Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114205014
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114205014.3

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobkyne v 1. rade:
V.. W. K., L.. Q., I.. X.X.XXXX, Z. D.F. X, N. F. Ž. O. X. L.: W. K., I.. XX.X.XXXX, Z. D. X, N., obaja
zastúpení advokátkou JUDr. Justínou Lajčákovou, so sídlom Jarabina 184, proti žalovanému: B.. X..
R.. W. Q., H., I.. XX.X.XXXX, Z. I. N. XXX/XX, N.-W., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Petra
Pihorňu, so sídlom Cyklistická 15, Košice, v konaní o zaplatenie 11.883,42 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom, ktorí sú oprávnení spoločne a nerozdielne, 11.883,42 eur
s 8,75% ročnými úrokmi z omeškania od 1.1.2014 do zaplatenia a nahradiť na účet právneho zástupcu
žalobcov trovy konania vo výške 2.496,35 eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku 713 eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 1.783,35 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti príslušenstva súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 24.2.2014 domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 11.883,42 eur a 8,9% úrokov z omeškania odo dňa 1.1.2014 do dňa zaplatenia a k
náhrade trov konania.

Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa a žalovaný sú súrodencami, medzi ktorými neformálne došlo k
uzavretiu zmluvy o pôžičke - ústnou formou, na základe ktorej žalobkyňa požičala žalovanému peniaze
v slovenských korunách v sume 358.000 Sk v prepočte na eurá to činí 11.883,42 eur. Tieto peniaze
požičala žalobkyňa žalovanému na jeho stavbu - rodinný dom podľa jeho potrieb vo viacerých čiastkach

a rôznych lehotách v r. 2004 a 2005, hlavne výberom peňazí z jej rodinného účtu vedeného na meno
manžela W. K. v SLSP, a. s. č.ú. 0081867326/0900 a z hotových peňazí v domácej pokladni a to:
6.10.2004 vo výške 150 000 Sk výberom z rodinného účtu v SLSP sumu 100.000 Sk a 50.000 Sk z
domácej pokladne, 29.10.2004 vo výške 30.000 Sk výberom z uvedeného účtu v SLSP 30.000 Sk,
29.10.2004 vo výške 15.000 Sk výberom zo svojho účtu vo VÚB kreditnou kartou, 13.1.2005 vo výške
110.000 Sk výberom zo svojho účtu v SLSP, z čoho žalovanému odovzdala titulom pôžičky 105.000

Sk, 18.8.2005 vo výške 40.000 Sk výberom zo svojho účtu v SLSP, z čoho žalovanému odovzdala
titulom pôžičky 38.000 Sk, 11.11.2005 vo výške 20.000 Sk z hotových peňazí z domácej pokladne.
Vyššie uvedené sumy poskytla žalobkyňa titulom pôžičky žalovanému vždy v deň výberu z účtu a
z domácej pokladne, s výnimkou hotovosti dňa 11.11.2005, ktoré odovzdala žalovanému z domácej
pokladne. Splatnosť pôžičky bola dohodnutá po tom, ako dôjde k odpredaju záhrady na Maši. Záhrada
bola predaná v jari 2013. Žalovaný svoj dlh uznal písomne - listom zo dňa 2.2.2012, čo do základu

a výšky. Žalovaný rôznym spôsobom sa snaží nesplniť svoj záväzok napr. započítať dlžnú sumu pri
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva so žalobkyňou, pričom aj tam je jej dlžníkom. Prieťahy robí
aj vo vyplatení dlžnej sumy z odpredaja záhrad na Maši, ktoré boli predané v roku 2013, čím sa snaží
nesplniť svoj záväzok, vrátiť pôžičku v peniazoch tak, ako bolo dohodnuté pri jej poskytnutí. Na základeuvedeného žalobkyňa určila termín splatnosti dlžnej sumy, tak, že cestou svojej právnej zástupkyne
listom - Výzva na rokovanie o uzavretí dohody zo dňa 24.8.2013 ustálila termín splatenia pôžičky do
31.12.2013. Úroky z omeškania si uplatnili po dni splatnosti pôžičky vo výške 8,9% ročne z dlžnej sumy

podľa obvyklej úrokovej sadzby poskytovanej bankami.

Žalovaný k žalobe uviedol, že pripúšťa, že medzi ním a žalobkyňou vznikli právne vzťahy, ktoré
by sa mohli považovať za zmluvu o pôžičke, avšak odmieta, že by išlo o pôžičku čo do výšky
a titulu identifikovanej žalobkyňou v jej žalobnom návrhu. Predovšetkým namieta skutočnosť, že
by bola akákoľvek pôžička po lehote splatnosti, ergo, že by bol vyzývaný na zaplatenie splatného

