Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/253/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713214038
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1713214038.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeným Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Grosslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: Okresný súd Pezinok, M.R.Štefánika č. 40, 902
01 Pezinok o nariadenie predbežného opatrenia, rozhodol

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa o nariadenie predbežného opatrenia sa z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu 66 EUR titulom náhrady trov konania
do 3 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 11.09.2013 sa domáhal navrhovateľ prostredníctvom právnej kancelárie proti
odporcovi nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by mu súd prikázal, aby sa zdržal až do uplynutia
lehoty stanovenej v § 77 ods. 1 písm. c) OSP uzatvorenia zmluvy o prevode správy súdnych pohľadávok:

po r. č. Okresný súd Uznesenie OS zo dňa Spisová značka OS Krajský súd v Uznesenie 2.stupňa zo

dňa Spisová značka KS Súd. poplat.

1 Pezinok 8.10.2012 10C 205-2012 Bratislave 6.2.2013 5Co 79-2013 66,00 €

2 Pezinok 5.10.2012 6C 207-2012 Bratislave 31.1.20 13 3Co 25-2013 66.00 €

3 Pezinok 5.10.2012 6C 267-2012 Bratislave 29.1.2013 6Co 8-2013 66.00 €

4 Pezinok 5.10.2012 6C 252-2012 Bratislave 31.1.2013 9Co 9-2013 66,00 €

5 Pezinok 5.10.2012 6C 239-2012 Bratislave 31.1.2013 3Co 10-2013 66.00 €

6 Pezinok 5.10.2012 6C 260-2012 Bratislave 29.1.2013 6Co 9-2013 66,00 € 66,00 €

7 Pezinok 5.10.2012 6C 235-2012 Bratislave 29.1.2013 6Co 27-201.3 66,00 €

8 Pezinok 5.10.2012 6C 226-2012 Bratislave 1 1.2.2013 14Co 27-2013 66,00 €

9 Pezinok 5.10.201.2 6C 210-2012 Bratislave 16.1.2013 5Co 25-2013 66,00 €

10 Pezinok 5.10.2012 8C 222-2012 Bratislave 28.2.2013 9Co 112-2013 66.00 €

11 Pezinok 5.10.2012 8C 209-2012 Bratislave 28.2.2013 6Co 111-2013 66,00 €12 Pezinok 8.10.2012 10C 266-2012 Bratislave 28.2.2013 9Co 93-2013 66,00 €

13 Pezinok 8.10.2012 10C 230-2012 Bratislave 18.2.20 13 14Co89-2013 66.00 €

14 Pezinok 8.10.2012 10C 242-2012 Bratislave 28.2.2013 9Co 91-2013 66,00 €

15 Pezinok 8.10.2012 10C 254-2012 Bratislave 28.2.2013 9Co 77-2013 66,00 €

16 Pezinok 8.10.2012 10C 250-2012 Bratislave 18.2.2013 14Co78-2013 66.00 €

17 Pezinok 8.10.2012 10C 259-2012 Bratislave 28.2.2013 9Co 92-2013 66.00 €

18 Pezinok 8.10.2012 10C 209-2012 Bratislave 28.2.20 13 9Co 87-2013 66,00 €

19 Pezinok 8. 10.2012 10C 213-2012 Bratislave 28.2.2013 3Co 79-2013 66,00 €

20 Pezinok 8.10.2012 10C 211-2012 Bratislave 28.2.2013 6Co 87-2013 66,00 €

21 Pezinok 8.10.1012 I0C 203-2012 Bratislave 28.2.2013 9Co 86-2013 66,00 €

22 Pezinok 8.10.2012 10C 248-2012 Bratislave 28.2.20 13 3Co91-2013 66,00 €'

23 Pezinok 8.10.2012 10C 224-2012 Bratislave 28.2.2013 3Co 87-2013 66.00€

24 Pezinok 8.10.2012 10C 261-2012 Bratislave 28.2.2013 3Co 93-2013 66,00 €

25 Pezinok 8.10.2012 10C 223-2012 Bratislave 28.2.2013 6Co 78-2013 66.00 €

26 Pezinok 8.10.2012 10C 244-2012 Bratislave 28.2.2013 9Co 78-2013 66,00 €

27 Pezinok 8.10.2012 10C 236-2012 Bratislave 28.2.2013 4Co 73-2013 66,00 €

28 Pezinok 8.10.2012 10C 226-2012 Bratislave 28.2.2013 9Co 88-2013 66,00 €

29 Pezinok 5.10.2012 6C 233-2012 Bratislave 31.1.2013 4Co 22-2013 66,00 €

30 Pezinok 5.10.2012 6C 246-2012 Bratislave 31.1.2013 4Co 7-2013 66,00 €

31 Pezinok 8.10.2012 10C 237-2012 Bratislave 28.3.2013 3Co 78-2013 66,00 €

32 Pezinok 8.10.2012 10C 256-2012 Bratislave 28.3.2013 3Co 92-2013 66,00 €

33 Pezinok 5.10.2012 6C 236-2012 Bratislave 28.2.2013 4Co 75-2013 66,00 €

34 Pezinok 5.10.2012 6C 251-2012 Bratislave 18.2.2013 14Co 99-2013 66,00 €

35 Pezinok 5.10.2012 6C 256-2012 Bratislave 28.2.2013 9Co 99-2013 66,00 €

36 Pezinok 5.10.2012 6C 205-2012 Bratislave 28.2.2013 9Co 94-2013 66,00 €

37 Pezinok 5.10.2012 6C 214-2012 Bratislave 31.1.2013 4Co 20-2013 66,00 €

38 Pezinok 5.10.2012 6C 258-2012 Bratislave 31.1.2013 4Co 8-2013 66,00 €

39 Pezinok 5.10.2012 6C 265-2012 Bratislave 28.2.2013 9Co 100-2013 66,00 €

40 Pezinok 5.10.2012 6C 218-2012 Bratislave 28.2.2013 3Co 28-2013 66,00 €

41 Pezinok 5.10.2012 6C 223-2012 Bratislave 28.2.2013 3Co 26-2013 66,00 €

42 Pezinok 5.10.2012 6C 247-2012 Bratislave 28.3.2013 3Co 134-2013 66,00 €

43 Pezinok 5.10.2012 6C 257-2012 Bratislave 28.2.2013 3Co 8-2013 66,00 €44 Pezinok 5.10.2012 6C 259-2012 Bratislave 26.3.2013 6Co 98-2013 66,00 €

