Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, July 16, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/103/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712205380
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712205380.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateliek 1/ RNDr. M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., V. U.,
R. L. XXXX/X, 2/ E. U., nar. X.X.XXXX, bytom F. - L. Y., R. W. XXXX/X, 3/ R. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. U., U. XX/XX, proti odporcovi L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. U., Q. XXXX/XX, o zaplatenie
15.697 eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Poprade, č.k. 20C 57/2012-60
z 21.9.2012 jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke v 1/ rade sumu
3.319,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 30.11.2009 do zaplatenia, všetko v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke v 2/ rade sumu
3.319,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 30.11.2009 do zaplatenia, všetko v

lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke v 3/ rade sumu
9.058,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 30.11.2009 do zaplatenia v lehote do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľke v 1/ rade náhradu trov
konania vo výške 396 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nepochybne medzi navrhovateľkami v 1/ až 3/ rade ako veriteľmi
a medzi odporcom ako dlžníkom došlo k uzavretiu troch zmlúv o pôžičke, celkovo v sume 16.596,96

eur. Napriek tomu, že odporca tvrdil, že pôžička nebola poskytnutá jemu, ale jeho synovi T. L., nebolo
zistené tak z výsluchu navrhovateliek ani svedka T. L., že mali v úmysle uzavrieť takúto zmluvu. Predmet
pôžičkyvybralodporcazúčtunavrhovateľkyanapožiadanienavrhovateľkyv3/radevrátilsumu900eur.
Finančnéprostriedkybolipoukázanénaúčetodporcuzaúčelomdostavbypenziónu.Oexistenciipôžičky
vypovedala aj svedkyňa, manželka odporcu, ktorá uviedla, že má vedomosť o poskytnutí pôžičky.
Odporca žiadnym hodnoverným spôsobom nepredložil dôkazy, ktoré by svedčili o opaku, ako o jeho

záväzku voči navrhovateľkám v 1/ až 3/ rade.

Výrok o úroku z omeškania odôvodnil ustanovením § 517 ods. 1, 2 OZ.

Výrok o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. V odvolaní uviedol,
že dňa 30.4.2008 mu bolo zriadené dispozičné právo na všetky právne úkony týkajúce sa účtu
navrhovateľky v 3/ rade. Toto dispozičné právo ho oprávňovalo voľne a neobmedzene nakladať s
finančnými prostriedkami na účte v rámci tejto právomoci, ktorá mu bola zverená na základe vlastného

rozhodnutia z tohto účtu. Uskutočnil výbery, konkrétne 20.10.2008 sumu 4.979,08 eur a dňa 28.11.2008sumu 9.958,2 eur. Právo disponenta zaniklo až oveľa neskôr dňa 12.4.2012 potom, čo došlo k výberu
finančných prostriedkov. Ak súd mal za to, že nebol oprávnený disponovať takýmto právom, potom
súd prvého stupňa mal vykonať na to dôkazy, čo sa teda nestalo. Keďže vybral tieto prostriedky a

majiteľom účtu bola navrhovateľka v 3/ rade, považoval za morálne a v rámci slušnosti za vhodné, ju
o tejto skutočnosti náležite informovať a zdôvodniť. Bol si vedomý toho, že prostriedky, ktoré z účtu
vybral nepatrili len jemu, ale boli aj majetkom navrhovateľky v 3/ rade. Medzi nimi žiaden zmluvný vzťah
nevznikol, hoci z formálneho hľadiska oznámil navrhovateľke v 3/ rade, že plánuje z účtu vybrať peniaze,
ktoré budú použité na dokončenie výstavby penziónu, z ktorých výnosu uhrádzali náklady nevyhnutné

na bývanie, stravu a životnú réžiu nie len on, ale aj jeho syn a a j navrhovateľka v 3/ rade. Aj na
pojednávanísavyjadriltak,žezáväzokuznávalalenvočinavrhovateľkev3/rade,mieniltakzformálneho
hľadiska. Objektívne vzaté by v konečnom dôsledku mohol súd zmluvný vzťah, medzi odporcom a
navrhovateľkou v 3/ rade posudzovať ako ústnu zmluvu o pôžičke. Vyjadril sa tiež, že po dokončení
penziónu sa postupom času prostriedky, ktoré tam investoval vrátia a teda časť z nich sa opäť uložia
na účet navrhovateľky v 3/ rade. Keď si navrhovateľka v 3/ rade zakúpila vlastný byť a požiadala o

