Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoZm/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207769
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113207769.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Nagano
Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, v konaní
právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421 proti žalovanému Z. C., nar. XX. XX. XXXX, P. XX, C. C., v konaní zastúpená
opatrovníkom A.. A. E., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Banská Bystrica, o zaplatenie

924,87 Eur istiny s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 16CbZm/24/2013-67 zo dňa 28. mája 2014 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbZm/24/2013-67 zo dňa 28. mája 2014 z r u š
u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalovanému

náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobou podanou na súd dňa 28. 03. 2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
924,87 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 924,87 Eur od 11.08.2010 do
zaplatenia, so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 924,87 Eur od 13.10.2010 a zmenkovej odmeny
vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t. j. 3,08 Eur, a to podľa Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES)
č. 861/2007/, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len

„Nariadenie“). Žalobca si pohľadávku uplatnil ako nárok zo zmenky vystavenej žalovaným, ktorú priložil
k návrhu a príslušný súd určil podľa bydliska žalovaného. Žalovaný sa na tlačive C (čl. 5 ods. 2 a 3
Nariadenia) nevyjadril.

Súd v súlade s čl. 7 ods. 1 písm. c) Nariadenia nariadil vo veci pojednávanie, a to s poukazom na
čl. 5 bod 1 Nariadenia, lebo ústne pojednávanie považoval za potrebné vzhľadom na možnosť iného
právneho posúdenia súdom, ako spotrebiteľský vzťah, keďže súd je ex offo povinný skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok. Navyše zo zásady rovnosti všetkých pred zákonom či pred súdom vyplýva, že

všetci účastníci majú rovnakú príležitosť zúčastniť sa na jednaní pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým
sporným otázkam, najmä v tomto prípade, keď tlačivo „C“ v zmysle Nariadenia žalovanému neposkytuje
dostatočný priestor na uvedenie relevantných skutočností.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie zmenkou identifikovanou číslom zmluvy XXXXXXXXX,
úverovou zmluvou XXXXXXXXX, exekučným spisom Okresného súdu Banská Bystrica a zistil, že
zmenka, ktorá bola žalobcom priložená k návrhu bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok z

poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Zmenka bola vystavená dňa 28. 09. 2009
v Banskej Bystrici na rad spoločností POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 59, s doložkou „bez protestu“, slehotou splatnosti „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do zmenky bola vpísaná suma
924,87 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 11. 08. 2010 do zaplatenia. Pôvodný majiteľ
zmenky POHOTOVOSŤ s.r.o. indosoval zmenku rubopisom na žalobcu. Súd prvého stupňa tiež zistil, že

žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver a na zabezpečenie peňažného záväzku žalovaného ako
dlžníka z úverovej zmluvy bola vystavená zmenka, ktorú spoločnosť POHOTOVOSŤ s. r. o. následne
indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú osobu. Súd prvého stupňa uviedol, že základný právny
vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má spotrebiteľskú povahu.

Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, preto v zmysle čl. 19 Nariadenia

aplikoval slovenské právo, a to Občiansky súdny poriadok, Občiansky zákonník, Zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ako aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, smernicu 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a smernicu
2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenia kapitoly I čl. 2 ods. 1,
kapitoly II čl. 4, čl. 5 ods. 1 a 3, čl. 7 ods. 1, čl. 19 a čl. 25 ods. 1 písm. a) Nariadenia, ďalej na čl.

2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, bod 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES, čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES, ďalej na ust. § 121 OSP, § 52 ods. 1
a 2, § 53 ods. 1 a 2 a 5, § 54 ods. 1 a 2, ako aj § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 4 ods.
6 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a napokon na § 75, § 76 ods. 2, § 33 ods. 1 a 2 a

§ 48 Zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch.

