Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, May 6, 2010

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/18/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109210179
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2010:8109210179.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevprávnejvecižalobcu:DopravnýpodnikBratislava,a.s.,Bratislava,Ul.Olejkárska
č. 1, IČO: 00 492 736, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Bratislava, Nám.
M. Benku 9-C1, proti žalovanému: R. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., M. XX, toho času na neznámom
mieste, zastúpenému opatrovníčkou I. G., nar. X.X.XXXX, bytom Q., M. XX, o zaplatenie 46,93 eur, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 26.2.2010 č. k. 10C/178/2009-37, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Kána trovy
prvostupňového konania vo výške 72,55 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 46,93 eur

v mesačných splátkach po 20,-- eur splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku do úplného zaplatenia dlhu pod následkom straty výhody
splátok. Ďalším výrokom rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
16,50 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 22.12.2008 žalovaný cestoval dopravným
prostriedkom žalobcu bez platného cestovného lístka. O tejto skutočnosti bolo vypracované revízorom
hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok. Žalovaný cestovné, ani pokutu podľa

upomienky zo dňa 24.2.2009 nezaplatil. V zmysle ust. § 760 Obč. zák., § 6 ods. 1, § 11 ods. 1 písm.
d), § 14 ods. 3 zák. č. 168/1996 Z. z. zaviazal preto žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatňovaný nárok. S
poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. umožnil žalovanému vzhľadom na jeho sociálnu situáciu zaplatiť
túto pohľadávku v splátkach.

Výrok o trovách konania súd odôvodnil ust. § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak sú dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom, alebo sčasti priznať. Dôvody

hodné osobitného zreteľa v tomto prípade súd videl v nepriaznivej sociálnej situácii žalovaného, ktorý
je nezamestnaný

a nemá žiadny príjem. Pri priznaní náhrady trov konania vychádzal tiež z toho, že je to nárok, ktorý je
ľahko preukázateľný a preto zastúpenie advokátom nebolo zrejme nutné. Preto žalobcovi priznal iba
čiastočnú náhradu trov konania vo výške 16,50 eur, čo zodpovedá súdnemu poplatku.Proti tomuto rozsudku, proti jeho výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca. Vytýka súdu
prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nesprávne
rozhodol o znížení uplatňovanej náhrady trov konania a nedôvodne nepriznal žalobcovi trovy súvisiace

s právnym zastúpením Z ust. § 150 ods. 1, 2 O.s.p. vyplýva oprávnenie súdu vo výnimočných prípadoch
z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať úplne alebo sčasti náhradu trov konania aj takým
účastníkom, ktorí by inak právo na náhradu trov konania mali. Záver súdu o tom, že ide o výnimočný
prípad a že sú vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí však vychádzať z posúdenia
všetkých okolností, zo starostlivého posúdenia všetkých rozhodných hľadísk. Treba predovšetkým

posúdiť majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov konania, nielen pomery toho, kto
by mal nahradiť trovy konania, ale je nevyhnutné zvážiť, akoby sa takéto rozhodnutie dotklo najmä
majetkových pomerov oprávneného účastníka. Ust. § 150 osd. 2 O.s.p. umožňuje v drobných sporoch,
keď sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke, nepriznať alebo znížiť trovy konania. Neprimeranosť
trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať
individuálne. Zákon pojem neprimerané nedefinuje. Ani súdna aplikačná prax nevygenerovala rozsah

neprimeranosti. Preto je na súde, aby vo svojom rozhodnutí, v prípade nepriznania náhrady trov
konaniavysvetlil,akýmiúvahamisariadilpripoužitíoznačenéhoustanoveniaO.s.p..Zákonnevymenúva
explicitne prípady, v ktorých je možné trovy konania nepriznať, alebo znížiť s poukazom na uvedenú
neprimeranosť. V zmysle dôvodovej správy môže súd pristúpiť k zníženiu náhrady trov, ktoré sú voči
pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú

niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako samotná pohľadávka. Súd prvého stupňa sa však v dôvodoch svojho
rozhodnutia nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a
istiny. Podľa názoru žalobcu, za niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle ust. § 150 ods.
2 O.s.p. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu, ako samotná istina, čo však v predmetnej veci
nie je. Pretože uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho

poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, súd nemal ani aplikovať
ust. § 150 ods.2 O.s.p.. Súd mal rozhodnúť v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu
zodpovednosti za výsledok konania a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu
všetkých účelne uplatnených trov konania. Za takéto treba v predmetnej veci považovať nielen trovy
zaplateného súdneho poplatku, ale aj trovy spojené s právnym zastúpením. Nemožno podľa

správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho
poplatku. Právo účastníka na zastúpenie advokátom

nie je v podmienkach vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a neobmedzuje
ho ani nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007. Rozsah zníženia trov v
danom prípade je odporujúci dobrým

mravom. Odvolateľ ho považuje za nespravodlivý, neodôvodnený a neprimeraný. Navrhuje preto
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať žalobcovi proti

žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho
zastúpenia za 3 úkony právnej služby po 16,60 eur plus DPH plus 3 x režijný paušál po 6,95 eur.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Pretože odvolanie žalobcu smerovalo proti rozsudku len v časti o náhrade trov konania, preskúmal
ho odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Odvolaním nebol dotknutý výrok
rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v
splátkach. V tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a preto ho nebolo
možnévrámciodvolaciehokonaniapreskúmavať(§159ods.2,3,§206ods.2O.s.p.).Pripreskúmavaní

odvolaním napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v
podanom odvolaní. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj
konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné čiastočne

vyhovieť.Vpredmetnejvecijebezakýchkoľvekpochybnostízrejmé,ženávrhužalobcuvovecisamejbolovplnom
rozsahu vyhovené. Žalobca tak bol úspešný so svojím žalobným návrhom, ktorým uplatňoval nárok na
zaplatenie cestovného vo výške 0,46 eur i úhrady vo výške 100-násobku riadneho cestovného v zmysle

v dôvodoch rozhodnutia súdu prvého stupňa uvedených ust. § 760 Obč. zák. i ust. § 6 ods. 1, § 11 ods.
1, § 14 ods. 3 zák. č. 168/1996 Z. z..

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Uvedené ustanovenie O.s.p. vyjadruje samozrejmú požiadavku spočívajúcu v tom, že účastník konania,
ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. V teórii i v súdnej praxi sa zaužívalo hovoriť

o zásade zodpovednosti za výsledok, alebo o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý
z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. Táto zásada sa vzťahuje na
sporové konanie, ktorým je aj predmetné konanie.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí

súd výnimočne náhradu trov konania celkom, alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,

či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol

skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto
skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch

neprimerané voči pohľadávke, môže súd ich nepriznať, alebo znížiť.

V uvedených ustanoveniach je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych
noriem upravujúcich platenia náhrady trov konania. Je výrazom toho, že tam kde zákon nemôže byť
natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Z
ust. § 150 ods. 1 O.s.p. vyplývajú dve základné podmienky, ktoré dávajú možnosť súdu znížiť alebo
nepriznať náhradu trov konania účastníkovi, ktorý by mal na takéto trovy nárok v prípade, že mal v

konaní úspech. Musí však ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti.
Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Treba preto súhlasiť s odvolateľom, že je
vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré sú základom na rozhodnutie súdu o
zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Súd prvého stupňa založil
svoje rozhodnutie na sociálnych aspektoch. Nie je vylúčené, aby tieto boli posudzované ako výnimočné

okolnostikonkrétnehoprípadu.Dochádzaktakejtosituáciivsúdnomkonanívtedy,akvpriebehukonania
výrazne vystupuje do popredia, že povinný účastník nemôže nahradiť trovy konania z dôvodov, ktoré
sám nezavinil alebo môže ich nahradiť len s veľkými ťažkosťami. Pre takýto záver však z obsahu spisu
nevyplýva spoľahlivý skutkový podklad. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí založil výnimočnosť
konkrétnej veci na tom, že žalovaný je nezamestnaný. Obsah spisu však tomu nesvedčí. Podľa správy

obce Terňa (č. l. 11 spisu) žalovaný sa v obci nezdržiava údajne z dôvodu, že pracuje v Bratislave.
Na č. l. 12 spisu je lustrácia zo Sociálnej poisťovne, podľa ktorej žalovaný by mal byť zamestnancom
zamestnávateľa INDEX NOSLUŠ s.r.o. od 4.3.2009. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov podal
do konania správu dňa 9.10.2009, podľa ktorej žalovaný nie je poberateľom dávky a príspevkov v
hmotnej núdzi. Za takéhoto stavu odvolací súd je toho názoru, že nebol dôvod pre aplikáciu ust. § 150

ods. 1 O.s.p..

