Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Adriana Dobiášová

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 11P/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114214186
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Dobiášová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114214186.4

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra, samosudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého
P. M., nar. X.XX.XXXX, toho času už plnoletého, za obdobie maloletosti zastúpeného Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky
S. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N.- K., A. XXX/XX a otca Q. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. č.
XXX, o návrhu otca dieťaťa na zníženie výživného na maloleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca dieťaťa na zníženie výživného na medzičasom plnoletého P. M., nar. X.XX.XXXX
zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 12.5.2014 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh otca dieťaťa, ktorým otec dieťaťa požadoval,
aby súd znížil výživné, ktoré mu bolo naposledy súdom určené zo sumy 90 eur mesačne na sumu 40

eur mesačne. V obsahu návrhu otec poukázal na právny stav doterajšej poslednej úpravy výživného na
maloletého syna P., pri ktorej úprave súd vychádzal z príjmov na jeho strane z roku 2011 a tiež z toho,
že nemal inú vyživovaciu povinnosť. V jeho návrhu zároveň poukázal na stav, že v uplynulom období
pracoval ako dopravný kontrolór s mesačným čistým príjmom cca 500 eur, pričom koncom mesiaca apríl
2014 mu zamestnávateľ oznámil zrušenie jeho pracovného miesta z dôvodu nadbytočnosti a rozviazal
s ním pracovný pomer ku dňu 30.4.2014. Ďalej v návrhu udáva, že od 1.5.2014 je evidovaný na ÚPSVaR

Nitra ako uchádzač o zamestnanie jediným zdrojom príjmu je pre neho dávka v nezamestnanosti, pričom
prácu si aktívne hľadá.

Otec dieťaťa na pojednávaní pred súdom uviedol, že je ženatý a má jednu vyživovaciu povinnosť,
pričom je zamestnaný u spoločnosti V. ako asistent predaja a predchádzajúci pracovný pomer bol s
ním ukončený z organizačných dôvodov k 30.4.2014, pričom bývalý zamestnávateľ mu vyplatil odstupné
1450 eur. Uviedol, že od 1.5.2014 do 22.9.2014 bol v evidencii nezamestnaných a poberal dávku v

nezamestnanosti. Vyjadril sa, že v V. by mal zarábať okolo 480 eur a k tomu príplatky za nočné zmeny.
Poukázal na to, že vlastní auto, ktoré má 16 rokov. Ďalej uviedol, že jeho manželka je v súčasnej dobe
na rodičovskej dovolenke, keďže majú v predosvojiteľskej starostlivosti maloletú R. A., nar. X.X.XXXX,
pričom pracovný pomer, ktorý mala u nej naďalej trvá. Uviedol, že na syna P. on naďalej platí doteraz
súdom určené výživné 90 eur mesačne, pričom so synom sa nestretáva. V priebehu pojednávania
oznámil súdu zmenu v jeho pomeroch spočívajúcu v tom, že už nepracuje u zamestnávateľa V., kde

pracoval do 23.10.2014, pričom od 1.1.2015 pracuje u nového zamestnávateľa, kde dostal prvú výplatu
vo výške 417,32 eur. V konečnom návrhu otec dieťaťa požadoval, aby súd znížil jemu určené výživné
na medzičasom plnoletého syna P. zo sumy 90 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne od 1.6.2014.

