Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 7C/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814201092
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2014:6814201092.1

Uznesenie

Okresný súd Revúca, v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A,
811 02 Bratislava, IČO: 36 049 581, právne zast. JUDr. Felixom Neupaeurom, advokátom Advokátska
kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava,
proti odporcovi: T. B., O.. B., L.. XX.XX.XXXX, J. Č.. XX, XXX XX Y., o zaplatenie 158,53 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e.

Po právoplatnosti tohto uznesenia p o s t u p u j e vec Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
so sídlom v Bratislave.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 25.02.2014 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia dlžného
poistného na verejné zdravotné poistenie vo výške 158,53 eura a poplatku z omeškania z dlžného

poistného vo výške 0,2 % denne od 09.04.1997 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neuhradil dlžné
poistné na zdravotné poistenie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z.z. v príslušnom
znení (ďalej len „ZoZP“). Nakoľko sa odporca dostal do omeškania s úhradou dlžného poistného, v
zmysle § 23 ods. 2 ZoZP je povinný platiť poplatok z omeškania vo výške 0,2 % denne z dlžnej
sumy poistného. Priložený rozpis dlžných súm poistného a poplatku z omeškania ( ďalej len „rozpis“)

jednoznačne preukazuje existenciu poistného vzťahu, výšku poistného a tiež obdobie, za ktoré poistné
uhradené nebolo. Ďalej navrhovateľ uviedol, že dňa 07.07.2005 ako postupník uzavrel s postupcom
JUDr. Tomášom Kozlovským, správcom konkurznej podstaty (ďalej len „správca“) úpadcu - Perspektíva
Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze, IČO: 31 629 962 zmluvu o postúpení pohľadávok, na
základe ktorej bola na navrhovateľa postúpená žalovaná pohľadávka s príslušenstvom. Postúpenie
pohľadávky oznámil postupca odporcovi. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo

210/01 zo dňa 11.06.2013, v zmysle ktorého podľa názoru navrhovateľa je preukázaná aktívna vecná
legitimácia navrhovateľa ako postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky s príslušenstvom a súd
vychádza z oznámenia o postúpení pohľadávky dlžníkovi bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Taktiež v tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na znenie § 526
ods. 2 Občianskeho zákonníka. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/102/01 z
27.09.2001, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5 Co/180/2011 zo dňa 29.07.2011 a právoplatný

rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 12C/119/2011, je podľa názoru navrhovateľa daná právomoc
okresných súdov na rozhodovanie o navrhovateľom uplatňovanom nároku. Navrhovateľ totiž nie jeoprávnený podať návrh na začatie konania podľa správnych predpisov, t. j. navrhovateľovi je potrebné
poskytnúť ochranu jeho legitímne nadobudnutých práv súdom, aby nedošlo k odňatiu spravodlivosti.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) kedykoľvek za konania

prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) v občianskom

súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z
občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 7 ods. 2 OSP v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a

rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej
samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich
podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 7 ods. 3 OSP iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak

to ustanovuje zákon.

Podľa § 1 ZoZP tento zákon upravuje

a) zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť,

b) organizáciu zdravotného poistenia,

c) financovanie zdravotného poistenia,

d) zriadenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne,

e) zriaďovanie rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní.

Podľa § 2 ZoZP povinné zdravotné poistenie (ďalej len "zdravotné poistenie") je poistenie, na
ktorého základe sa poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených
osobitnými predpismi (ďalej len "zdravotná starostlivosť") a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi (ďalej len "služby súvisiace
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti").

Podľa § 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002
Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) (ďalej
aj „zákon č. 580/2004 Z.z.“) tento zákon ustanovuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na

základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len
"poistné").

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. zdravotné poistenie jea) povinné verejné zdravotné poistenie a dobrovoľné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého
sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia (ďalej len "poistenec") za podmienok
ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti (ďalej len "zdravotná starostlivosť") v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom;

b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho
zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť
vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie
vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise (zákon č. 581/2004

Z.z.).

Podľa § 18 ods. 9 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových
a občianskych zdravotných poisťovní v znení účinnom do 31.12.2004 (ďalej aj „ZoZP“), príslušná
poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§ 16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho

neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4.

Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania
platobným výmerom.

