Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713218537
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713218537.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci mal. U. P., nar. XX.XX.XXXX, mal. H. P., nar. XX.XX.XXXX a mal. B.
P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, za účasti matky D.
P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., K.-A. XX a otca G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., H. X, o zákaz
styku otca s maloletými deťmi, o odvolaní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad proti uzneseniu
Okresného súdu Poprad z 11.02.2014 č.k. 14P 277/2013 - 10 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa za opatrovníka pre maloleté deti P. v danom konaní
ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad. Vydané rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil
ustanovením § 31 ods. 1 - 4 Zákona o rodine.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Poprad, ktorý navrhol zmeniť uznesenie tak, aby maloletým deťom P. bol ustanovený za
kolízneho opatrovníka iný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V dôvodoch odvolania uvádza, že v
predchádzajúcich konaniach vedených na Okresnom súde Poprad, úrad vykonával úkony v záujme
všetkých maloletých detí P. v zmysle zákona č. 305/2005 Z.z. Ako ustanovený kolízny opatrovník
maloleté deti zastupoval v súdnych konaniach, vykonávali sa šetrenia v domácnosti rodičov, vykonávali

sa pohovory s maloletými deťmi, s rodičmi a iné úkony súvisiace s výkonom tejto funkcie. Zistené
skutočnosti úrad predkladal v súdnych konaniach. Dňa 30.12.2013 bolo úradu doručené podanie matky,
v ktorom uvádza, že neverí kurátorkám, že sa neháji záujem dieťaťa a že sa sústavne háji záujem
otca. Toto písomné podanie matky pripojil k odvolaniu. Matka teda namieta zamestnancov úradu, s
nimi komunikuje písomne, odmieta osobný kontakt a spoluprácu s úradom. Ďalej odvolateľ uvádza,
že právoplatným rozhodnutím súdu bol nariadený dohľad nad výchovou a starostlivosťou mal. O.

P.. V súvislosti s uloženým výchovným opatrením bola matka dňa 28.01.2014 predvolaná k úkonom
nevyhnutným pri plnení účelu výchovného opatrenia, matka sa nedostavila, v SMS správe uviedla, že
nepríde podpisovať žiadnu dohodu. Takéto konanie matky úrad považuje za nespoluprácu. Odvolateľ
ďalej zdôrazňuje, že spisovú dokumentáciu maloletých detí P. vedie od roku 2006, od uvedeného
obdobia sa pri vedení spisovej dokumentácií maloletých detí prestriedala väčšina zamestnancov
oddelenia, keď v jednom prípade namietal zaujatosť pracovníkov otec a potom aj opakovane matka. V

zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, matka maloletých detí prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Poprad podala návrh na zákaz styku otca s mal. U. P., nar. XX.XX.XXXX, mal. H. P., nar.XX.XX.XXXX a mal. B. P., nar. XX.XX.XXXX. V podanom návrhu na začatie konania matka argumentuje
tým, že otec maloletých detí sa jej vyhráža fyzickou ujmou. V tejto súvislosti na príslušnom OO PZ SR v
Poprade podala dňa 20.12.2013 oznámenie o nebezpečnom vyhrážaní sa z jeho strany, pričom uvádza,

že maloleté deti sa otca boja z dôvodu jeho agresie, s otcom nechcú odísť a aj samotná jej komunikácia
s otcom je veľmi problematická.

Podľa § 31 ods. 1 - 4 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé.

Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých
by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými
deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu
opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo
ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom
úkone zastupovať.

Na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a § 61. Funkcia

kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely
bol ustanovený.

Podľa § 60 ods. 1,2 Zákona o rodine, okrem prípadov podľa § 39 ods. 3 a § 57 ods. 4, súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iných dôvodov a zároveň je to v záujme

maloletého dieťaťa.

Súd môže podľa ods. 1 ustanoviť za opatrovníka aj obec.

