bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že Dohoda o vyplnení
zmenkysaviaženazabezpečeniepeňažnéhozáväzkuplynúcehozúverovejzmluvy,tedatakátodohoda
o vyplnení zmenky je svojou podstatou dojednaním zo zmluvy. Rozhodcovský súd uvádzané skutočnosti
v exekučnom titule nezohľadnil. Právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinnou
mal aj podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter.
Súd sa zaoberal odvolacími námietkami, ktoré tvorili medze odvolania a k týmto konkrétne uvádza:
Čo sa týka námietky, že exekučný súd prekročil svoju právomoc, keď zamietol žiadosť exekútora o
udelenie poverenia, keď z § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní mu vyplýva právo len
zastaviť exekučné konanie, krajský súd uvádza, že keďže Zákon o rozhodcovskom konaní vo vzťahu
k exekúcii explicitne zakotvuje len procesnú situáciu, pri ktorej sa môže exekučné konanie zastaviť, je
potrebné na ostatné procesné situácie, ktoré nie sú v tomto špeciálnom právnom predpise upravené,
použiť všeobecný právny predpis o exekučnom konaní, ktorým je Exekučný poriadok. Ten v § 44 ods.
2 priamo ukladá súdu, aby preskúmal exekučný titul a až v prípade, ak nezistí rozpor exekučného titulu
so zákonom, môže vydať poverenie. Ak prvostupňový súd takto postupoval a preskúmal možný rozpor
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) so zákonom, postupoval v súlade s právnymi predpismi a
preto táto námietka nie je dôvodná. Exekučný súd je povinný skúmať exekučný titul z hľadísk uvedených
v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (okrem výnimiek tam stanovených). Tým nie je narušený princíp
právnej istoty súvisiaci s formálnou a materiálnou vykonateľnosťou exekučných titulov, pričom dôraz
sa kladie na prieskum materiálnej aj formálnej vykonateľnosti exekučných titulov, keďže vždy môžu
nastať určité vady z týchto hľadísk, a preto exekučnému súdu zákonodarca priamo ustanovil takúto
právomoc. Prvostupňový súd teda len využil svoje oprávnenie v zmysle § 44 Exekučného poriadku.
Uvedená námietka je preto nedôvodná.
K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, odvolací súd
poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6
Cdo/1/2012: „To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije
možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o
rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozporrozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.“
V preskúmavanej veci exekučný súd správne konštatoval, že rozhodcovským rozsudkom bolo priznané
plnenie zo zmenky, teda plnenie právom nedovolené, s poukazom na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého „V súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.“
Ani táto námietka oprávneného nie je dôvodná.
Čo sa týka námietky, že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta, že
zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka, krajský súd uvádza, že i keď
sa nestotožnil s vyjadreným právnym názorom okresného súdu, že nebola v platnej písomnej forme
uzavretá rozhodcovská doložka - rozhodcovská zmluva, napriek tejto skutočnosti krajský súd považoval
napadnuté rozhodnutie za vecne správne z dôvodu, že rozhodcovská doložka vyjadrená v bode 15
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá dňa
26.05.2010 v znení: „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľskom vyhlásení, vrátane
sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúce túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca
zmluvná strana podá na žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich
platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade
s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu“, je, podľa
krajského súdu, neplatná.
Vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej doložky, podľa názoru krajského súdu, formulácia rozhodcovskej
doložky znamená, že platnosť rozhodcovskej doložky nezaniká, aj keď bola podaná žaloba na
všeobecný súd, a to v prípade, ak pred podaním takejto žaloby bola už podaná žaloba na rozhodcovský
súd. V danom prípade teda i naďalej platí rozhodcovská doložka s možnosťou výberu zmluvných strán,
ak budú chcieť podať žalobu, a to buď na rozhodcovský súd alebo na všeobecný súd.
Pri aplikácii tejto doložky teda môžu nastať štyri prípady:
- ak bude žalobcom spotrebiteľ a podá návrh na rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nie je v
rozpore s normami spotrebiteľského práva, pretože voľbu uskutočnil spotrebiteľ.
- ak bude žalobcom spotrebiteľ a podá žalobu na všeobecný súd, taktiež je doložka platná, lebo pretože
voľbu uskutočnil spotrebiteľ.
-ak žalobu podá dodávateľ na všeobecný súd, spotrebiteľ nebude nútený brániť svoje práva na
rozhodcovskom súde, ale na všeobecnom súde, teda doložka je platná.- ak podá žalobu dodávateľ na rozhodcovskom súde, žalovaný spotrebiteľ bude nútený svoje práva (aj
procesné právo na obranu proti nárokom dodávateľa je jeho právom) uplatňovať len na rozhodcovskom
súde bez toho, aby mal na výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným štátnym súdom. V tomto
bode je teda doložka neprijateľná a tým ako celok absolútne neplatná.
O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Krajský súd konštatuje, že takto koncipovaná
rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou podľa všeobecnej klauzuly upravenej v § 53 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ak však je rozhodcovská doložka absolútne neplatná, nemohla založiť právomoc rozhodcovského
súdu vec prejednať a teda ani vydať rozhodcovský rozsudok. Z toho dôvodu neboli splnené ani
zákonné podmienky pre vydanie poverenia, nakoľko bol preukázaný zrejmý rozpor exekučného titulu
(rozhodcovského rozsudku) so zákonom, preto postup okresného súdu, keď žiadosť o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, bol súladný so zákonom.
Čo sa týka tvrdenia odvolateľa, ktorý dával v odvolaní do pozornosti dôvodovú správu k § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka, súd len konštatuje, že dôvodová správa nie je súčasťou textu právnej
normy a nemá záväzný charakter.
Keďže všetky odvolacie námietky oprávneného boli nedôvodné, súd napadnuté rozhodnutie podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.