V odôvodnení ďalej súd uviedol, že z činnosti súdu je známe, že pôvodný majiteľ zmenky Pohotovosť
s.r.o. vykonáva podnikateľskú činnosť poskytovaním spotrebiteľských úverov v značnom rozsahu na
území celej SR, a zmenka má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu,
ktorý má povahu spotrebiteľského vzťahu. Keďže zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok

zo spotrebiteľského vzťahu, súd prvého stupňa pri uplatnení práva zo zmenky skúmal z úradnej moci
postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, pričom vychádzal zo záveru, že odčlenenie zmenkového
abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože v spotrebiteľských vzťahoch
bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v rôznom znení do 31. 12. 2007 a od 01.01.2008, a napokon posledná platná právna úprava

v § 17 ods. 3 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dokonca zmenku v spotrebiteľských
úveroch úplne zakazuje. Úprava § 17 ods. 4 Zák. č. 129/2010 v zmysle ktorého porušením tohto zákazu
veriteľ zodpovedá za škodu spôsobenú spotrebiteľovi je úpravou kogentnou, súd preto zo zákona ex offo
skúma podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť práve vo vzťahu k spotrebiteľovi. Vychádzajúc
z rozhodného znenia úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch dospel súd k záveru, že veriteľ

k 28. 09. 2009 na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohol prijať od dlžníka len v prípade, ak
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V čl. 17
Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) je dohodnuté, že remitent je oprávnený vyplniť
zmenkovú sumu najneskôr v deň, kedy sa stane v súlade s VOP splatným celý dlh. Preskúmaním

zmenky súd zistil, že žalobca vyplnil zmenkovú sumu najneskôr dňa 11. 08. 2010 na sumu 924,87
Eur, a pokiaľ ide o vpísanú sumu 924,87 Eur do zmenky, táto bola vyplnená nad hodnotu 30% istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Veriteľom vyplnená zmenka na sumu 924,87 Eur je podľa súdu
prvého stupňa neprípustná, ide o právny úkon, ktorý je s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatný, a to pre rozpor so zákonom. Právny predchodca žalobcu konal v priamom rozpore

s § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z., keď zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami prerušujúcimi
úverové istiny, a preto je takýto právny úkon neplatný. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd
považuje za podmienku, ktorá je podľa čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm.
e) Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou podmienkou,
nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo za neplnenie záväzku zo strany

spotrebiteľa priznanie neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky, a to zmenkového úroku 0,25%
denne zo sumy 924,87 Eur od 11. 08. 2010 do zaplatenia. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá
vo VOP, jej obsah ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, preto ide o
neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je potom podľa § 54 ods. 5 OZ neplatná.Za neplatné považoval okresný súd dojednanie VOP aj s poukazom na čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/
EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,vzmyslektoréhovšetkyalebo
niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme musia byť vypracované zrozumiteľne, a

keď existuje pochybnosť v zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Na VOP
absentuje podpis žalovaného, preto sú pochybnosti, či vôbec žalovaný mal reálnu možnosť sa popri
úverovej zmluve so znením VOP oboznámiť, pričom aj v prípade, ak by sa spotrebiteľ mal možnosť
oboznámiť s úverovými podmienkami, súd prvého stupňa poukázal na to, že tieto sú veľmi rozsiahle,
písané malým, ťažko čitateľným písmom s množstvom odbornej právnej terminilógie a zhustené na

jednej stránke.

Súd prvého stupňa tiež vychádzal zo záveru, že aj zmenka, bez ohľadu na jej abstraktnosť, je právnym
úkonom, pričom každý právny úkon, ktorý odporuje zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom,
a súd v rámci občiansko-súdneho konania na a bsolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada ex offo.
Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského nie je podľa súdu ani možné, pretože
právevspotrebiteľskýchvzťahochbolopoužitiezmenkyregulovanéaobmedzované.Súdprvéhostupňa

pretozdôvoduneoprávnenevyplnenejzmenkovejsumy,neprijateľnejdohodyovyplneníblankozmenky,
v zložitej čitateľnosti obchodných podmienok považoval postup žalobcu ako nekalú praktiku a takto
vyplnenú zmenku za neplatný právny úkon.

