Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4P/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204373
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514204373.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci starostlivosti súdu o

mal. M. C., nar. XX.X.XXXX a mal. M. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. E., ul. K. č. XX, t.č. bytom
Y. č. XX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, deti
rodičov M. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. E., ul. K. č. XX a M. C., nar. X. X. XXXX, trvale bytom A.
E., ul. K. č. XX, t.č. bytom Y. č. XX, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie
výživného takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v e r u j e mal. deti M. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. M. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matke M. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich

majetok.

II. Otec mal. deti M. C., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. M. C. mesačne
sumou100,-euranavýživumal.M.C.mesačnesumou100,-eur,ktorévýživnéjeotecpovinnýuhrádzať
vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí, počnúc dňom 06.08.2014.

III. V prevyšujúcej časti výšky výživného nad sumu 100,- eur súd konanie zastavuje.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 06.08.2014 do 31.03.2015 vo výške 495,50 eur na mal. M. C. a vo
výške 495,50 eur na mal. M. C., na dve deti teda dlh vo výške 991,- eur, je otec povinný uhradiť v dvoch
splátkach, s tým, že prvú splátku vo výške 495,50 eur je otec povinný uhradiť v termíne do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a druhú splátku vo výške 495,50 eur je otec povinný uhradiť v termíne do
60-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou výkonu rozhodnutia.

V. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úpravy styku súd návrh z a m i e t a .

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka detí podala na tunajší súd návrh ktorým žiadala zveriť mal. deti do jej osobnej starostlivosti a
výživné zo strany otca určiť sumou po 200,- eur mesačne pre každé z mal. detí.

Podaný návrh odôvodnila tým, že z jej manželstva s M. C. pochádzajú dve maloleté deti a to dvojičky M.
a M., nar. XX.X.XXXX. S manželom nežije v spoločnej domácnosti od 1.12.2013. Maloleté deti sa narodili
predčasne a je potrebné venovať im zvýšenú starostlivosť a to aj tým spôsobom, že s deťmi je potrebnénapr. cvičiť Vojtovu metódu. Deti sú sledované v neurologickej ambulancii nemocnice v Poprade. Bežné
výdaje pre mal. deti súvisia so zakupovaním plienok, oblečenia, stravy a hygienických potrieb. Ďalej
uviedla,žejepoberateľkourodičovskéhopríspevkuaprídavkovnadetimesačnespoluvovýške300eur.

Iný príjem nemá. Otec mal. detí M. C. pracoval v Taliansku ako zvárač. Od doby, čo nežijú v spoločnej
domácnosti navštevuje otec deti príležitosti a to v dome, kde teraz matka býva. S deťmi sa stretáva za
jej prítomnosti. Pri týchto návštevách príležitostne doniesol deťom hračky, niekedy plienky, raz ošatenie,
Nutrilon a výživy pre deti. Finančne na výživu detí, od doby, čo nežijú v spoločnej domácnosti, prispel
sumou 80 eur a to od marca do júna 2014. Mesačne platí na obe deti výživné 20 eur.

Matka ďalej uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a s bratom. Bývajú v rodinnom dome, kde
majú k dispozícii jednu miestnosť na poschodí a na prízemí herňu pre deti. Rodinný dom je v osobnom
vlastníctve rodičov. Na náklady spojené s bývaním rodičom mesačne prispieva sumou 40 eur.

Súd uznesením č.k. 4P/145/2014-9 zo dňa 04.09.2014 ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka a
to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni. /ďalej ÚPSVaR/

Súd doručil účastníkom poučenie o ich procesných právach a povinnostiach odporcovi spolu s návrhom

na vyjadrenie a nariadil vo veci pojednávanie.

Otec v písomnom stanovisku k návrhu doručenom súdu dňa 22.09.2014 potvrdil, že s matkou mal.
deti nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2013, ale nie je mu známe z akých dôvodov spoločnú
domácnosť opustila.

Pracoval v zahraničí v Taliansku ako inštalatér, avšak z dôvodu rodinných problémov sa rozhodol

pracovný pomer skončiť a zaevidoval sa na úrade práce. Jeho príjem z pracovnej činnosti v zahraničí
do septembra 2014 bol v priemere 2.500,- eur mesačne avšak poukázal na to, že aj výdaje mal v
porovnateľnej výške.

