Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/212/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111231210
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7111231210.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO : 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
proti žalovanej W. G., bývajúcej v Y., N. trieda XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr.
Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o 3.815,78 € a prísl., o

odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 30.11.2012, č.k. 28C
128/2012-42, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že zaväzuje žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
na účet advokáta JUDr. Igora Šafranka náhradu trov prvostupňového konania 168,44 Eur do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením konanie o návrhu na začatie konania žalobcu zastavil.
Uložil Daňovému úradu Bratislava vrátiť žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 221,87
€, žalovanej náhradu trov konania nepriznal a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov
konania nepriznal.

Rozhodnutie o zastavení konania zdôvodnil ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. keď vychádzal z toho, že žalobca
písomným podaním doručeným súdu dňa 1.6.2012 bez bližšieho odôvodnenia vzal žalobu v celom
rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Dispozitívny úkon žalobcu považoval za preukázaný, pričom
mal za to, že súhlas žalovaného k zastaveniu nie je potrebný, keďže k späťvzatiu došlo pred prvým
pojednávaním.

O vrátení časti súdneho poplatku rozhodol s poukazom na ust. § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 2 O.s.p., pričom vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal majúc za to, že trovy vynaložené v súvislosti s účasťou vedľajšieho
účastníka, zvlášť tiež so zastúpením vedľajšieho účastníka advokátom v konaní, nespĺňajú podmienky

potrebnosti a účelnosti podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Konštatoval síce, že možnosť účastníka zastúpiť sa
advokátom v konaní patrí medzi základné práva dané Ústavou Slovenskej republiky, preto voči vstupu
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. do konania, ani k jeho zastúpeniu, nemal súd prvého
stupňa výhrady. Posudzovaný prípad však vnímal v kontexte s ďalšími stovkami konania, do ktorých
vedľajší účastník vstúpil za situácie, keď pre všetky tieto prípady je bezozbytku príznačné, že vedľajší
účastník do nich vstúpil v krátkom časovom úseku hromadne, bez akejkoľvek náväznosti na osobu

žalovaného ako spotrebiteľa alebo povahu spotrebiteľského sporu len podľa jediného kritéria, ktorým
bola osoba navrhovateľa a ďalej, že do každého z týchto konaní vedľajší účastník vstúpil neadresneoznámením o vstupe do konania so žiadosťou o doručenie návrhu a jeho príloh bez akejkoľvek
znalosti predmetu konania, ďalej, že obrana vedľajšieho účastníka v týchto konaniach spočívala len v
paušálnej námietke premlčania nároku bez akejkoľvek náväznosti na postoj žalovaného k prípadnému

premlčaniu dlhu predstavujúceho naturálny obligačný záväzok a takisto v neadresnom poukázaní na
spotrebiteľský charakter veci a nutnosť skúmať prítomnosť neprijateľných podmienok bez akýchkoľvek
konkrétnosti vzťahujúcich sa len na ten ktorý prípad, pričom v každom z týchto konaní si uplatňuje
náhradu trov právneho zastúpenia a nakoniec, že vo všetkých prípadoch vedľajší účastník paušálne
vyjadruje súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a pre prípad jeho nariadenia vopred

ospravedlňuje svoju prípadnú neúčasť. Vo svetle týchto skutočností sa súdu prvého stupňa javí, že
ústredným účelom vstupu Združenia na ochranu spotrebiteľa do tohto konania rovnako ako do stoviek
iných konaní nebola ani tak pomoc konkrétnemu spotrebiteľovi alebo skupine spotrebiteľov, prípadne
napomôcť k riešeniu konkrétneho spotrebiteľského problému alebo ich okruhu ako skôr vytvoriť priestor
pre poskytovanie právnych služieb advokátom. Náhradu odmeny hotových výdavkov, za ktoré si vedľajší
účastník uplatňoval, pričom ochrana spotrebiteľa, o ktorom vedľajší účastník v čase vstupu do konania

nepochybne nemal ani najmenšiu vedomosť, tak nevyhnutne bola prostriedkom a nie účelom tohto
vstupu. Vstup vedľajšieho účastníka do konania s primárne iným cieľom ako chrániť práva spotrebiteľa
nezodpovedá účelu sledovanému ust. § 93 ods. 2 O.s.p. a ako taký predstavuje podľa posúdenia súdu
zneužitie procesného práva. Trovy vynaložené v súvislosti s procesnými úkonmi, ktorými dochádza k
zneužitiu práva nespĺňajú požiadavky účelnosti podľa § 142 ods. 1 O.s.p, a preto napriek tomu, že

žalovanémuvzmysle§146ods.2vetaprváO.s.p.vdôsledkuprocesnéhozavineniazastaveniakonania
žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania, súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania ako
neúčelne vynaložených nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu, a to iba proti výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho

účastníka včas podal odvolanie vedľajší účastník. Uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa v napadnutom
uznesení argumentuje, že zastúpenie žalovaného vedľajším účastníkom je neúčelné, táto argumentácia
sa vedľajšiemu účastníkovi javí ako jednostranná a nespravodlivá, keď ten istý súd vydal žalobcovi
platobný rozkaz, priznal mu náhradu trov konania, pričom žalobca si účtuje aj náhradu za úkon, ktorý
nemá oporu v advokátskej tarife, ani nie je uskutočnený v rámci súdneho konania, t.j. písomné podanie

protistrane, pokus o zmier a tomu istému súdu nevadí, že silná spoločnosť, ktorou je právny predchodca
žalobcu postúpil pohľadávky žalobcovi, ktorý sa zaoberá vymáhaním pohľadávok ako predmetom
svojej činnosti a súdu nevadí, prečo sa táto inkasná spoločnosť patriaca k najväčším v Európskej
únii, ktorá podľa svojej internetovej stránky zamestnáva len na Slovensku 250 zamestnancov, dala
zastupovať silnou špecializovanou Advokátskou kanceláriou proti slabým spotrebiteľom. Poukázal na

to, že okresnému súdu nevadí, že žalobca tak koná napriek tomu, že vykonáva svoj predmet činnosti,
ale u vedľajšieho účastníka to prekáža. Ďalej má za to, že uznesenie postráda argumentáciu súdu
používanú proti vedľajšiemu účastníkovi, že žalobca, ktorý má vo svojom predmete činnosti vymáhanie
pohľadávok, tak má robiť sám bez služieb advokáta. Žalobca v desaťtisícových typových žalobách je
zastúpený advokátom. Má za to, že ide o diametrálne rozdielne posudzovanie, pri úvahách o náhrade

trov konania u Združenia na ochranu spotrebiteľa a u vymáhačskej organizácie, čo je pre vedľajšieho
účastníka nepochopiteľné. Pokiaľ ide o kvalitu a kvantitu postupu poukázal na to, že reaguje adekvátne
na kvalitu a kvantitu žalôb, ktoré sa líšia len vpisovaním iných mien a iných čísel a údajov, pričom je
evidentné, že žalobca ignoruje práva spotrebiteľa. Navrhuje preto zistiť, za posledné dva roky v koľkých
konaniach zobral žalobca žalobu späť alebo bol neúspešný v konaniach, do ktorých vstúpili a v koľkých,

do ktorých nevstúpili. Toto zistenie by malo byť dostatočným argumentom na preukázanie účelnosti,
hospodárnosti a nadbytočnosti vstupovania vedľajšieho účastníka prostredníctvom advokáta. Pokiaľ ide
o spochybnenie práva na zastupovanie poukázal na ust. článku 47 ods. 2 Ústavy SR.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol zmeniť uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a

priznať náhradu trov konania, a to za konanie na súde prvého stupňa za dva úkony prípravu a prevzatie
zastupovania a odpor proti platobnému rozkazu, ako aj za odvolanie, pričom hodnotu jedného úkonu
považoval 141,07 €, režijný paušál za rok 2012 7,63 €, za rok 2013 7,81 € a DPH vo výške 20%.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.) podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že priznanie trov v danom
prípade nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže uplatnené trovy sú neúčelné.

Odvolací súd preto s poukazom na ust. § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti a priznal vedľajšiemu účastníkovi proti žalobcovi náhradu trov konania za jeden úkon právnej
pomoci, t.j. za prípravu a prevzatie zastupovania, a to vo výške odmeny za jeden úkon 141,07 €, režijný
paušál 7,63 € plus 20 % DPH, spolu 168,44 €.

Odvolací súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu za ďalší uplatnený úkon za zastupovanie pred
súdom prvého stupňa, a to za odpor proti platobnému rozkazu. Tento úkon odvolací súd nepovažuje
za účelný, lebo žalobca sa o obsahu odporu nedozvedel predtým ako vzal žalobu späť. Z uvedeného
potom možno vyvodiť, že žalobu nezobral späť následkom námietky premlčania vznesenej vedľajším
účastníkom. Z uvedeného dôvodu tento úkon odvolací súd nepovažuje za účelne vynaložené trovy.
Naviac, ak sa prihliadne aj k tomu, že platobný rozkaz nebol doručený účastníkovi konania.

Inak, odvolací súd vzal za základ svojho odôvodnenia argumentáciu súdu prvého stupňa uvedenú v
prvej časti od posledného odseku, kde súd prvého stupňa konštatuje, že akceptoval právo vedľajšieho
účastníka vstúpiť do konania na ochranu práv spotrebiteľa, ako aj právo vedľajšieho účastníka dať sa
zastúpiť v konaní pred súdom prvého stupňa advokátom, keďže toto právo patrí k základným právam

garantované Ústavou SR. Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd aj tento vstup do konania
považuje za štandardnú procesnú situáciu, a preto, keďže proti nemu nemal ani súd prvého stupňa
výhrady, nemožno mať potom výhrady ani proti tomu, že účastník, ktorý do konania vstúpil, má právo na
náhradu trov konania v prípade úspechu v spore. Pre ich posúdenie je potom podstatná len skutočnosť,
či trovy konania boli účelne vynaložené.

V tomto smere sa odvolací súd nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa a má za to, že trovy
konania v danom prípade boli účelne vynaložené, keďže žalobca vzal späť žalobu potom, čo sa z
doručeného platobného rozkazu dozvedel, že vedľajší účastník do konania vstúpil. Platobný rozkaz
bol žalobcovi doručený dňa 9.5.2012 a v jeho úvodnej časti (označenie účastníkov) je uvedený aj

vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zastúpený
JUDr. Igorom Šafrankom.

Keďže žalobca neuviedol žiadny iný dôvod svojho späťvzatia, odvolací súd vychádzal z toho, že
dôvodom späťvzatia žaloby bol vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

Pokiaľ však ide o vznesenú námietku premlčania uvedenú v odpore vedľajšieho účastníka, o tejto sa
žalobca nedozvedel predtým, ako vzal žalobu späť, pretože odpor podaný vedľajším účastníkom nebol
žalobcovi doručený.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia
ust. § 224 O.s.p., a preto priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov za jeden úkon právnej
pomoci v rozsahu 1/2, a to za vyjadrenie k podanému odvolaniu vo výške 70,53 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.