Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/49/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811204452
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8811204452.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová 2/A,
Bratislava, IČO: 45 869 464, proti povinnému: S. P., nar. X.X.XXXX, bývajúci v E., E. XXXX/XX, o
vymoženie 778,93 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad
Topľou č. k. 3Er/787/11-15 zo dňa 10.1.2012, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

V napadnutom uznesení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáha vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie sumy 778,93 eur s prísl. a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej,

arbitrážnejamediačnej,a.s.,sosídlomvBratislavezodňa8.4.2011,sp.zn.IIB0410089,ktorýnadobudol
právoplatnosť 18.4.2011 a vykonateľnosť 22.4.2011. V exekučnom titule bola uložená povinnosť zaplatiť
istinu vo výške 778,93 eur, úrok vo výške 23% ročne zo sumy 778,93 eur od 2.2.2010 do zaplatenia
istiny, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 778,93 eur od 2.2.2010 do zaplatenia istiny, sumu
dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu splatnosti úveru vo výške 36,65 eur, sumu
dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti

do dňa 1.2.2010 vo výške 255,69 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 8,56 eur, náhradu poplatku za
rozhodcovské konanie vo výške 43,19 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia
tohto rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorú povinný riadne a včas neplnil. V odôvodnení
sa ďalej uvádza, že účastníci sa zmluvou o úvere dohodli, že akékoľvek spory vzniknuté zo zmluvy o
úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere budú riešené Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s.. Oprávnený predložil vec pred tento
rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a rozhodol. Súd prvého stupňa citoval v napadnutom rozhodnutí
ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Ex. por., ust. § 44 ods. 2 Ex. por., ust. § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ust. § 52 ods. 1, 2 Obč. zák., ust. §
53 ods. 1, 4 písm. r/ Obč. zák., ust. § 53 ods. 5 Obč. zák., ust. § 54 ods. 1 Obč. zák., čl. 169 ods.

1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, 3 tejto Smernice, prílohu Smernice
93/13/EHS ods. 1 písm. q/. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-240/98, C-168/05,
C-243/08. Uviedol, že preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom zistil, že predchodca oprávneného ako dodávateľ a
povinný ako spotrebiteľ uzavreli úverovú zmluvu. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s

poukazom na ust. § 52 ods. 1 a nasl. Obč. zák. a na ust. § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd
posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa vovýpise z obchodného registra, ako aj vzhľadom na to, že súdu z rozhodovacej činnosti bolo známe, že
predchodca oprávneného v obdobných prípadoch vystupoval opätovne. Z okolností uzatvárania zmluvy
a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že predchodca oprávneného pri uzatváraní

zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou
osobou nepodnikateľom. Súd mal jednoznačne za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a
na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok
pôžičky poskytovanej spoločnosťou aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu

na dohodu strán. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie
vymoženia dlžnej sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so
sídlom v Bratislave. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu Všeobecných obchodných podmienok
formulárovej zmluvy, ktorú predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa súdu prvého stupňa je

dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle
§ 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má podľa
nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd svoj

názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej
zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda

adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom
pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku
aj aplikovateľným právom sú ustanovenia Smernice 93/13/EHS, a to najmä citované ustanovenia, ktoré

sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení Smernice sa opiera o nepriamy účinok
práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde
teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním Smernice, ale o nepriame dosiahnutie
výsledku stanoveného Smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a
nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho Smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom

právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň
ochrany, aká je stanovená Smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné
ustanovenie Smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou
Smernicou. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje ust. § 52a

nasl. Obč. zák. a tiež Smernica 93/13/EHS. Súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je
v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Obč. zák., ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice
93/13/EHS. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Protitomutouzneseniupodalvčasodvolanieoprávnenýanavrholhozrušiťavecvrátiťnaďalšiekonanie
alebo ho zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovieť. Podľa oprávneného
súd nemohol pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť
rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy. Exekučný súd takýmto postupom neopodstatnene
nahrádza aktivitu, ktorá má vychádzať zo strany povinného. Ten jediným úkonom nevyužil procesné