45 Pezinok 5.10.2012 6C 264-2012 Bratislave 26.3.2013 6Co 100-2013 66,00 €

46 Pezinok 8.10.2012 10C 268-2012 Bratislave 26.3.2013 6Co 93-2013 66,00 €

47 Pezinok 8.10.2012 10C 243-2012 Bratislave 26.3.2013 6Co 91-2013 66,00 €

48 Pezinok 8.10.2012 10C 249-2012 Bratislave 26.3.2013 6Co 92-2013 66,00 €

49 Pezinok 5.10.2012 6C 250-2012 Bratislave 28.2.201.3 3Co 99-2013 66,00 €

50 Pezinok 8.10.2012 10C 239-2012 Bratislave 28.3.2013 9Co 174-2013 66,00 €

51 Pezinok 5.10.2012 6C 209-2012 Bratislave 28.3.2013 3Co 94-2013 66,00 €

52 Pezinok 9.10.2012 5C 212-2012 Bratislave 28.2.2013 3Co 111-2013 66,00 €

53 Pezinok 9.10.2012 5C 230-2012 Bratislave 28.2.2013 3Co 89-2013 66,00 €

54 Pezinok 9.10.2012 5C 243-2012 Bratislave 19.2.2013 5Co 111-2013 66,00 €

55 Pezinok 8.10.2012 8C 205-2012 Bratislave 26.3.2013 4Co 131-2013 66,00 €

56 Pezinok 5.10.2012 8C 218-2012 Bratislave 28.3.2013 3Co 112-2013 66.00 €

57 Pezinok 5.10.2012 8C 213-2012 Bratislave 26.3.2013 6Co 163-2013 66,00 €

58 Pezinok 5.10.2012 8C 220-2012 Bratislave 28.3.2012 9Co 164-2013 66,00 €

59 Pezinok 5.10.2012 8C 211-2012 Bratislave 28.2.2013 4Co 89-2013 66,00 €

60 Pezinok 5.10.2012 8C 206-2012 Bratislave 28.2.2013 2Co 89-2013 66,00 €

61 Pezinok 5.10.2012 8C 232-2012 Bratislave 6.3.2013 5Co 165-2013 66,00 €

62 Pezinok 5.10.2012 8C 235-2012 Bratislave 28.3.2013 3Co 165-2013 66,00 €

63 Pezinok 5.10.2012 8C 239-2012 Bratislave 28.2.2013 2Co 90-2013 66,00 €

64 Pezinok 5.10.2012 8C 247-2012 Bratislave 28.3.2013 3Co 201-2013 66,00 €

65 Pezinok 8.10.2012 8C 254-2012 Bratislave 28.3.2013 9Co 202-2013 66,00 €

66 Pezinok 8.10.2012 8C 264-2012 Bratislave 28.3.2013 3Co 203-2013 66,00 €

67 Pezinok 5.10.2012 8C 212-2012 Bratislave 26.3.2013 6Co 112-2013 66,00 €

68 Pezinok 8.10.2012 10C 253-2012 Bratislave 20.2.2013 2Co 74-2013 66,00 €

69 Pezinok 8.10.2012 10C 263-2012 Bratislave 13.2.2013 2Co 62-2013 66,00 €

70 Pezinok 8.10.2012 10C 238-2012 Bratislave 28.2.2013 2Co 73-2013 66.00 €

71 Pezinok 8.10.2012 10C 220-2012 Bratislave 28.2.2013 2Co 70-2013 66,00 €

72 Pezinok 8. 10.2012 000.2012 10C 221-2012 Bratislave 13.2.2013 2Co 63-2013 66,00 €

71 Pezinok 8.10.2012 10C 229-2012 Bratislave 28.2.2013 2Co 71-2013 66.00 €

74 Pezinok 5.10.2012 8C 224-2012 Bratislave 28.2.2013 3Co 113-2013 66.00 €

75 Pezinok 8.10.2012 10C 231-2012 Bratislave 30.4.2013 4Co 72-2013 66,00 €76 Pezinok 8.10.2012 10C 218-2012 Bratislave 30.4.2013 4Co 63-2013 66,00 €

77 Pezinok 8. 10.2012 10C 227-2012 Bratislave 30.4.2013 4Co 71 -2013 66,00 €

78 Pezinok 5.10.2012 8C 243-2012 Bratislave 25.4.2013 6Co20l-2013 66,00 €

79 Pezinok 5.10.2012 8C 250-2012 Bratislave 25.4.2013 6Co 202-2013 66,00 €

80 Pezinok 8.10.2012 8C 257-2012 Bratislave 30.4.2013 3Co 202-2013 66.00 €

81 Pezinok 8.10.2012 8C 262-2012 Bratislave 25.4.2013 6Co 203-2013 66.00 €

82 Pezinok 8.10.2012 8C 263-2012 Bratislave 30.4.2013 5Co 203-2013 66,00 €

83 Pezinok 8.10.2012 10C 267-2012 Bratislave 28.3.2013 8Co 93-2013 66,00 €

84 Pezinok 8.10.2012 10C 2I4-2012 Bratislave 30.4.2013 5Co 173-2013 66,00 €

85 Pezinok 8.10.2012 10C2I5-2012 Bratislave 28.3.2013 8Co 79-2013 66,00 €

86 Pezinok 8.10.2012 10C 233-2012 Bratislave 28.3.2013 8Co 90-2013 66,00 €

87 Pezinok 8.10.2012 10C 245-2012 Bratislave 28.3.2013 8Co 91-2013 66.00 €

88 Pezinok 8.10.2012 8C 268-2012 Bratislave 30.4.2013 9Co 203-2013 66.00 €

89 Pezinok 5.10.2012 8C 226-2012 Bratislave 22.3.2013 2Co 132-2013 66,00 €

90 Pezinok 8. 10.2012 8C 258-2012 Bratislave 30.4.2013 2Co 162-2013 66,00 €

91 Pezinok 5.10.2012 8C 246-2012 Bratislave 30.4.2013 2Co 161-2013 66,00 €

s Krajským súdom v Bratislave so sídlom Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava s tým, aby mu súd uložil,
aby najneskôr do jedného mesiaca od doručenia tohto predbežného opatrenia podal súdu žalobu proti
odporcovi vo veci samej.