Matka dieťaťa na pojednávaní pred súdom uviedla, že je rozvedená, má dve vyživovacie povinnosti a
pracuje. Poukázala na stav, že syn P. medzičasom dosiahol plnoletosť a v školskom roku 2014/2015 ještudentom tretieho ročníka SSOŠ Animus v N.. Vyjadrila sa k výdavkom, ktoré súvisia s potrebami syna
P.. Poukázala na to, že v súčasnom zamestnaní ona zarába okolo 560 eur mesačne a poberá prídavky
na dve deti. Uviedla, že je nemajetná a jej mladší syn B. navštevuje piatu triedu ZŠ v N.. Vyjadrila sa o

výdavkoch na jeho strane. Zároveň sa vyjadrila, že naďalej žije s jej priateľom v spoločnej domácnosti a
jej priateľ je zamestnaný a má jednu vyživovaciu povinnosť. Matka dieťaťa v konečnom návrhu uviedla,
že ona za obdobie maloletosti syna P. nesúhlasí so znížením výživného na neho s prihliadnutím na
pomery zistené na strane P., ako aj vzhľadom na pomery zistené na strane otca, ktorý prišiel o prácu,
ale následne si prácu dokázal nájsť. Zároveň zdôraznila, že otec sa sám rozhodol pristúpiť ku kroku, že

si s jeho manželkou osvoja maloleté dieťa, čo mu ona nezazlieva, ale mal brať do úvahy aj to, že má
vlastného syna, ktorý je stredoškolák.

Medzičasom plnoletý P. M. na pojednávaní pred súdom uviedol, že je študentom tretieho ročníka SSOŠ
P. v N., pričom v súvislosti so školou je poplatok na školský rok 135 eur a on musí ešte platiť poplatky za
knihy na cudzie jazyky, keďže v študuje v odbore regionálneho cestovného ruchu. Vyjadril sa, že v škole
nechodí na obedy a stravuje sa doma, pričom dostáva od matky vreckové 3-4 eur na deň. Uviedol, sa

venuje posilňovaniu asi 3-4x do týždňa a má permanentku za 20 eur mesačne. Poukázal na to, že bežné
potreby na oblečenie si nakupuje väčšinou cez internet, ale niekedy ide o značkové veci. Poukázal na
to, že si privyrába aj brigádou pri predaji v obchode, za čo má 70-80 eur na mesiac. Uviedol bežné
výdavky na stravu, ošatenie, obuv, potreby do školy a prepravu autobusom MHD. Potvrdil, že s otcom
nemá momentálne žiadny kontakt.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, oboznámil návrh otca, dohodu o
rozviazaní pracovného pomeru uzatvorenú medzi otcom a jeho bývalým zamestnávateľom, potvrdenie
o príjme matky, potvrdenie o príjme priateľa matky, správu Sociálnej poisťovne, správu bývalého
zamestnávateľa otca V. & E., rodný list mal. R. A., nar. X.X.XXXX, doklady o výdavkoch na bývanie na
stranematky,potvrdenieonávšteveškolymal.B.K.,potvrdenieonávšteveškolymedzičasomplnoletým

P., potvrdenie ÚPSVaR Nitra k evidencii otca, potvrdenie ÚPSVaR Nitra k evidencii otca a k ukončeniu
evidencie, potvrdenie o výplate odstupného otcovi a a o jeho príjme u bývalého zamestnávateľa P. N.
a.s., potvrdenie SSOŠ P. o výdavkoch do školy na plnoletého P., doklady o výdavkoch na bývanie na
strane matky, správy od bývalého zamestnávateľa otca V. E. & E. s.r.o., potvrdenie Sociálnej poisťovne
pobočky Nitra o výplate materských dávok manželke otca, správu od bývalého zamestnávateľa otca

V. E. & E., pracovnú zmluva otca, dohoda o mzde, dohoda o hmotnej zodpovednosti, doklad o
skončení pracovného pomeru a potvrdenie o príjme otca, pracovnú zmluvu uzavretú medzi otcom a jeho
súčasným zamestnávateľom zo dňa 16.12.2014, výplatnú listu otca za mesiac 1/2015 a potvrdenie o
nároku na materské dávky pre jeho manželku, spis OS Nitra sp. zn. 11P/60/2011 a zistil tento skutkový
a právny stav veci.

Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/60/2011 - 38 zo dňa 17. 08. 2011 súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na v tom čase maloletého P. M., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 1.500 Sk, čo je 49,57
eur mesačne na sumu 90 eur mesačne od 01. 09. 2011 a výživné zaviazal otca dieťaťa platiť k rukám
matky mal. dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred. Takýmto rozhodnutím zmenil
svoj dovtedajší rozsudok č.k. 11P 57/2008-27 zo dňa 02. 06. 2008. V čase uvedenej poslednej úpravy

výživného v školskom roku 2010/2011 bol maloletý P. po ukončení 8. triedy ZŠ a bol pred nástup do
posledného 9. ročníka ZŠ. Výdavky u neho mali bežný charakter. Bol zdravý. Matka dieťaťa v tom čase
bola rozvedená a mala okrem neho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. B. K., nar. XX XX. XXXX, ktorý
navštevovalZŠapochádzalzjejvzťahusinýmmužom-jejdruhom.Bolazamestnanáuzamestnávateľa
H. Slovakia, spol s r.o. s priemerným mesačným čistým príjmom 469,62 eur. Poberala prídavok na

dve deti, na každé v sume 22,01 eur mesačne. Nevlastnila žiadnu nehnuteľnosť ani motorové vozidlo.
Jej druh bol zamestnaný s príjmom 400 eur mesačne v čistom. Obývali trojizbový byt v N., ktorý
patril jej otcovi. Otec dieťaťa bol aj v tom čase ženatý. Mal jednu vyživovaciu povinnosť. Pracoval u
zamestnávateľa M. C. N., a.s., kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 534,37 eur. Manželka
otca Z. M. pracovala u rovnakého zamestnávateľa ako matka dieťaťa v tom čase. Dosahoval priemerný

mesačný príjem 618,04 eur. Otec bol spoluvlastníkom rodinného domu s priľahlými pozemkami v podiele
1/3. Vlastnil auto Fiat Punto rok výroby 1998. S manželkou v tom čase býval u jej rodičov v obci D. v
rodinnom dome. Splácal pôžičku, ktorú bral na auto a úpravy domu.

V súčasnej dobe je P. M., nar. XX. XX. XXXX plnoletý. Plnoletosť dosiahol v priebehu konania v tejto
právnej veci, a to XX. XX. XXXX. Je študentom 3. ročníka Súkromnej strednej odbornej školy P. v N..

Školné predstavuje 130 eur na školský rok. Plnoletý P. študuje odbor regionálneho cestovného ruchu.Má výuku z jazyka nemeckého i anglického, k čomu potrebuje knihy a pracovné zošity, ktoré si musel
kúpiť. Na obedy v škole nechodí. Praktické vyučovanie u neho nevyžaduje žiadne špeciálne pomôcky.
Matka mu dáva vreckové 3-4 eur na deň. Na obedy v škole nechodí. Asi dva roky sa P. venuje aktívne

posilňovaniu. Do posilňovne chodí 3-4x do týždňa. Má pernamentku, ktorá ho stojí 20 eur a vydrží mu
asi mesiac. Tovar si nakupuje sám cez internet a niekedy ide aj o značkové veci, pričom cena vecí je
cez internet je pre neho finančne výhodnejšia. Privyrába si aj brigádou pri predaji v obchode a zarobí
si približne 70 -80 eur mesačne, čo závisí od toho koľko práce mu ponúknu v priebeh mesiaca. Bežné
výdavky u neho sú na stravu, ošatenie, obuv a potreby do školy. Používa tiež čipovú kartu na MHD a

mesačné náklady na ňu má okolo 12 eur. Potvrdil stav, že s jeho otcom on nemá žiadny kontakt, pričom
sa neozve ani jeho otec ale ani on. Potvrdil, že žije s jeho mamou a jej priateľom a nevlastným bratom
B. a ich dedkom z matkinej strany. Je zdravý. Bežné výdavky u neho sú na stravu, oblečenie, obuv a
potreby do SSOŠ.

