Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914207315
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5914207315.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Ružomberku, dieťa rodičov: matka B. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom L. U. č. X., t. č. P., J. a otec P. Z., nar.
X.XX.XXXX, bytom L. U. č. XXX, zastúpený advokátom Mgr. Michalom Mydlom, so sídlom J. XXXX/XX,
XXX XX P. o nariadenie predbežného opatrenia vo veci odovzdania dieťaťa do striedavej starostlivosti

obochrodičov,vkonaníoodvolaníotcaprotiuzneseniuOkresnéhosúduRužomberokč.k.9P/78/2014-6
zo dňa 31. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa

otec domáhal zverenia maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov podľa § 76 ods. 1
písm. b/O.s.p.

V dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je
dôvodný, nakoľko nebola zistená žiadna ujma bezprostredne hroziaca maloletej E., ktorá by vyžadovala
okamžitý zásah súdu. Konkrétna forma starostlivosti o maloleté dieťa na čas do rozvodu môže byť
predmetom posudzovania vo veci samej. Aj keď medzi rodičmi existujú nezhody v otázke výchovy
maloletej, styk otca s dieťaťom nie je nijako obmedzovaný, dokonca podľa matkiných tvrdení táto

presviedča dcéru, aby sa stretávala s otcom.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol napadnuté
rozhodnutie zmeniť tak, že sa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovie. Zdôraznil, že
pre nariadenie predbežného opatrenia v danej veci nebolo potrebné preukázať nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, postačovalo, že to odôvodňovali potreby maloletého dieťaťa. Matka
nedokáže dcére zabezpečiť pravidelný režim, a to z dôvodu jej zamestnania. Je to práve matka, ktorá

narušila pokojný stav a odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia§214ods.2O.s.p.totorozhodnutievzmysle§219ods.1O.s.p.potvrdilakovecnesprávne.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnomrozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o predbežnom opatrení,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 v spojení s §
167 ods. 2O.s.p.Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach

naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Je nutné zdôrazniť, že predbežné opatrenie je dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným
či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie konania, alebo
kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Výrok predbežného opatrenia

má zabrániť vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície dotknutého
účastníka do tej miery, že sa mu oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

Predbežné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, uplatňuje sa v
činnosti súdu pred začatím konania, ale aj v konaní o veci samej. Ide o provizórnu úpravu pomerov
účastníkov konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej.

Dokazovanie v konaní o vydanie predbežného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom

v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako
osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné
formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované

skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v
tomto konaní sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.),
pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. V konaniach, ktoré možno začať aj bez
návrhu, sa v plnej miere uplatňuje vyhľadávacia zásada, ktorá ukladá súdu so zreteľom na všetky zistené
skutočnosti v prípade potreby vykonať aj zisťovania nenavrhnuté účastníkmi (§ 120 ods. 2 O.s.p.).

Zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na
potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného predbežného
opatrenia.

Predmetom aktuálneho konania bolo rozhodovanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa otec domáhal predbežného zverenia maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti. V návrhu

poukazoval na skutočnosť, že po opustení spoločnej domácnosti matkou, sa rodičia na styku s dieťaťom
vedeli dohodnúť, neskôr však vznikli problémy, keďže matka prestala rešpektovať pôvodnú dohodu o
striedavej starostlivosti.

Krajský súd na základe návrhu a tvrdení prezentovaných otcom uzavrel, že podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia splnené neboli. Z doteraz ustáleného skutkového stavu nevyplýva žiadna

skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že maloletá E. je ohrozená na zdraví, psychickom či fyzickom
alebo že by jej hrozila iná nenapraviteľná ujma. V konaní nebol predložený žiaden dôkaz, z ktorého by
bolo nutné vyvodiť potrebu okamžitej úpravy právnych pomerov účastníkov konania, resp. že by bolo v
záujme maloletého dieťaťa vykonať zásah požadovaný odvolateľom.

Predbežným opatrením mal podľa návrhu súd vykonať zabezpečenie právnej pozície dieťaťa, ktorého

výchova mala byť ohrozená. V danom štádiu konania (pri zjednodušenom dokazovaní a berúc do
úvahy aj krátky čas určený na rozhodnutie) nevidel ani krajský súd dôvod na postup podľa § 76 ods. 1
písm. b/ O.s.p., pretože otcom tvrdené skutočnosti o potrebe okamžitého zásahu do právnych pomerov
účastníkov neboli osvedčené. Pokiaľ stretnutia otca s dieťaťom prebiehajú a matka v zásade nebráni
otcovi, aby s dcérou pravidelne trávil čas, niet podkladu na postup podľa § 74 a nasl. O.s.p.

Na základe popísaných úvah, keď tu nebola zistená potreba dočasnej úpravy právnych vzťahov
účastníkov navrhovaným predbežným opatrením, rozhodol krajský súd spôsobom vyjadreným vo výroku
tohto rozhodnutia.Na záver tiež dodáva, že aktuálnym rozhodnutím sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a nijako
ho nemôže ovplyvniť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s §

224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je
v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, preto rozhodol krajský súd o
trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.