Svoj návrh odôvodnil takto:

Žalobca považuje za potrebné upriamiť pozornosť súdu na informácie, ktoré by mali vyvolať na strane
dotknutého sudcu / dotknutých sudcov myšlienkový proces vedúci k postupu podľa ust. §15 ods.l OSP.
Žalobca týmto návrhom žiada, aby bolo vydané predbežné opatrenie, ktoré dočasne upraví pomery
nastolené nulitným rozhodnutím okresného súdu. Mieste a vecne príslušným na rozhodnutie o tomto

návrhu má byť ten istý okresný súd. Tvrdíme, že ide o konflikt záujmov na strane súdu, či reálnejšie na
strane rozhodujúcich sudcov, ktorí na jednej strane nariadili žalobcovi povinnosť nulitným rozhodnutím
a na strane druhej zaoberajúc sa týmto návrhom majú rozhodnúť o tom. že žalobca nie je povinný túto
povinnosť splniť.

Obava o porušenie zásady nestrannosti je dôvodná, pretože:

pomer sudcu k veci, ktorý' má za následok jeho zaujatosť, v danej veci, čo vyplýva aj z právneho
záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich
právach (vydanie rozhodnutia v rozpore s právomocou súdu možno prejednať ako závažné disciplinárne
previnenie);

nutnosť vylúčenia sudcu, ktorý získal o veci poznatky iným spôsobom, než z dokazovania na konaní.

I. Žalobca podal v právnom režime zákona č. 514/2003 Z.z. (ďalej aj ,,ZoZŠ“) dňa 27.09.2012
proti Slovenskej republike ako žalovanej rad žalôb o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom. Identifikácia jednotlivých individuálnych žalôb, ako aj identifikácia vecne a miestnepríslušných súdov, či spisových značiek, pod ktorými súdi registrovali podané žaloby, je obsiahnutá v
identifikačnom sumáre (ďalej len ,,Sumár'"), ktorý prikladáme ako prílohu k tomuto návrhu.

Žalobca v podaných žalobách uviedol, cit.:

„Žalobca považuje za potrebné úvodom upozorniť na fundamentálnu skutočnosť spojenú s argumentom
o predpojatosti okresného súdu, ktorý má vec prejednať ako vecne a miestne príslušný súd podľa
ust. §85 ods. 3 zákona č.99'1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP"). Vecne a
miestne príslušný súd, ktorý by hol inak oprávnený vec prejednať, je štátnym orgánom, ktorý svojim
konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva uplatňované touto žalobou, okresný súd zapríčinil svojim

nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane, žalobcu a preto nemôže
byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Ak bol sám okresný súd ako
štátny orgán škodcom v spore medzi žalobcom a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov
rozhodoval predmetný spor. Nerešpektovaním tejto premisy by došlo k negácii zásady nemo debet
esse index in propria causa. Ústavný súd k potrebe uplatňovania objektívneho hľadiska pri posudzovaní
skutočností významných pre rozhodovanie o nezaujatosti sudcov v uznesení sp. zn. 1. US 65/05 z

20. apríla 2005 uviedol cit.: ,,Pri skúmaní podstatných náležitostí pojmu "zákonný sudca" treba brať do
úvahy nielen príslušnú zákonnú úpravu, ale predovšetkým ustanovenia L/stavy Slovenskej republiky a
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd o nezávislom a nestrannom výkone súdnictva.
Existencie/ nestrannosti musí byť určená jednak podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe
osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a jednak podľa objektívneho

hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť. V tomto smere ide o zvažovanie zistiteľných skutočností, ktoré môžu
nestrannosť sudcu spochvbniť. Z tohto pohľadu môže mať dokonca určitý význam aj zjav - zdanie
(ttppearances). Je to inými slovami vyjadrený výstižný výrok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
Delcourt v. Belgicko. 1970. séria A, č. 11, podľa ktorého "spravodlivosť má byť nielenže, vykonávaná, ale

sa aj musí javiť, že je vykonávaná". Podstatnou je dôvera, ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti
u verejnosti vzbudzovať. " Pridelenie veci niektorému zo sudcov okresného súdu by porušilo právo
Žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na súde
neexistuje sudca, ktorý by nehol vo veci zaujatý.

Žalobca preto v zmysle ust. §12 OSP žiada, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním

vecioprikázaníveci(tohtosporu)inémusúdu,pretožesudcoviamiestneavecnepríslušnéhookresného
súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom
konania. "

Okresný súd, ktorému boli žaloby podané, vyhodnotil vyššie uvedený text v žalobe ako námietku
spĺňajúcunáležitostiust.§15aOSPauložilžalobcovipovinnosťúhradysúdnehopoplatkupodľapoložky

17a prílohy č. I. zákona č. 71/1992 Zb. Takéto vyhodnotenie skutočnosti oznámených žalobcom bolo
právneneudržateľnéaojedineléatoajpreto,žežiadeninýsúd,ktorémubolapodanážalobaobsahujúca
rovnaký text, o uložení poplatkovej povinnosti neuvažoval.