pomoc odporcu, keďže nemala prostriedky na opravu balkónu a jej finančné rezervy sa minuli, poskytol
jej sumu 900 eur, ale tieto neboli vrátením požičanej sumy, ale prirodzeným solidárnym plnením v rámci
rodinných vzťahov. Naviac dostalo sa jemu takejto pomoci od matky predtým. Preto tvrdí, že medzi ním
a navrhovateľkami neexistuje a ani neexistovala žiadna ústna zmluva o pôžičke podľa § 657 OZ, ide
o len subjektívne účelové tvrdenia zo strany navrhovateľky v 1/ a 2/ rade. To, že sa poradil s členmi

rodiny v úmysle disponovať finančnými prostriedkami, nezakladá ešte skutočnosť, že došlo k zmluve o
pôžičke. Preto je aj absurdné uvažovať o úrokoch z omeškania. O existencii pôžičky niet dôkazu a ide
len o účelové tvrdenia, ktoré tvrdia navrhovateľky v 1/ a 2/ rade a vtiahli do tejto situácie navrhovateľku
v 3/ rade. Podľa jeho názoru navrhovateľky v 1/ a 2/ rade neboli aktívne vecne legitimované na podanie
predmetného návrhu. Na to upozornil súd prvého stupňa už vo svojom vyjadrení z 21.8.2012. Túto

podmienku konania pred súdom mal súd prvého stupňa zisťovať u každého z účastníkov konania, teda
aj navrhovateľky v 1/, 2/ a 3/ rade samostatne. Pokiaľ bolo tvrdené zo strany navrhovateľky v 3/ rade,
že po rozdelení čiastky medzi svoje deti ostali jej na finančnom účte prostriedky, ktoré by mali patriť
navrhovateľke v 1/ a 2/ rade, tieto okolnosti neboli nijak osobitne skúmané a preukázané, nezodpovedajú
ani uvedeným výberom a tvrdeným parciálnym pôžičkám zo strany navrhovateliek v 1/ až 3/ rade. Tiež

sa nepreukázalo nijakým spôsobom, že by výber, ktorý realizoval odporcu z účtu navrhovateľky v 3/ rade
mal byť tými finančnými prostriedkami, ktoré sú stotožnené s tvrdením navrhovateliek v 1/ a 2/ rade,
že patria im. Neexistovala teda príčinná súvislosť medzi výberom odporcu finančných prostriedkov z
účtu navrhovateľky v 3/ rade a povinnosti vrátiť navrhovateľkám v 1/ a 2/ rade sumu 3.319 eur. Ďalej
tiež poukázal na to, že už jednoduchým matematickým výpočtom tvrdení navrhovateliek v 1/ a 2/ rade

a výpoveďou navrhovateľky v 3/ rade je možné zistiť, že neexistujú skutočnosti, ktoré tvrdia svojej
výpovedi navrhovateľky v 1/ a 2/ rade. Na pojednávaní dňa 24.8.2012 obe navrhovateľky tvrdili, že
s prispením odporcu si v M. U. kúpila navrhovateľka v 3/ rade 2-izbový byt za sumu 2.200.000,- Sk.
Sumu 2.400.000,- Sk rovným dielom rozdelila medzi nich a odporcu. Z uvedeného vyplýva, že suma
2.400.000,- Sk rozdelila navrhovateľka v 3/ rade na tri diely rovnako, to je po 800.000,- Sk. Následne

zhodne uviedli, že suma 800.000,- Sk, teda celá prerozdelená suma im bola uhradená na účet. Z toho
zrejme vyplýva, že ak navrhovateľka v 3/ rade rozdelila sumu 2.400.000,- medzi tri osoby rovným dielom
a navrhovateľke v 1/ aj 2/ rade poslala na účet sumu 800.000,- Sk. Nemohlo jej zo sumy 2.400.000,- Sk
ostať na účte ešte 200.000,- Sk, z ktorých by po 100.000,- Sk mali patriť každej z navrhovateliek v 1/ a 2/
rade, lebo by bolo prerozdelených 2.600.000,- Sk a nie 2.400.000,- Sk. Toto tvrdenie v širšom výpočte