Matka dieťaťa má naďalej dve vyživovacie povinnosti, a to k medzičasom plnoletému P. ako aj k mal. B.
K., ktorý navštevuje už 5. ročník ZŠ. Výdavky u neho majú bežný charakter. Na obedy v škole B. nechodí,

ZRPŠ príspevok platila 20 eur na školský rok. Je zdravý. Platené aktivity nemá a bežné výdavky i u neho
sú na stravovanie, ošatenie, obuv a potreby do ZŠ. Priateľ matky a súčasne otec mal. B. je zamestnaný
ako skladník v sklade nábytku, kde dosahuje priemernú mesačnú čistú mzdu 629,77 eur je slobodný a
má vyživovaciu povinnosť iba k mal. B.. Výdavky súvisiace s bývaním platia matka a jej priateľ - otec
mal. B. spoločne, a to v rozsahu 160 eur mesačne poplatok za užívanie bytu, 20 eur mesačne elektrina,

4 eur mesačne za plyn a otec matky platí internet a jeho mobilný telefón 30 eur mesačne a pomáha
im ešte finančnou čiastkou 15 eur. Samotná matka je zamestnaná u zamestnávateľa A3 SPORT s.r.o.
dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 556,33 eur. Poberá prídavky na dve deti. Na každé z detí v
sume 23,52 eur mesačne v čistom. Otec matky V. H. je dôchodca a poberá starobný dôchodok vo výške
316,50 eur mesačne. Matka ešte platí za mobilný telefón v sume okolo 29 eur, a to za ňu a tiež za mal.

P.. Matka s jej druhom a uvedenými dvoma deťmi bývajú v 3-izbovom byte, ktorý patrí jej otcovi, pričom
býva s nimi aj jej otec, ktorý sa však viac zdržiava u jeho priateľky, ktorá má byt v tom istom bytovom
dome a vchode na inom poschodí a priateľka otca matky dieťaťa sa o otca matky dieťaťa stará. Matka
dieťaťa je nemajetná.

Otec plnoletého P. má naďalej vyživovaciu povinnosť iba k plnoletému zatiaľ nezaopatrenému synovi P..

Na jeho výživu platí výživné určené rozsudkom súdu vo výške 90 eur mesačne. So synom sa nestretáva
a inak na neho neprispieva. V súčasnej dobe je naďalej ženatý. S jeho manželkou sa rozhodli pre
osvojenie mal. dieťaťa. Toto dieťa majú rozhodnutím súdu zverené do ich predosvojiteľskej starostlivosti.
Manželka otca je s uvedeným dieťaťom na materskej dovolenke. Poberá materské dávky. Od 20. 02.
2015 bude poberať rodičovský príspevok 203,20 eur mesačne. V danom stave, keď je mal. dieťa v ich

predosvojiteľskej starostlivosti však nemajú v zmysle zákona vyživovaciu povinnosť k mal. R. A., nar.
XX. XX. XXXX, ktorú si plánujú osvojiť. V súvislosti s jej dočasným zverením do ich starostlivosti im bol
vyplatený príspevok z ÚPSVaR Nitra im bol vyplatený finančný príspevok na toto dieťa. Na maloletú
poberá manželka otca prídavok na dieťa 23,52 eur mesačne. S manželkou býva otec v rodinnom dome
v obci D., ktorý patrí v polovici jeho manželke a v polovici jej mame, avšak v súčasnej dobe obývajú

dom len on s manželkou a mal. R., ktorá im bola zverená do dočasnej starostlivosti rozhodnutím súdu
- predbežným opatrením. Mama jeho manželky má priateľa, s ktorým žije v A. a ku nim chodí len
sporadicky. V súvislosti s bývaním platí otec dieťaťa s manželkou výdavky na plyn 100 eur mesačne,
poplatok za elektrinu 70 eur mesačne, za internet 11,90 eur mesačne, a mobilný telefón 20 eur mesačne.
Otec dieťaťa v súčasnej dobe teda stále jednu vyživovaciu povinnosť. K dieťaťu, ktoré má i s jeho

