Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 23, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/131/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308204768
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6308204768.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Karadžičova
10, 821 08 Bratislava, IČO: 36 049 581, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, AK FELIX
NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Karadžičova 10, 821 08 Bratislava proti povinnému: neb. W.
N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. S. - Q., S. XXX/XX, o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 489,84 eura s príslušenstvom vedenej súdnou exekútorkou JUDr.

Alenou Szalayovou, Exekútorský úrad Levice, P. Jilemnického 1, pod sp. zn. EX 1116/2008, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 4Er/225/2008-43 zo dňa 04.01.2012
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 4Er/225/2008-43 zo dňa 04.01.2012 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdBrezno(ďalejaj„exekučnýsúd“alebo„prvostupňovýsúd“)napadnutýmuznesenímvyhlásil

exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že platobný výmer Perspektívy
Družstevnejzdravotnejpoisťovnevkonkurze,Mliekarenská10,82109Bratislava(ďalejlen„Perspektíva
DZP“) vydaný JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu pod č. 770/2005
dňa 25.05.2005, ktorý bol predložený ako exekučný titul, bol vydaný v rozpore so zákonom a nie je
vykonateľným exekučným titulom. Exekučný súd uviedol, že na majetok úpadcu - Perspektíva DZP,
bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.04.2001, č. k. 7K 70/2001-30, podľa zákona

č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKV“) vyhlásený
konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Tomáš Kozovský. Uznesením Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 22.02.2007, sp. zn. 7K 70/2001-1404, súd zrušil tento konkurz a Perspektíva
DZP bola ku dňu 08.08.2007 vymazaná z obchodného registra. Prvostupňový súd uviedol, že v
priebehu konania zistil, že rozhodnutie - platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty,
ktorého právnym dôvodom je predpis poistného v zmysle zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom

poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, ďalej aj „zákon č. 273/1994
Z.z.“ alebo „zákon o zdravotnom poistení“, nie je spôsobilým exekučným titulom (ide o nulitný akt).
Súd konštatoval že správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať
s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s
majetkom podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ ZKV). Z ustanovení ZKV však nevyplýva oprávnenie vydávať

individuálne akty orgánov verejnej moci. Pod správou majetku úpadcu preto nemožno rozumieť výkon
práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Postavenie orgánu verejnej správy by
mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto
oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok
neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty,
ktoré sú exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Správca konkurznej podstaty mal iba

právo vykonať procesné úkony v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Keďže správca konkurznej
podstaty Perspektívy DZP nebol oprávnený vydávať platobné výmery o predpise poistného a poplatkovz omeškania, tieto výmery boli vydané v rozpore so zákonom a ide o akty neplatné (nulitné), na základe
ktorých nemôže byť vykonávaná exekúcia. Vzhľadom na skutočnosť, že platobný výmer, na základe
ktorého je vedená exekúcia nie je vykonateľným rozhodnutím, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú

a zastavil ju z úradnej moci v súlade s § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). S poukazom na uvedené súd konštatoval, že
nebude rozhodovať o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Vo vzťahu k trovám exekúcie súd uviedol,
že o trovách bude rozhodovať až po právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a

jej zastavení.

Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z
dôvodu, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. K argumentácii súdu prvého stupňa, že správca konkurznej podstaty nebol oprávnený vydávať
individuálne akty orgánu verejnej moci (správy), pretože toto oprávnenie mu nevyplýva ani z ust.
zákona č. 328/1990 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ani z iného právneho predpisu, odvolateľ uviedol,
že s takouto argumentáciou nesúhlasí a poukázal na rozhodnutia vybraných krajských súdov, ktoré v
obdobných veciach považovali platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty za relevantné

exekučné tituly (napr. Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30.06.2010, sp. zn. 10CoE/176/2009,
Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo 16.12.2010, sp. zn. 9CoE/131/2010, Uznesenie Krajského súdu
v Bratislave z 21.01.2010, sp. zn. 20CoE/133/2009 a Uznesenie Krajského súdu v Nitre z 30.04.2009,
sp. zn. 9CoE/72/2008). Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že v čase vydania predmetného platobného
výmeru, na základe ktorého bola vedená exekúcia, bol na majetok Perspektívy DZP vedené konkurzné