Súd prvého stupňa hodnotil aj údaje v zmenke z hľadiska účelu zmenky v zmysle úpravy Zákona
o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, v zmysle ktorého veriteľ

smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak
ide o zabezpečovaciu zmenku. Súd dospel k názoru, že by bolo v rozpore s účelom zákona, aby v
zabezpečovacej zmenke bol obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe 91,25% ročne, pričom
poukázal aj na právnu úpravu obsiahnutú v §369 ods. 1 Obchodného zákonníka (s účinnosťou od
15. 01. 2009), podľa ktorej ak vznikol záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ,

je možné dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej predpismi Občianskeho práva,
teda zákonnej výšky úrokov z omeškania v zmysle vl. nar. č. 87/1995 Z.z. Podľa názoru súdu prvého
stupňa pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25% denne ide o obchádzanie uvedeného zákonného
ustanovenia s úmyslom získať od dlžníka sankčné plnenie v neprimeranej výške. Takéto plnenie je
podľa súdu prvého stupňa aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je v hrubom nepomere vo vzťahu

k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti plniť včas a riadne, a vzbudzuje odôvodnené pochybnosti, či
skutočnou kauzou právneho úkonu nie je práve získanie takéhoto neprimeraného plnenia. Okresný súd
dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky obchádza zákon, preto je právnym úkonom absolútne
neplatným s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, a neplatnosť tejto dohody spôsobuje aj v
zmenke vpísaný úrok vo výške 91,25% ročne, pokiaľ ide o túto časť zmenky.

Povinnosť súdu s úradnej moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa názoru súdu
prvého stupňa prelomuje aj zásadu stanovenú v čl. I. § 17 Zák. č. 191/1950 Zb., čo je vyjadrené v
ustanovení § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. in fine, kde zákonodarca výslovne uviedol, že zákonné
ustanovenie platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Okresný súd považoval za neurčitý aj údaj o splatnosti obsiahnutý v zmenke, pričom poukázal na úpravu

údaju splatnosti v § 1 bod 4 a § 75 bod 3 Zák. č. 191/1950 Zb. V konaní predložená zmenka má ako
splatosťuvedené„zaplatímzatútozmenkupripredložení“,zatiaľčov5odstavcimásplatnosťstanovenú
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Súd prvéh stupňa má za to, že ide o neurčitý
údaj splatnosti, resp. splatnosť postupnú, a v zmysle §33 ods. 2 Zák. č. 191/1950 Zb. sa takáto zmenka
považuje za neplatnú.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia napokon uviedol, že v prípade neskúmania
prijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách súdom by mohlo dôjsť k odopretiu, resp.
k obmedzeniu práv spotrebiteľa ako slabšej strany právneho vzťahu. Súd prvého stupňa skúmaním
podmienok v spotrebiteľskom úvere tak dospel k záveru, že žalobca neoprávnene zabezpečil úver
zmenkou presahujúcou istinu a príslušenstvo vo výške 30% istiny v čase vyplnenia zmenky. Zmenkavychádzalazdohodyovyplnenízmenky,ktorúsúdvyhlásilzaneprijateľnúzmluvnúpodmienkuupravenú
v neprospech spotrebiteľa a v konečnom dôsledku samotná zmenka vzhľadom na rozpor údajov
splatnosti je podľa súdu prvého stupňa zmenkou neplatnou. Súd prvého stupňa preto žalobu žalobcu

v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že úspešný žalovaný si v konaní trovy
konania neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie.
Žalobca v odvolaní namietal, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca tvrdil, že v tejto veci došlo zo strany súdu prvého stupňa k porušeniu práva Európskej únie,
konkrétne čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktoré
má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné aj v SR.