K právny argumentom neudržateľnosti uloženia povinnosti úhrady pre účely tohto návrhu uvádzame:

1) Spoplatniť podľa položky 1 7a prílohy č. 1. zákona č. 71/1992 Zb. je možné len takú námietku

zaujatosti, ktorá spĺňa náležitosti upravené v ust, § 15a OSP. Súčasne len takúto námietku možno
považovať za námietku zaujatosti. Teda:

Námietka zaujatosti ako procesný úkon účastníka musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti. Okrem
všeobecných náležitostí, ktoré zákon vyžaduje pri každom podaní (§ 42 ods. 3 OSP), musí obsahovať
osobitné náležitosti, a to

označenie sudcu, ktorého zaujatosť namieta;

konkrétne skutočností, z ktorých vyvodzuje zaujatosť sudcu;

údaj o tom, kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedel

Pokiaľ námietka zaujatosti nespĺňa zákonom predpísané náležitosti a účastník ani napriek poučeniu
zo strany súdu podľa § 43 OSP toto podanie neopraví, súd na takúto námietku neprihliada. Aplikáciatohto ustanovenia je nevyhnutná, pretože v prípade konania o námietke zaujatosti absentujú osobitné
ustanovenia upravujúce odstraňovanie vád podania.

Žalobca vo vyššie označenom texte v žalobe neuviedol žiadne meno a priezvisko konkrétneho sudcu,

ktorého zaujatosť sa namieta, neuviedol tiež údaje o tom, kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedel. Navyše
oznamované skutočnosti neoznačil ako vznesenie námietky zaujatosti. Podľa § 15a ods. 1 OSP sa
námietka zaujatosti podáva iba proti sudcovi, ktorí' má vec prejednať a rozhodnúť. Návrh na prikázanie
veci inému vecne príslušnému súdu z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov vecne a miestne príslušnému
súdu sa podľa § 12 ods. 1 OSP musí týkať situácie, keď sú vylúčení všetci sudcovia príslušného

súdu, a nie iba ten, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Účelom námietky zaujatosti je namietať
pomer konkrétneho sudcu k veci, účastníkom konania alebo ich zástupcom vedúci k pochybnostiam
o jeho nezaujatosti, kým účelom návrhu na prikázanie veci inému vecne príslušnému súdu z dôvodu,
že všetci sudcovia príslušného súdu sú vylúčení je v zmysle § 14 pre ich kvalifikovaný pomer k veci,
účastníkom konania a ich zástupcom, pričom tento návrh sa nespoplatňuje vôbec. V zmysle položky 26
Sadzobníka súdnych poplatkov sa spoplatňuje návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti

(čo zodpovedá § 12 ods. 2 OSP) 16,50 eur, z čoho je ale zrejmé, že návrh na prikázanie veci inému súdu
pre vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu sa nespoplatňuje (čo zodpovedá § 12 ods. 1 OSP),
pretože vtedy je daná povinnosť najbližšie spoločne nadriadeného súdu o prikázaní veci rozhodnúť,
kým pri dôvode vhodnosti je daná iba možnosť rozhodnúť o prikázaní veci. Nešlo preto o spoplatniteľnú
námietku zaujatosti.

Žalobca očakával, že oznámené skutočnosti budú akceptovať sudcovia, ktorý budú vecou dotknutý, a
budú postupovať podľa ust. §15 OSP a následne dôjde k postupu podľa ust. §12 ods. 1 OSP.

Okresný súd rozhodol o uložení poplatkovej povinnosti žalobcovi (identifikáciu rozhodnutí uvádzanie v
Sumári).

Proti rozhodnutiam žalovaného uvedeným v Sumári žalobca podal odvolania. O odvolaniach rozhodol

v rozpore s prejavenou vôľou žalobcu (neuplatňovať námietku zaujatosti), právnou úpravou (§ 15a
OSP) a právnou doktrínou (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.11.2012, sp.zn.: 4Sžo
56/2012) Krajský súd v Bratislave tak, že potvrdil ich vecnú správnosť. Zoznam identifikujúci rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave sa nachádza v Sumári.

Dôkazy: Rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave

Žalobca sa nemohol stotožniť s rozhodnutiami odvolacieho súdu, ktoré boli vydané v rozpore s jeho
právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces a ktoré priamo zasiahli do jeho práva
vlastniť majetok.

Článok 46 ods. 1 Ústavy zaručuje každej zákonom vymedzenej fyzickej osobe, bez ohľadu na jej štátnu
príslušnosť, inier alia právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to. aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu

súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná,
platná a účinná právna úprava (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. US 77/02 z 27.
novembra 2002).

Žalobca podal voči rozhodnutiam odvolacieho súdu ústavné sťažnosti a požiadal ústavný súd o
nariadenie odkladu vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí. Žalobca v ústavnej sťažnosti uviedol:

... že porušovateľ porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené čl.46 ods.l Ústavy SR ako aj
jeho právo na spravodlivý súdny proces zaručené"čL6 ods.l Dohovoru tým, že:

rozhodol nad rámec zverenej právomoci;

rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;

svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím
chybnej aplikácie a interpretácie práva;

a osobitne v spojení s porušením označených justičných práv porušil právo vlastniť majetok zaručené či.
20 ods.l Ústavy SR, právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl.l Protokolu č.l k Dohovoru, keď uložil
sťažovateľovi povinnosť poskytnúť finančné plnenie štátu bez existencie práva štátu na takéto plnenie,
Číra nedôvodné zníži! majetok sťažovateľa.

O ústavných sťažnostiach žalobcu nebolo doposiaľ rozhodnuté, čo dotknuté všeobecné súdy zobrali na
vedomie.

II.Žalobcatvrdí,žeokresnýsúdzjavneprekročilzákonomurčenúprávomocprirozhodovaníopovinnosti
žalobcu uhradiť súdny poplatok.

Rozhodnutie o uložení povinnosti uhradiť súdny poplatok v predmetnej právnej veci vydal neoprávnený
subjekt, í.j. subjekt, ktorý nebol zákonom oprávnený konať a rozhodnúť vo veci. Ak rozhodnutie vydal
orgán,ktorýnatoneboloprávnenýpodľazákona,takétorozhodnutiejepodľaprávnejteórietzv.paaktom

(ničotnýmaktom)anevyvolávaprávneúčinkyvočisubjektom,ktorýmbolurčený(nezakladávykonateľnú
povinnosť úhrady súdneho poplatku). Z takéhoto rozhodnutia nevznikajú žiadne právne následky.