Výživné pre mal. deti navrhol z jeho strany určiť sumou po 75,- eur mesačne pre každé z mal. deti.

Na pojednávaní matka mal. deti trvala na podanom návrhu a uviedla, že zo spoločnej domácnosti odišla

predovšetkým z toho dôvodu, že už psychicky nevládala ďalej zvládnuť atmosféru, ktorá bola v rodine.
Odchodu predchádzala hádka, nakoľko manžel si namyslel, že píše SMS frajerovi, mobil jej vytrhol,
pričom mal. M. spadol z pohovky na zem, následne jej manžel kričal, že sa nevie o dvojičky postarať,
dal jej facku, mobil chcel vyhodiť z 8 poschodia a zároveň jej vtedy rozbil notebook kladivom. Stavalo
sa, že otec bral deti do rúk a vulgárne im rozprával na jej osobu. Keď išla s deťmi vonku na prechádzku

vytýkal jej, že chodí za frajermi, taktiež že nie je dobre navarené a pod. Na prechádzku s ňou a deťmi
pritom nechcel chodiť. Otcovi nebráni stretávať sa s mal. deťmi na adrese jej terajšieho bydliska.

V priebehu konania matka žiadala výživné na každé z mal. detí určiť sumou po 100,- eur mesačne. Od
podania návrhu otec zaplatiť pre deti na výživnom sumu 400,- eur v októbri a 50,- eur v decembri, v
januári, februári a marci 2015 tiež po 40 eur na obe mal. deti.

Deti sú alergické na laktózu, čiže na klasické mlieko a preto im musí kupovať mlieko bezlaktozové alebo
mlieko pohánkové. Jedna krabica stojí 2,26 eur, mesačne je pre deti potrebné zakúpiť 10 krabíc. Deti
majú vek 1,8 roka.

Otec mal. deti potvrdil tvrdenia matky, že notebook jej rozbil kladivom, lebo podľa jeho názoru tam
mala fotky bývalých frajerov a nevenovala sa deťom. Podľa neho na notebooku nemala čo robiť, taktiež

telefonovať ale mala sa venovať len deťom. On je od júla 2014 v evidencii na úrade práce, dostáva 150,-
eur mesačne a je toho názoru, že manželka má vyžiť z toho čo dostáva zo štátu. On uhrádza hypotéku
cca 200,- eur mesačne, platby za inkaso na byt vo výške 170 eur mesačne. So zverením mal. detí matke
súhlasil a výživné pre obe mal. deti navrhol určiť sumou 63 eur, pretože on má tiež len na toľko nárok.
Zatiaľ si nepodal na úrad práce žiadosť o dávku v nezamestnanosti, lebo to nepotrebuje, má z čoho žiť.Dôvodom ukončenia pracovného pomeru v Taliansku bolo to, že nikto s ním nedokázal robiť, lebo sa
nedokázal sústrediť na prácu pre problémy v rodine. V Taliansku pracoval dlhšie, niekoľko rokov. V čase,
keď bol v zahraničí výživné na deti platili jeho rodičia toľko, koľko uznali za vhodné. Reálne má sľúbenú

prácu po Veľkej noci v zahraničí, buď v Poľsku alebo v Nemecku ako zvárač nerezu.

Otec uviedol, že matka teraz žije v rodinnom dome u rodičov a teda keď nemá peniaze, tak môže chovať
kravu, aby deťom zabezpečila mlieko.