manželkou zverené do predosvojiteľskej starostlivosti vyživovaciu povinnosť v danom právnom stave
nemá. Naposledy bol zamestnaný u zamestnávateľa P. N., a.s. ako dopravný kontrolór. Pracoval na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 28. 08. 2009. Po vzájomnej dohode súhlasil s rozviazaním pracovného
pomeru dohodou ku dňa 30. 04. 2014 z dôvodu organizačných zmien v spoločnosti. Sociálne poisťovňa
pobočka Nitra otcovi priznala dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu

25,54 eur od 01. 05. 2014 na dobu šiestich mesiacov. Podľa správy Sociálnej poisťovne pobočky Nitra
boli v období 01. 05. 2014 až 22. 09. 2014 boli otcovi vyplatené dávky v nezamestnanosti v sumách
396 eur, 383,20 eur, 396 eur, 396 eur a 281,00 eur. Uvedený bývalý zamestnávateľ otca s novým
názvom P. N., a.s. súdu potvrdil stav, že otcovi bolo vyplatené aj odstupné v mesiaci 4/2014. Jeho
príjem za obdobie 5/2013 do 4/2014 predstavoval sumu 668,63 eur vrátene vyplateného odstupného.

Otec dna 23. 09. 2014 uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom V. E. E. SR s.r.o. so zaradením
asistent predaja s nástupom do práce 23. 09. 2014 Na základe dohody o mzde zo dňa 23. 09. 2014uvedený zamestnávateľa a otec dieťaťa sa dohodli na základnej mesačnej mzde 480 eur. Podľa
správy ÚPSVaR Nitra bol otec evidovaný ako nezamestnaný v období od 01. 05. 2014 do 22. 09.
2014 a vyradený bol z dôvodu, že nastúpil ako zamestnanec do spoločnosti V. E. E. SR s.r.o. U tohto

zamestnávateľa však skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe a to dňa 24. 10. 2014. Na dotaz súdu
uvedenáspoločnosťoznámilasúdu,žekukončeniupracovnéhopomerusotcomdošlovskúšobnejdobe
zo strany zamestnávateľa z dôvodu nedostatočného pracovného výkonu otca dieťaťa ako zamestnanca.
U tohto zamestnávateľa počas dvoch mesiacov výkonu práce 9, 10/ 2014 dosiahol čistý príjem 137,74
eur a 434,56 eur. V súčasnej dobe je otec zamestnaný od mesiaca 1/2015 u zamestnávateľa A. AP N.,

s. r.o. na základe pracovnej zmluvy zo 16. 12. 2014, ktorú má uzatvorenú na dobu neurčitú s nástupom
do práce od 01. 01. 2015. Pracuje na dve zmeny a skúšobnú dobu má dohodnutú na tri mesiace od
dňa nástupu do práce. Jeho hrubá mesačná mzda by mala byť podľa zmluvy vo výške 558,54 ER. V
základnej mzde nie je zahrnutá prípadná práca nadčas. Zamestnávateľ môže priznať ocovi i osobitnú
odmenu za splnenia stanovených predpokladov. Právny nárok na ňu však otec ako zamestnanec nemá.
Otec naďalej vlastní Fiat Punto, ktoré má 16 rokov a tiež je naďalej spoluvlastníkom rodinného domu vo

