Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, January 25, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/152/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809200135
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3809200135.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: 1/ V. D., bytom I. L. XXX/X, J., 2/ E. B., bytom
A. L. XXX/X, J., 3/ Y. H., bytom M. K. XX/X, J., 4/ E. F., bytom Y. XXX/X, O., 5/ Y. C., bytom M. XXX/
XX, J., 6/ Y. Z., bytom J. M. XXX/X, F., 7/ H. R., bytom M. XXX/XX, J., 8/ H. F., bytom L. XXX/XX, V. V.,
9/ K. F., bytom Y. XXX/X, O., všetci právne zast. JUDr. Ľubicou Lukáčovou, advokátkou so sídlom M.
Hodžu 10/3, Prievidza, proti povinnému: BOVAS, spol. s r.o., so sídlom Priemyselná 14, Prievidza, IČO:

31 628 567, vymazaný z obchodného registra 29.09.2010, o vymoženie 9 785,78 eur s príslušenstvom,
na odvolanie súdneho exekútora JUDr. Reného Matušku, proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza
č.k. 9Er/15/2009-25 zo dňa 8. septembra 2011 jednomyseľne dňa 25. januára 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie, z r u š u
j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil podľa
§ 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p.. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V danej veci bolo preukázané, že uznesením Okresného
súdu Trenčín č.k. 29K/22/2010-63 zo dňa 14.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.08.2010
súd zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi: spoločnosť BOVAS, spol. s.r.o., pre nedostatok majetku
dlžníka. Následne bola dňa 29.09.2010 spoločnosť ex offo vymazaná z obchodného registra. Povinný

bol právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou, pričom zanikol výmazom z obchodného registra, čím
stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Ide
oneodstrániteľnúprekážkukonania,prektorúniejemožnéďalejpokračovaťvexekúcii.Pretožekonanie
nie je možné viesť voči neexistujúcemu subjektu, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu
zastavil. Náhradu trov exekúcie nepriznal s odôvodnením, že v zásade platí, že súdny exekútor má právo
na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný (§ 197 ods. 1

Ex. por.). Z tejto zásady vyplývajú výnimky, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tieto
sú upravené v § 203 ods. 1,2 Ex. por., a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením z dôvodu
zavinenia oprávneným, alebo v prípade nemajetnosti povinného. V zmysle § 203 ods. 1 Ex. por. samotnú
skutočnosť, že došlo po roku a pol od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného
registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol
predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávneného nie je možné na úhradu trov exekúcie zaviazať ani

podľa § 203 ods. 2 Ex. por. z dôvodu nemajetnosti existujúceho subjektu nakoľko povinný zanikol. V
tejto výnimočnej situácii nie je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie. Poukázal aj
na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok
z 23.11.1983) ako aj viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a ČR. Na základe uvedeného súd prvého
stupňa náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor,

ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátilsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa exekúciu zastavil a exekútorovi
náhradu trov nepriznal i napriek žiadosti právneho zástupcu oprávnených o pomerné rozdelenie trov
exekúcie medzi oprávnených. V zmysle ust. § 196 ods. 1 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti súdnemu

exekútorovi patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 197 ods. 1
Ex. por. náklady podľa § 196 Ex. por. uhrádza povinný a ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd
v zmysle § 203 Ex. por. uložiť oprávnenému aby nahradil trovy exekúcie. Pričom súd je povinný vždy
rozhodnúť o trovách súdneho exekútora. Ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v oprávnenom, alebo
sú tu dôvody, pre ktoré povinný nemôže byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie, je súd povinný tieto

trovy priznať exekútorovi a na ich úhradu zaviazať oprávneného. Otázka trov exekučného konania a
povinnosť súdu priznať ich náhradu súdnemu exekútorovi už bola riešená Ústavným súdom SR, a to
v Náleze Ústavného súdu II ÚS 31/04. Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je
zásahom do jeho Ústavou SR garantovaného práva, a to porušenie čl. 20 Ústavy SR. V súvislosti
s nepriznaním trov uviedol, že trovy nepredstavuje len odmena exekútora, ale aj náhrada hotových
výdavkov, ktoré exekútor vynaložil zo svojho majetku, na základe návrhu oprávneného. Súdny exekútor

si nevyberá, či exekúciu bude vykonávať a nemá možnosť odmietnuť podaný návrh oprávneného. Mal
za to, že ak oprávnený podával návrh na vykonanie exekúcie, mohol predvídať, že môže kedykoľvek
v priebehu exekučného konania dôjsť k zániku povinného. Rovnako môže predpokladať, že môže byť
v priebehu exekúcie zistené, že povinný je nemajetný a s týmto rizikom podáva návrh na vykonanie
exekúcie. Toto riziko nesie oprávnený, nie je možné prenášať na súdneho exekútora, nakoľko oprávnený