Tvrdil, že súd v tomto prípade nemohol nariadiť pojednávanie, nakoľko neboli splnené podmienky čl.
5 ods. 1 Nariadenia. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné, výnimočná
možnosť ústneho pojednávania zabezpečuje hospodárnosť a rýchlosť konania s nízkou hodnotou sporu,
pojednávanie je možné podľa nariadenia nariadiť len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania,
kdenebudemožnépotvrdiťalebovyvrátiťichtvrdenialennazákladepredloženýchlistinnýchaleboiných

dôkazov. Súd v tomto prípade nevydal a nedoručil účastníkom konania žiadne rozhodnutie o nariadení
pojednávaniavsúlades§45anasl.OSP.Pokiaľtedasúddonariadeniapojednávanianerozhodolplatne
uznesením, nemohlo sa pojednávanie uskutočniť a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité
pre meritórne rozhodnutie súdu, nakoľko právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu,
ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí. Konanie je podľa žalobcu postihnuté závažnou

vadou, pretože bolo porušené ust. § 167 a nasl. OSP, súd prihliadal na skutočnosti a dôkazy, na ktoré
nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia bez návrhu
vykonané. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade
s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia, súd prvého stupňa bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3
Nariadenia, podľa ktorého, ak sa súdu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v čl. 5

ods. 3 alebo 6 Nariadenia, súd vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti pohľadávke.

Pokiaľ súd prvého stupňa podľa odôvodnenia rozhodnutia vykonal vo veci dokazovanie okrem iného
aj oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, žalobca
namietal, že žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou,
exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Žalobca tvrdil, že súd prvého stupňa

porušil usta. § 120 OSP, podľa ktorého dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou
zásadou, súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
účastníci navrhli. Súd prvého stupňa mal podľa žalobcu v tejto veci rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky, z priebehu konania nevyplynula podľa
žalobcu potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy, ako to výnimočne umožňuje § 120 ods. 1 OSP.

Žalobca tvrdil, že súdu ako dôkaz o svojich nárokoch predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané Zák. č. 191/1950 Zb., čím dokázal svoje právo na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Zo strany žalovaného neboli voči forme obsahu zmenky
prednesené žiadne námietky, preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa mohol a mal rozhodnúť o práve

žalobcu na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky, ktorá ako listinný
cenný papier je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Žalovaný mohol v zmysle
čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť voči zmenke námietky, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek
iné námietky odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd
podľa žalobcu nie je oprávnený na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 OSP vznášal námietky voči

zmenke za žalovaného, a pokiaľ tak urobil, ide podľa žalobcu o porušenie princípu kontradiktórnosti
konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivý proces. Žalovaný sa v konanínedovolával obrany ako spotrebiteľ, nerozporoval žalobcom uplatnenú pohľadávku, svojim konaním ju
prakticky uznal, súd prvého stupňa však sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v
tom smere, aby získal pre žalovaného dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu, čím podľa žalobcu

neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Takéto správanie súdu podľa žalobcu je v právnom
štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý proces, ktoré je garantované čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Žalobca zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca
v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí, súd prvého stupňa však

posudzoval vec tak, ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Súd prvého stupňa podľa
žalobcu ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti
nie je oprávnený znášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s
pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v prvom konaní nemôže konať žalovaný, tým menej tak podľa
žalobcu môže konať sám súd. V zmysle § 17 ZŠZ je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv.
kauzálne námietky voči žalobcovi, táto námietka však musí byť vznesená zo strany žalovaného, ktorý

nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na
seba(protivôližalovaného)prevzalsúdasuplovalaktivitužalovaného.Uvedenénámietkymajúhmotno-
právny charakter, preto v záujme rovnosti zachovania strán nie je súd oprávnený žalovaného ani na ne
upozorniť (§ 5 ods. 1 OSP). Súd prvého stupňa podľa žalobcu porušil poučovaciu povinnosť (§ 5 ods. 1
OSP), porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti

a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia
nemali byť bez návrhu vykonané.

Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka predložená žalobcom je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, ide
teda o platnú zmenku. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah

medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní irelevantný. Súd prvého stupňa vyhodnotil zmenku ako
neplatný právny úkon a nárok zo zmenky ako zjavne neopodstatnený a pohľadávku za neprípustnú,
pričom tento jeho záver vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol,
ani nikto z účastníkov ich nepreukázal. V zmysle Nariadenia sa nárok považuje za neprípustný, ak v
podmienkach SR nie je vymáhateľný súdnou cestou. Žalobca tvrdil, že v tomto prípade boli splnené

všetky podmienky konania v zmysle OSP, nárok je vymáhateľný súdnou cestou, preto je predikcia súdu
zásadne mylná.

Žalobca namietal aj proti postupu súdu prvého stupňa, ktorý v odôvodnení rozhodnutia poukázal na
judikatúru Európskeho súdneho dvora v konaní C - 419/2011, z ktorého rozhodnutia podľa žalobcu
oprávnenie súdu z úradnej moci skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa nevyplýva. V tomto

konaní bola riešená odlišná prejudiciálna otázka, a to existencia právomoci súdu konať, ak je táto
odvodená od charakteru žalovaného ako spotrebiteľa. V prejednávanej veci podľa žalobcu niet sporu
o tom, že by súd nemal právomoc túto vec prejednať, a ani žiaden z účastníkov, ani sám súd svoju
právomoc nespochybnil. Rozsudok ESD sa týka výkladu odlišných predpisov Európskej únie, než ktoré
boli aplikované v tomto konaní, a ide aj o odlišný skutkový základ veci, nakoľko v uvedenom konaní pred

ESD bol charakter účastníka pre určenie právomoci skúmaný na návrh žalovaného a nárok zo zmenky
bol uplatnený priamo prvým majiteľom zmenky, remitentom, zatiaľ čo v tejto veci je predmetom konania
nárok uplatnený zo strany žalobcu ako indosatára. Uvedený rozdiel v osobách, uplatňujúcich nárok zo
zmenky má osobitný význam v nadväznosti na možnosť vznášať a uplatňovať kauzálne námietky v
zmysle § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktoré však súd prvého stupňa podľa žalobcu celkom

opomenul.

Žalobca nesúhlasil ani s odkazom okresného súdu na rozhodnutie Nemeckého Najvyššieho súdu (BGH)
z 25.02.1965 - II Zaitschrift für das gesamte Handelsrecht und wirtschaftsrecht 191/62 Hamm, z ktorého
malo vyplývať prelomenie zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera, pričom poukazoval na to,
že toto rozhodnutie nie je zverejnené a súd prvého stupňa necituje z neho také významné časti, ktoré by

umožňovali dospieť k hodnoteniu, k akému súd prvého stupňa dospel v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Navyše ide o rozhodnutie 50 rokov staré, ktoré bolo vydané v čase, kedy európske spotrebiteľsképrávo prakticky neexistovalo, a nie je možné z tohto rozhodnutia vychádzať. Žalobca ďalej namietal,
že rozhodnutím Nemeckého súdu nie je možné negovať aplikáciu právnej úpravy platnej na území
Slovenskej republiky, a to Zák. č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový), navyše, Nemecký súd

rozhodoval podľa nemeckého práva, a preto použitie z jeho záverov považuje žalobca za neprijateľné.

Žalobca v odvolaní namietal aj proti záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti zmenky pre neurčitý údaj
splatnosti, keď táto neurčitosť splatnosti mala vyplývať z údajného rozporu medzi údajom napísaným
na zmenke „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Výraz „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ predstavuje prípustnú

modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu v zmysle § 34 ods. 1, tretia veta ZZŠ, z ktorej
vyplýva, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia, pričom predložiť ju je možné v lehote 4
rokov od jej vystavenia, a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Žalobca namietal
proti záverom súdu prvého stupňa ohľadne postupnej splatnosti zmenky, tento záver nie je podľa neho
správny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V závere odvolania žalobca namietal aj proti tvrdeniam súdu prvého stupňa o tom, že žalovanému

bol poskytnutý spotrebiteľský úver, nakoľko toto zistenie podľa žalobcu nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní a je založené len na domnienke a presvedčení súdu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, ktorému bolo súdom prvého stupňa doručené, nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 a §214 ods.2 OSP v
senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je podané dôvodne.