Podľa § 1 písm. c) a d) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 581/2004 Z.z.“) tento

zákon ustanovuje zriadenie, pôsobnosť, organizáciu, riadenie a hospodárenie Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“); dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorým je

1. dohľad nad zdravotnými poisťovňami a verejným zdravotným poistením (ďalej len "dohľad nad
verejným zdravotným poistením") a

2. dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2005 do 31.08.2005
úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva rozhodnutia o pohľadávkach
na poistnom uplatnených zdravotnou poisťovňou, poistencom alebo platiteľom poistného platobným
výmerom.

Podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.09.2005 úrad vykonáva

dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených
zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na
poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu (zákona č. 580/2004
Z.z.), úroky z omeškania, a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú
starostlivosť podľa osobitného predpisu.

Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 na konanie a rozhodovanie
o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní
(zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 77a ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.07.2011 ustanovenie
odseku 1 sa použije rovnako na rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania,

ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť podľa osobitného zákona (poznámka pod čiarou 12a).Podľa § 77a ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.08.2011 ustanovenie odseku 1 sa
použije rovnako na rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol
platiteľ poistného povinný uhradiť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa § 77a ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 nárok na pohľadávky
podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru
na úrade. Podanie je možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti
elektronickej formy podania určí úrad.

Podľa § 77a ods. 4 veta prvá zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.08.2011 konanie sa začína

na návrh zdravotnej poisťovne.

Podľa§77aods.5zákonač.581/2004Z.z.vzneníúčinnomod01.08.2011úradrozhodujeopohľadávke
zdravotnejpoisťovneplatobnýmvýmerom.Platobnývýmersavydávanazákladeskutočnostíuvedených
v návrhu.

Podľa § 77a ods. 9 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.08.2011, ak pohľadávka podľa
odsekov 1 a 2 bola postúpená podľa § 85g, v konaní o takej pohľadávke je účastníkom konania platiteľ

poistného, zdravotná poisťovňa a osoba, na ktorú bola pohľadávka postúpená.

Podľa § 85h ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 zdravotná poisťovňa
uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Podľa § 85h ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom
vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné
poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004,
na základe právoplatného rozhodnutia úradu.

Podľa § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov

z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene
odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2004.

Jednou z neodstrániteľných prekážok konania, ktoré je súd povinný skúmať v každom štádiu konania je
nedostatok právomoci súdu vec prejednať a rozhodnúť. Preto súd musí skúmať, či má túto právomoc.

S poukazom na predmet úpravy a definíciu verejného zdravotného poistenia, ktoré boli v čase vzniku
pohľadávky na poistnom zo zdravotného poistenia s príslušenstvom vymedzené v §§ 1 a 2 ZoZP a
od 01.01.2005 sú vymedzené v ust. §§ 1 a 2 zákona č. 580/2004 Z.z., má súd za to, že predmetom
tohto konania nie je spor ani iná právna vec, ktorá vyplýva z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
obchodných a hospodárskych vzťahov, v súhrne aj súkromnoprávnych vzťahov, ale právna vec (spor)

vyplývajúca z právneho vzťahu vzniknutého na základe verejného zdravotného poistenia, keďže v tomto
konaní sa uplatňuje pohľadávka na poistnom zo zdravotného poistenia a poplatok z omeškania z neho.
Ako z predmetu úpravy zákona č. 580/2004 Z.z. vyplýva, jedná sa o predpis hmotného verejného,
nie súkromného práva. Pokiaľ ide o konanie vo veciach zdravotného poistenia, toto je v súčasnosti
upravené v zákone č. 581/2004 Z.z. - predpise procesného verejného práva, z ktorého predmetu úpravy

uvedeného v ust. § 1 a pôsobnosti úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vymedzenej v § 18
ods. 1 písm. a) bod. 3 možno jednoznačne vyvodiť, že práve tento orgán má právomoc (je kompetentný)
prejednávať spory a iné právne veci vyplývajúceho z verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade
konkrétne spor o zaplatenie dlžného poistného z verejného zdravotného poistenia a jeho príslušenstva.
Zákon č. 273/1994 Z.z. bol predpisom verejného hmotného aj procesného práva, bol predchodcom a

upravoval problematiku zákonov 580/2004 Z.z. a 581/2004 Z.z.