potvrdzuje aj výpoveď samotnej navrhovateľky v 3/ rade, ktorá uviedla, že 5.000.000, - Sk rozdelila tak,
že zakúpila byt za 2.200.000,- Sk, každému z 3 detí dala po 800.000,- Sk, na pomník pre nebohého
manžela 100.000,- Sk a ostalo jej 300.000,- Sk. Táto suma spolu spočítajúc predstavuje 5.000.000,- Sk.
Keďže tento výpočet sumy je preskúmateľný bolo povinnosťou súdu na základe uvedených vyjadrení
skúmaťtentozákladnýrozportvrdení,ktorésinavrhovateľkyv1/,2/a3/radevzájomneodporujú.Takisto

súd sumy prepočítal zo slovenských korún na euro, hoci samotným matematickým nesúladom sa už
nezaoberal. Tiež je potrebné uviesť, že odporcu zaviazal súd prvého stupňa nie len k zaplateniu istiny,
ale aj úrokov z omeškania. Vada takého právneho posúdenia spočíva v údajnej existencii troch zmlúv
o pôžičke, ktoré sú dátumovo a ani obsahovo bližšie súd nevymedzil, ani ich bližšie neskúmal, preto
nemohol dospieť ani k správnemu záveru pokiaľ ide o nárok na príslušenstvo k istine. Zároveň je tiež

potrebné špecifikovať a súd prvého stupňa mal rozlišovať, či išlo o úroky dohodnuté z pôžičky alebo malo
isť o úroky z omeškania. Keďže neexistovala zmluva o pôžičke, neexistoval ani nárok na úroky z pôžičky.
Čo sa týka navrhovateľky v 3/ rade takisto sa dopustil súd prvého stupňa chyby o tom, že bolo potrebné
skúmať existenciu ústnej zmluvy o pôžičke úrokov z omeškania momentu, kedy nastalo toto omeškania,tiež okolnosť výplaty 900 eur zo strany odporcu pre navrhovateľku v 3/ rade, ktoré potrebovala na opravu
balkóna a na prerobenie a zakrytie. Ďalej je tiež nepochybne preukázané, že v dedičstve po nebohom
manželovi sa navrhovateľky v 1/ a 2/ rade zriekli svojho dedičského nároku. Potom nemožno považovať

sumy, tak ako ju uviedli navrhovateľka v 1/ a 2/ rade a mali na účte matky, ako podiely z dedičstva po
ich otcovi. Tieto okolnosti mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vo vzťahu k synovi T. L.
odporca uviedol, že finančné prostriedky vybral z účtu len ako disponent a následne čerpal tieto finančné
prostriedky na dokončenie penziónu. Takto nastala situácia, po dohode medzi celou rodinnou, o požičaní
peňazí medzi T. L. a navrhovateľkou v 3/ rade. Fakticky poukázal na právny vzťah medzi nimi. Jeho

následný odpredaj penziónu odporcovi ho nezbavil povinnosti vyčerpané finančné prostriedky vrátiť a
teda disponujúc takouto sumou ostal povinný vyrovnať svoje pohľadávky voči navrhovateľke v 3/ rade.
Tým viac, že bolo v konaní preukázané, že odporca mal v čase dostavby penziónu vážne zdravotné
problémy, ktoré mu neumožňovali sledovať vývoj situácie a stav financií tak ako by mal a syn nakladal
finančnými prostriedkami, ktoré získal od navrhovateľky v 3/ rade sám. Nesprávny bol aj záver súdu
prvého stupňa, ktorým by sa preukázal úmysel zo strany T. L., takúto zmluvu uzavrieť. Pritom sám

svedkom T. L. uvádzal, že finančné prostriedky čerpal na dokončenie penziónu. Ak teda v celom tomto
prípade vznikla nejaká zmluva o pôžičke určite to bola zmluva o pôžičke medzi vypočutým svedkom a
synom odporcu T. L. a navrhovateľkou v 3/ rade ako jeho starou mamou. Na základe uvedeného odporca
popiera existenciu zmluvného vzťahu medzi nim a navrhovateľkami v 1/ a 2/ rade. Finančné prostriedky
vyberal z účtu len ako disponent v prospech jeho syna T. L.. Navrhovateľky v 1/ a 2/ rade nepreukázali