Z predloženého spisu odvolací súd okrem iného zistil tiež nasledovné skutočnosti: Žalobca uplatnil v
tomto konaní svoju pohľadávku voči žalovanému vyplnením vzorového tlačiva „A“ v zmysle čl. 4 bod
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobca si podľa návrhu uplatňoval právo na
zmenkovú sumu vo výške 924,87 Eur (zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 924,87 Eur od

11. 08. 2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo sumy 924,87 Eur od 13. 10. 2010 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,08 Eur a náhradu trov konania. K návrhu žalobca
pripojil originál zmenky označenej č. XXXXXXXXX, vystavenej žalovaným ako vystaviteľom dňa 28. 09.
(bez uvedenia roku vystavenia) na rad obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Na zmenke bola uvedená zmenková suma 924,87 Eur, zmenkový

úrok 0,25% denne od 11. 08. 2010 s poznámkou „bez protestu“, na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia. Zmenku podpísal žalovaný ako vystaviteľ. Na rubopise zmenky je uvedený indosament,
ktorým pôvodný veriteľ zmenky POHOTOVOSŤ, s. r. o. previedol zmenku na rad žalobcu. Súd prvého
stupňa doručil žalovanému rovnopis návrhu, fotokópiu zmenky, potvrdenie súdu o prijatí návrhu na
začatie konania, ako aj tlačivo „C“. Žalovaný súdu tlačivo „C“ nezaslal, ani sa žiadnym spôsobom k

návrhu nevyjadril.

Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia

sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 7 bod 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 75 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), vlastná zmenka

obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. 1 § 76 Zák. č. 191/1950 Zb. (1) listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v
predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v

nasledujúcich odsekoch.

(2) O vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

(3) Ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň
miestom vystaviteľovho bydliska.

(4) Ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom

pri mene vystaviteľa.

Podľa § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom pre tento
prípad (ku dňu vystavenia zmenky), v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a

zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky

alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 Zák. č. 258/2001 Z. z., veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
odseku 6 veriteľom.

Pozhodnotenískutočností,zistenýchzpredloženéhospisu,dospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvého
stupňa sa pri prejednávaní tejto veci dopustil viacerých procesných pochybení, vychádzal z nesprávne

zisteného skutkového stavu a vec nesprávne právne posúdil.Žalobca si uplatnil nárok voči žalovanému podľa Nariadenia RP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07.
2007 o európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalobcom je zahraničná právnická
osoba, pohľadávku voči žalovanému si uplatnila návrhom na tlačive „A“ podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia

a to zo zmenky, ktorú v origináli pripojila k návrhu spolu s výpisom z obchodného registra na žalobcu
a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. V zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné, súd nariadi ústne pojednávanie len vtedy, ak to
považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo strán sporu.

Žalobca ani žalovaný nariadenie pojednávania v tomto prípade nenavrhli, žalovaný sa k návrhu

nevyjadril, nezaslal vyjadrenie ani na tlačive „C“, ktoré mu bolo súdom doručené. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa a aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 01.07.2013 vyplýva, že súd
v tejto veci nariadil ústne pojednávanie z dôvodu, že to považoval za potrebné vzhľadom na možnosť
iného právneho posúdenia súdom, a to ako spotrebiteľský vzťah s odôvodnením, že súd je ex offo
povinný skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok. Žalobca na pojednávaní prostredníctvom právneho
zástupcu nesúhlasil s tým, aby vzťah zo zmenky bol posudzovaný ako spotrebiteľský vzťah, poukazoval

na zmenku, ktorú predložil a namietal, že po jej indosovaní nie je dôvod na posudzovanie vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným ako vzťahu spotrebiteľského. Žalobca nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie,
súd prvého stupňa však napriek tomu vykonal dokazovanie exekučným spisom OS Banská Bystrica
a odôvodnenie svojho rozhodnutia oprel o zistenia týkajúceho sa úverového vzťahu medzi veriteľom
POHOTOVOSŤ, s. r. o. a žalovaným ako dlžníkom, na zabezpečenie záväzku žalovaného z tohto vzťahu

bola vystavená žalobcom predložená zmenka.

