Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/178/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711211614
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711211614.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci výkonu rozhodnutia o návrate maloletého P. R.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, do krajiny obvyklého pobytu, zastúpeného opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov: matky M. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., D.
XXXX/XX, Z. F., zastúpenej advokátkou JUDr. Andreou Císarovou, so sídlom Advokátskej kancelárie
Kominárska 2, 831 04 Bratislava a otca P. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., Z. XXX, T. F., zastúpeného

advokátom JUDr. Jozefom Markom, so sídlom Advokátskej kancelárie Karpatská 18, 811 05 Bratislava,
o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 23Em/2/2011-171 zo 14. 06. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Konanie o výkon rozhodnutia o návrate maloletého P. R. do krajiny obvyklého pobytu prvostupňový
súd podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") prerušil do

právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Kolín pod sp. zn. 22 Nc 375/2010
majúc za to, že konanie na Okresnom súde Kolín o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu môže mať význam pre rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie výkonu rozhodnutia
o návrate maloletého do krajiny obvyklého pobytu do Českej republiky. Dopytom na Okresný súd Kolín
v Českej republike zistil, že rozsudkom č. k. 22 Nc 375/2010-280 z 13. 12. 2011 zveril Okresný súd
Kolín maloletého P. R. do výchovy matky, otcovi určil vyživovaciu povinnosť a upravil styk otca s

maloletým, ale tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože sa proti nemu otec dieťaťa odvolal. O
odvolaní otca rozhoduje Krajský súd v Prahe pod sp. zn. 19Co/146/2012, ktorý nariadil vo veci znalecké
dokazovanieznalcomzodboruzdravotníctvo-klinickápsychológia.OkresnýsúdZvolenuznesenímč.k.
14P/14/2012-65 z 18. 05. 2012 (predbežným opatrením) zveril maloletého P. R. do osobnej starostlivosti
matky M. A. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Kolín pod sp. zn. 22 Nc
375/2010. Z takéhoto stavu považoval za dôvodné prerušiť konanie o výkon rozhodnutia.

S rozhodnutím súdu otec maloletého P. Zatřepálek nesúhlasil. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205
ods. 2 písm. a/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku. Okresnému súdu vytýkal, že vo svojom rozhodnutí
nezohľadnil obsah európskeho práva, medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a
Občianskehosúdnehoporiadkuajenepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov.Vplyvkonaniavedeného
na Okresnom súde Kolín v Českej republike pod sp. zn. 22 Nc 375/2010 na návratové konanie a

exekučné konanie vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 23Em/2/2011 nesprávne posúdil.
Zmyslom konania o návrate dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu je čo najskoršie a čo najúčinnejšie
navrátenie pôvodného stavu. Prerušenie exekučného konania tieto právne predpisy nerešpektuje.
Akékoľvek rozhodnutie súdu Českej republiky o zverení dieťaťa jednému z rodičov neobmedzuje
druhého rodiča v jeho rodičovských právach. Rozhodnutie o výchove neoprávňuje jedného z rodičov
samostatne rozhodovať o všetkých záležitostiach týkajúcich sa maloletého, ani určiť pobyt maloletého

v cudzine. Na určenie pobytu dieťaťa je potrebný súhlas oboch rodičov. Konanie na Okresnom súde
v Kolíne žiadnym spôsobom nesúvisí s pobytom maloletého a jeho neoprávneným premiestnenímna územie Slovenskej republiky. Rozhodnutie českého súdu nemôže nijako zmeniť, modifikovať či
zrušiť rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. č. k. 1P/25/2011-206 zo 17. 05. 2011, na podklade
ktorého sa vedie exekúcia. Rozhodnutie českého súdu o zverení dieťaťa do výchovy matky by nemohlo

byť považované za rozhodnutie, ktorým sa schváli predchádzajúce jednostranné rozhodnutie matky o
premiestnení maloletého na územie Slovenskej republiky a ktoré by znamenalo, že návrat maloletého
na územie Českej republiky nie je potrebný. Prvostupňový súd sa v napádanom rozhodnutí nevyporiadal
s vplyvom Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí uverejneného v
Zbierke zákonov pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej „Dohovor") a Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.

11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej „Nariadenie") na
aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o prerušení konania. V zmysle článku 7 Ústavy
Slovenskej republiky právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie aj medzinárodné
zmluvy (vymenované v odseku 5) majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Dohovor aj
Nariadenie ukladajú zmluvným štátom konať o návrate dieťaťa bez odkladu. Rozhodnutie o prerušení

konania obsah Dohovoru ani Nariadenia nerešpektuje, preto je nesprávne. Napádané rozhodnutie
sa snaží legalizovať protiprávny stav a skutočnosť, že matka nerešpektuje vykonateľné rozhodnutie.
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a nariadil výkon rozhodnutia na základe
uznesenia Okresného súdu Bratislava I. č. k. 1P/25/2011-206 zo 17. 05. 2011 v spojitosti s opravným
uznesením Okresného súdu Bratislava I. č. k. 1P/25/2011-206 zo dňa 17. 01. 2012 a pri jeho výkone

postupoval v súlade s § 272 a § 273 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Tvrdenie otca maloletého, že rozhodnutie českých súdov konajúcich o úprave rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu nemôže mať vplyv na konanie o výkon rozhodnutia, podľa názoru matky
nie je správne. Súd v Českej republike môže aj bez návrhu zahájiť konanie vo veciach starostlivosti o