Žalovaný uložil poplatkovú povinnosť žalobcovi v prípade, kde ju nemal, pretože zákon súdny poplatok
neustanovil. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu
ochranu zaručeného v či. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces

podľa či 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s či. 12
ods. 1 a či. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa či. 144 ods.l Ústavy SR sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú
viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čí. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

V § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. (ďalej aj ,,ZoSU";) je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z či. 59

ods. 2 ústavy, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Podľa
uvedeného ustanovenia sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa
vykonávajú na návrh a za úkony štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych
poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. V tejto súvislosti treba
zdôrazniť, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku

vzhľadom na čí. 59 ods. 2 ústavy vylúčené (k tomu pozri Edraund Horváth: Zákon o súdnych poplatkoch
komentár.Bratislava:JuraEdition2006s.8.anasl.tiežrozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 4 Cdo 39/2007 z 29. marca 2007).

Úprava poplatkovej povinnosti predstavuje jeden zo základných aspektov podmieňujúcich právo na
súdnu ochranu podľa či. 46 ods. 1 ústavy. Ak zákon v tomto smere ustanovil pevné a jasné pravidlá

umožňujúce prístup k súdu taktiež splnením v ňom obsiahnutých podmienok, potom tieto podmienky
musí akceptovať nielen každý, kto sa dovoláva práva na súdnu ochranu, ale rovnako a v neposlednom
rade aj štát prostredníctvom orgánov súdnej moci.

Vzhľadom na uvedené, ak je účastníkovi konania pomimo zákona č. 71/1992 Zb. ukladaná poplatková
povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v či. 46 ods. 1 ústavy, ale rovnako tak aj porušenie či.
12ods.1,nonajmäči.13ods.1písm.a)ústavy,podľaktoréhopovinnostimožnoukladaťzákonomalebo
na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (m.m. (Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. L US 252/05 z 22. marca 2006).

Žalobca v odvolaní voči pohľadávkovému titulu výslovne uviedol, že jeho podanie nie je námietkou

zaujatosti podľa tist. § 15a OSP a za námietku zaujatosti podľa ust. § 15a OSP ju neoznačil ani v podanej
žalobe. Obsahom vôle žalobcu nebolo podanie námietky zaujatosti podľa ust. § 15a OSP.Žalobca nepodal námietku zaujatosti, teda nepodal návrh na začatie konania o vylúčení sudcu, hoci
zákon na konanie o námietke zaujatosti výslovne vyžaduje podanie námietky zaujatosti. Neexistujúcu,
či neplatnú námietku zaujatosti nie je možné spoplatniť. Bez vykonania poplatkového úkonu nemôže

existovať poplatková povinnosť.

Podľa ust. §5 ods.l písm. g) zákona č. 71/2991 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním námietky
zaujatosti účastníkom konania podľa osobitného predpisu (Občianskeho súdneho poriadku). Námietka
zaujatosti nebola podaná! Žalobca nevznáša a nevzniesol námietku zaujatosti podľa ust. §15a OSP,
ktorá by bola spoplatniteľná podľa položky 17a zákona č. 71/1992 Zb._Súd mal oznámené okolnosti

prejednať v právnom režime ustanovenia §15 OSP, tak ako o tom zhodne s tvrdením povinného rozhodol
opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Upozorňujeme, že o rovnakej otázke ako je otázka riešená v spojení s touto žalobou (Je úkon povinného
poplatkovým úkonom?) rozhodol v žalobcovej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky, konkrétne:

uznesenie zo dňa 27.11.2012, sp.zn.: 4Sžo56/2012;

uznesenie zo dňa 28.11.2012, sp.zn.: 6Sžo56/2012;

uznesenie zo dňa 27.11.2012, sp.zn.: 4Sžo57/2012;

uznesenie zo dňa 27.11.2012, sp.zn.: 4Sžo55/2012;

uznesenie zo dňa 21.11.2012, sp.zn.: 3Sžo57/2012;

uznesenie zo dňa 28.11.2012, sp.zn.: 6Sžo57/2012;

uznesenie zo dňa 21.11.2012, sp.zn.: 3Sžo56/2012;

uznesenie zo dňa 21.11.2012, sp.zn.: 3Sžo58/2012;

uznesenie zo dňa 15.11.2012, sp.zn.: 5Sžo56/2012;

uznesenie zo dňa 15.11.2012, sp.zn.: 5Sžo57/2012;

uznesenie zo dňa 15.11.2012, sp.zn.: 5Sžo58/2012;

Najvyšší súd uviedol, cit.: „Podľa názoru najvyššieho súdu ... nebolo potrebné, aby krajský súd žalobkyni

uznesením vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti (§5 ods.l písm. g) zákona č. 71/1992 Zb.)
Vzhľadom na to , že v danom prípade sa jednalo o dôvod vylúčenia resp, nevylúčenia sudcov, ktorý nie
je v zmysle zákona o súdnych poplatkoch poplatkovým úkonom a krajský súd na odvolanie žalobkyne
nereagoval postupom podľa § 374 ods.4 veta druhá OSP v spojení s §12 ods.3 zákona o súdnych
poplatkoch, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa 250ja ods.3 veta druhá OSP a §221 ods.1 písm.

i/ OSP napadnuté uznesenie krajského súdu bez ďalšieho zrušil, nakoľko neexistovali dôvody pre jeho
vydanie.)"

Žalobca poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v danej otázke a z ustálenosti
rozhodovacej praxe vyvodzuje prekvapivosť rozhodnutia žalovaného, ktorá je zároveň zásahom do
princípu právnej istoty.

Ukladanie súdnych poplatkov, ktoré samo osebe predstavuje zásah do práva účastníka na súdnu
ochranu, sa môže realizovať iba v zákonom jasne a určite stanovenom rozsahu a obsahu; potreba
reštriktívneho výkladového prístupu v súvislosti s ukladaním povinnosti platiť súdny poplatok vyplýva
už zo samotnej povahy ústavnej možnosti ukladať poplatky (či. 59 Ústavy Slovenskej republiky) (Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: 1. ÚS 464/2010)

Okresný súd postupoval nesprávne keď prekročil zverenú právomoc, pretože porušil List. §§1 a 2 OSP.
Podľa zásad uvedených v označených ustanoveniach:Všeobecný súd musí vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní
materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov (§ ! OSP). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať

zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 OSP) (napr. [V. ÚS 1/02).