Pokiaľ ide o obdobie, v ktorom mala pohľadávka na poistnom vzniknúť (rok 1999) z ustanovení § 18 ods.
9 a § 23 ods. 4 vtedy účinného ZoZP jednoznačne vyplýva, že právomoc konať a rozhodovať vo veciachverejného zdravotného poistenia do 31.12.2004 (konkrétne predpisovať dlžné poistné na verejnom
zdravotnom poistení a poplatok z omeškania z neho) mali zdravotné poisťovne. Preto po zrušení ZoZP
zákonom č. 581/2004 Z.z. bolo potrebné vyriešiť situáciu, čo s pohľadávkami na dlžnom poistnom

nepredpísanými zdravotnou poisťovňou do 31.12.2004. Túto situáciu riešia prechodné ustanovenia §§
77a a 85h zákona č. 581/2004 Z.z. účinné od 01.01.2009. V dôsledku aplikačných problémov bol § 77a
neskôrsúčinnosťouod01.08.2011novelizovaný.Keďže,akoužbolouvedenévyššie,zákonč.581/2004
Z.z. je predpisom procesného práva, v zmysle zásady nepravej retroaktivity predpisov procesného práva
možno ustanovenia § 77a v znení účinnom od 01.08.2011 a § 85h v znení účinnom od 01.01.2009

aplikovať aj na konanie o zaplatenie dlžného poistného s prísl., ktoré vzniklo pred jeho účinnosťou.

Na tomto mieste je v rámci preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia potrebné vysporiadať sa s
právoplatným uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5 Co 180/2011 - 55 zo dňa 29.07.2011, ktorým
argumentuje navrhovateľ, že podľa neho súd má právomoc prejednať a rozhodnúť túto vec. Polemika z
uvedenýmrozhodnutímjeprípustná,pretožetunajšísúdniejeviazanýanirozhodnutímjehoodvolacieho
súdu v inej právnej hoc skutkovo totožnej veci, nieto ešte rozhodnutím iného odvolacieho súdu.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že uvedený rozsudok bol vydaný v čase pred novelizáciou § 77a
zákona č. 581/2004 Z.z., kedy bolo toto znenie nejednoznačné a nepresné. Jeho nejednoznačnosť
a nepresnosť spočívala v tom, že v ods. 2 odkazoval na rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom
a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť podľa osobitného zákona
(poznámka pod čiarou 12a). Poznámka 12a) sa však v znení účinnom od 01.01.2009 v zákone č.

581/2004 Z.z. nenachádzala. Jej najbližšia bola poznámka pod čiarou 12, táto však odkazovala na
zákon č. 580/2004 Z.z. účinný od 01.01.2004. Aplikácia tohto zákona však z logiky veci neprichádzala
do úvahy, pretože načo riešiť pôsobnosť úradu v prechodnom ustanovení vo vzťahu k zákonu č.
580/2004 Z.z., keď oba zákony (č. 580/2004 Z.z. aj 581/2004 Z.z.) boli prijímané v rovnakom časovom
období a ohľadne konania o zaplatenie poistného podľa zákona č. 580/2004 Z.z. bola daná pôsobnosť

úradu podľa § 18 zákona č. 581/2004 Z.z. Jediným logickým záverom bolo, že tým osobitným
predpisom je ZoZP. Svedčí o tom aj znenie § 85h zákona č. 581/2004 Z.z. účinné od 01.01.2009.
V záujme odstránenia tejto nejednoznačnosti sa s účinnosťou od 01.08.2011 v ust. § 77a ods. 2
jednoznačne stanovilo, že úrad má právomoc aj na konanie o zaplatenie poistného a poplatku z
omeškania, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra

2004. Vzhľadom na uvedené sa súd nestotožňuje so záverom predmetného uznesenia Krajského
súdu v Nitre, že v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach zákona č. 581/2004 Z.z.
sa nenachádzajú ustanovenia, ktoré by upravovali všeobecný postup pri predpisovaní poistného alebo
poplatkuzomeškaniavzniknutéhonazákladezrušenéhoZoZPažezákonodarcanepočítasmožnosťou
predpisovania platobných výmerov úradom pre doterajšiu zdravotnú poisťovňu.