Odvolací súd považuje postup súdu prvého stupňa, ktorý predvolal účastníkov na ústne pojednávania
bez toho, žeby to bol niektorý z nich navrhol, ďalej vykonal dokazovanie, ktoré nenavrhol ani jeden z
účastníkov konania a sám ex offo skúmal vzťah medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r.
o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, právne posúdenie ktorého však nie je predmetom tohto

konania, za nesprávny.

Predmetom tohto konania je žalobcom uplatnený nárok zo zmenky, ktorú žalobca získal ako indosatár v
súlade s príslušnými ustanoveniami Zmenkového a šekového zákona od pôvodného majiteľa zmenky,
obchodnej spološnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Zmenka ako cenný papier je listinou, z ktorej pre jej
majiteľa vyplýva právo na zaplatenie peňažnej sumy uvedenej na zmenke, a to voči osobe, ktorá svoju

povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu na zmenke písomne vyznačila a potvrdila svojim podpisom. Žalobca
ako majiteľ zmenky predložil spolu s návrhom súdu tzv. vlastnú zmenku, podpísanú žalovaným ako
vystaviteľom. Zmenka sa v histórii vyvinula ako cenný papier, ktorý stelesňuje pre jej aktuálneho majiteľa
právo na zaplatenie sumy uvedenej na zmenke, a to od zmenkových dlžníkov, a to či už od priamych
zmenkových dlžníkov (osoba, ktorá je uvedená na zmenke ako zmenkový dlžník, čo pri cudzej zmenke je

jej príjemca, resp. akceptant, a pri tzv. vlastnej zmenke je priamym dlžníkom jej vystaviteľ), prípadne od
osôb, ktoré sú nepriamymi zmenkovými dlžníkmi (napr. indosanti). Toto právo majiteľa zmenky musí byť
nespochybniteľné, a preto na jeho preukázanie musí stačiť predloženie zmenky. Predpisy zmenkového
práva v rôznych krajinách sa preto zhodujú v tom, že pri vystavení zmenky musia byť dodržané veľmi
prísne formálne pravidlá, ale na druhej strane aj v tom, že uplatnenie nárokov z platnej zmenky je

jednoduché a rýchle.

Súd prvého stupňa mal preto predovšetkým skúmať, či zmenka predložená žalobcom obsahuje všetky
náležitosti vlastnej zmenky v zmysle čl. 1 § 75 ZZŠ. V zmysle citovanej úpravy vlastná zmenka obsahuje
celkom 7 náležitostí, pričom z princípu formálnej prísnosti zmenky vyplýva, že pokiaľ na zmenke chýba
niektorá z nich, má to za následok neplatnosť listiny ako zmenky. Prísnosť zmenky, ktorá vlastne

zabezpečuje jej obeh, neumožňuje nahrádzať chýbajúce náležitosti výkladom vôle strán zmenkového
záväzku, ani výkladom so zreteľom na vecné okolnosti akéhokoľvek vzťahu existujúceho mimo listiny
zmenky. Znenie zmenky musí byť jednoznačné, zrozumiteľné a jasné.

Napriek uvedenej formálnej prísnosti zmenky zákon v citovanom § 76 tento princíp zmäkčuje, a to
tak, že pokiaľ vo vlastnej zmenke nie je uvedený údaj zročnosti platí, že je zročná na videnie, ďalej

ak niet osobitného údaju platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestomvystaviteľovho bydliska a napokon ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia platí, že bola
vystavená v mieste uvedenom pri mene vystaviteľa.