má možnosť voľby, či návrh na vykonanie exekúcie podá alebo nie, naproti súdnemu exekútorovi,
ktorý nemá možnosť voľby o prijatí návrhu na vykonanie exekúcie. Navyše v predmetnom exekučnom
konaní podal návrh na zastavenie exekúcie oprávnený v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c/ Ex. por., kedy
zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie a výslovne súhlasil so zaviazaním nákladov
oprávneného. Vzhľadom na túto skutočnosť, súd je povinný rešpektovať dispozičné právo oprávneného

v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

Oprávnení 1/ - 9/ sa k odvolaniu súdneho exekútora vyjadrili tak, že návrh na zastavenie exekúcie
podali až na výzvu súdneho exekútora zo dňa 28.10.2010, hoci podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por,
exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať. Nesúhlasili s tvrdením súdneho exekútora, že k zastaveniu konania došlo výlučne na

základe ich návrhu z dôvodu rešpektovania ich dispozičného práva. Mali za to, že návrh na zastavenie
konanie nepodali svojvoľne, ale rešpektovali žiadosť súdneho exekútora. Navrhli preto, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zrušiť

podľa § 221 písm. h/ O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného
zákonného ustanovenia.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol
jej vykonanie.

Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na

úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že dňa 03.02.2009 bolo súdom vydané poverenie č.
5307 058207, sp.zn. 9Er/15/2009 na vymoženie uloženej povinnosti, ktorým na vykonanie exekúcie súd
poveril súdneho exekútora JUDr. Reného Matušku, a to na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza,

č.k. 11C/60/2008-132 zo dňa 16.09.2008 a uznesenie Okresného súdu Prievidza, č.k. 11C/60/2008-135
zo dňa 17.09.2008. V danej veci však uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29K/22/2010-63
zo dňa 14.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.08.2010 súd zastavil konkurzné konanie
voči povinnému pre nedostatok majetku. Následne bol povinný dňa 29.09.2010 ex offo vymazaný z
obchodného registra. Na základe uvedeného stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a

teda nemohol byť zaviazaný na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Podaním zo dňa 11.11.2010 doručené súdnemu exekútorovi dňa 16.11.2010 oprávnení 1/ - 9/ podali
návrh na zastavenie exekúcie, na základe oznámenia o výmaze povinného z obchodného registra. Súd
prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 08.09.2011, č.k. 9Er/15/2009-25 exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a následne zastavil, pričom náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Proti
tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie sa súdny exekútor odvolal.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdny exekútor nárok na náhradu trov potrebných
na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových
výdavkov a náhrady za stratu času. V zásade trovy exekúcie hradí povinný v zmysle § 197 ods. 1 Ex.
por. Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak však dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu
môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku

zo zásady, že náklady exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy
iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekučné konanie bolo zastavené, zastavenie zavinil
oprávnený a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Ide
pritom o procesné zavinenia oprávneného, spočívajúce buď v takom porušení procesných predpisov
oprávneným, ktoré majú za následok vznik neodôvodnených trov exekúcie alebo v takom úkone

oprávneného, ktorý procesne spôsobí zastavenie exekúcie.

V danom prípade oprávnení 1/ - 9/ zavinili zastavenie exekúcie svojim úkonom - návrhom na zastavenie
exekúcie zo dňa 11.11.2010, súdnemu exekútorovi doručenému dňa 16.11.2010, a to bez ohľadu na
dôvody, ktoré ich k tomuto úkonu viedli. Odvolací súd považoval za potrebné podotknúť, že exekučné
konanie je konaním návrhovým, ovládaným dispozičnou zásadou, a oprávnený môže v ktoromkoľvek

štádiu exekúcie navrhnúť jej zastavenie, pričom exekučný súd mu musí vyhovieť a exekúciu zastaviť.
Súd prvého stupňa teda nesprávne rozhodol o nepriznaní trov súdnemu exekútorovi neaplikovaním ust.
§ 203 ods. 1 Ex. por..

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa náležite nezaoberal podaním
oprávnených 1/ - 9/, ktorí svojim úkonom navrhli zastavenie exekúcie, ale zaoberal sa len otázkou

výmazupovinnéhoexoffozobchodnéhoregistraastratoujehospôsobilostibyťúčastníkomexekučného
konania. Pričom skutočnosť, že oprávnení 1/ - 9/ podali návrh na zastavenie exekúcie, má dopad na
dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Ex. por. a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie.

Súd prvého stupňa, ktorý nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie sa za súčasného stavu
veci nedostatočne oboznámil so všetkými dôvodmi zastavenia exekúcie, vrátane návrhu oprávnených

1/ - 9/ a ich dispozičného práva. Preto jeho rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno považovať za
správne.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .