Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Milan Repáň

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/86/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611010331
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Repáň
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5611010331.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a Juraja Krupu na neverejnom zasadnutí konanom 26. septembra 2013 prejednal
odvolanie obžalovaného S. K. podané proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
1T/131/2011 z 19.2.2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,

sp.zn. 1T/131/2011 z 19.2.2013.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš bol obžalovaný S. K. uznaný za vinného

zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe
tak, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku.

Bol za to odsúdený podľa § 157 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 1 rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. bol výkon trestu obžalovanému
podmienečne odložený a určená skúšobná doba vo výmere 1 rok. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. súd

obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 16 mesiacov.

Protirozsudkuokresnéhosúdupodalriadneavčas,vzákonomstanovenejlehoteodvolanieobžalovaný,
ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine a treste.
Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný začal vykonávať otáčací
manéver vo svojom jazdnom pruhu v čase, keď za ním jazdil motocykel poškodeného. Z hľadiska

zavinenia dopravnej nehody preto obhajoba považuje za rozhodujúce, že obžalovaný jazdiaci stále
vo svojom jazdnom pruhu jednoznačne a nepochybne dal najavo všetkým vozidlám idúcim za ním,
že bude vykonávať odbočovací alebo otáčací manéver, a to postupným znižovaním rýchlosti jazdy a
dávaním znamenia o zmene smeru jazdy zapnutím ľavej smerovky. Tvrdenie obžalovaného, že dával
znamenie o zmene smeru jazdy nebolo vyvrátené a túto možnosť pripustil aj súd prvého stupňa vo
svojom rozhodnutí. V prejednávanom prípade preto z hľadiska zavinenia dopravnej nehody obhajoba

nepovažuje za rozhodujúcu okolnosť, či obžalovaný začal so svojím vozidlom vykonávať otáčací
manéver priblížením sa k stredovej deliacej čiare vozovky, ale že ho začal vykonávať vo svojom jazdnom
pruhuavdôsledkupostupnéhoznižovaniarýchlostijazdyazapnutejľavejsmerovkymuselobyťvšetkým
vodičom jazdiacim za ním venujúcim sa plne vedeniu vozidla a sledovaním situácie v cestnej premávke
(§ 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z.) evidentné, že obžalovaný bude meniť smer jazdy smerom
do ľavého jazdného pruhu. Vodič motocykla jazdiaci za vozidlom obžalovaného preto nepostupoval v

zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. a ani v zmysle poslednej vety ustanovenia
§ 19 ods. 1 tohto zákona. Obhajoba sa nestotožnila ani s názorom súdu prvého stupňa, že obžalovanývytvoril „náhlu prekážku“ za ním jazdiacemu motocyklu, nakoľko tým, že jazdil pred týmto motocyklom
dlhší čas už tvoril „prekážku“ za ním jazdiacemu motocyklu a potom tým, že postupne spomaľoval
rýchlosť, nemohol tomuto motocyklu vytvoriť „náhlu prekážku“. Aj zo samotného znenia skutku vytvoriť

náhlu prekážku za ním jazdiacemu motocyklu je zrejmé, že motocykel šiel za vozidlom obžalovaného
dlhší časový úsek. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš zrušil a jeho spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Krajský súd na podklade odvolania podaného obžalovaným preskúmal v zmysle §

317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako i správnosť
postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na
všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd síce vykonal na hlavnom pojednávaní

rozsiahle dokazovanie, avšak pri zisťovaní, kto zavinil predmetnú dopravnú nehodu, nepostupoval
v súlade so zákonom. Svoje právne závery dostatočne neodôvodnil, čím rozsudok ostal v polohe
nepreskúmateľnosti. Popisným spôsobom konštatoval vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní,
pričom odôvodnenie zavinenia obžalovaného na dopravnej nehode a jeho právne posúdenie krajský
súd považuje za nedostatočné.

Okresný súd sa zameral na dokázanie nepodstatných okolností, ktoré nemajú takmer žiadny význam
pre zistenie zavinenia na dopravnej nehode. Znaleckým dokazovaním, ale aj výsluchom poškodeného
možno jednoznačne konštatovať, v súlade s konštatovaním okresného súdu, že obžalovaný so svojím
motorovým vozidlom pred odbočovaním vľavo, resp. pred otáčaním, tento manéver započal z pravého

okraja vozovky a nie tak, ako to tvrdil obžalovaný, teda v blízkosti stredu jazdného pruhu. Tento záver
však podľa názoru krajského súdu nie je podstatný pre posúdenie zavinenia na spôsobenej dopravnej
nehode.

Zavinenieobžalovanéhookresnýsúdkonštatovalnazákladetoho,žebolobezpochybnostípreukázané,

že obžalovaný pri otáčaní ohrozil vodiča motocykla idúceho za ním. Nedbal na zvýšenú opatrnosť,
nesledoval riadne situáciu v cestnej premávke a vytvoril náhlu prekážku za ním jazdiacemu motocyklu
zn. Honda, ktorý viedol poškodený N. S.. Pri uvedenom manévri odbočovania (otáčania) porušil
obžalovaný povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 19 ods. 1 a § 22 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z ustanovenia § 22 a § 19 zákona o cestnej premávke vyplýva, že pre otáčanie a odbočovanie vľavo
platia rovnaké pravidlá. Podľa § 19 ods. 1 pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný
dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním.
Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúci za vozidlom, ktoré

odbočuje,musídbaťnazvýšenúopatrnosťasvojoujazdounesmieohroziťvodičaodbočujúcehovozidla.
Z uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že obidvaja vodiči, aj vodič odbočujúci a vodič
jazdiaci za odbočujúcim vozidlom majú v podstate rovnaké povinnosti, pričom naviac odbočujúci vodič je
povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Podľa odseku 3 a 4 citovaného zákonného ustanovenia
pred odbočovaním vľavo je vodič povinný zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho

smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu a šírky vozovky. Vodič odbočujúci vľavo je
pritom zároveň povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám,
električkám idúcim v oboch smeroch a chodcom prechádzajúcim cez vozovku.

Okresný súd v prejednávanom prípade však neuviedol, ktorú konkrétnu povinnosť vodiča vyplývajúcu

z ustanovenia § 19 obžalovaný pri otáčaní porušil. Názor okresného súdu spočívajúci iba v tom, že
obžalovaný S. K. pri otáčaní nedbal na zvýšenú opatrnosť a povinnosť neohroziť vodiča idúceho za
ním, je nedostatočný. K týmto všeobecným povinnostiam vodiča je potrebné, aby pristúpila aj ďalšia
konkrétnaokolnosť,ktorábudepoukazovaťnaporušeniezákonaocestnejpremávke.Akoužbolovyššie
uvedené, obidvaja vodiči, teda vodič odbočujúci aj vodič jazdiaci za odbočujúcim vozidlom majú rovnaké

povinnosti, teda nesmú jeden druhého ohroziť a musia dbať na zvýšenú opatrnosť.

Z odôvodnenia na strane 10 rozsudku, posledný odsek vyplýva, že okresný súd pripustil, že obžalovaný
pred otáčaním a počas otáčania dával znamenie o zmene smeru jazdy, teda postupoval v zmysleustanovenia § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke. Okresný súd ďalej konštatoval, že obžalovaný
otáčací manéver započal z pravého okraja svojho jazdného pruhu, s čím sa stotožnil aj krajský súd.
Podľa odseku 3 § 19 zákona o cestnej premávke, pred odbočením vľavo je vodič povinný zaradiť sa čo

najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu
a šírku vozovky. Ani v tomto smere krajský súd nevidí pochybenie zo strany obžalovaného, pretože tento
vzhľadom na šírku vozovky započal otáčací manéver z pravého okraja vozovky. Ak je teda preukázané,
že obžalovaný pred započatím otáčacieho manévru a počas neho dával znamenie o zmene smeru jazdy
vľavo, nemožno mu ani v tomto smere vytknúť pochybenie niektorého ustanovenia o cestnej premávke.

Okresný súd prevzal závery znalca z odboru cestnej premávky o tom, že obžalovaný pri otáčaní vytvoril
vodičovi motocykla náhlu prekážku. Znalec z odboru cestnej premávky k tomuto záveru dospel na
základe výpočtov od počiatku nehodového deja a dospel k záveru, že obžalovaný poškodenému vytvoril
z technického hľadiska náhlu prekážku. Nie každá prekážka z technického hľadiska pritom zároveň
musí znamenať aj právny záver o tom, že vodič motorového vozidla inému vodičovi vytvorí z právneho

hľadiska náhlu prekážku.

Z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní vyplýva, že tento mal dostatočný výhľad na
vozidlo jazdiace pred ním, ktoré zjavne spomaľovalo a zaregistroval blikať ukazovateľ smeru jazdy.
V dostatočnej vzdialenosti mu teda muselo byť jednoznačne jasné, že vozidlo pred ním jazdiace

bude meniť smer jazdy. V takomto prípade podľa názoru krajského súdu nie je možné uzavrieť, že
vozidlo jazdiace v poradí ako prvé vytvorilo vozidlu jazdiacemu za ním náhlu prekážku, ktorá by
mala významný vplyv na posúdenie zavinenia na dopravnej nehode, resp. na konštatovanie porušenia
dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona.

Z výpovede poškodeného vyplýva, že tento chcel obísť vozidlo jazdiace pred ním, ktoré riadil obžalovaný
S. K.. Je potrebné, aby okresný súd pri novom prejednávaní veci sa zameral na zisťovanie, či poškodený
neporušil ustanovenia § 14 zákona o cestnej premávke o obchádzaní, resp. a najmä § 15 ods. 1, ods.
5 písm. d) zákona o cestnej premávke. Výsluchom znalca je potrebné zistiť, či z technického hľadiska
je možné preukázať obžalovanému, či otáčací manéver vykonal plynule po znížení rýchlosti alebo pred

otáčacím manévrom na pravom okraji vozovky zastavil, alebo stál a ako dlho, a v akej vzdialenosti
sa nachádzal vodič motocykla. Až po takto doplnenom dokazovaní bude môcť okresný súd vo veci
spravodlivo a v súlade so zákonom rozhodnúť.

S ohľadom na vyššie uvedené okolnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.