Vnútroštátny súd je podľa § I Občianskeho súdneho poriadku povinný zabezpečiť spravodlivú ochranu
práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Súd dosahuje tento základný a aj ústavne vymedzený
cieľ (či. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v postupe pred ním využívajúc pritom rôzne procesné
prostriedky.

III. Platenie poplatkov sa musí diať na základe zákona, ako náhle to tak nie je, ide o priame porušenie

práva na pokojné užívanie majetku podľa či. I Protokolu č.l k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

Podľa čl. 1 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné
pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné
záväzky.

Podľa názoru žalobcu sa súd vyhol zmienke o vyššie proklamovanom ľudskom práve, pretože vedel,
že zásah doň sa neudial na základe zákona (vyrubil sa poplatok za námietku zaujatosti, ktorá nebola
podaná). Neustále ostáva sporná zákonnosť povinnosti (iawfuiness of obligation) a to v dôsledku toho,
že právny základ vo vnútroštátnom práve na vyrubenie súdneho poplatku za námietku zaujatosti je
sporný, nakoľko sa súdny poplatok za námietku zaujatosti môže podľa žalobcu vyrubiť iba za námietku

zaujatosti, zatiaľ čo žalovaný je toho názoru, že súdny poplatok sa vyrubí za to, čo súd považuje za
námietku zaujatosti.

Možno konštatovať, že právny základ vo vnútroštátnom práve nie je dostatočne jasný na to, aby umožnil
žalobcovi predvídať povinnosť platiť poplatok, ak podá podanie, ktoré nie je námietkou zaujatosti, ale
v ktorej konštatuje zaujatosť všetkých sudcov súdu, ktorý má rozhodovať vo veci a urobí procesné

podanie smerujúce k delegácii právomoci súdu na iný súd, pričom je zrejmé, že sa nedomáha vylúčenia
konkrétnych sudcov a nemenuje ich. v dôsledku čoho je zrejmé, že nemôže ísť o námietku zaujatosti.

Väčšina všeobecných súdov vykladá podmienky pre vyrubenie poplatku obdobne ako žalobca, čim sa
konštatácia o nie dostatočne jasnom právnom základe pre predvídanie povinnosti platiť súdny poplatok
za podanie, ktoré nie je námietkou zaujatosti podľa žalobcu, stáva jednoznačnou.

Žalobca napáda aj legitímnosť cieľa vyrubovať súdny poplatok za podanie, ktoré nie je námietkou
zaujatosti, len v ňom konštatuje zaujatosť všetkých sudcov bez ich menovania. Námietku zaujatosti totiž
podľa § 15a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. uplatniť iba voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
To je podstatná obsahová náležitosť, bez splnenia ktorej logicky nemôže ísť o námietku zaujatosti. Ak sa
uplatňuje procesné podanie smerujúce k rozhodnutiu o prikázaní veci inému súdu podľa § 12 ods. 1 OSP

z dôvodu, že jeho sudcovia sú vylúčení, nemožno takéto podanie považovať za námietku zaujatosti,
pretože nesmeruje výlučne proti sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, ale smeruje proti všetkým
sudcom príslušného súdu. V dôsledku toho nie je potrebné osobitne rozhodovať o zaujatosti sudcu,
ktorý' má vec prejednať a rozhodnúť, ale sa spolu rozhoduje o jednom prípadne viacerých dôvodoch
pochybnosti o nezaujatosti u všetkých sudcov príslušného súdu, z ktorých len jeden má prejednávať a

rozhodovať vec. Vylúčenie riešenia pochybností o nezaujatosti u jedného sudcu, ktorý má vec prejednať
a rozhodnúť, na samostatné konanie o námietke zaujatosti a tak dosiahnutie spoplatnenia s tým, že
ostatné veci sa majú riešiť v konaní o prikázanie veci je nehospodárne (leda že hospodárenie sa
legitimizuje spoplatnením vylúčeného konania). Je samozrejme úplne neprípustné, aby sa o vylúčení
všetkých sudcov rozhodovalo na základe umelo vyrobenej námietky zaujatosti, keďže tá môže ipso

facto smerovať iba proti sudcovi, ktorá má vec prejednať a rozhodnúť. Touto analýzou spochybňujeme
nielen legalitu ale aj prípadnú legitimitu cieľa spoplatnenia podania smerujúceho k delegácii z dôvodu
vylúčenia všetkých sudcov (vylúčenie nastáva vždy zo zákona, súdy ho iba deklarujú, tak v námietke
zaujatosti (sudcu, ktorý má vec rozhodnúť a prejednať), ako aj v prikázaní veci inému súdu (všetkých
sudcov príslušného súdu)).Nemôže byť daný všeobecný záujem na spoločnom skúmaní vylúčenia všetkých sudcov skrze námietku
zaujatosti, keď táto sa z povahy veci môže vzniesť iba voči tomu, kto má konať a rozhodovať vo
veci. Vznášať námietku zaujatosti nemá význam voči tomu, kto nie je zúčastnený na prejednaní a

rozhodovaní, pretože námietka je procesný prostriedok, ktorým sa niečo konkrétne v konaní namieta.
Nemôže namietať niečo, čo v konaní nie je, a potenciál prítomnosti v konaní je veľmi vzdialený
a podmienený vylúčením konajúceho sudcu - až vtedy možno namietať, a to až po pridelení veci
inému sudcovi, tohto iného sudcu. Chýba teda všeobecný záujem na spoplatňovaní niečoho, čo pre
účastníka nemá význam - je totiž povinnosťou súdu, aby pri existencii vylúčenia všetkých sudcov

prikázal vec inému súdu. Toto vylúčenie všetkých sudcov musí skúmať súd ex offo, preto niet dôvodu
ho spoplatňovať, ak účastník dá podnet svojím podaním na konanie o prikázaní inému súdu z tohto
dôvodu. Na rozdiel od toho, námietka zaujatosti je závislá od účastníka, ktorý v prípade, ak vie o vylúčení
konajúceho sudcu, toto namieta, pretože sudca neoznámil sám toto svoje vylúčenie, ale pritom sa
predpokladá, že aspoň jeden sudca príslušného súdu nie je vylúčený, pretože ak by sa predpokladalo,
že všetci sú vylúčení, bol by to dôvod pre prikázania veci inému súdu.

Žalobca konštatuje, že nie je splnená požiadavka legality a legitimity zásahu do práva na pokojné
užívanie majetku podľa či. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

IV. Žalobcovi reálne hrozí riziko nezákonného postihu jeho majetku (peňažných prostriedkov na účte v
banke) a to nariadením výkonu rozhodnutia ukladajúceho povinnosť úhrady súdnej pohľadávky po tom
čo okresný súd ako správca v zmysle ust. §3 zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych

pohľadávok uzatvorením zmluvy o prevode správy súdnej pohľadávky túto prevedie na Krajský súd v
Bratislave.

V. Žalobca, so zámerom získať pevný právny základ pre svoje budúce právne postavenie, hodlá podať
podľa ust. §80 písm. c) OSP určovaciu žalobu a žiadať, aby súd určil, že nie je povinný uhradiť
sumu súdnej pohľadávky z dôvodu nulitnosti rozhodnutia súdu o vyrubení súdneho poplatku z dôvodu

neexistencie zákonného podkladu na vyrubenie súdneho poplatku za návrh na prikázanie veci z dôvodu
vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu..

Naliehavý právny záujme na požadovanom určení bude daný. pretože bez tohto určenia by boli
žalobcove práva (najmä právo vlastniť majetok, právo na pokojné užívanie majetku) ohrozené.

.

VI. S poukazom na vyššie uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu a keďže okresný súd:

rozhodol nad rámec zverenej právomoci:

rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;

svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;

h) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s

použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva:

teda jeho rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi poplatkovú povinnosť je nulitné a nevyvoláva právne
účinky a ani právne následky, zároveň však ohrozuje žalobcove práva.

Súd sa oboznámil so žalobným návrhom navrhovateľa, so súdnymi konaniami Okresného súdu Pezinok
uvedenými v žalobnom návrhu (čl. 4, 5, 6, 8, 9 súdneho spisu), ku konaniu založenými rozhodnutiami

Krajského súdu v Bratislave, dotknutými spismi, rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
týkajúcimi sa časti vyššie uvedených spisov a dospel k názoru, že návrhu navrhovateľa nie je možné
vyhovieť.

Podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je
potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho

rozhodnutia bol ohrozený.Podľa ust. § 75 ods. 2 veta prvá a druhá O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79
ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102
O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych
pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený.
Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená

to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá
vo veci konečné rozhodnutie.

Súd z vykonaných dôkazov zistil, že navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Žiadnym spôsobom nepreukázal, že by konaním
odporcu mal byť ohrozený výkon súdneho rozhodnutia, nepreukázal žiadne nezákonné konanie zo
strany odporcu, ktorým by malo byť porušené právo navrhovateľa na pokojné užívanie majetku podľa

čl. 1 protokolu k č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a že by konaním odporcu
reálne hrozilo navrhovateľovi riziko nezákonného postihu jeho majetku nariadením výkonu súdneho
rozhodnutia ukladajúcemu mu povinnosť úhrady súdnej pohľadávky.

Podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov - § 1 súdne
poplatky (ďalej len poplatky) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konane súdov, ak sa vykonávajú na

návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v
sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí
prílohu zákona.

Podľaust.§2ods.1písm.a)vyššieuvedenéhozákonapoplatníkomjenavrhovateľpoplatkovéhoúkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) vyššie citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním
návrhu, odvolania alebo dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom
navrhovateľ, odvolateľ alebo dovolateľ, a

podľa písm. g) podaním námietky zaujatosti účastníkom konania podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 6 ods. 1 vyššie citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom

zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou.

Podľa ust. § 8 ods. 1 vyššie citovaného zákona poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za
uplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľaosobitného
predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok, alebo ktorým sa schválil súdny zmier.

Podľa ust. § 9 ods. 2 vyššie citovaného zákona poplatok sa platí súdu, ktorý viedol konanie na prvom
stupni alebo za ktorého úkon sa poplatok vyberá.

Podľa ust. § 11 ods. 1 vyššie citovaného zákona poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný
platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd

vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa
vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol
zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez
návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

Podľa ust. § 13 ods. 1 vyššie citovaného zákona poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po

uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným.Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vymáhať, ak od konca
kalendárneho roka, v ktorom sa poplatkový úkon dokončil, uplynulo desať rokov.

Podľa prílohy zákona SNR č. 71/1992 Zb. - sadzobníka súdnych poplatkov položky 17a za vznesenie

námietky zaujatosti účastníkom konania predstavuje výška súdneho poplatku 66 eur.

Podľa § 1 zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok tento zákon upravuje správu
a vymáhanie súdnych pohľadávok.

Podľa § 2 a) z.č. 65/2001 Z.z. súdnou pohľadávkou je pohľadávka z rozhodovacej činnosti a inej činnosti
súdov vrátane Špecializovaného trestného súdu, pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, súdnou

pohľadávkou je aj pohľadávka vyplývajúca z rozhodnutia súdu o zhabaní peňažnej čiastky v trestnom
konaní ako aj pohľadávka, o ktorej tak ustanoví osobitný právny predpis,

podľa písm,. b) vyššie citovaného ustanovenia správou súdnych pohľadávok je súhrn oprávnení a
povinností správcu súdnych pohľadávok (ďalej len „správca“),

podľa písm. c) vyššie citovaného ustanovenia je správcom súd, na ktorom súdna pohľadávka vznikla;

dňom uzavretia zmluvy o prevode správy súdnej pohľadávky alebo dňom doručenia rozhodnutia súdu o
zhabaní peňažnej čiastky v trestnom konaní justičnej pokladnici sa stáva správcom justičná pokladnica.

Podľa ust. § 3 ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia správca je povinný dbať o to, aby všetky povinnosti
povinného boli včas a riadne splnené, aby súdna pohľadávka bola včas uplatnená a aby rozhodnutia
súdov týkajúce sa poplatkovej povinnosti boli včas vykonané.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia ak súdna pohľadávka nebola zaplatená v ustanovenej lehote,
zmluvou o prevode správy súdnej pohľadávky ju súd, na ktorom súdna pohľadávka vznikla, prevedie na
Krajský súd v Bratislave (§ 4 ods. 1); to neplatí, ak ide o súdnu pohľadávku vyplývajúcu z rozhodnutia
súdu o zhabaní peňažnej čiastky v trestnom konaní.

Podľa ust. § 6 ods. 1 vyššie citovaného zákona justičná pokladnica vymáha súdnu pohľadávku výkonom

rozhodnutia.

Podľa ust. § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona pohľadávkovým titulom na výkon rozhodnutia je
vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie podľa § 2 písm.a).

Po oboznámení sa s konaniami špecifikovanými navrhovateľom v návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia súd zistil, že v daných prípadoch o odvolaniach navrhovateľa proti rozhodnutiam súdu prvého

stupňa rozhodoval Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, ktorý vo všetkých prípadoch prvostupňové
rozhodnutia súdu potvrdil a stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo
v podaných žalobách navrhovateľa aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcovi Okresného súdu
Pezinok; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za
námietku zaujatosti a súčasne sa stotožnil s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným

v uznesení z 30. marca 2011 sp.zn. II.ÚS 124/2011, podľa ktorého vecné oslobodenie občianskeho
súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona číslo 71/1992 Zb. sa nevzťahuje aj na
súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov.
V časti špecifikovaných rozhodnutiach označených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 10a ods. 1 O.s.p.), ktorý vo svojich

rozhodnutiach dovolania odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c) O.s.p.
s odôvodnením, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených
dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania
nevyplýva z § 239 O.s.p. a teda rozhodol bez toho, aby sa zaoberal ďalšími okolnosťami, z ktorých
žalobkyňa vyvodzuje opodstatnenosť svojich dovolacích námietok.S poukazom na vyššie uvedené všetky konania Okresného súdu Pezinok nadobudli právoplatnosť a
vykonateľnosť v zmysle platných právnych predpisov a sú zákonnými exekučnými titulmi. Navrhovateľ
teda svoje tvrdenie, že nie je splnená požiadavka legality a legitimity zásahu do jeho práva na pokojné

užívanie majetku podľa čl. 1 Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nepreukázal. Nepreukázal ani svoje tvrdenie, že mu hrozí riziko nezákonného postihu jeho majetku
(peňažných prostriedkov na účte v banke) a to nariadením výkonu rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
súdnej pohľadávky a to z toho dôvodu, že Okresný súd Pezinok v navrhovateľom špecifikovaných
rozhodnutiach vyrubil súdne poplatky v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb. v znení noviel, s

rozhodnutiami ktorými sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave, teda na základe a v súlade s platným
zákonom.

Pokiaľ sa týka skutočnosti, že navrhovateľ, so zámerom získať pevný právny základ pre svoje budúce
postavenie, hodlá podať podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. určovaciu žalobu a žiadať, aby súd určil,
že nie je povinný uhradiť sumu súdnej pohľadávky z dôvodu nulitnosti rozhodnutia súdu o vyrubení
súdneho poplatku z dôvodu neexistencie zákonného podkladu na vyrubenie súdneho poplatku za návrh

na prikázanie veci z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu, pričom naliehavý právny
záujem na požadovanom určení bude daný , pretože že bez tohto určenia by boli práva navrhovateľa ,
najmä jeho právo vlastniť majetok a právo na pokojné užívanie majetku, ohrozené, k tejto skutočnosti
súd uvádza, že i bez nariadenia predbežného opatrenia sa môže navrhovateľ so svojím nárokom na
súd obrátiť. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil žiadnym spôsobom

naliehavú potrebu rýchleho a okamžitého zásahu súdu v daných prípadoch, naopak, súd zastáva názor,
že nariadením predbežného opatrenia by súd postupoval contra legem, podporil by svojím rozhodnutím
nezákonný postup, nakoľko povinnosť platiť súdny poplatok vyplýva zo zákona pre každého účastníka
súdneho konania, teda aj pre navrhovateľa, ktorý sa so žalobným návrhom na súd obrátil. Súd je viazaný
lehotami, ktorú aj v danom prípade zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v § 13 súdu ukladá,

súd je povinný ju rešpektovať a prípadným vyhovením návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia by mohlo dôjsť k uplynutiu tejto zákonnej lehoty.

Prvostupňový súd súčasne dáva do pozornosti závery, ktoré prijal Najvyšší súd vo veci publikovanej pod
R 117/2003 z ktorej vyplýva, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia môže mať v konaní úspech,
ak navrhovateľ preukáže danosť práva a aby nebolo vážnejších pochýb o potrebe predbežnej úpravy,

danosť práva však navrhovateľ nepreukázal.

Záverom je potrebné uviesť, že podľa § 1 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov,
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Súd musí v

občianskom súdnom konaní poskytovať materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov všetkých účastníkov konania, rozhodnutie v takom
smere, ako sa dožaduje navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia by zásadne
smerovalo k nezákonnosti súdneho rozhodnutia s otázkou ktorou sa vysporiadal Okresný súd Pezinok
vo svojich v návrhu špecifikovaných rozhodnutiach a aj Krajský súd v Bratislave rozhodnutiami o

odvolaniach navrhovateľa.

S poukazom na uvedené súd návrh navrhovateľa o nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Protitomutouzneseniu možnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručenianaOkresnomsúdePezinok,

písomne, trojmo.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie

určitého druhu ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť

podpísané a datované.