záväzku. Právna zástupkyňa v liste zo dňa 24.8.2013 sama uvádza, že predmetom je návrh dohôd na
vysporiadaniespornýchnárokovapráv,medziktorýmijevýslovneuvedenýžalovanýnárok.Dátum,ktorý
je v liste uvedený (31.12.2013) je len súčasťou navrhovanej dohody, ktorá však nebola nikdy uzatvorená.
Z toho dôvodu nemožno považovať tento dátum za termín splatnosti akejkoľvek pôžičky a samotný list
tiež nie je možné pokladať za výzvu na zaplatenie, keďže išlo len o návrh. Z uvedených dôvodov pokladá
žalobu za predčasnú a nárok žalobkyne tak, ako je uvedený, za sporný, preto žiadal žalobu zamietnuť

a priznať mu náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne a oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že postupne som žalovanému požičala aj s manželom
358.000 Sk, keďže to potreboval na výstavbu rodinného domu. Viackrát ho žiadala, aby jej dal písomné

potvrdenie o tom, ale stále argumentoval tým, či neverí bratovi. Dohoda bola taká, že vráti, keď bude
mať prostriedky, pričom sa bavili o tom, že mohlo by to byť z predaja záhrad, ktoré mali na Maši. K
odpredaju uvedených záhrad došlo 13.10.2012 a 3.1.2013 a čakala teda, že brat splní svoju povinnosť.
Aj uznal tento dlh v liste z 2.2.2012, no nič jej nevrátil. Pôžičky vždy dávala bratovi v hotovosti s tým,
že peniaze vybrala zo svojho účtu s výnimkou sumy 50.000 Sk zo 6.10.2004 a z 11.11.2005, ktoré

použila z peňazí, ktoré mali doma. Konkrétne išlo o peniaze jej dcéry, ale samozrejme s jej súhlasom ich
žalobkyňa použila. Dcéra mala peniaze u nej v úschove. S uvedenými pôžičkami samozrejme súhlasil
žalobca v 2. rade - manžel žalobkyne. Jedna záhrada sa predávala pánovi JF. za 20.000 eur a druhá R..
N. za 10.000 eur. Od žalovaného nepýtala peniaze hneď po predaji záhrad, pretože to nechcela riešiť
pred kupujúcimi a žalovaný sa potom hneď zobral a odišiel, keďže ona má problémy s nohami, tak ho

nedobehla. K zmene dohody ohľadne splatnosti pôžičky už nedošlo. Žalobkyňa ďalej v konaní uviedla,
že pri predaji záhrad peniaze boli vyplatené pri podpisovaní kúpnopredajných zmlúv, keď sa overovali
podpisy. Po predaji sa so žalovaným rozchádzali na obvodnom úrade, rozprávali sa aj so starostom,
zdalo sa jej nevhodné vtedy pýtať od brata peniaze. V druhom prípade bol zase prítomný sused pán N..
Pôvodne boli dohodnutí, že žalovaný vráti peniaze, keď bude mať, ale potom posledná dohoda bola, že

keď sa predajú záhrady na Maši. Ku kúpe kotla uviedla, že otec si zapísal do denníka polovičnú sumu,
lebo polovicu platil on a polovicu ona.

Žalobca v 2. rade potvrdil, čo uviedla žalobkyňa. Vypovedal, že nie pri všetkých pôžičkách bol. Mal
žalovaného radšej ako vlastného brata, veril mu, pomáhal mu so stavbou. Stále tvrdil, že keď predá
záhradu, tak peniaze vráti. V Teheráne s manželkou niečo zarobili, tak nemali problém mu požičať. V

súčasnosti už nezarábajú, tie peniaze potrebujú.

Žalovaný v konaní vypovedal, že mal so žalobcami priam nadštandardné vzťahy. Rodičia podarovali
sestre polovicu domu ešte za života a v jeho polovici bývali oni, dom obsahuje tri bytové jednotky. Keďže
sestra nechcela, aby tam býval, rozhodol sa riešiť svoju bytovú otázku tak, že si postaví dom. V roku
2004 sa so žalobcami dohodol, že mu požičajú na stavbu a že tieto peniaze vráti, keď splatí všetky úvery

s tým, že ak by nevedel splácať, tak záhrada, ktorá bola ich spoločná, bude sestrina. Je pravdou, že
napísal v liste, že uznáva celú sumu pôžičky. Keďže sestra je právnička, bol v tom, že tá suma je tak,
ako má byť, avšak neskôr som zistil, že to bola chyba, nakoľko požičiavali sa len sumy 150.000, 45.000
a 105.000 Sk. Práve tá suma sa uviedla tak, aby sa to zaokrúhlilo na tých 300.000 Sk. Pokiaľ ide o tých
40.000 Sk, verím, že sestra tieto peniaze vybrala 18.8.2005, pretože v tom čase sa menil kotol v dome

na Watsonovej, kde bývala. On taktiež kupoval kotol. Má faktúru o zakúpení týchto dvoch kotlov, pričomsamozrejme on potreboval iba jeden s tým, že sestra mu za to dala peniaze až v auguste, nakoľko on
mal predtým mal s dcérami vážnu nehodu, čiže sa to neriešilo skôr. Nešlo však o pôžičku. V tom čase
aj predával byt na Furči, čiže peniaze nepotreboval. Pokiaľ ide o sumu vo výške 20.000 Sk, v tom čase