vlastníctvo k týmto peňažným prostriedkom, právny titul s ohľadom na výsledky dedičského konania po
nebohom otcovi. Takisto odporca neuzavrel ani s navrhovateľkou v 3/ rade žiadnu pôžičku, pretože sa
výber prostriedkov konal po tom, čo sa táto dohodla s odporcom na výbere, ktoré použil na dokončenie
penziónu. Preto navrhoval vo vzťahu k nárokom navrhovateliek v 1/ a 2/ rade zmeniť rozhodnutie a
zamietnuť i ch nárok a vo vzťahu k navrhovateľke v 3/ rade zrušiť rozhodnutie súdu a vec vrátiť na ďalšie

konanie.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad ustanovenia §
212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že nie sú podmienky pre
potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, pretože bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu.

Nedostatočne zistený skutkový stav sa prejavil v nedostatku dôvodov, na základe ktorých súd prvého
stupňa rozhodol a takéto rozhodnutie možno hodnotiť ako nepreskúmateľné, čo vždy vyústi v odňatie
účastníka možnosti konať pred súdom, pretože tento minimálne v odvolacom konaní nemá možnosť
reagovať na nepreskúmateľné závery súdu prvého stupňa, čo bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

V konaní bolo nesporne zistené, že navrhovateľka v 3/ rade je majiteľkou účtu č. XXXXXXXXXX
vedeného vo U., a.s. F.. Dňa 30.4.2008 bolo zriadené dispozičné právo pre fyzickú osobu, odporcu, na
všetky právne úkony týkajúce sa nakladania s účtom navrhovateľky v 3/ rade. Toto dispozičné právo bolo
zrušené pre odporcu na základe žiadosti navrhovateľky v 3/ rade 12.4.2012. Dňa 20.10.2008 bolo z účtu
navrhovateľky v 3/ rade odporcom vykonaný výber vo výške 150.000,- Sk a dňa 28.11.2008 bol urobený

výber z predmetného účtu rovnako odporcom vo výške 300.000,- Sk. Z konania rovnako vyplynulo, že
navrhovateľky v 1/ až 3/ rade sa pokúsili s odporcom dohodnúť aj mimosúdne pred podaním návrhu
prostredníctvom mediátorky JUDr. X. F. so sídlom T., J. XXXX/XX.

Podľa§657OZ,zmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Možno prisvedčiť odvolacím námietkam odporcu vo vzťahu k tomu, že súd prvého stupňa nedostatočne
venoval pozornosť aktívnej legitimácie pri podaní tohto návrhu vo vzťahu k navrhovateľkám v 1/ a 2/
rade. Táto okolnosť je významná vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa rozhodol a ustálil, že medzinavrhovateľkami v 1/ a 2/ rade a odporcom bola uzavretá zmluva o pôžičke ústne a že časť finančných
prostriedkov, ktoré sa na účte navrhovateľky v 3/ rade, matky účastníkov konania, by vlastnícky mali
patriť navrhovateľkám v 1/ a 2/ rade. Doteraz táto skutočnosť nevyplýva z vykonaného dokazovania

a navrhovateľky v 1/ a 2/ rade okrem svojho tvrdenia, že finančné prostriedky vo výške, každá z nich
po 100.000,- Sk, mali na účte matky ako dedičstvo po nebohom otcovi nepreukázali. Pritom z ďalšieho
dokazovaniavyplynuloprivýsluchunavrhovateľkyv3/rade,žededičskékonanieponebohommanželovi
bolo skončené tak, že dedičia, deti, sa vzdali svojich dedičských nárokoch v prospech matky, ktorá bola
výlučnou dedičkou.

