Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 18, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113205423
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113205423.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu L. P. B.. XX.XX.XXXX, X. Š.
XX, I., zastúpeného Občianskym združením Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov, Škultétyho 3,
040 01 Košice - Staré mesto proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska
2, 040 17 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 23.4.2012 č.k. 14C 52/2013-161 rozhodol takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom
Alžbetina 41 Košice sp. zn. 2C 3024/12 zo dňa 19.1.2012, zamietol návrh žalovaného na prerušenie
konania a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj
ust. zák. č. 244/2002 Zb. v znení neskorších predpisov. Zistil, že rozsudok Rozhodcovského súdu bol

žalobcovi doručený dňa 30.1.2013 a v 30 dňovej lehote určenej § 41 ods. 1 zák. o rozhodcovskom
konaní bola prvostupňovému súdu doručená žaloba a zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku. Súd
prvého stupňa poukázal na uzatvorenú poistnú zmluvu medzi účastníkmi konania zo dňa 23.9.2008.
Pri posudzovaním platnosti rozhodcovskej doložky vychádzal z právnych záverov prijatých Najvyšším
súdom SR vo viacerých jeho rozhodnutiach. Ustálil, že aj keď by žalobca nebol podpísal osobitné
dojednanie č. 1/2007 k poistnej zmluve, platila by XV časť všeobecných poistných podmienok, nazvané
rozhodcovské konanie, z ktorej vyplýva, že spore medzi účastníkmi budú riešené výlučne cestou

rozhodcovského súdu, pričom všeobecné poistné podmienky sú podľa § 788 ods. 3 O.Z. súčasťou
zmluvy. Bolo nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, minimálne ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne § 53 O.Z. a preto žalobe na základe § 40 ods. 1 písm.
j/ zák. o rozhodcovskom konaní vyhovel a rozsudok zrušil. Ďalším podstatným dôvodom pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku je aj dôvod plynúci z § 40 ods. 1 písm. c/ zák. o rozhodcovskom konaní.
Žalobca v konaní namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom súd toto dojednanie vyhodnotil ako

neprijateľné a teda neplatné. Zdôraznil, že v danej veci bola porušená zásada rovnosti účastníkov a to
minimálne už pri výbere rozhodcu s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od
prípadu k prípadu poisťovňa, teda žalovaný, teda bez akejkoľvej možnosti poistníka - žalobcu ovplyvniť
kreovanie tohto orgánu. Žalobe preto vyhovel s poukazom na uvádzané dôvody a zároveň zamietolnávrh žalovaného na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.S.P. Mal za to, že nie
sú splnené zákonné podmienky na prerušenie tohto konania s tým, že predložený nález Ústavného
súdu SR sp. zn. IIÚS499/2012 sa týka iba procesných nedostatkov postupu všeobecných súdov v

súvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktoré porušenie znamenalo zásad do konkrétnych ústavných
práv žalovaného. Ústavný súd SR nemôže nahrádzať všeobecné súdy a preskúmavať ich názory
okrem prípadov arbitrárnych rozhodnutí, a preto sa vecne sporným problémom - otázkou platnosti
rozhodcovskej doložky ani nezaoberal. Ten istý záver bol prijatý aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR 6Cdo 1/2012 o neplatnosti rozhodcovskej doložky bol však vyslovený aj v iných rozhodnutiach

Najvyššieho súdu SR, napríklad 6Ncd 9/2012, 6Cdo/3/2013. O trovách konania účastníkov rozhodol súd
prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.S.P.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalovaný poukazuje
na to, že je tu daná neodstrániteľná vada žalobného návrhu s tým, že súd akceptoval ako včas a

náležite podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku osobou, ktorá nebola aktívne legitimovaná
ako splnomocnený právny zástupca žalobcu. Súd nepresvedčivo objasnil skôr neobjasnil, prečo žalobu
podpísalaJUDr.L.,koncipientkaadvokátkyJUDr.U.,keďžalobcasisplnomocnilnasvojezastupovaniev
konaní občianske združenie. Za toto združenie konal PaedDr. U. a neskôr sa združenie nechalo zastúpiť
advokátkou JUDr. U.. Osoba Y.. L. nebola nijako aktívne legitimovaná podať takúto žalobu v mene a