Kolízna opatrovníčka navrhla, vzhľadom na to, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a otec si
doposiaľ plnil vyživovaciu povinnosť nepravidelne a neplnil ju ani vo výške minimálneho výživného,
aby vyhovel podanému návrhu a aby zveril obe mal. deti do osobnej starostlivosti matke, ktorá im

zabezpečuje túto starostlivosť doposiaľ a má o ňu záujem aj do budúcna. Čo sa týka výšky výživného,
poukázal jednak na vek mal. detí, jednak na zdravotné problémy, ktoré majú mal. deti a ktoré matka
uviedla, t.j. zistená alergia na laktózu, s čím sú spojené zvýšené výdaje na zabezpečenie mlieka. Taktiež
poukázala nato, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné aj vo vyššej výške, ako uhrádza
doposiaľ, nakoľko mu to jeho majetkové a osobné pomery a schopnosti dovoľujú. Vzhľadom na uvedené

navrhla súdu, aby určil výživné minimálne vo výške 100 eur mesačne na jedno dieťa tak, ako matka
požaduje. Čo sa týka úpravy styku, matka otcovi v styku s deťmi nebráni, v budúcnosti ak by boli takéto
problémy a zlyhala komunikácia medzi rodičmi navrhnú otcovi, aby podal na súd návrh na úpravu styku.
T.č. je v možnostiach a schopnostiach rodičov ohľadne stretávania sa dohodnúť s tým, že otec vopred
oznámi, kedy má záujem sa s deťmi stretnúť, aby matka vzhľadom na vek detí vedela tieto na stretnutie

s otcom riadne a včas pripraviť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky mal. detí, otca mal. detí, kolízneho opatrovníka,
oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov doložených do spisu, s ostaným obsahom spisu a zistil
nasledovný skutkový stav.

Z manželstva účastníkov pochádzajú dve mal. deti M. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. M. C., nar.

XX.XX.XXXX

V dôsledku správania sa odporcu a nezhôd v rodine navrhovateľka zo spoločnej domácnosti odišla
predovšetkým z toho dôvodu, že už psychicky nevládala ďalej zvládnuť atmosféru, ktorá bola v rodine
a správanie sa manžela voči nej.

Aktuálne manželia nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2013, matka spolu s mal. deťmi žije u

svojich rodičov v rodinnom v obci Y.. Otec si svoju vyživovaciu povinnosti k deťom neplní pravidelne a
to len sumami, ktoré nedosahujú ani výšku minimálneho výživného určené Zákonom o rodine.

Matka je na rodičovskej dovolenke jej príjem činí mesačne 304,- eur. Pozostáva z rodičovského
príspevku 254,- eur a prídavku na 2 mal. deti, t.j. 46,- eur mesačne.

Otec do júla 2014 pracoval v zahraničí a jeho priemerný mesačný príjem činil cca 2.300,- eur. Opisy

mzdových listov otec nedoložil, súd však z výpisov z účtu zistil, mzda bola zrejme na účet vkladaná
osobne ako bezhotovostný vklad.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.

Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti
majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj beznávrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 cit. zák. ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 4 cit. zák. ust. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie ako aj súhlasné stanovisko otca mal. detí, súd tieto zveril do
osobnej starostlivosti matke, ktorá im zabezpečuje starostlivosť a výchovu od narodenia.

Otec do júla 2014 pracoval v zahraničí a jeho priemerný mesačný príjem činil cca 2.300,- eur. Opisy
mzdových listov otec nedoložil, súd však z výpisov z účtu zistil, že mzda bola zrejme na účet vkladaná
osobne akobezhotovostnývklad.Odjúla2014jevevidenciinaúradepráce,dostával150,-eurmesačne
t.č. nepoberá nič a je toho názoru, že manželka má vyžiť z toho čo dostáva zo štátu.On uhrádza hypotéku cca 200 eur mesačne, platby za inkaso na byt vo výške 170,- eur mesačne.
Výživné pre obe mal. deti spolu navrhol určiť sumou 63,- eur pretože on má tiež len na toľko nárok.
Zatiaľ si nepodal na úrad práce žiadosť o dávku v nezamestnanosti lebo to nepotrebuje, má z čoho žiť.

Dôvodom ukončenia pracovného pomeru v Taliansku bolo to, že nikto s ním nedokázal robiť, lebo sa
nedokázal sústrediť na prácu pre problémy v rodine. V Taliansku pracoval dlhšie, niekoľko rokov.

