Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Miroslav Jamrich
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/621/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112222723
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5112222723.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Mesto Žilina, zast. Ing. Igorom
Chomom, primátorom mesta, so sídlom: Námestie obetí komunizmu 1, Žilina, IČO 00 321 796, proti
odporcovi: GRYF MEDIA, s.r.o., so sídlom Pažite č. 56, Žilina - Bytčica, IČO 36 382 884, o vypratanie
nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 14C/163/2012-77 zo
dňa 3. septembra 2013, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd uznesenie okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žilina uznesením č.k. 14C/163/2012-77 zo dňa 3. septembra 2013 zastavil konanie o
vypratanienehnuteľnostistým,ževecpoprávoplatnostiuzneseniapostúpiMestuŽilinaakopríslušnému
stavebnému úradu. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a zároveň rozhodol,
že súd vracia navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 99,50 eur a upravil Daňový úrad v Žiline, aby po
právoplatnosti tohto uznesenia vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 99,50 eur.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ podanou žalobou sa domáhal uloženia povinnosti
odporcoviodstrániťzpozemkovvovlastníctvenavrhovateľareklamnézariadeniavovlastníctveodporcu.
V žalobe poukazoval na to, že sa síce nejedná o neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c Občianskeho
zákonníka, ale ide o stavbu umiestnenú na pozemku navrhovateľa na základe nájomného práva k
pozemku, ktoré môžu strany vypovedať, teda jedná sa o osobitný prípad dočasného užívania pozemku,
pričom poukazoval na judikatúru, v zmysle ktorej, ak zanikne nájomné právo, zanikne tiež občiansko-
právne oprávnenie mať stavbu na cudzom pozemku a vlastník sa môže domáhať odstránenia tejto
stavby žalobou podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Prvostupňový súd zistil, že rozhodnutím Mesta Žilina spoločný Obecný úrad v Žiline č. 16467/2008-
MsÚ-OSP/Pá z 15.5.2009 bolo navrhovateľovi ako stavebníkovi povolené umiestnenie dvoch kusov
reklamného informačného zariadenia billboard na parcele č. 7935 k.ú. I.. Stavba bola povolená do
31.12.2009 s tým, že po uplynutí lehoty môže stavebník požiadať o predĺženie lehoty, v prípade
nepodania žiadosti bola stanovená povinnosť v zmysle § 88 ods. 4 zák. č. 50/1976 Zb. oznámiť lehotu,
do ktorej bude reklamné zariadenie odstránené. Rozhodnutím Mesta Žilina ako spoločného Obecného
úradu Žilina, odd. územného plánovania stavebného poriadku zo dňa 5.3.2010 bolo rozhodnuté o
predĺženie lehoty v zmysle ust. § 117 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. do 31.12.2010.
Prvostupňový súd mal preukázané, že navrhovateľ sa domáha odstránenia stavby reklamných zariadení
odporcu (v odôvodnení je nesprávne uvedené navrhovateľa), na ktorých stavbu bolo vydané stavebné
povolenie, pričom vo všetkých prípadoch sa jedná o dočasnú stavbu. Pokiaľ bola postavená stavba,
je potrebné rozhodnúť o všetkých právach a povinnostiach vlastníka stavby v správnom konaní podľaStavebné zákona tak, aby bolo jednoznačne ustálené, či stavba je postavená na základe stavebného
povolenia, či sa jedná o povolenie trvalej alebo dočasnej stavby, či je alebo nie je dôvodné nariadenie
odstránenia stavby podľa Stavebného zákona, teda musia byť vyčerpané všetky prostriedky v správnom
konaní. Súd aj keď má právomoc rozhodnúť o odstránení stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka,
môže rozhodovať o odstránení stavby len vtedy, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci
na to nemá právo, prípadne v analogických prípadoch podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
teda pri strete dvoch vlastníckych práv, kedy zriadením stavby na cudzom pozemku bez právneho
dôvodu dochádza k potlačovaniu užívacej zložky vlastníckeho práva k pozemku, preto vlastník pozemku
nemôže užívať pozemok, ak je na ňom zriadená stavba. Súd nemôže suplovať alebo nahrádzať činnosť
správnych orgánov. Je nemysliteľné, aby súd rozhodoval o tom, či nariadi odstránenie stavby, prikáže
stavbu do vlastníctva vlastníka pozemku alebo v prospech stavby zriadi vecné bremeno, ak stavebný
úrad si má splniť povinnosť a ex offo konať na základe jeho rozhodnutí, teda v tomto prípade rozhodnúť o
odstránenídočasnejstavby,prípadnerozhodnúťoodstránenístavby,akbolapostavenábezstavebného
povolenia. Ak má súd rozhodovať o odstránení stavby, musí byť osud stavby z administratívneho
hľadiska nezvratný a jasne vymedzený. V opačnom prípade sa môže stať, že súd prikáže vlastníkovi
pozemku stavbu za úhradu, ktorú nakoniec nariadi stavebný úrad odstrániť, prípadne súd zriadi za
úplatu vecné bremeno v prospech stavby, pri ktorej taktiež môže stavebný úrad nariadiť odstránenie.