V zmysle ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ide vo veci o drobný spor. Pri priznávaní náhrady trov konania
potom v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je relevantným posudzovať aj primeranosť uplatňovanej náhrady
trov konania k pohľadávke, ktorá bola predmetom tohto konania. Primeranosť týchto trov je možné
však posudzovať až potom, čo súd vyhodnotí, ktoré uplatňované trovy konania možno v zmysle ust.

§ 142 ods. 1 O.s.p. žalobcovi priznať. Okrem už vyššie uvedenej zásady plného úspechu v konaníje totiž treba mať na zreteli aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Trovy
vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k
predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku

alebo procesná obrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť trov sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou
alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na
právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Odvolací súd je toho názoru, že v podstate to znamená, že
trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý

máprávonato,abyhociajvjednoduchoskutkovoaprávnemenejzložitejvecibolzastúpenýadvokátom.

Trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva sa však nemôžu posudzovať ako celok. Aj keď účastník
má nárok na náhradu trov konania,

pretože má plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí
na trovy všeobecne, i konkrétne pre trovy právnej pomoci.

Odvolací súd je toho názoru, že zásadám vyplývajúcim z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. zodpovedá v tejto
veci priznanie náhrady trov konania žalobcovi, a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur, ale

aj za trovy právneho zastúpenia, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanie návrhu vo veci.
Odmena za tieto 2 úkony právnej pomoci prislúcha zástupcovi žalobcu v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm.
a), c), § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. po 16,60 eur. Podmienke účelnosti vynaložených trov konania
však nezodpovedá uplatňovaná odmena za pokus o zmier, či ďalšiu poradu s klientom. Pokus o zmier
bol vykonaný pred začatím konania. Nebol nevyhnutnou podmienkou uplatňovania nároku v konaní na

súde. Nie je preto možné ho hodnotiť ako účelne vynaložený náklad spojený s uplatnením práva na
súde. Ak veriteľ sa rozhodne zastať dlžníkovi predžalobnú výzvu na dobrovoľné plnenie v úmysle predísť
súdnemu konaniu je povinný sám si znášať trovy tohto úkonu. Po prevzatí zastúpenia pred podaním
návrhu na súd za takéhoto stavu nebola nevyhnutnou a účelne vynaloženou ani prípadná platba, ktorá
by súvisela so zaplatením odmeny advokátovi za ďalšiu poradu s klientom. Naviac túto ďalšiu poradu s

klientom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. advokátovi
žalobcu patrí k odmene aj náhrada tzv. režijného paušálu po 6,95 eur. Odmenu a náhradu výdavkov
treba zvýšiť o DPH v zmysle ust. § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda o sumu 8,95 eur. Celkom na náhrade trov
právneho zastúpenia tak žalobcovi možno priznať sumu 56,05 eur. Po pripočítaní nákladov spojených so
zaplatenýmsúdnympoplatkomjecelkomnáhradatrovkonaniapriznávanážalobcovivovýške72,55eur.

Priznanie takejto náhrady trov konania nie je neprimeraným k priznávanej istine. Preto nie je dôvod na
aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd preto mení rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti tak, že žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu priznáva náhradu trov
prvostupňového konania vo výške 72,55 eur.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania
nepriznáva. Aj keď odvolaniu žalobcu bolo v prevažnej miere v odvolacom konaní vyhovené, trovy
odvolacieho konania si žalobca neuplatnil.

Z uvedeného dôvodu náhrada trov odvolacieho konania nebola účastníkom priznaná. Odvolací súd v
tomto smere mal na zreteli ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 i § 151 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.