maloleté deti. Konanie vo veci starostlivosti o maloletého na Okresnom súde v Kolíne nie je vedené
výlučne o zverení maloletého do starostlivosti jedného z rodičov, ale o všetkých aspektoch rodičovských
práv a povinností. Tento súd je oprávnený vyriešiť aj otázku nezhody rodičov o mieste pobytu maloletého
a ak by český súd vydal rozhodnutie, ktorým zverí dieťa do výchovy matky, zlegalizoval by tým
pobyt maloletého na Slovensku, nakoľko súhlas rodiča s premiestnením dieťaťa by bol nahradený

autoritatívnym rozhodnutím súdu v zmysle platného práva. Bezodkladné konanie súdu o návrate
dieťaťa v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (tzv. Haagsky
dohovor) neznamená konanie súdu bez rešpektovania právneho rámca občianskeho súdneho konania.
Otecvodvolaníodmietarešpektovaťskutočnosť,žečlánok11ods.3NariadeniaRady(ES)č.2201/2003
odkazuje na uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle vnútroštátnych predpisov. Podľa § 273a ods. 2

O. s. p. môže sudca nariadiť odňatie dieťaťa tomu u koho nemá byť a zabezpečí jeho odovzdanie tomu,
komu má byť podľa rozhodnutia vrátené alebo komu bolo podľa rozhodnutia zverené. Výkon rozhodnutia
teda môže byť uskutočnený len tak, že sa dieťa odovzdá tomu rodičovi, ktorému má byť dieťa zverené
podľa súdneho rozhodnutia. V rozhodnutí o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého
pobytu, ktoré v prejednávanej veci predstavuje exekučný titul, rozhodnutie o zverení dieťaťa absentuje.

Existuje iba vykonateľné rozhodnutie o tom, že maloletý je zverený do osobnej starostlivosti matky.
Matka preto žiada, aby uznesenie okresného súdu bolo ako vecne správne potvrdené, resp. v prípade
zrušenia napadnutého rozhodnutia, aby konanie súd podľa § 221 ods. 2 O. s. p. zastavil.

Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. odvolací

súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici už v uznesení č. k. 17CoE/363/2011-142 z 30. 01. 2012 vyjadril svoj názor,
žerozhodnutieokresnéhosúduniejemožnébezvýhradpovažovaťzamateriálnevykonateľnýexekučný
titul z dôvodu, že matke maloletého P. R., u ktorej sa dieťa nachádza, nebola uznesením Okresného

súdu Bratislava I. č. k. 1P/25/2011-206 zo 17. 05. 2011 uložená žiadna povinnosť a podľa vnútroštátneho
práva, podľa ktorého sa má výkon rozhodnutia o návrate dieťaťa v zmysle Nariadenia Rady (ES) č.
2201/2003 uskutočniť, dovoľuje odňať dieťa iba tomu, u koho nemá byť a zabezpečiť jeho odovzdanie
tomu, komu má byť podľa rozhodnutia vrátené. Sám otec dieťaťa vo vyjadrení k uzneseniu Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 30. 01. 2012 č. k. 17CoE/363/2011-142 na č. l. 155 spisu uviedol, že otec v

návrhu o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu žiadal okrem nariadenia
návratu maloletého aj osobitne zaviazať matku vrátiť maloletého do Českej republiky, ale Okresný súd
Bratislava I. na uvedené matku nezaviazal. Tým vlastne otec vyjadril názor zhodný s názorom krajskéhosúdu, že výrok ukladajúci matke povinnosť a upravujúci spôsob návratu maloletého do krajiny obvyklého
pobytu v rozhodnutí o nariadení návratu maloletého uvedený mal byť.

Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca uvádza, že existuje vykonateľné rozhodnutie, ktorým je
maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti. Rozhodnutie okresného súdu o predbežnom opatrení
uznesením č. k. 14P/14/2012-65 z 18. 05. 2012, ktorým bol maloletý dočasne zverený do osobnej
starostlivosti matky, bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoP/65/2012-121 z
08. 08. 2012 zrušené a konanie pre nedostatok právomoci zastavené. Rozsudkom Okresného súdu

v Kolíne sp. zn. 22 Nc 375/2010 bol maloletý zverený do výchovy matky, ale rozsudok nenadobudol
právoplatnosť, a teda, ani vykonateľnosť. Podľa § 161 ods. 2 O. s. p., ak nie je v rozsudku uložená
povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný len čo nadobudol právoplatnosť. Predbežne vykonateľný
je iba rozsudok odsudzujúci na plnenie výživného (§ 162 ods. 2 O. s. p.).

Odvolací súd sa zhoduje s názorom prvostupňového súdu, že rozsudok Okresného súdu v Kolíne sp. zn.

22 Nc 375/2010 alebo rozhodnutie odvolacieho Krajského súdu v Prahe v tejto veci má vplyv na konanie
o výkon rozhodnutia začatého na návrh otca o nariadenie návratu maloletého do krajiny obvyklého
pobytudoČeskejrepubliky.Ktomutozáveruhoviedliúvahyvyjadrenéužvpredchádzajúcomrozhodnutí
sp. zn. 17CoE/363/2011, že absentuje rozhodnutie súdu u koho má byť dieťa. Preto rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava I. o nariadení návratu dieťaťa nie je možné podľa práva Slovenskej republiky

ustanovení § 272 a § 273 Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003
z 27. 11. 2003 odkazuje, vykonať. Ak súdy Českej republiky môžu aj bez návrhu rodičov rozhodovať
o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu, je potrebné vyčkať, či týmto rozhodnutím
príslušného súdu Českej republiky bude vyriešená otázka „u koho dieťa podľa rozhodnutia má byť".
Až keď bude určené u koho dieťa (ne) má byť, bude možné posúdiť prípustnosť výkonu rozhodnutia o

nariadení návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.