Takétovyjadreniaotcamal.detí,súdpovažujezamaximálnenezodpovedné,nakoľkooteclenkonštatuje
koľko dostáva matka na deti zo štátu, avšak otec opomenul, že jeho vyživovacia povinnosť ako rodiča
voči mal. deťom - dvojičkám, vyplýva priamo zo zákona a je to okrem toho aj záležitosť cti, charakteru
a predovšetkým zodpovednosti za život a výživu mal. deti zo strany rodiča, ktorý ich splodil. Výživné,

ktorým posledné mesiace otec na deti prispieva po 20,- eur mesačne pre jedno dieťa nezodpovedá ani
minimálnej výške výživného určeného Zákonom o rodine.

Súd konštatuje, že otec si sám zapríčinil skončenie pracovného pomeru v zahraničí, nakoľko ako sám
uviedol, nikto s ním nedokázal robiť, čím sa ukrátil o pravidelný príjem, ktorý dosahoval v priemere vo
výške 2.300,- eur mesačne, a teda nemôže argumentovať t.č. tým, že nemá príjem. Taktiež na druhej

strane sám otec mal. deti uviedol, že nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi, nakoľko to nepotrebuje, lebo
má z čoho žiť.

Z uvedeného teda vyplýva, že otec mal. deti má dostatok nasporených finančných prostriedkov, ktoré
môže použiť aj na výživu svojich dvoch mal. deti.

Okrem toho súd dáva do pozornosti vyjadrenie otca, ktorý uviedol, že od Veľkej noci t.j. od apríla 2015

má prácu sľúbenú opäť v zahraničí, kde by mal vykonával takú istú činnosť ako pred júlom 2014 /t.j.
zvárač nerezu/, a teda aj jeho príjem teda by mal byť vo výške, ktorú dosahoval v roku 2014.

Za tejto situácie zohľadniac aj výdaje na strane otca, ktoré súvisia s platbami hypotéky a inkasa na byt,
súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca uhrádzať súdom určené výživné vo výške
po 100,- eur na každé z mal. deti, poukazujúc pritom na osobnú starostlivosť matky o obe mal. deti

a tiež na príjmy na jej strane ako aj na výdaje na obe mal. deti, ktoré sú v rovnakom veku /dvojičky/.
Matka poberá len rodičovský príspevok a rodinné prídavky na mal. deti.

V prevyšujúcej časti výšky výživného nad sumu 100,- eur súd konanie zastavil, s poukazom na to, že
matka v priebehu konania upravila výšku požadovaného výživného zo sumy 200,- eur mesačne pre
jedno dieťa na sumu 100,- eur mesačne.

V časti týkajúce sa dlžného výživného súd na základe výpovedi účastníkov zistil, že za obdobie od
podania návrhu bola na výživnom pre obe deti zo strany otca uhradená suma 570,- eur spolu pre obe
deti. /400,- eur v októbri, 50,- eur v decembri a po 40,- eur v januári, februári a marci 2015/ Na jedno
teda bolo uhradené 285,- eur.

Dlžné výživné na jedno dieťa za obdobie od 6.8.2014 do konca marca 31.3.2015 činí sumu 495,50 eur,

na dve deti teda ide o dlh vo výške 991,- eur. Tento dlh je otec povinný uhradiť v dvoch splátkach, s
tým, že prvú splátku vo výške 495,50 eur je otec povinný uhradiť v termíne do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a druhú splátku vo výške 495,50 eur je otec povinný uhradiť v termíne do 60-tich dní od
právoplatnosti tohto rozsudku tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Súd konštatuje že úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj

to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým
dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi /R 96/1967/.Súd poukazuje na to, že rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti
zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo
zverené do osobnej starostlivosti.

Vzhľadom na to, že doposiaľ nebolo preukázané, aby matka bránila otcovi stretávať sa s mal. deťmi,
dohoda rodičov je tu teda možná a tiež poukazujúc na stanovisko kolízneho opatrovníka ako aj to, že
otec pracoval a bude pracovať turnusovo v zahraničí, súd dospel k záveru, že t.č. nie je dôvod upravovať
styk otca s mal. deťmi direktívnym rozhodnutím súdu. V tejto časti súd preto návrh zamietol.

S poukazom na vykonané dokazovanie a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 144 prvá veta O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od

doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.