Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313212077
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313212077.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu: Profi Credit Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul. Pribinova č.
25, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ul. Kubániho
č. 16, proti žalovanému: P. P., bytom X., Ul. X. č. XXX/XX, za účasti vedľajších účastníkov: 1/ Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom Skalica, Ul. Petrovská č. 10, zastúpeného JUDr.
Jozefom Kempom, advokátom v Chorvátskom Grobe, Námestie Josipa Andriča č. 1, 2/ Združenie -

Pomoc a ochrana spotrebiteľa POS so sídlom Prešov, Námestie legionárov č. 5, zastúpenému JUDr.
Jaroslavou Oravcovou, advokátkou vo Vranove n/Topľou, Ul. Dobrianskeho č. 1651, o zaplatenie
2.305,25 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C 131/2013
- 55 z 23.01.2014 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v predmetnej veci zamietol, náhradu trov konania
účastníkom nepriznal, zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade, teda Občianskemu
združeniu slovenských spotrebiteľov AZ náhradu trov konania vo výške 198,66 Eur a náhradu trov
konania vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade - Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa POS nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi konania existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého
žalobca schválil žalovanému revolvingový úver. V dôsledku porušenia povinnosti z jeho strany sa

záväzok žalovaného stal podľa úverových podmienok platných u žalobcu splatným. Na túto skutočnosť
bol žalovaný upozornený listom z 23.07.2009. Na základe tvrdenia samotného žalobcu v jeho návrhu
na začatie konania, žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 2.305,25 Eur dňa
13.09.2009. Tento deň bol poskytnutý úver žalovanému zosplatnený. Súd sa zaoberal námietkou
premlčania uplatneného nároku, ktorú vzniesol vedľajší účastník na strane žalovaného. Všeobecná
premlčaciadobajetrojročnáaobjektívnyzačiatokjejplynutianastávadňom,keďsaprávomôževykonať

po prvý raz a teda keď je právo žalovateľné a môže sa uplatniť na súde. V tejto konkrétnej veci žalobca
mohol svoje právo uplatniť na súde po zosplatnení celého úveru, teda 14.09.2009. V deň podania
návrhu na začatie konania, teda 21.08.2013 už premlčacia lehota uplynula. Preto bolo potrebné žalobu
zamietnuť.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 a taktiež aj
výrok o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka v 1. rade, ktorý do konania vstúpil ako prvý a jeho
trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 198,66 Eur.

Vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznal so zreteľom na to, že tento vedľajší
účastník do konania vstúpil neskôr, a to 15.01.2014.Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.

Poukázal na to, že z napadnutého rozsudku sa nedá vôbec zistiť, na základe čoho aplikoval
občianskoprávnu úpravu premlčania, čo z rozsudku robí nepreskúmateľné a arbitrárne rozhodnutie.

Právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie je právnou úpravou určenou na ochranu
spotrebiteľa. Preto sa malo postupovať podľa obchodnoprávnej regulácie premlčania, čo však konajúci
súd neurobil a rozhodol nezákonne. V Obchodnom zákonníku je presne stanovené, ktoré z jeho
ustanovení sa na predmetný právny vzťah s účasťou spotrebiteľa nemôžu použiť a upravujú sa
obmedzenia pre ich použitie, pričom úprava premlčania tam nepatrí. Je nesporné, že obchodnoprávna

úprava premlčania a jej použitie vo vzťahu dodávateľ - spotrebiteľ nie je vylúčená. Je naopak prípustná.
Konajúci súd z toho nevychádzal a námietku premlčania posúdil nesprávne podľa nepríslušnej právnej
normy. Uvedený záver vyplýva aj z logického výkladu spotrebiteľského práva a podstaty právnej úpravy
ochrany spotrebiteľa. Nemôže byť a ani nie je rozhodujúcim pre aplikáciu obchodného zákonníka alebo
občianskeho zákonníka, či osobou zaviazanou plniť nárok je spotrebiteľ alebo dodávateľ. Zdanlivá
výhoda použitia občianskoprávnej úpravy premlčania oproti obchodnoprávnej úprave sa prejaví ako

nevýhoda vtedy, ak dôjde napr. k uznaniu dlhu dlžníkom, teda ak je spotrebiteľ dlžníkom zo zmluvného
vzťahu. Podľa predpisov občianskeho práva je v takom prípade premlčacia doba 10-ročná a podľa
predpisov obchodného práva je dĺžka premlčacej lehoty 4 roky.