zastupujúcim žalobcu, pretože nebola žalobcom na takýto úkon splnomocnená a týmto postupom marila
lehotu na podanie tohto typu žaloby. Poukázal tiež na ust. § 26 O.S.P. a zdôrazňuje, že občianske
združenie ako zástupca sa nemôže ďalej dať zastupovať. Kedy si žalobca v občianskom súdnom konaní
môže zvoliť zástupcu, stanovuje § 25 ods. 3 a § 26 ods. 3 O.S.P. Pre zastupovanie podľa § 26 ods.
5 O.S.P. však možnosť ďalšieho zástupcu nie je prípustná. Na základe tejto skutočnosti potom treba

vyvodiť záver, že ani JUDr. U. ako advokátka splnomocnená nezákonne občianskym združením na
zastupovanie žalobcu v súdnom konaní nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby za žalobcu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobný návrh pre túto formálnu vadu tak nemôže byť považovaný
za účinne podaný a týmto postupom došlo k zmareniu prekluzívnej 30 dňovej lehoty na strane žalobcu
na podanie tejto žaloby. Podľa názoru žalovaného nie je možné takýto stav nijako konvalidovať a nie je

možné žalobcovi prinavrátiť takto zmarenú prekluzívnu lehotu. Súd sa ďalej nevysporiadal s dôkazom
žalovaného a to so záznamom sprostredkovateľky poistenia J. H. zo dňa 23.9.2008. Zo záznamu,
ako aj zo zákonných povinností každého sprostredkovateľa poistenia vyplýva, že sprostredkovateľka
informovala žalobcu s alternatívnou formou riešenia sporov pred rozhodcovským súdom. Súd označený
dôkaz nevykonal a nepodrobil ho žiadnemu súdnemu prieskumu. Súd konal v rozpore so zákonom, keď

pripísal len tvrdeniam žalobcu najvyššiu dôkaznú váhu a nevyhodnotil aj ostatné listinné dôkazy, ktoré
predložil a označil žalovaný a ktoré dobrovoľne podpísal samotný žalobca na znak súhlasu so svojou
prejavenou vôľou s právnym úkonom - uzavretím poistnej zmluvy bez akýchkoľvek výhrad. Rovnako
ako žalobca aj žalovaný vstupoval do základného poistného vzťahu ako dobromyseľný účastník s
tým, že všetky ustanovenia poistného vzťahu boli dojednané medzi žalobcom a sprostredkovateľom

poistenia a to aj vrátane rozhodcovskej doložky. Súd tieto okolnosti nepodrobil náležitému súdnemu
prieskumu tým, že nehodnotil správne záznam sprostredkovateľa poistenia a nepovažoval ho ani za
potrebné vypočuť z úradnej moci potom, čo ho žalovaný mohol zbaviť povinnosti mlčanlivosti. Súd
prvého stupňa uprednostnil účelové tvrdenia účastníka o tom, že zmluvu podpísal v pozícií klienta v
stave totálnej neinformovanosti. Súd bez toho, aby konfrontoval tieto účelové tvrdenia žalobcu s jeho

písomnými prejavmi rozhodol v rozpore s § 35 ods. 2 OZ. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že
žalobcovi boli vysvetlené veľmi jasne, zrozumiteľne a úplne všetky skutočnosti o Všeobecných poistných
podmienkach a ďalšie náležitosti poistnej zmluvy, ako i spôsobe mimosúdneho riešenia sporov formou
popísanou v čl. XV. Všeobecných poistných podmienok podľa Zákona č. 244/2002 Zbierky a sám
žalobca rozhodoval o tom, kedy chce uzavrieť poistnú zmluvu a či vôbec túto poistnú zmluvu chce

uzatvoriť. Prečo sa súd prvého stupňa vyhol povinnosti vykonať riadne test primeranosti podmienky
v zmysle § 53 ods. 10 zostáva prekvapivé a z hľadiska žalovaného arbitrárne podané rozhodnutie.
Súd prvého stupňa bol v súlade s O.s.p. povinný preskúmať rozpor vo výpovedi žalobcu s obsahom
záznamu, ako listinného dôkazu, čo súd prvého stupňa nevykonal. Obdobné poistné zmluvy v danej
dobe poskytovalo na náplne liberalizovanom poistnom trhu SR viacero poisťovní, preto nemožno tvrdiť,