Zákon o rodine v právnych vzťahoch medzi rodičmi a ich maloletými deťmi obsahuje vlastnú špeciálnu

právnu úpravu pre prípad kolízie záujmov. Vychádza zo zvýšenej miery ochrany, ktorú poskytuje právo
maloletému dieťaťu ako zastúpenému. Preto podľa citovaného § 31 ods. 2 stačí len potencionálna
možnosť,žebymohlodôjsťkrozporuzáujmovmedzirodičmiamaloletýmideťmialebomedzimaloletými
deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. Nevyžaduje sa už existujúca kolízia záujmov, stačí
možnosť jej existencie. Tá je v zmysle judikatúry daná vždy, ak ide o konanie, v ktorom sú účastníkmi aj

rodič, aj maloleté deti, z ktorých aspoň jedno je zastúpené spoločným rodičom. Ak teda nastane prípad,
že pre existenciu dôvodov podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine nemôže žiadny z rodičov ako zákonný
zástupca zastúpiť svoje maloleté deti, súd im ustanoví opatrovníka. Ide o osobný typ opatrovníka,
ustanovuje sa len na konkrétne konanie, resp. vykonanie úkonu, keď jeho funkcia skončením konania
alebo vykonaním právneho úkonu zanikne. Opatrovníkom môže byť aj právnická osoba, najčastejšie

prichádza do úvahy orgán sociálnoprávnej ochrany detí a jeho súhlas s ustanovením sa nevyžaduje.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ zákona č. 305/2005 Zb. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele,
úradpráce,sociálnychvecíarodinyvykonávafunkciukolíznehoopatrovníkapodľaosobitnéhopredpisu.

Citované ustanovenie zákona o sociálnoprávnej ochrane detí priamo počíta s príslušným úradom práce,
sociálnychvecíarodinyakosorgánom,ktorývykonávafunkciukolíznehoopatrovníka.Naplnenietýchto
úloh disponuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny pracovníkmi, ktorí sú osobitne odborne
pripravení vykonávať takto určené úlohy. Vždy je pritom prvoradé prihliadať predovšetkým na záujmy
maloletých detí.

Zmenu ustanoveného kolízneho opatrovníka by mohli odôvodňovať iba vážne okolnosti, napr. že
by existoval subjekt, ktorý by bol schopný lepšie chrániť záujmy maloletých detí, zistilo by sa, že
ustanovený kolízny opatrovník si neplní svoje povinnosti adekvátnym spôsobom a podobne. Za takúto
vážnu okolnosť však nemožno bez ďalšieho považovať tvrdenia kolízneho opatrovníka, že otec alebo

matka maloletých detí vyjadrujú nespokojnosť s prácou tohto opatrovníka, sťažujú sa na jeho postup,
či využívajú nátlakovú komunikáciu, ktorá mu sťažuje ďalšiu prácu. Ako už bolo vyššie uvádzané,
povinnosťou kolízneho opatrovníka je chrániť záujmy maloletých detí bez ohľadu na vplyv, či zásahy
rodičov alebo iných subjektov. V tejto súvislosti musí opatrovník konať profesionálne a byť odolný vočitakýmto vplyvom. V konaniach o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, zvlášť pokiaľ sú
vzťahy rodičov v dôsledku nedorozumení značne negatívne, bývajú prejavy účastníkov, či už voči sebe
navzájom alebo aj vo vzťahu ku konajúcim orgánom, značne emotívne. Tieto emócie a z nich plynúce

negatívne prejavy v podobe vyjadrovanej nespokojnosti a podobne však nemôžu byť bez ďalšieho
dôvodom pre zmenu súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka.

AjzodvolaniaÚradupráce,sociálnychvecíarodinyPopradjezrejmé,žetentosavždysnažilpostupovať
tak, aby to bolo v najlepšom záujme maloletých detí P., avšak dostáva sa do konfliktu s rodičmi. Nebolo

však žiadnym spôsobom zistené a ani spravdepodobnené, že by kolízny opatrovník v jednotlivých
konaniach týkajúcich sa maloletých detí P. neplnil svoje povinnosti v súlade so zákonom, resp. že by
postupoval v rozpore so záujmami týchto maloletých detí. Je preto aj namieste vyjadrenie pochybností,
či by zmena kolízneho opatrovníka pri nezistenom porušení zákonom určených povinností kolíznym
opatrovníkom, vôbec viedla k lepšej ochrane záujmov maloletých. Ako už bolo uvádzané, kolízny
opatrovník musí pri svojej činnosti odolávať tlaku rodičov, keďže je povinný konať výlučne v zmysle § 31

ods. 2 Zákona o rodine a teda účelne chrániť záujmy maloletých pri rozporných záujmoch rodičov.

So zreteľom na tieto dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa §
219 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.