konanie. Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV prešlo na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať
s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností súvisiacich s nakladaním s majetkom podstaty.
V dôsledku týchto skutočností sa na činnosť a právny stav Perspektívy DZP prioritne aplikoval ZKV.
Z uvedeného podľa odvolateľa vyplýva, že správca konkurznej podstaty bol oprávnený vydať platobný
výmer a tento je exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Odvolateľ ďalej poukázal na

uznesenie Ústavného súdu SR z 10.12.2008, sp. zn. I.ÚS 415/08-19, v odôvodnení ktorého ústavný
súd k námietke sťažovateľa o neexistencii zákonného oprávnenia správcu konkurznej podstaty v
konkurze vydať platobné výmery tvoriace exekučné tituly v exekučnom konaní uviedol, že absenciu
takéhoto oprávnenia prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči
tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom a nie okresnému súdu v posudzovanom exekučnom

konaní. Odvolateľ vyslovil názor, že prípadný nedostatok oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať
platobné výmery nespôsobuje nulitu týchto rozhodnutí, a takúto prípadnú vadu rozhodnutí je oprávnený
skúmať len odvolací orgán rozhodujúci o podanom opravnom prostriedku, resp. súd v rámci správneho
súdnictva, no nie exekučný súd. Ohľadne platnosti postúpenia pohľadávok z Perspektívy DZP na
oprávneného odvolateľ poukázal na súdne konanie o určenie neplatnosti Zmlúv o postúpení pohľadávok

zo dňa 07.07.2005 a skutočnosť, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Zo spisu odvolací súd zistil, že povinný ako účastník exekučného konania zomrel 16.11.2011.

Dožiadaním Okresného súdu Brezno bolo ďalej zistené, že dedičské konanie po povinnom bolo
uznesením Okresného súdu Brezno zo dňa 06.11.2012, č.k. 3D/34/2012-48, zastavené a majetok
poručiteľa nepatrnej hodnoty bol vydaný p. X. N., ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd konštatuje, že prípadní dedičia poručiteľa (povinného) nevstúpili do práv a
povinností poručiteľa (nededili), teda neprichádza do úvahy prechod povinností v zmysle § 37 ods. 3

Exekučného poriadku. Preto nie je potrebné konanie zastaviť, resp. prerušiť v zmysle § 107 O.s.p. za
účelom zistenia právnych nástupcov povinného. Navyše, v danom prípade bola exekúcia vyhlásená za
neprípustnú a zastavená z dôvodu absencie vykonateľného exekučného titulu, ktorá prekážka vedenia
exekučnéhokonaniatubolaodpočiatku(t.j.exekúcianazákladepredloženéplatobnéhovýmerunemala
byť vedená).Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého uznesenia exekučného súdu na základe podaného odvolania
zistil, že rozhodným argumentom, na základe ktorého exekučný súd vyhlásil vykonávanú exekúciu za
neprípustnú a následne ju zastavil bola skutočnosť, že platobný výmer, ktorý mal byť exekučným titulom,

nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty, ktorý nedisponuje oprávnením
vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Platobný výmer vydaný správcom konkurznej
podstaty považoval exekučný súd za nulitný akt, ktorý nie je možné vykonať, a preto z dôvodu, že v
preskúmavanej veci absentuje vykonateľný exekučný titul pre vykonanie exekúcie, predmetnú exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Je nepochybné, že predpokladom vedenia exekúcie je existencia rozhodnutia ako exekučného titulu.

Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu po materiálnej i formálnej stránke, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Okrem
iného je exekúciu možné vykonať aj na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a
územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného
poriadku). V zmysle zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom pre toto konanie pôsobnosť orgánov

verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne, ktoré boli oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné
výmery) o predpise poistného. Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom,
však nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu. Otázka, či
správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne bol alebo nebol oprávnený vydať platobný
výmer, je námietkou smerujúcou k materiálnej (ne)vykonateľnosti (neexistencie) exekučného titulu.

Exekučný súd je v zmysle Exekučného poriadku vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu
na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou
na jeho vydanie. Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex offo, a to už pri vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie, prípadne aj neskôr počas celého exekučného konania a v prípade zistenia
nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodnutím č. 3215/1999-A zo dňa 01.07.1999, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 17.07.1999, rozhodlo o zrušení Perspektívy DZP, o prevode poistencov a o prechode
pohľadávok a záväzok na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Ust. § 34 ods. 2 písm. c/ zákona o
zdravotnom poistení určuje ako jeden zo spôsobov zrušenia rezortnej poisťovne rozhodnutie o zrušení
povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne. Podľa ods. 4 cit. ust. zrušením povolenia na zriadenie

rezortnej poisťovne vstupuje rezortná poisťovňa ex lege do likvidácie; likvidátora vymenúva a odvoláva
minister zdravotníctva. Likvidátor vykonáva len úkony, ktoré smerujú k likvidácii rezortnej poisťovne.
Poistné, ktoré po dni vstupu rezortnej poisťovne do likvidácie príde na účet poisťovne v likvidácii,
likvidátor poukazuje všeobecnej poisťovni alebo inej poisťovni, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne
podľa počtu prevzatých poistencov. Účtovnú závierku predloží likvidátor ministerstvu zdravotníctva na

schválenie. Majetkový zostatok - pokiaľ vyplynie z likvidácie - po uspokojení záväzkov a pohľadávok
vráti likvidátor všeobecnej poisťovni alebo inej poisťovni, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa
počtu prevzatých poistencov. V prejednávanej veci sa likvidácia neskončila štandardným spôsobom,
ale na návrh likvidátora bol dňa 20.04.2001 na majetok Perspektívny DZP v likvidácii uznesením
Krajského súdu v Bratislave č.k. 7K 70/2001-30 vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty

úpadcu (Perspektíva DZP) v priebehu konkurzného konania (25.05.2005) vydal platobný výmer č.
770/2005.Pohľadávkavyplývajúcazcitovanéhoplatobnéhovýmerubolanazákladezmluvyopostúpení
pohľadávok zo dňa 07.07.2005 postúpená na oprávneného.

Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd skúmal, či exekučný titul, ktorým má byť v preskúmavanej
veci platobný výmer č. 770/2005 zo dňa 25.05.2005 vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu

Perspektíva DZP v konkurze (ako pôvodného oprávneného), ktorého právnym dôvodom je nesplnenie
povinnosti platiť poistné (povinnosti podľa § 10 a § 18 zákona č. 273/1994 Z.z.), je exekučným titulom
v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku.

Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem prípadu ak sa exekúcia vykonáva na základe
vykonateľnej notárskej zápisnice). Ust. § 41 Exekučného poriadku podrobnejšie upravuje o aké

rozhodnutie sa musí jednať. Vo všeobecnosti je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, akpriznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné
vykonať exekúciu. Okrem iného je exekúciu možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí

orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41
ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku). Pôsobnosť orgánov verejnej správy vykonávali v zmysle zákona
o zdravotnom poistení aj zdravotné poisťovne, preto boli v zmysle ust. § 19 ods. 2 a 3 cit. zákona
oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného, resp. podľa § 23 ods. 4 cit.
zákona platobné výmery o predpise poplatku za omeškanie. Na uvedené konanie sa v zmysle ust. § 58

zákona o zdravotnom poistení vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie
bolo preskúmateľné súdom (§ 58 ods. 5). Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným
titulom však nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý
bol poverený spravovať majetok zdravotnej poisťovne. V takomto prípade bolo rozhodujúce vyriešiť
otázku, či platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je exekučným titulom. Túto otázku bolo
potrebné posudzovať jednak v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty a jednak z hľadiska,

či oprávnenie predpisovať poistné vyhlásením konkurzu trvá, resp. nezaniklo.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a
povinnosti, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Podľa § 6 ods.
2 ZKV konkurznú podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré
patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj

majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. Medzi majetkové práva patria najmä pohľadávky, ktoré
má úpadca proti svojim dlžníkom, a to vrátane príslušenstva v zmysle § 121 Občianskeho zákonníka.
Tieto musí správca, ktorý je s poukazom na § 8 ZKV povinný konať s odbornou starostlivosťou vymáhať,
a to spôsobom, ktorý si konkrétny typ pohľadávky vyžaduje.

Z cit. ust. ZKV vyplýva, že správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie

nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s
nakladaním s majetkom podstaty. Z ustanovení uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie správcu
konkurznej podstaty vydávať akty aplikácie práva - individuálne akty orgánov verejnej moci (správy).
Pod správou majetku úpadcu vo vyššie uvedenom význame preto nemožno rozumieť výkon práv
prislúchajúcich orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne), vrátane oprávnenia vydávať individuálne

aktyaplikáciepráva.Správcakonkurznejpodstatybezďalšiehonenadobúdapostavenieorgánuverejnej
správy s rozhodovacou právomocou (t.j. aj s právomocou vydávať akty aplikácie práva), z ust. ZKV
mu vyplýva len právo (a súčasne aj povinnosť) vykonať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony
v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu (napr. podať žalobu, podávať opravné prostriedky atď.).
Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou

úpravou, ktorá by expresis verbis takúto právomoc správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ
takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca konkurznej podstaty nie je oprávnený
vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku
(porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 20/2008).

Pre úplnosť by bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či predmetná pohľadávka (predpísané dlžné

poistné) zrušenej poisťovne patrila alebo nepatrila do konkurznej podstaty, pretože v zmysle ust. §
34 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení takéto pohľadávky mali prejsť na Všeobecnú zdravotnú
poisťovňu,prípadnenainúzdravotnúpoisťovňu.Správcabypretovtakomtoprípadenemalvecnýdôvod
takéto pohľadávky (patriace inému subjektu ako úpadcovi) vymáhať a predpisovať. Právo predpísať
poistné, resp. poplatok z omeškania zo zrušenej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak

musel pripustiť zákon, t.j. vymáhať dlžné poistné, resp. jeho príslušenstvo v postavení orgánu verejnej
moci uskutočňujúceho výkon rozhodnutia voči tretím osobám; toto však z právnej úpravy nevyplýva.
Predpokladomprevydaniepoverenianavykonanieexekúcieanáslednévydanieupovedomeniaozačatí
exekúcie,akoajpresamotnévedenieexekúciejeexistenciavykonateľnéhorozhodnutia,pričomsamusí
jednať o rozhodnutie vykonateľné tak po materiálnej i po formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie

umožňuje v exekučnom konaní vynútiť ním priznané plnenie. Exekučný súd sa pri skúmaní toho, či
rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať
podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po materiálnej ako aj formálnej stránke.
Jedná sa pritom o predpoklady, ku ktorým súd musí prihliadať ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Súčasťoutýchto predpokladov je aj skutočnosť, či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na
vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak by takáto právomoc chýbala, jedná sa o právny akt nulitný, pri ktorom
sa pre účely exekučného konania nemôže uplatňovať princíp jeho správnosti, ale naopak, má to za

následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci (aktom aplikácie
práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné na vydanie platobného výmeru správcom
konkurznej podstaty v preskúmavanej veci hľadieť ako na nulitný akt. Dôsledkom toho je, že v
preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky

nulitného aktu odvolací súd dáva do pozornosti jednak zaužívanú rozhodovaciu prax vychádzajúcu z
rozhodnutí uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 56/1995,
70/1998 a 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnenom
pod č. 58/1997, ktoré expressis verbis vyslovilo záver že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je
exekučný titul nulitným právnym aktom. Z uvedených dôvodov sa súd stotožnil s právnym posúdením a
vysloveným záverom exekučného súdu v napadnutom uznesení a dospel k záveru, že pokiaľ exekučný

súd po zistení, že platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je nulitným aktom, zastavil
exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku,
postupoval v súlade so zákonom. Keďže exekučný súd zastavil exekúciu, postupoval v súlade so
zákonom aj pokiaľ zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko nebolo možné
oprávnenému udeliť súhlas na zmenu exekútora a poveriť nového súdneho exekútora vykonaním

exekúcie na podklade platobného výmeru, ktorý nie je spôsobilým exekučným titulom.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní svoj názor o oprávnenosti správcu konkurznej podstaty vydať platobný
výmer, ktorý je exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku podporne argumentačne
oprel o dôvody uvedené v uzneseniach Krajského súdu v Bratislave, Trnave a Nitre, odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 26.01. 2010, sp. zn. 17CoE/18/2010, ako aj