Iná situácia je pokiaľ ide o námietky odporcu týkajúce sa jeho dispozičného práva nakladať s finančnými
prostriedkami na účte navrhovateľky v 3/ rade v celom rozsahu. Vo vzťahu k dispozičnému právu
odporcu je zrejme, že v čase, kedy vykonal výbery z účtu, ktorý znel na meno navrhovateľky v 3/
rade, finančné prostriedky bol oprávnenou osobou v zmysle predložených listinných dôkazov, teda
zriadenia dispozičného práva na žiadosť majiteľky účtu navrhovateľky v 3/ rade. Táto okolnosť nie
je spochybnená ani samotnými účastníkmi konania. Druhá stránka veci je však to, že oprávnenie na

disponovanie s týmito finančnými prostriedkami nemožno stotožniť s tým, kto je vlastníkom, majiteľom
týchto finančných prostriedkov. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že majiteľkou vkladnej
knižky je navrhovateľka v 3/ rade. V tejto súvislosti nemožno zamieňať dispozičné právo vyplývajúce z
jeho zriadenia majiteľkou účtu s vlastníctvom týchto finančných prostriedkov.

Súd prvého stupňa vypočul svedkov, syna odporcu a manželku odporcu, k okolnostiam existencie

pôžičky, komu bola poskytnutá a za akých podmienok, v akej výške. Svedkovia sa k veci vyjadrili.
Vzhľadom však na tvrdenia odporcu, že na začiatku uznával nárok na vrátenie pôžičky neskôr uvádzal,
že túto poskytla navrhovateľka v 3/ rade jeho synovi, teda vnukovi T. L. bolo potrebné bližšie sa zaoberať
otázkami nakladania s finančnými prostriedkami po výberu z účtu od navrhovateľky v 3/ rade odporcom.

Preto v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa vysporiadať sa s námietkou odporcu v tom, či

navrhovateľky v 1/ a 2/ rade preukázali právny titul, na základe ktorého finančné prostriedky, každá z
nich po 100.000,- Sk, boli na účte navrhovateľky v 3/ rade ako ich vlastníctvo. V tomto smere je dôkazné
bremeno na navrhovateľkách v 1/ a 2/ rade.

Ďalej bude úlohou súdu prvého stupňa odstrániť akékoľvek pochybnosti komu navrhovateľka v 3/ rade
finančné prostriedky, ktorých bola vlastníčkou, poskytla, za akých podmienok to znamená, či ich poskytla

odporcovi alebo synovi odporcu, teda vnukovi alebo im spoločne, aká bola dohoda pokiaľ ide o vrátenie
týchto finančných prostriedkov, či bol dohodnutý konkrétny termín alebo obdobie. Pokiaľ sa spomína, že
vrátenie týchto finančných prostriedkov je viazané na dokončenie penziónu a začatie jeho prevádzky,
potom je potrebné zistiť konkrétny termín, kedy prevádzka začala svoju činnosť. Tým momentom môže
byť posudzovaná dohodnutá doba vrátenia pôžičky a prípadného priznania príslušenstva, teda úroku z

omeškania. Okolnosť, či boli dohodnuté aj úroky z pôžičky je potrebné rovnako zisťovať.

V neposlednom rade súd prvého stupňa sa ešte bude zaoberať vyjadrením navrhovateľky v 3/ rade,
ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že súhlasila s tým, aby jej odporca túto pôžičku vracal mesačne v
100 eurových splátkach počnúc začatím prevádzky penziónu. Ak tieto okolnosti budú dostatočným
spôsobom zistené, potom môže súd rozhodnúť o tom, kto je zaviazaný vrátiť pôžičku, či je to odporca.

Následne tiež komu je potrebné pôžičku vrátiť. Vlastníctvo navrhovateľky v 3/ rade týchto finančných
prostriedkov je nepochybné, iná situácia je už vo vzťahu k navrhovateľkám v 1/ a 2/ rade, to vyplýva už
z vyššie uvedených okolností tohto rozhodnutia. Rovnako je potrebné ustáliť výšku tejto pôžičky, či je
možné zohľadniť aj to, že boli dohodnuté splátky (zatiaľ to z výpovede navrhovateľky v 3/ rade vyplýva).
Jepotrebnézobraťdoúvahy,kedybolaprevádzkauvedenádočinnostiaodvtedyvypočítaťdlžnésplátky

k momentu rozhodnutia súdu prvého stupňa a uvažovať po tomto kontexte aj s úrokmi z omeškania.

Súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p..Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.