V druhom rade sa súd nestotožňuje s ďalším hlavným argumentom prezentovaným v predmetnom
uznesení (a zdôrazneným navrhovateľom) odôvodňujúcim záver o právomoci súdov prejednať a
rozhodovať vec o zaplatenie poistného z verejného zdravotného poistenia a poplatku z omeškania z
neho spočívajúcim v tom, že len zdravotná poisťovňa je oprávnená podať návrh na začatie konania pred
úradom podľa predpisov správneho práva, žalobca je súkromnou obchodnou spoločnosťou, toto právo

nemá, teda v tomto prípade sa konanie ani nezačalo a keďže nie je iný orgán oprávnený vec prejednať
a rozhodnúť, pre naplnenie obsahu základného ústavne garantovaného práva ma súdnu a inú právnu
ochranu (čl. 46 Ústavy SR), aby nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti, je právomoc súdu daná.

K tomu uvádza súd nasledovné:

K odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitie) dochádza vtedy, ak žiaden iný orgán nie je oprávnený

vec prejednať a rozhodnúť a súd sa napriek tomu odmietne vecou zaoberať. Ako už bolo vyššie, nejedná
sa o vec súkromnoprávneho charakteru, preto právomoc súdu podľa § 7 ods. 1 OSP nie je daná.
Ust. § 7 ods. 2 OSP pojednáva o správnom súdnictve, preskúmavaní aktov aplikácie práva správnych
orgánov súdom s odkazom na piatu časť, najmä § 244 OSP, čo nie je tento prípad. A napokon je tu
kategória iných vecí uvedená v ust. § 7 ods. 3 OSP, ktorá určuje právomoc súdu, ak nie je daná podľa

predchádzajúcich dvoch odsekov (nejedná sa teda ani vec súkromnoprávneho charakteru, ani o vecsprávneho súdnictva) avšak za súčasného splnenia predpokladu, že je právomoc súdu ustanovená
zákonom. Len ak nemožno aplikovať na vec ani jednu z možností uvedených v § 7 OSP, je potrebné
aplikovať zásadu, že ak súd nenájde žiaden iný orgán, ktorý je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť,

je povinný tak urobiť sám. V tomto prípade je však vzhľadom na uvedené vyššie daná právomoc úradu,
je tu teda orgán, ktorý je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, a preto nemôže dôjsť k odmietnutiu
spravodlivosti zo strany súdu a porušeniu práva na súdnu a inú právnu ochranu. Argument, že len
zdravotná poisťovňa je oprávnená podať návrh na začatie konania pred úradom, navrhovateľ nie je
zdravotnou poisťovňou, a preto sa konanie pred úradom ani nezačalo, nepovažuje súd za správny.

Právomoc súdu, resp. iného orgánu je totiž určená vecou, ktorá sa má prejednať, nie subjektom,
ktorý podal návrh na začatie konania (žalobu). Preto otázka, či návrh podal oprávnený subjekt, je pre
posudzovanie otázky právomoci právne irelevantná. Skúmať aktívnu pasívnu legitimáciu navrhovateľa
na podanie návrhu na začatie konania, platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok na poistnom s prísl. a
v rámci nej aj to, či mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky zrušenej poisťovne (súd z úradnej
činnosti zistil, že rozhodnutím MZ SR č. 3215/1999-A právoplatným dňa 17.07.1999 došlo v zmysle 34

ZoZP k zrušeniu Perspektívy družstevnej zdravotnej poisťovne) v zmysle § 34 ZoZP, § 25a ZoZP a 85g
zákona č. 581/2004 Z.z., a či navrhovateľ v dôsledku toho je účastníkom konania pred úradom v zmysle
§ 77a ods. 9 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.08.2011 súdu pri vyslovení, že nemá
právomoc, neprináleží, nakoľko skúmaním týchto otázok by riešil už vec samú a tým by sa vmiešaval do
posúdenia prípadu právomocným orgánom oprávneným posudzovať tieto otázky ako otázky predbežné,

a to úradom. Otázka, či návrh podal oprávnený subjekt nemá taktiež žiadnu súvislosť so začatím
konania. V zmysle § 104 ods. 1 OSP, ak súd pre nedostatok právomoci postúpi vec inému orgánu,
účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované. Jedným z týchto účinkov je
v zmysle § 82 ods. 1 OSP aj okamih začatia konania. To, či sa konanie začne pred právomocným alebo
neprávomocným orgánom na návrh oprávneného, či neoprávneného subjektu, nemá vplyv na určenie

momentu jeho začatia, ale len na to, ako bude toto konanie ukončené (či z procesných dôvodov alebo
meritórnym rozhodnutím vo veci). Zastavenie konania pre nedostatok právomoci uvedené vo výroku
tohto uznesenia sa týka len zastavenia konania pred súdom, toto konanie však v dôsledku postúpenia
veci bude ďalej prebiehať pred správnym orgánom - úradom s účinkami dátumu podania návrhu (ako
keby priamo na správnom orgáne) v zmysle § 18 ods. 2 Správneho poriadku ku dňu podania návrhu na

