Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoE/28/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8807200195
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Irena Dobňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8807200195.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: Z. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. X., vedenej u súdneho exekútora V.. Mgr. Bohumila Husťáka, Exekútorsky úrad,
Žriedlova 3, Košice, pod sp. zn. Ex 3212/2006, o vymoženie 724,95 eur s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Er/19/2007-26 zo dňa 7.12.2011, zhodou

hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a vyslovil, že o trovách súdneho exekútora
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V dôvodoch rozhodnutia
uviedol, že oprávnený podal dňa 11.1.2007 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe

exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 5.10.2006 sp. zn.
SR 4378/6. Dňa 16.1.2007 vydal tamojší súd poverenie, ktorým súdneho exekútora poveril vymožením
v prospech oprávneného uloženej povinnosti istiny 21.840,- Sk s príslušenstvom.

V priebehu exekučného konania prvostupňový súd zistil, že exekučný titul bol vydaný na základe
formulárovej zmluvy o úvere zo dňa 27.2.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinným. Zmluvu o

úvere posúdil prvostupňový súd ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícii spotrebiteľa. Súd
prvého stupňa zistil, že v posudzovanej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy,
pričom rozhodcovská doložka je obsiahnutá vo „VPPÚ Zmluvy o úvere“ a je v nej uvedené, že všetky
spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak
žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne

nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktoré mu poskytujú
ustanovenia § 52 ods. 4 písm. r/ a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Na základe
uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej

zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a preto exekúciu zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol rozhodnutie
v napadnutej časti zrušiť. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom konajúceho súdu, že predmetná
zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Právna úprava platná v čase uzatvorenia zmluvy (až
do 1.1.2008) vylučovala možnosť podradenia zmluvy o úvere pod právnu úpravu spotrebiteľských

zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Má za to, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej strane domáhať sa ochrany svojich práv buďprostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z toho pohľadu rozhodcovská
zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Prijatie argumentácie súdu o výlučnej právomoci rozhodcovského súdu, by znamenalo pre dodávateľa

len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Pritom je zrejmé, že z ust. § 53
ods. 4 písm. r) OZ v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie
úplne, ale ho iba obmedziť. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej
časti zrušil.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri
preskúmavaní napadnutej časti uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do
tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti
uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je opodstatnené.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd

judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať

daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu, keďže poverenie v exekučnom konaní vydané bolo (čl.
9), vymáha sa plnenie, na ktoré oprávnený nemá právo a na splnenie podmienok exekúcie je treba

prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 1997 vydaný pod sp. zn.
3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez

návrhu zastavená.“).

Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve,
pretože podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ,,OZ“) je neprijateľná

zmluvná podmienka neplatná a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy
niet.

Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v

štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce

spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskémukonaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

Ochrana spotrebiteľov pred neprijateľnými podmienkami je ochranou, ktorá je spájaná s absolútnou
neplatnosťou takejto podmienky a takúto podmienku nemožno nijako ospravedlniť. Európska únia
povýšila ochranu spotrebiteľa v tejto oblasti až na úroveň vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku
(viď napr. uznesenie Súdneho dvora C 76/10 - vec POHOTOVOSŤ/Korčkovská bod 50). Ak povinný
porušil svoje povinnosti, oprávnený má možnosť domáhať sa svojej ochrany. Musí však ísť o legitímne

prostriedky ochrany, za ktoré nijako nie je možné považovať postupy založené na neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Opäť je treba zdôrazniť, že právo Európskej únie vzhľadom
na význam ochrany spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských
veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred
neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú
doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano Gruppo Editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd,

ktorému to umožňuje práve ust. § 45 Zák. o rozhodcovskom konaní (viď rozhodnutie Súdneho dvora
ASTURCOM).

K odvolacej námietke oprávneného, že ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je aplikovateľné na
predmetnú vec, pretože spotrebiteľská zmluva bola uzavretá dňa 27.2.2006 a citované ustanovenie

bolo upravené v OZ až od 1.1.2008, odvolací súd uvádza, že skutočnosť uvedená odvolateľom na
veci nič nemení, pretože súdu nič nebráni judikovať nekalosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej
klauzulypodľa§53ods.1OZzakotvenejdozákonaod1.4.2004.Ustanovenie§23azákonač.634/1992
Z.z. upravovalo, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo
viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

V súvislosti s tvrdením odvolateľa, že ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, odvolací súd
zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou
rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje

práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom,
že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne
rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne („sólo“) vyjednávanie nedávalo zmysel.

Vo svetle uvedených záverov správne prvostupňový súd exekučné konanie zastavil.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-

I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať predložený rozhodcovský rozsudok. Práva

oprávneného nie sú týmto rozhodnutím v súvislosti s prelomením zásady res iudicatae nijako dotknuté.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vrátane
osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.