Administratívny osud stavby reklamných zariadení je nestály aj z dôvodu, že až do právoplatného
rozhodnutia o odstránení stavby môže stavebník na základe podmienok stavebného povolenia podávať
žiadosti o predĺženie existencie stavby. Keďže v danom prípade podľa predložených nájomných zmlúv,
ako aj zhodnom vyjadrení oboch účastníkov mal súd preukázané, že stavby boli postavené na základe
práva k pozemku titulom nájomného práva na základe právoplatných stavebných povolení, pričom
neskôr navrhovateľ ako prenajímateľ vypovedal nájomné zmluvy na umiestnenie reklamných zariadení.
Preto súd zdôrazňuje, že rozhodnutiu súdu podľa § 135c Občianskeho zákonníka, príp. aj analogicky
podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni to, že o osude stavby nebolo rozhodnuté podľa
Stavebného zákona v správnom konaní, ktoré musí predchádzať súdnemu konaniu, ktoré prichádza do
úvahy v rámci postupnosti až ako posledná inštancia ochrany vlastníckeho práva. Preto podľa ust. §
104 ods. 1 druhá veta ide o taký nedostatok podmienky, ktorý nemožno odstrániť. Preto súd konanie
zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po
právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním
návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd konanie
zastavil s tým, že vec postúpi na prejednanie príslušnému stavebnému úradu. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 146 ods. 1 O.s.p. tak, že z dôvodu nevyhnutnosti zastavenia konania nepriznal právo
na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal
prvostupňovému súdu, že svojim rozhodnutím odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, vec
nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, preto navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň zdôraznil,
že znakom právneho štátu je princíp zákazu denegatio iustitiae, ktorý vyplýva aj z princípu práva na
spravodlivý proces. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, každý sa
môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených
prípadoch aj na inom orgáne. Vlastník pozemku, ktorého vlastnícke právo je obmedzované tak, ako je to
v prípade odvolateľa, sa však nemôže domáhať ochrany v správnom konaní, ale v súdnom konaní. Preto
má za to, že prvostupňový súd svojim rozhodnutím porušil základné práva žalobcu na súdnu ochranu.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenom v §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p.
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, mal
preukázané, že navrhovateľ podanou žalobou sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi odstrániť zpozemkov vo vlastníctve navrhovateľa bližšie určených v žalobe reklamných zariadení vo vlastníctve
odporcu. V žalobe výslovne poukazoval na skutočnosť, že svojho práva sa domáha v súlade s ust. §
126 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca má umiestnené stavby na cudzom pozemku, pričom sa
nejedná o stavby neoprávnené v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka, ale ide o stavby, ktoré sú
umiestnené na pozemku navrhovateľa na základe nájomného práva, ktoré už zaniklo, a teda sa jednalo
o osobitný prípad dočasného užívania pozemku.
Prvostupňový súd správne zistil, že predmetné stavby - reklamné zariadenia majú charakter dočasnej
stavby, no zároveň poukázal na skutočnosť, že o všetkých právach a povinnostiach vlastníka stavby je
potrebné najskôr rozhodnúť v správnom konaní. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodňuje tým,
že rozhodnutiu súdu podľa § 135c Občianskeho zákonníka, príp. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka
bráni nielen skutočnosť, že stavba bola postavená na pozemkoch patriacich odporcovi (správne malo
byť uvedené patriacich navrhovateľovi) na základe súhlasu a práva zmluvne dohodnutého v nájomnej
zmluve, ale aj skutočnosť, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o osude stavby podľa Stavebného zákona v
správnom konaní, ktoré musí predchádzať súdnemu konaniu. S týmto konštatovaním sa odvolací súd
nestotožňuje a súhlasí s odvolateľom, ktorý poukazuje na to, že v prípade zániku dočasného užívacieho
titulu na užívanie pozemku pod stavbou je dôvodné, aby súdy priznali ochranu vlastníckeho práva
vlastníkovi pozemku podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto odvolací súd konštatuje, že
prvostupňový súd pochybil, keď konanie zastavil s konštatovaním, že príslušným na rozhodovanie v
danej veci je Mesto Žilina ako príslušný stavebnú úrad s tým, že súdnemu konaniu musí predchádzať
správne konanie.
Zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že žalobca sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva,
ktoré je obmedzované existenciou cudzej stavby na jeho pozemku, t.č. už bez právneho dôvodu.
Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka priznáva vlastníkovi právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Ochrana vlastníckeho práva sa v zmysle Občianskeho
práva realizuje prostredníctvom žalôb v občianskom súdnom konaní, keď takouto žalobou je aj žaloba o
odstránenie stavby stojacej na cudzom pozemku bez právneho dôvodu. Odvolací súd preto konštatuje,
že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, pretože tak, ako poukazuje odvolateľ vo svojom odvolaní,
každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v určených prípadoch na inom orgáne. Podľa odvolacieho súdu je neprípustné, aby navrhovateľovi
nebolo umožnené ako vlastníkovi pozemku zastávaného cudzou stavbou, domáhať sa ochrany svojho
vlastníckeho práva spôsobom, ktorý mu umožňuje Občiansky zákonník, pretože v opačnom prípade by
bolo porušené právo navrhovateľa na spravodlivý proces a takýmto postupom súdu by bola žalobcovi
odňatá možnosť konať pred súdom.
S poukazom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok okresného súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.