Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, February 10, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/372/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313205568
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313205568.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: G.. P. X., A.. XX.XX.XXXX, W. X.Á. XX, W.,
zastúpená JUDr. Borisom Bohunským, AK Borec & Bohunský, Kozia 20, Bratislava, proti odporcovi: G..
U.X.,A..XX.XX.XXXX,W.X.XX,W.,zastúpenýJUDr.DenisouJánošíkovou,AKKlincova35,Bratislava,
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom X.: P., A..
XX.XX.XXXX Y. Y., A.. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych

vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava III, č.k. 37P 58/2013-26 zo dňa 07.05.2013, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie sa m e n í tak, že návrh odporcu na prerušenie konania sp.zn. 37P 58/2013
sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením prerušil konanie vedené pod sp.zn. 37P 58/2013. Svoje

rozhodnutie odôvodnil ust. § 110, § 111 ods. 1, ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny
poriadok v platnom znení (ďalej len ,,O.s.p.“) s tým, že odporca v písomnom podaní zo dňa 24.04.2013
uviedol, že nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva, nakoľko tento je nepravdivý, subjektívny, počas
manželstva nikdy neboli zaznamenané vážne manželské problémy, s manželkou a deťmi spolu trávia
voľný čas. Odporca zároveň požiadal o prerušenie súdneho konania za účelom realizácie rodinnej
terapie, návštevy detského psychológa.

Prvostupňový súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že prerušenie konania sa neprieči účelu
predmetného konania a je v záujme maloletých detí, aby sa účastníci pokúsili o zmierlivé riešenie
bežných problémov.

V zákonnej lehote podala proti uzneseniu odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, v ktorom uviedla, že z úpravy § 110 O.s.p. je zrejmé, že konanie sa prerušuje v nasledovných
prípadoch:

a) Účastníci zhodne navrhnú prerušenie konania a prerušenie sa neprieči účelu konania

b) Účastníci sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie a prerušenie
konania sa neprieči účelu konania

c) Ide o konanie o rozvod a účastníci zhodne navrhnú prerušenie konania ( pri konaní o rozvod sa
nevyžaduje splnenie podmienky nepriečenia prerušenia konania účelu konania)

d) Ide o konanie o rozvod a účastníci sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na
pojednávanie (nevyžaduje sa splnenie podmienky nepriečenia prerušenia konania účelu konania)V konaní o rozvod sa teda neskúma nepriečenie prerušenia konania účelu konania, do úvahy teda
prichádzajú len písm. c) a d). Odvolateľka však má za to, že v posudzovanom konaní nedošlo ani k
naplneniu pímen c) a d), nakoľko prerušenie konania navrhol výlučne odporca, t.j. nejde o zhodný návrh,

a na pojednávanie konané dňa 07.05.2013 sa bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavil iba
odporca, navrhovateľka sa pojednávania zúčastnila.

Ďalej konštatovala, že súdom I. stupňa deklarovaný dôvod prerušenia konania, t.j. záujmy maloletých
detí a pokus účastníkov o zmierlivé riešenie bežných problémov nepredstavuje ani žiaden z taxatívne
vymedzených dôvodov na prerušenie konania v zmysle § 109 O.s.p.. Súd taktiež nemohol z vykonaného

dokazovania ustáliť, čo je, resp. nie je v záujme maloletých detí a ani to, že medzi účastníkmi existujú
len ,,bežné“ problémy a už vôbec nie to, že sa majú pokúsiť o zmierlivé riešenie problémov, keďže súd
v podstate v daných veciach nevykonal žiadne dokazovanie. Súd mal aspoň vypočuť účastníkov a dať
im možnosť argumentovať, táto možnosť však navrhovateľke bola odňatá.

Navrhovateľka konštatovala, že zachovanie manželstva nie je vždy v každom prípade v záujme
maloletých detí. Záverom navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh

odporcu na prerušenie konania zamietne, eventuálne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

Podľa § 110 O.s.p., ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho
ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie
o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.

Podľa § 111 ods. 1 O.s.p., ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty
podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

Podľa § 111 ods. 3 O.s.p., ak je konanie prerušené podľa § 110, súd v ňom pokračuje na návrh po
uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred
uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do
jedného roka, súd konanie zastaví.

Základným cieľom prerušenia konania podľa § 110 O.s.p. je poskytnúť účastníkom čas na mimosúdne

riešenie veci. Ustanovenie § 110 O.s.p. predpokladá obligatórne prerušenie konania o rozvod
manželstva zo strany súdu vždy v tom prípade, ak to účastníci zhodne navrhnú, alebo sa účastníci bez
predchádzajúceho ospravedlnenia neustanovia na pojednávanie. Postup súdu podľa § 110 O.s.p. je
teda celkom závislý od postoja účastníkov k prebiehajúcemu súdnemu konaniu.

Prerušenie konania o rozvod manželstva podľa § 110 O.s.p. prichádza do úvahy aj v iných prípadoch,

napríklad ak toto manželia síce zhodne nenavrhnú, ale dôjde k súhlasu druhého účastníka s návrhom
na prerušenie konania.

Súd prvého stupňa predovšetkým vec (prerušenia konania) nesprávne posúdil tým, že svoje rozhodnutie
oprel aj o záver, že prerušenie konania sa tu neprieči účelu konania. V prípade konania o rozvod
manželstva však zákonodarca na splnení tejto podmienky netrvá, keď rozvodové konanie sa (na rozdiel

od iných konaní) či už v prípade zhodného návrhu účastníkov na takýto postup, alebo v prípade
neustanovenia sa oboch bez ospravedlnenia na pojednávanie napriek ich riadnemu predvolaniu, preruší
vždy (súd má povinnosť takto rozhodnúť).V prejednávanej veci však došlo k pochybeniu aj v tom, že okresný súd sa uspokojil len s návrhom
odporcu na prerušenie konania, ku ktorému sa navrhovateľka nepripojila a ani inak nedala najavo
svoj nezáujem ďalej v konaní pokračovať. Dostavenie sa tejto účastníčky aj s jej právnym zástupcom

na súdom určené pojednávanie dňa 07.05.2013 možno ťažko interpretovať inak, než ako odhodlanie
vytrvať na podanom návrhu na rozvod manželstva, čo napokon navrhovateľka prostredníctvom svojho
zástupcu na pojednávaní aj výslovne potvrdila, nenastala tak žiadna z procesných situácií umožňujúcich
prerušenie konania podľa § 110 O.s.p.

Možno sa stotožniť s navrhovateľkou i v tom, že vyhovenie návrhu odporcu na prerušenie konania

nebolo možným ani s poukazom na § 109 O.s.p., nakoľko tu neexistoval ani žiaden z dôvodov
prerušenia konania uvedených v takomto zákonnom ustanovení (či už obligatórneho podľa odseku 1
alebo fakultatívneho podľa odseku 2), návrhu na prerušenie konania preto nemalo byť vyhovené a
napadnuté uznesenie konštatujúce opak bolo vecne nesprávne.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že neopodstatnený návrh
odporcu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.