práva, ktoré mu zákon priznával - nepodal žalobnú odpoveď, ani žalobu proti rozhodcovskému rozsudku,
žiadnym spôsobom neprejavil vôľu napadnúť alebo spochybniť rozhodcovský rozsudok a preto je
nesprávne, aby takúto vôľu nahrádzal súd. Okresný súd nekonal ako exekučný súd, ale konal ako
súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Exekučný
súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou

skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Oprávnenie exekučného súdu
skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry Európskeho súdneho dvora.
Nesprávnym výkladom ustanovení Exekučného poriadku okresný súd porušil právo oprávneného na
súdnu ochranu. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská doložka uvedená v Obchodných podmienkachnie je neprijateľnou podmienkou. V tejto súvislosti poukázal na to, že prvostupňový súd sa nezaoberal
ust. § 93b zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého v čase uzavretia zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ dokonca

povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadnévzájomnésporyzobchodovbudúrozhodnutévrozhodcovskomkonaníStálymrozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Takisto preklad Smernice ohľadne nekalosti rozhodcovskej
doložky je nesprávny. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá 31.8.2007, ust. §
53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák., ktoré bolo nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2008, nie je možné na vzťahy

z predmetnej úverovej zmluvy aplikovať. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že prvostupňový súd
nezohľadnil procesnú pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní a starostlivosť, s akou rozhodcovský
súd v rozhodcovskom konaní napriek procesnej pasivite povinného nárok posúdil. Rozhodcovský súd
v rámci rozhodovania o žalobnom nároku prihliadal na ustanovenia príslušných právnych predpisov o
ochrane spotrebiteľa. Súčasne poukázal aj na jednotlivé rozhodnutia, ktorými argumentoval súd prvého
stupňa vo svojom rozhodnutí s tým, že aplikácia týchto rozhodnutí nebola primeraná. Oprávnený tvrdil,

že povinnému nebola rozhodcovským konaním spôsobená žiadna ujma. Postupom prvostupňového
súdu dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu.

Povinný sa vo veci nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa
odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje správnosť dôvodov a
na doplnenie a zdôraznenie ich správnosti uvádza tieto ďalšie dôvody:

Pokiaľ odvolateľ namietal to, že súd prvého stupňa skúmal rozhodcovskú doložku a že na túto činnosť
nie je oprávnený, je treba poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012, podľa
ktorého neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie a
to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Rozhodcovský rozsudok vydaný v

spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá
vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského
súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
Obchodné podmienky a to čl. 11 bod 11.2, podľa ktorých zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma

návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o
úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. podľa
jeho vnútorných predpisov. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Na túto skutočnosť odvolací
súd poukazuje z tohto dôvodu, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, pretože z takto formulovanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená touto
rozhodcovskou doložkou. Táto bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol
byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa

dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu
odmietnuť alebo podrobiť sa jej so všetkými podmienkami. Súd teda mohol zastaviť exekučné konanie
v celom rozsahu, keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského
súdu, ktorý svoju právomoc odvodzuje z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka

je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať ešte na jednu dôležitú okolnosť a
to na ust. § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého účastníci rozhodcovského konania

sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti
niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. V takomto prípade účastník rozhodcovského konania má
právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15-tich dní od jeho doručenia tomuto
účastníkovi rozhodcovského konania. Takáto dohoda zo zmluvy o úvere, Obchodných podmienok, ani zrozhodcovskej doložky nevyplýva a teda je rozhodcovské konanie jednoinštančné na rozdiel od súdneho
konania, ktoré je v zásade dvojinštančné.

Pokiaľ oprávnený poukázal na ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a s poukazom
na povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a týmto spôsobom
ospravedlňuje takýto postup, neskoršou novelizáciou zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej
je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej
zmluvy a aby klient mal možnosť voľby. Oprávnený nedal povinnému na výber a neumožnil mu voľbu

medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom.

Odvolací súd s poukazom na dôvody, ktoré sú uvedené v napadnutom uznesení a na dôvody, ktoré sú
uvedené v tomto rozhodnutí napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219
O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.