súde. Postúpením veci na prejednanie a rozhodnutie inému orgánu nemôže dôjsť k porušeniu práva na
súdnu alebo inú právnu ochranu, pretože inou právnou ochranou sa rozumie ochrana poskytnutá iným
orgánom verejnej moci ako súdom, samozrejme za predpokladu, že sú splnené zákonné predpoklady
na poskytnutie takejto ochrany, t.j. je preukázaný nárok, ktorému sa ma poskytnúť právna ochrana a
nárok patrí podľa práva tomu, kto sa tejto ochrany domáha, čo je však záležitosťou skúmania veci samej

príslušným právomocným orgánom.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že orgánom, ktorý má právomoc túto vec prejednať a
rozhodnúť nie je súd, ale úrad, a keďže nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou
súdneho konania, súd v zmysle § 104 ods. 1 OSP v spojení s § 103 OSP súdne
konanie zastavil a po právoplatnosti tohto uznesenia vec postúpi úradu.

Len pre úplnosť súd uvádza, že nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, ktorý vyvodil z rozsudku NS SR
č. 4 Obo 210/01 zo dňa 11.06.2003, že oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi zakladá
bez ďalšieho aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky s
príslušenstvom. Právna veta žalobcom uvádzaného rozsudku NS SR (publikovaného pod č. 119/2003 v
Zbierke rozhodnutí a stanovísk SR) uvádza, že: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení

pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie
pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“ Z uvedeného vyplýva, že len relevantné

oznámenie postupcu dlžníkovi má legitimačnú funkciu, v dôsledku ktorej je od okamihu jeho doručenia
dlžník povinný plniť novému veriteľovi. Uvedené oznámenie však v žiadnom prípade neznamená, že
postupník skutočne predmetnú pohľadávku nadobudol a že predmetná pohľadávka aj skutočne vo výške
uvedenej v oznámení existuje. Naviac relevantnosť oznámenia postúpenia predpokladá nevyhnutne, že
oznámenie sa dostalo do dispozičnej sféry dlžníka (v danom prípade odporcu), čo preukázané nebolo akeďže súd nemá právomoc túto vec prejednať a rozhodnúť, nie je oprávnený ani vykonávať dokazovanie
a požadovať od účastníka konania predloženie ďalších dôkazov. Súd, resp. iný štátny orgán (úrad)
je vždy oprávnený skúmať absolútnu neplatnosť právneho úkonu (zmluvy) aj bez návrhu. Neplatnosti

právneho úkonu je nutné sa účastníkom dovolávať len v prípadoch uvedených v § 40a Občianskeho
zákonníka, preto sa jedná o neplatnosť relatívnu, pretože ak sa jej účastník nedovolá, úkon sa považuje
za platný. To však nie je tento prípad. Oprávnenie skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok
podľa ZoZP, resp. zákona č. 581/2004 Z.z., ako aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva
pre úrad z ust. § 25a ods. 2 ZoZP, resp. § 85g zákona č. 581/2004 Z.z., ktoré výslovne odkazujú na

§ 524 až § 530 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Platnosť právneho úkonu - zmluvy je však
potrebné posudzovať aj vzhľadom na ustanovenia Občianskeho zákonníka na zmluvu ako na každý
iný právny úkon sa vzťahujúce, nielen na ustanovenia upravujúce konkrétny zmluvný typ (napr. §§
37 - 42 pojednávajúce o platnosti právnych úkonov). Za prípadnú neplatnosť postúpenia pohľadávky
s príslušenstvom a ich prípadnú nevymožiteľnosť zodpovedá postupca postupníkovi za podmienok
uvedených v ust. § 527 OZ.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Nakoľko navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil náhradu trov konania, konanie pred súdom

bolo zastavené, žiaden z účastníkov jeho zastavenie nezavinil a odporcovi doposiaľ v tomto súdnom
konaní ani žiadne trovy nevznikli, súd v zmysle citovanej právnej úpravy vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov tohto súdneho konania.

Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou rozhodol súd tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia tohto
uznesenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie je

treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a
aby každý účastník dostal jeden rovnopis), uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.