že by žalobca bol nútený uzavrieť poistnú zmluvu bez rozmyslu práve so žalovaným a je zrejmé, že
poistná zmluva sa neuzatvárala v majetkovej tiesni zapríčinenej nedostatkom finančných prostriedkov.
Vôľa rozhodovacej schopnosti žalobcu v danom čase nebola ovplyvňovaná vidinou rýchleho zisku
peňazí. Nie je logické a mysliteľné, aby žalobca podpisom osobitných zmluvných dojednaní konal vomyle, keď sa domnieval, že znovu podpisuje buď poistnú zmluvu alebo prevzatie VPP. Odmieta tiež
argumentáciu plynúcu z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/1/2012. Tento právny záver
súdu neobstojí, pretože v prvom rade konajúci súd vedel, že dovolací súd nerozhodoval o merite

veci, teda o platnosti či neplatnosti rozhodcovskej doložky, pretože dovolanie odmietol pre procesnú
neprípustnosť. Poukázal na rozhodnutie - nález Ústavného súdu SR I. ÚS 402/2008 a nález Ústavného
súdu SR spis. zn. II. ÚS 499/2012. Z rozhodnutia I. ÚS 250/2010 vyplýva pre všeobecné súdy príkaz pri
výklade a aplikácií právnej normy zohľadniť všetky súvislosti, účel a cieľ právnej normy. Podotkol, že aby
bolo dojednanie v zmluve považované za neprimerané, nepostačí aby z neho len vyplývala nerovnosť v

právach a povinnostiach, ale aby táto nerovnosť bola značná. Z toho plynie, že najprv je nutné definovať
rovnosť v právach a povinnostiach, potom nerovnosť a následne nerovnosť takej intenzity, ktorú je
možné označiť za neúnosnú, teda za značnú - hrubú. V dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom
konaní obsiahnutej v poistnej zmluve žalobcu došlo ku zníženiu predpokladaných tzv. gamanákladov
zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa a teda ku získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa
ako zrkadlový odraz takejto okolnosti. Nie je preto správny právny záver súdu prvého stupňa, ktorý ani

dôkladne neposudzoval hlavný právny vzťah a to vzťah poistný medzi žalobcom a žalovaným a nijako
sa nevenoval jeho zániku v druhom roku po uzavretí poistnej zmluvy, ktorá mala trvať dlhší čas. Súd
prvého stupňa riadne rozhodnutie nezdôvodnil, čo je dôvodom pre postup podľa § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p.PoukázaltiežnarozhodnutieKrajskéhosúduvBratislave18CoE/132/2013stým,žetakétoprávne
chápanie rozhodcovskej doložky a rozhodcovského konania v systéme civilného práva zrejme ušlo

pozornosti súdu prvého stupňa a konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia je preto
porušujúcim právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Žalovaný tiež považuje za nesprávny
záver súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola platná ani individuálne dojednaná. Zo znenia
rozhodcovskej doložky vyplýva, že bola pred tým vysvetlená žalobcovi nezávislým subjektom, ďalej
bola doložená podpisom oboch strán, bola teda jednoznačne individuálne dojednaná a preto ju treba

považovať za platný úkon oboch strán v spore. V zmysle týchto dôvodov žalovaný navrhol podanému
odvolaniu vyhovieť.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K tvrdeniu žalovaného o nedostatku aktívnej
legitimácie poukazuje na to, že združenie sa môže ďalej dať zastúpiť advokátom a v tejto súvislosti

poukazuje na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov a to predovšetkým KS Prešov sp. zn.
17Co/137/2013. Žalobca zdôrazňuje, že v súvislosti s podpisom žalobcu žaloby ide o odstrániteľnú vadu
konania. Poukazuje tiež na to, že rozhodcovská doložka nepochybne nebola individuálne dojednaná,
pretože priamo vo Všeobecných poistných podmienkach v časti XV. nazvaná rozhodcovské konanie je
v niekoľkých bodoch opísané, že sám žalovaný kreuje arbitrážny súd a že žalobca je povinný podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu. Za podstatné považuje žalobca zdôrazniť, že žalovaný ako spoločnosť
so silným ekonomickým zázemím žaluje v konaní pred rozhodcovským súdom spotrebiteľov, svojich
bývalých poistencov napriek tomu, že Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 19Co/352/2009 potvrdil uznesenie
súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia, ktorým uložil žalovanému zdržať sa postupu
podľa zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky a toto uznesenie sa stalo právoplatným 18.2.2010.

Žalovaný teda nerešpektuje súdne rozhodnutie.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.S.P., ktoré
jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.S.P.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne
posúdil, vo veci správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom
dokazovaní.

V súvislosti s námietkou žalovaného, ktorý poukazuje na vadu žalobného návrhu, spočívajúcu v absencii
podpisu legitímneho zástupcu žalobcu v tomto konaní, je potrebné uviesť, že táto opodstatnená nie je.
Podľa obsahu spisu je zrejmé, že žaloba žalobcu bola podaná na súde prvého stupňa dňa 25.2.2013
a teda v lehote určenej § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov. Žalobca udelil plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby v tomto konaní Občianskemu

združeniu právne služby spotrebiteľom a vlastníkov bytov, P. X, W. - U. T., s tým, že predseda tohto
občianskeho združenia splnomocnil na konanie JUDr. J. U., advokátku, dňa 6.2.2013, pričom žalobu
podpísalaadvokátskakoncipientkaJUDr.Y.L..Žalovanýajvpriebehuprvostupňovéhokonanianamietal
túto vadu žalobného návrhu spočívajúcu v nelegitimite právneho zastúpenia žalobcu, v dôsledku čohozástupca žalobcu - Občianske združenie právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov so sídlom
v W., predložil v priebehu konania súdu prvého stupňa žalobu, ktorú podpísal vtedajší predseda
združenia PaedDr. U. (čl. 143 a nasl. spisu). Je preto potrebné konštatovať, že žaloba bola podpísaná

splnomocneným zástupcom žalobcu, ktorým je uvádzané združenie (§ 25 ods. 2 z. č. 250/2007 Zb. v
znení neskorších predpisov).

Podľa § 103 O.S.P. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Občiansky súdny poriadok dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených
pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol
vydať rozhodnutie. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje
nedostatky, ktoré zákon rozlišuje na odstrániteľné a neodstrániteľné. Za odstrániteľné nedostatky
konania sú okrem iného považované aj neúplnosť návrhu na začatie konania (§ 42, § 79 O.S.P.)

spočívajúca v absencii podpisu žalobného návrhu zo strany žalobcu, ako aj nedostatok zastúpenia
účastníka konania. Žalobca v priebehu konania odstránil vadu žalobného návrhu, pokiaľ ide o podpis
žaloby jeho zástupcom a ako bolo vyššie uvádzané, ide v tejto súvislosti o odstrániteľný nedostatok
podmienky konania, preto je táto odvolacia námietka žalovaného neopodstatnená.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v dobe uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3,4 citovaného zákona, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ citovaného zákona, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.Ako bolo vyššie uvádzané, predmetná poistná zmluva bola uzatvorená 23.9.2008 a preto by mala
rešpektovať ustanovenia OZ uvedené v citovanom § 52 ods. 1 a nasled. týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa, keď je potrebné konštatovať, že táto zmluva je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) OZ.

Je zrejmé, že podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou predmetnej
poistnej zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z
poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie
sa pritom zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Súčasťou týchto Všeobecných obchodných podmienok pre poistenie dojednávané Prvou česko-
slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich Osobitné
zmluvné dojednania pod č. 1/2007, ktoré v bode II. formulujú vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto
Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú

doložku. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného v tom zmysle, že takýmto spôsobom sa
zabezpečilo individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní by ju bolo
potrebné rešpektovať. Z týchto dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala
stratiť platnosť tiež časť XV. Všeobecných poistných podmienok. Aj pokiaľ žalobca Osobitné zmluvné

dojednania podpísal, jeho povinnosťou plynúcou zo Všeobecných povinných podmienok bolo podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu.

