Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoE/49/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811208217
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Irena Dobňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8811208217.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Hattalova 12/C, 831 03
Bratislava, IČO: 45 869 464, proti povinnému: D. T., r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom E. C. XXX, o vymoženie
651,4eursprísl.,súdnymexekútoromJUDr.RudolfDulina,ExekútorskýúradsosídlomvMichalovciach,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3Er/1438/2011-19 zo
dňa 9.1.2012, zhodou hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 26.7.2011, doručenú Okresnému súdu dňa 26.9.2011.
V exekučnom titule bola uložená povinnosť na zaplatenie sumy 651,44 eur, úrok vo výške 29,00 %
ročne zo sumy 651,44 eur od 2.2.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo

sumy 651,44 eur od 2.2.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú
ku dňu splatnosti úveru vo výške 85,79 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku
dňu 1.2.2010 vo výške 117,36 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 8,50 eur, náhradu poplatku za
rozhodcovské konanie vo výške 34,52 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia
predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o
úvere medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorú povinný riadne a včas plnil. V

odôvodnení sa ďalej uvádza že účastníci sa zmluvou o úvere dohodli, že akékoľvek spory vzniknuté
zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.. Oprávnený predložil
vec pred tento rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a rozhodol. Súd preskúmal predmetnú žiadosť
o udelenie poverenia a vykonaním exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom zistil, že predchodca oprávneného ako dodávateľ

a povinný ako spotrebiteľ uzavreli úverovú zmluvu. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s
poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka určeného na znenie § 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedol, že súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s
ohľadom na predmet činnosti dodávateľa, na výpis z obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že
súdu je z rozhodcovskej činnosti známe, že predchodca oprávneného v obdobných prípadoch vystupuje
opätovne. Súd mal jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na uvedený vzťah

je potrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú
kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Samotný rozhodcovský
rozsudok v odôvodnení uvádza, že venoval pozornosť otázkam ochrany spotrebiteľov. Na právny vzťah,
ktorývznikolmedziúčastníkmikonania,jenutnéaplikovaťnielenustanoveniaVšeobecnýchobchodných
podmienok, ako aj kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy.

Pri posudzovaní predmetného vzťahu, či existuje rozpor v žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na
vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnychprávnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva. V posudzovanej veci sa oprávnený
domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženie dlžnej sumy s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu

Všeobecných obchodných podmienok formulárovej zmluvy, ktorú predchodca oprávneného v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
neprijateľnoupodmienkou,ktorájevzmysle§53ods.5Občianskehozákonníkaneplatná.Oneprijateľnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a

štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh zadávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom
súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom
vopred pripravený. Svoj názor o neprimeranej povahe k predmetnej rozhodcovskej doložke súd opiera
aj o stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C- 243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti
Erzsébet Sustikné Györfi bod 43, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v

zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice 93/13/EHS, ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v
obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť
z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a
následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi

bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež
Smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej
doložkykpredmetnejspotrebiteľskejzmluvejeneprimeranoupodmienkou,spotrebiteľňouniejeviazaný
a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v
rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu bolo podané v zákonom stanovenej lehote oprávneným odvolanie. Oprávnený
v podanom odvolaní namieta, že exekučný súd svojím postupom neopodstatnene nahrádza aktivitu,
ktorá mala vychádzať zo strany povinného a tým prekročil svoje zákonné oprávnenie, pokiaľ odôvodnil

svoje oprávnenie v exekučnom konaní skúmanie platnosti rozhodcovskej doložky podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku v spojení s § 44 ods. 1 písm. c) ods. 2 zákona číslo 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní a niektorých judikátov európskeho Súdneho dvora článok 2.2. Tento záver je
založený na nesprávnom právnom posúdení. Účelom civilného exekučného konania je nútená realizácia
súdneho alebo iného rozhodnutia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, a

nie súdny prieskum meritórnej stránke veci a otázok, ktoré boli oprávnené preskúmavať orgány vyššej
inštancie určené na to zákonom, potom je vo svetle tohto účelu nevyhnutné vykladať i § 44 ods. 2 EP
a § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK. Exekučnému súdu nemožno priznať kompetencie spadajúce do
pôsobnosti kasačných orgánov. Skutočnosť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú
správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánov,

ktorý exekučný titul vydať potvrdil Ústavný súd SR v Náleze sp. zn. III.ÚS 41/2011. Obdobne Najvyšší
súd SR uznesením sp. zn. 4Cdo 95/2010 uviedol, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu
je záväzné, nezmeniteľné a vynútiteľné. Vo vykonávacom konaní súd nie je oprávnený preskúmavať
vecnú (a to ani z pohľadu správnosti či úplnosti skutkových zistení ani z pohľadu správnosti právneho
posúdenia) správnosť podkladového rozhodnutia, a to ani vtedy, ak je podkladovým rozhodnutím

rozhodcovský nález. Oprávnený dáva do pozornosti presné znenie ustanovenia § 53 ods. 4 písm.
r) OZ a ďalej uvádza, že vo Všeobecných obchodných podmienkach sa upravujú vzťahy vznikajúce
medzi bankou a klientom v súvislosti s poskytovaním bankových obchodov, ako aj vzťahy vznikajúce
v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky sú v
zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka na základe odkazu uvedeného v zmluve uzatvorenej

medzi bankou a klientom, jej súčasťou bez ohľadu na to, či je bankový produkt vo Všeobecných
obchodných podmienkach upravený. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že priamo na zmluve o
úvere je odkaz na rozhodcovskú doložku uvedenú vo Všeobecných obchodných podmienkach. Ako bolo
uvedené, právo voľby súdu prináleží vždy povinnému, pokiaľ bude v spore žalobcom. V prípade, ak by
zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný

súd sa nevyjadril, akú inú kvalitu, či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd
pochybil, v čom zasiahol do práv povinného a v čom zasiahol do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa.
Ďalej poukazuje na to, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal ustanovením § 93b zákona číslo
483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,podľa ktorého v čase uzavretia zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť svojím
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
vobchodochbudúrozhodnutévrozhodcovskomkonaníStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmpodľa

osobitnéhozákona.Akexekučnýsúddojednanúrozhodcovskúdoložkuposúdiakoneprijateľnúzmluvnú
podmienku a exekúciu nepripustí, dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu. Na
základe všetkých týchto skutočností oprávnený navrhuje, aby sudca prvostupňového súdu odvolaniu
oprávneného vyhovel, aby poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, resp. aby uznesenie zrušil.
V prípade, ak sudca odolaniu oprávneného nevyhovie, navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p.

uznesenie prvostupňového súdu zmenil, resp. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Sudca súdu prvého stupňa po oboznámení sa s napadnutým uznesením a s podaným odvolaním
vyslovil súhlas s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka a vec bola predložená odvolaciemu súdu
zodpovedajúco ustanoveniu § 374 ods. 4 O.sp..

Povinný odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 zákona
číslo 99/1963 Zb. O.s.p. podľa zásad daných ustanovením § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneným nie je dôvodné. Rozhodujúcou právnou otázkou,

ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej
doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu
preskúmavať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3 Cdo 146/2011 Najvyšší súd judikoval, že
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo

na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takomto prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednávať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. V danom
prípade zo Všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, aby v zmysle platných právnych predpisov

bola uzavretá rozhodcovská zmluva. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemal
právomoc prejednávať vec rozhodcovský súd. V takomto prípade aj vydaný rozhodcovský rozsudok, ak
bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na takéto rozhodovanie, je ničotným rozhodnutím. Podľa
ustanovenia§44ods.2zákonačíslo233/1995Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,súdpreskúmažiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd

nezistí rozpor so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo rozvrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Okrem iného ak súd zistí, že exekučný titul je v rozpore so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie. V danom prípade prvostupňový súd neporušil ustanovenia Exekučného poriadku.

Preskúmaval exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 zákona o exekúcii. Odvolací súd
poukazuje aj na ustanovenie § 45 ods. 2, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu,
zastaví výkon rozhodcovského rozsudku, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1
písm. b) alebo c), t. j. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky uvedené v § 40 písm. a) a b), ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Odvolacím dôvodom oprávneného
je namietanie skutočnosti, že medzi zmluvnými stranami došlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky.
Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 3 a § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní číslo 244/2002
Z. z.. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vzniknú alebo vznikli, v určenom zmluvnom období alebo v inom právnom

vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov
strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Pokiaľ ide o formu rozhodcovskej
zmluvy, túto stanovuje § 4 citovaného zákona. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy,
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak
je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente

podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom,
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno
nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o vecisamejvrozhodcovskomkonaníopodrobenísaprávomocírozhodcovskéhosúdu.Obsahomzápisniceje
rozhodcovská zmluva podľa § 3. Oprávnený v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal,
aby medzi zmluvnými stranami bola uzavretá rozhodcovská zmluva

v písomnej forme, alebo vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve. V danom prípade oprávnený
neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, aby v takejto forme bola uzavretá rozhodcovská doložka,
resp. rozhodcovská zmluva. Odvolací súd nevidí žiaden dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali
vzťahovať aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený aj na neprijateľnej rozhodcovskej doložke
v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Podľa § 93 Zákona o bankách,

banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak,
aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh. Banka a pobočka zahraničnej
banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť
klienta o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

Tak, ako už bolo konštatované, oprávnený neuniesol dôkazné bremeno. Pretože uvedená norma
vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie a to
preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci zmluvného vzťahu došlo k naplneniu zákona
a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinnú osobu a nechal
jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď

nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, zdá sa,
že dochádza k absurdným záverom o individuálnom vyjednávaní zo strany spotrebiteľa.

Exekúcia vedená na základe ničotného rozhodcovského rozsudku, ktorý má svoj základ v neprijateľnej
rozhodcovskej doložke, je neprípustná. Exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti

na udelenie poverenia. Súdu tiež nič nebráni judikovať nekalosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej
klauzuly podľa § 93 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zakotvenej do zákona od 1.4.2004. Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.