B. s mamou a bratom. V dome býva jeho mama a jeho brat.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine/, plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Súd po vykonanom dokazovaní môže konštatovať stav, že podmienky pre vyhovenie návrhu otca na
zníženie výživného, ktoré má doteraz súdom určené na syna P. B., nar. XX. XX. XXXX, t.č. plnoletého
nie sú dané. Takýto záver súd vyvodil zo stavu, že syn rodičov P. M. je medzičasom síce už plnoletý ale

sústavným štúdiom na SSOŠ v N. sa stále pripravuje na budúce povolanie, takže nie je schopný živiť
sa stám. Jeho rodičia naďalej sú a aj boli zamestnaní. Je pravdou, že otec z organizačných dôvodov
na strane jeho bývalého zamestnávateľa P. N., a.s., predtým M. C., a.s. skončil pracovný pomer z
dôvodu organizačných zmien existujúcich na strane zamestnávateľa, mal však vyplatené odstupné za
tri mesiace a súčasne poberal aj dávky v nezamestnanosti z UPSVaR Nitra, keďže sa riadne zaevidoval

do UPSVaR Nitra. Potom v ďalšom období mu boli priznané dávky v nezamestnanosti rozhodnutím
zo dňa 20. 05. 2014, ktoré vydala Sociálna poisťovňa pobočka Nitra a uvedené dávky mu priznala od
01. 05. 2014 na dobu šiestich mesiacov. Od 23. 09. 2014 začal otec pracovať u zamestnávateľa V. E.
E. SR s.r.o. , kde podľa dohody o mzde mal mať príjem 480 eur mesačne ako základnú mesačnú
mzdu s možnosťou dosiahnuť i mzdové zvýhodnenie, a to za každú hodinu nočnej práce. Tento

pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú však s ním v skúšobnej dobe zamestnávateľ ukončil, a
to pre jeho nedostatočné pracovné výkony. Ku skončeniu tohto pracovného prišlo v rámci skúšobnejdoby teda došlo zavinením otca ako zamestnanca. Manželka otca je v súčasnej dobe na rodičovskej
dovolenke s mal. dieťaťom, ktoré majú spolu s otcom plnoletého P. zvereného do predosvojiteľskej
starostlivosti. Súd má za to, že k takémuto riešeniu doterajšej bezdetnosti ich manželstva pristúpili po

racionálnom zvážení všetkých podstatných skutočností a tiež ich ekonomickej situácie. Matka dieťaťa
naďalej pracuje, dosahuje príjem vyšší ako v čase poslednej úpravy výživného namiesto sumy 469,62
eur sumu 556,33 eur. Výchovu dieťaťa zabezpečuje sama. Pomáha jej druh, s ktorým má dieťa, ktorý
pracuje. Časť odôvodnených potrieb jej dvoch detí kryjú aj prídavky na deti, ktoré ona na dvoch synov
poberá. Otec dieťaťa skončil pracovný pomer u zamestnávateľa V. E. E. SR s.r.o. vlastnou vinou.

Mohol tam mať príjem 480 eur a k tomu ešte ďalšie mzdové zvýhodnenia. Napriek tomu bol však
aktívny v hľadaní si ďalšej práce a v súčasnej dobe je pracovne zaradený u už vyššie uvedeného
zamestnávateľa s dohodnutou hrubou mzdou vo výške 558,48 eur, čo je približne rovnaká úroveň mzdy,
ktorú dosahoval u posledného zamestnávateľa. Nemožno teda povedať, že by nemal záujem prácu
vykonávať. Aj po prepustení zo spoločnosti P., a.s., ku ktorému došlo z organizačných dôvodov si prácu
dokázal nájsť a riadne spolupracoval s ÚPSVaR Nitra. V pracovnom zaradení bol otec teda aktívny. Má

vytvorené predpoklady pre zaradenie sa na trhu práce z hľadiska potenciálu jeho doterajších pracovných
skúseností, zručností. Nie je limitovaný nepriaznivým zdravotným stavom a rozhodne ho motivuje k
aktívnemu výkonu práce aj stav, že s manželkou zvažujú osvojenie mal. dieťaťa v budúcom období, o
ktoré sa v súčasnej dobe už starajú ako predosvojitelia. Z takto konštatovaného stavu vyplývajúceho
jednak z vyjadrení rodičov dieťaťa i samotného plnoletého dieťaťa súd vyvodil záver, že návrh otca