Cieľom akejkoľvek rozhodcovskej zmluvy je nepochybne dosiahnuť prejednanie prípadného sporu
rozhodcom alebo súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.

Rozhodcovská zmluva sa často vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam
rozhodcovskej doložky osobitý, pretože pri vzniku sporu, súkromná osoba rozhodne o právach a
právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Rozhodcovskú doložku si žalobca v danom prípade osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s

ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.
Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá -ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy

žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom
nevyplývajú. K samotným okolnostiam uzatvárania poistnej zmluvy sa vyjadroval žalobca a z obsahu
ďalších predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia bolo
poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Práve so zreteľom na to,
že tzv. osobitné zmluvné dojednania pod č. 1/2007 sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok

a súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne dojednanej zmluvnej
podmienke.

Je preto potrebné uzavrieť, že došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g/, j/ Zákona o
rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti

účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi
aj na všeobecný súd. Navyše boli porušené aj všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa, a to už spomínané ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ žalovaný poukazuje na záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta
k poistnej zmluve, podpísaný dňa 23.9.2008 je potrebné uviesť, že opätovne ide o predtlačený formulár,
ktorý obsahuje časť o sťažnostiach na vykonávanie, sprostredkovania poistenia sprostredkovateľom
poistenia a v jej rámci informáciu, že na mimosúdne vyrovnanie možno využiť inštitút rozhodcovského
konania v zmysle Zákona č. 244/2002 Zbierky a Všeobecných poistných podmienok platných od

1.1.2007 (XV. časť). Uvedený formulár odkazuje na Všeobecné poistné podmienky žalovaného, kde je
dohodnutá výlučná právomoc rozhodcovského súdu pre riešenie sporov medzi účastníkmi predmetného
poistného vzťahu a preto je potrebné konštatovať, že daný záznam o požiadavkách klienta nemá
charakter individuálne dojednanej doložky, v zmysle vyššie uvádzaných záverov.Súd prvého stupňa teda postupoval správne, pokiaľ žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku
vyhovel s tým, že rozhodnutím súdu prvého stupňa v tejto veci nedošlo k upretiu prístupu ku

spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy od žalobcu.

Podobne správnym spôsobom postupoval súd prvého stupňa, ak zamietol návrh žalovaného na
prerušenie tohto konania. Je potrebné zdôrazniť, že ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.S.P. upravuje
tzv. fakultatívne prerušenie konania a dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže konanie

prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania v zmysle tohto ustanovenia znamená, že prebieha
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu s tým, že môže ísť
iba o otázku, ktorá je pre rozhodnutie podstatná. Žalovaný požiadal o prerušenie konania z dôvodu
prebiehajúceho konania pre Ústavným súdom SR, v ktorom sa prejednáva ústavná sťažnosť vo
vzťahu k Najvyššiemu súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012. Aj odvolací súd konštatuje, že otázky riešené
v súčasnosti v konaní pred Ústavným súdom SR nemajú priamy dopad na argumentáciu uvedenú

v žalobe, ktorou sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku.
Žalobca v tomto konaní argumentoval predovšetkým poukazom na zákon o rozhodcovskom konaní v
spojení s Občianskym zákonníkom so zdôraznením, že rozhodcovská doložka ne neprijateľná zmluvná
podmienka, dojednaním ktorej došlo k porušeniu predpisov na ochranu spotrebiteľa a to okrem iného aj
v spojitosti s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Okolnosť, či prípadne Ústavný súd SR vysloví,

že došlo k porušenia ústavných práv žalovaného v konaní Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012,
nemá priamy dopad na rozhodnutie súdu prvého stupňa o otázkach, ktoré je potrebné riešiť v tomto
konkrétnom konaní začatom na základe žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tomto konaní
sa totiž súd na základe vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu pri posúdení právnych
predpisov, ktorých aplikácia sa navrhuje, musel vyporiadať so základnou otázkou, či došlo k porušeniu

základných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Zb. v
znení neskorších predpisov.

Odvolací súd preto poukazujúc na odvolacie dôvody rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods.
1 O.S.P.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.S.P. v spojení s § 142 ods. 1
O.S.P. Žalobcovi preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli a žalovaný vzhľadom na
výsledok odvolacieho konania nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.