Pokiaľ ide o dátum vystavenia zmenky zákon žiadnu takúto výnimku neupravuje. Ak teda na zmenke nie

je uvedený dátum vystavenia (deň, mesiac aj rok) nemôže byť takáto zmenka považovaná za zmenku
platnú.

Súd prvého stupňa neskúmal splnenie formálnych náležitostí zmenky ako cenného papiera v zmysle §
75 ZZŠ, do odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že zmenka bola žalovaným vystavená dňa 28. 09. 2009,
čo je v rozpore s fotokópiou zmenky (č. l. 9 spisu), pričom podľa úradného záznamu o prevzatí zmenky
zo dňa 28. 03. 2013 (č. l. 8 spisu) ide o fotokópiu zmenky, ktorú žalobca zaslal súdu poštou ako originál.

Na druhej strane však súd prvého stupňa vychádzal z toho, že v prípade účastníkov konania ide o
vzťah spotrebiteľský, zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu
a vzhľadom na neoprávnene vyplnenú zmenkovú sumu, neprijateľnú dohodu o vyplnení blankozmenky
a zložitú čitateľnosť obchodných podmienok považoval postup žalobcu ako nekalú praktiku a takto
vyplnenú zmenku za neplatnú. Súd prvého stupňa tiež mal za to, že dohoda o vyplnení zmenky,

obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je právnym úkonom obchádzajúcim zákon,
ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný a na základe tejto dohody v zmenke
vpísaný úrok vo výške 91,25% ročne spôsobuje neplatnosť zmenky. Napokon súd prvého stupňa tiež
dospelkzáveru,ženazmenkeideoneurčitýúdajsplatnosti,resp.splatnosťpostupnú,pretospoukazom
na § 33 ods. 2 Zák. č. 191/1950 Zb. sa takáto zmenka považuje za neplatnú.

Odvolací súd s právnymi závermi súdu prvého stupňa nesúhlasí. V prípade, ak indosatár predloží platnú
zmenku, môže sa osoba povinná zo zmenky dovolávať okolností týkajúcich sa jeho vzťahu s pôvodným
majiteľom zmenky len ak preukáže, že majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní
zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou (čl. 1 § 10 ZZŠ, v prípade námietok, že zmenka nebola vyplnená
tak, ako bolo dohodnuté) resp., že majiteľ zmenky pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu

dlžníka (čl. 1 § 17 ods. 1 ZZŠ pri námietkach, ktoré sa zakladajú na vlastných vzťahoch povinného zo
zmenky voči pôvodnému majiteľovi). Nie je však úlohou súdu, aby svojou procesnou aktivitou nahrádzal
konanie osoby povinnej zo zmenky. Pokiaľ aj zmenka bola vystavená pôvodne ako tzv. zabezpečovacia
zmenka v súvislosti s úverom poskytnutým žalovanému zo strany pôvodného zmenkového veriteľa
POHOTOVOSŤ, s. r. o., prevodom zmenky na žalobcu ako nového majiteľa zmenky stratila charakter

zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na plnenie.

Zmenka ako cenný papier v sebe obsahuje všetky práva a povinnosti osôb zmenkovo zaviazaných, resp.
oprávnených zo zmenky, samozrejme, za podmienok, že ide o platnú zmenku.

Keďže súd prvého stupňa postupoval podľa nesprávneho právneho posúdenia a vôbec nevykonal
dokazovanie zamerané na zistenie platnosti zmenky, odvolací súd jeho rozhodnutie podľa § 221 ods.

1 písm. h) OSP (Zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok) zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP mu
vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa posúdi nárok zo zmenky podľa Zmenkového a šekového zákona, konkrétne bude
zisťovať, či zmenka predložená žalobcom spĺňa všetky náležitosti zmenky vlastnej v zmysle čl. 1 § 75
ZZŠ, teda či žalobca uplatnený nárok preukázal platnou zmenkou a následne znovu rozhodne o návrhu

žalobcu.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.