dieťaťa v tomto konaní na zníženie výživného na syna P., nebol podaný otcom dieťaťa dôvodne. Otec
má rozhodne možnosť využiť jeho kvalifikačný potenciál, skúsenosti a praxou nadobudnuté zručnosti
v tom smere, aby sa na výžive synov dokázal podieľať doteraz súdom určeným výživným, ktoré na
syna aj naďalej platí a tak stále rešpektuje rozhodnutie súdu i potreby jeho plnoletého syna P., ktorý je
medzičasom už študentom SOŠ a výdavky u neho sa jednoznačne zvýšili rastom, vývojom, nákladmi

súvisiacimisoškolouatiežbežnýmipotrebaminaplnoletéhoP..P.máužsvojichkamarátov,sktorými sa
stretáva a majú spoločné aktivity, ktoré sú prospešné i pre osobnostný, psychický a fyzický vývoj dieťaťa.
To, že si privyrába brigádami, je pozitívne v tom smere, že chlapec si buduje pracovné návyky ale ide
len o benefit, ktorý záleží na vôli dieťaťa, pričom vyživovacia povinnosť rodičov k nemu trvá. Vytvára
to tiež dobrý predpoklad pre jeho pracovné návyky do budúcna, keď evidentne nechce odkázaný len

na rodičov. Jeho postupné aj finančné osamostatnenie mu má priniesť budúce pracovné zaradenie, ku
ktorému mu vytvára predpoklady jeho súčasné štúdium. Práve pre jeho úspešné ukončenie potrebuje
i podporu rodičov, a to si musí i otec uvedomiť. Prevažné bremeno výchovy syna je stále na matke,
ktorá sa i v jeho plnoletosti od dieťa stará. Určite by stálo za zváženie, aby sa otec na starostlivosti
o syna podieľal aj inak ako výživným, ale tu treba zmeniť postoj a prístup otca i syna k veci. Otcovi

zatiaľ ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla. Majetkové pomery rodičov dieťaťa sa nezmenili, a to ani
stavom, že otec má s jeho manželkou v predosvojiteľskej starostlivosti mal. dieťa, ktoré prijali z DeD s
cieľom maloletú R. si v budúcnosti osvojiť. Zatiaľ však nemožno konštatovať stav, že by mali - otec a jeho
manželka ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otcova prax, skúsenosti a zručnosti a aktuálny súčasný príjem u
súčasného zamestnávateľa vysielajú signál k tomu, aby sa aj otec na výžive dieťaťa aj naďalej podieľal,

čo aj činil v predchádzajúcom období a činí aj v súčasnom období. Je pravdou, že v rámci poberania
rodičovského príspevku, je príjem manželky otca nižší ako príjem z poberania mzdy u zamestnávateľa
v uplynulom období. Taktiež treba poukázať na ustanovenie vyššie citované ustanovenia § 75, veta
prvá Zákona o rodine, že nielen príjem je ukazovateľom možností a schopností otca ako povinnej osoby.
Otec má zdravotné, kvalifikačné i vzdelaním a praxou získané zručnosti k tomu, aby sa na výžive syna

P. M. podieľal i naďalej sumou 90 eur mesačne. Bude preto v záujme dieťaťa, keď výživné zo strany
otca na mal. syna P. ostane upravené v takom rozsahu ako je doteraz právoplatne určené rozsudkom
súdu zo 17. 08. 2011. S poukazom na uvedené skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania
a jeho následného vyhodnotenia súdom súd návrh otca dieťaťa na zníženie výživného zamietol tak,
ako uvádza výroková časť tohto rozsudku, nakoľko doteraz určené výživné v stave zistených pomerov

je naďalej primerané odôvodneným potrebám dieťaťa a tiež možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom u rodičov dieťaťa.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1/ písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré
súd môže začať i bez návrhu z jeho úradnej moci.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.