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 22.04.2009, sp. zn. 3NCdo/20/2008, a rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR z 13.09.2009, sp. zn. 5Cdo/109/2010, z ktorých odôvodnení vyplýva odlišný záver, a síce
záver zhodný so záverom, k akému dospel exekučný súd v napadnutom uznesení i odvolací súd v
tomto odvolacom konaní, a to, že správca konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne
právne akty (platobné výmery), ktoré by boli exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného

poriadku. Obdobne, pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal na časť odôvodnenia Uznesenia Ústavného
súdu SR I. ÚS 415/2008 z 10.12.2008 je nutné poukázať na to, že v odôvodnení predmetného
uznesenia Ústavného súdu SR nebola riešená otázka oprávnenosti správcu konkurznej podstaty
vydávať platobné výmery tvoriace exekučné tituly. Ústavný súd len konštatoval, že oprávnenie správcu
konkurznej podstaty vydávať platobné výmery je možné skúmať na základe opravného prostriedku

smerujúcemu voči tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom, nie však súdom prvého stupňa
v rámci exekučného konania. K uvedenej argumentácii odvolateľa odvolací súd ďalej poukazuje aj na
Uznesenie Ústavného súdu SR č. III.ÚS 86/2010 z 18.02.2010, v ktorom ústavný súd riešil v obdobnej
veci zásadné námietky sťažovateľky, či krajský súd v rámci exekučného konania, keď rozhodoval o
odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bola exekúcia zastavená, mal právomoc skúmať

prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu. Inými slovami, či krajský súd v rámci
svojho rozhodovania neprekročil svoju právomoc patriacu síce všeobecným súdom, ale danú im v
rámci odlišného konania, na ktoré sa vzťahujú príslušné ustanovenia O.s.p. pojednávajúce o správnom
súdnictve. Ústavný súd bez toho, aby považoval za potrebné podrobnejšie argumentovať, konštatoval,
že závery oboch konajúcich súdov o tom, že správca konkurznej podstaty je nepríslušným orgánom

na vydávanie platobných výmerov zdravotnej poisťovne v konkurze, a teda jeho „rozhodnutie“ majúce
povahu nulitného aktu (paaktu), ktorý nemohol mať žiadne účinky, ani nikoho zaväzovať, sú úplne
správne a celkom logicky a rozumne reflektujú právnu úpravu obsiahnutú v relevantných právnych
predpisoch. Právomoc správcu konkurznej podstaty vyrubovať zdravotné poistné, resp. poplatky z
omeškania nie je možné odvodzovať zo zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý ako predpis súkromného

práva nemohol založiť úpadcovi, ani správcovi konkurznej podstaty právo vydávať individuálne právne
akty, ktorými platobné výmery vyrubujúce poistné alebo poplatky z omeškania nepochybne sú.
Uvedenému záveru neodporuje ani skutočnosť, že v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ ZKV prešlo oprávnenie
nakladať s majetkom podstaty na správcu konkurznej podstaty. Nakladanie s majetkom podstaty v
kontexte zákona o konkurze a vyrovnaní nezahŕňa totiž právo autoritatívnymi rozhodnutiami zakladať

práva a povinnosti iným subjektom, ktoré právo patrí len orgánom verejnej moci. Platobný výmervydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu nemohol byť preto exekučným titulom, na základe
ktorého by bolo možné vykonať exekúciu. Ústavný súd reagoval aj na argumentáciu sťažovateľky,
týkajúcu sa odkazu na judikatúru ústavného súdu (konkrétne na uznesenie I.ÚS 415/08 z 10.12.2008),

v súvislosti s ktorým ústavný súd poznamenal, že v označenom prípade išlo o odlišnú právnu situáciu,
keď námietky v ústavnej sťažnosti predostrel účastník konania, ktorý v rámci exekučného konania
zastával pozíciu povinného. Z toho potom vyplývali aj jeho odlišné možnosti brániť svoje práva.
Odvolací súd ďalej poukazuje v tejto súvislosti aj na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 545/2010 z
10.12.2010, v ktorom súd konštatoval, že „exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť

exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý
bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh
účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na skutočnosť,
že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, t.j. či
už so zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa

názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných
hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska.“ Odvolací súd napokon poukazuje aj na už
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý napr. v rozsudku z 27.01.2007, sp. zn. 3Cdo/164/1996,
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol „že súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude

exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť
v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. Je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného
súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od
uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je predložený exekučný titul materiálne vykonateľný.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu ako vecne správne

potvrdil, pretože sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia exekučného súdu, ktorý exekúciu s poukazom na §
57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.