Smernica Rady č. 93/13/EHS je namierená na odstraňovanie nerovnováhy vo vzťahu dodávateľa a
spotrebiteľa, avšak občianskoprávna úprava premlčania nie je takou úpravou, ktorá takúto rovnováhu

odstraňuje.

Súd prvého stupňa nezákonne rozhodol, keď dospel k záveru o premlčaní uplatneného nároku. Súd
mal vychádzať zo 4-ročnej premlčacej doby. Naviac, žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom,
pretože o vznesenej námietke premlčania nebol informovaný a nemohol sa s ňou vopred oboznámiť.

Výrok o priznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho

účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Nie je možné na základe § 93 ods. 4 O.s.p. aplikovať
zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania na vedľajšieho účastníka, lebo
ten vo veci samej úspech alebo neúspech v konaní nemal. Ide len o zneužívanie ustanovenia § 92 ods.
2 až 4 evidentne motivované snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania.
Je možné spochybniť, či vedľajší účastník je združením podľa zákona č. 250/2007 Z.z., nakoľko ani z

rozsudku nevyplýva, či preukázal reálne vykonávanie činnosti podľa uvedeného zákona. Na základe
toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Vedľajší účastník v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že predmetný právny

vzťah účastníkov konania je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a pokiaľ ide o premlčanie predmetného
záväzku, vychádzať z trojročnej premlčacej lehoty. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok
akovecnesprávnypotvrdilapriznalvedľajšiemuúčastníkoviv1.radenáhradutrovodvolaciehokonania.

Vedľajší účastník v 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa,
pretože toto je nepreskúmateľné.Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred
súdom, pretože tento nemá možnosť reagovať na nepreskúmateľné závery súdu prvého stupňa, čo je
zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa
vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádza a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť námietke žalobcu uvedenej v jeho odvolaní, ktorá sa týka

nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu v predmetnej veci je
zrejmé, že účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere pod č. 8000018596 z 10.02.2006, pričom
žalobca od počiatku konania so zreteľom na obsah predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere a
zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere zastáva názor, že ide o obchodnoprávny vzťah
regulovaný Obchodným zákonníkom, v zmysle ktorého je zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodom.

Súd prvého stupňa však vo veci aplikoval jednak ustanovenia Obchodného zákonníka, a to § 497, kde je
upravená zmluva o úvere, teda tzv. absolútny obchod, avšak v otázke premlčania aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Z rozsudku nie je možné zistiť, akými úvahami sa súd prvého stupňa spravoval pokiaľ aplikoval oba
tieto právne predpisy v predmetnej veci, teda pokiaľ ide o vznik právneho vzťahu a jeho obsah, mal

by byť tento založený na ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak otázka prípadného
premlčania by mala byť založená na ustanovení § 100 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Takéto úvahy z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplývajú, čo robí tento rozsudok
nepreskúmateľným.

Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa náležitým spôsobom odôvodniť svoje rozhodnutie
v predmetnej veci a pokiaľ mieni využiť aplikáciu kombinácie oboch právnych predpisov, teda tak
Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka v predmetnej veci, najmä v otázke premlčania,
musísvojerozhodnutienáležiteodôvodniťvtomsmere,prečojemožnéadôvodnépoužiťprávnuúpravu

obsiahnutú v Občianskom zákonníku (v danom prípade vo vzťahu k premlčaniu) aj pre právny vzťah
založený Obchodným zákonníkom v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Až po takto doplnených právnych úvahách a eventuálnom dokazovaní, ak sa ukáže taká potreba, bude
možné vo veci zákonne rozhodnúť, tak aby rozhodnutie súdu prvého stupňa nenieslo znaky arbitrárnosti
rozhodnutia vyplývajúcej z absencie náležitého odôvodnenia.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.