sa vložkoval komín v dome na Watsonovej, nie v roku 2010, ale ešte za života rodičov, kedy on im pri
tom pomáhal. Má výpis zo svojho účtu z 10.11.2005, kde robil prevod vo výške 17.000 Sk, v poznámke
je komín. Keďže on komín nerobil, predpokladá, že to bolo na ten rodičovský a prevod sa urobil z jeho
účtu, aby mal doklad pre stavebnú sporiteľňu, od ktorej bral žalovaný úver. Má so sestrou (žalobkyňou)
viac majetkov a ona užíva celý dom, tak chcel, aby sa to riešilo komplexne. Pri predaji záhrad v Maši

nikto nenamietal, že by mala peniaze vziať len sestra, peniaze sa hneď vtedy rozdelili. 6.8.2013 s dcérou
navštívil sestru a dohodli sa, ako vyporiadajú spoluvlastníctvo k domu, že sa započíta aj ten dlh. Mal
vtedy vážneho záujemcu na kúpu toho domu. So sestrou sa dohodli, že ona podá návrh na vklad do
katastra nehnuteľnosti. Napokon istil, že sa tak nestalo a 24.8.2013 dostal výzvu, kde zrazu to, na čom
sa dohodli, neplatilo. Na výzvu súdu, aby sa žalovaný vyjadril k rozporu, keď na jednej strane uvádzal,
že sumu pôžičky zaokrúhlili na 300.000 Sk, aby to bolo ľahko zapamätateľné a na druhej strane uviedol,

že uznanie napísal s tým, že si už nevšimol, že ide o inú sumu, k tomu žalovaný uviedol, že už išlo o
dlhší čas a do papierov sa nepozrel, veril, že je tam správne uvedená suma. Na otázku súdu, prečo
pokiaľ uviedol v uvedenom liste, že mali ústnu dohodu, že ten dlh sa vyrovná pri predaji záhrady na
Maši, prečo podľa toho neplnil, k tomu žalovaný uviedol, že potom sa už so sestrou bavili o tom, že sa
vyporiadajú celostne.

Zo svedeckej výpovede W. K., dcéry žalobcov, súd zistil, že mala v úschove u mamy peniaze, mama
s tými peniazmi mohla disponovať. Robila si poznámky ohľadne finančných transakcií do kalendára, a
keď neboli vysporiadané, tak si ich odkladala, čiže na základe toho vie, že 5.10.2004 má poznačené,
že bolo požičaných žalovanému 150.000 Sk. Svedkyňa videla i výpis z účtu, že mama vybrala 100 000
Sk a tých 50.000 použila z tých, ktoré mala ja u nej svedkyňa v úschove. Taktiež 11.11.2005 z jej peňazí

použila 20.000 Sk. Mama jej všetky peniaze vrátila. Svedkyňa len od rodičov vie, že žalovaný im dlží
358.000 Sk a že povedal, že ich vráti, ako náhle sa predajú záhrady, ktoré majú v Myslave - Maši. Bolo
to zhruba v období, kedy aj prišiel s tým, že má kupcov na záhradu.

Podľa stolných kalendárov z roku 2004 a 2005 žalobkyňa dala W. 6.10.2004, 150.000 Sk, 29.10.2004
15.000 Sk bankomat, 30.000 Sk sporožíro, 14.1.2005 105.000 Sk, 18.8.2005 38.000 Sk, 11.11.2005

20.000 Sk.

Z výpisov zo sporožírového účtu Slovenskej sporiteľne žalobcu v 2. rade a potvrdenia Slovenskej
sporiteľne o výbere hotovosti z 13.1.2005 súd zistil, že bol dňa 6.10.2004 u účtu žalobcu v 2. rade
uskutočnený výber 100.000 Sk, dňa 29.10.2004 výber 30.000 Sk, dňa 13.1.2005 výber vo výške 110.000
Sk a dňa 18.8.2005 výber vo výške 40.000 Sk. Z potvrdenia VÚB pre žalobkyňu v 1. rade z 29.10.2004

vyplýva, že uvedeného dňa vybrala zo svojho účtu 15.000 eur.

Podľa potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a. s., zo dňa 16.11.2001, o výbere W. N. v uvedený deň vybrala
132.001,90 Sk. Zo zmluvy o úschove uzavretej medzi W. N. a žalobkyňou v 1. rade dňa 16.11.2001 súd
zistil, že v uvedený deň W. N. uschovala u žalobkyne v 1. rade sumu 132.000 Sk.

V liste z 2.2.2012 adresovanom sestre podpísaný W. o.i. uvádza, že svoj dlh vo výške 358.000 Sk

uznáva a že majú ústnu dohodu, že ten dlh sa vyrovná pri predaji záhrady na Maši. V liste tiež navrhuje
vysporiadanie rodinného domu na Watsonovej ul. tak, že mu vyplatí 150.000 eur, inak že bude nútený
podať žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva.

Písomnou výzvou právnej zástupkyne žalobkyne v 1. rade adresovanej žalovanému zo dňa 24.8.2013
na rokovanie o uzatvorení dohody, žalobkyňa navrhla zmeniť splatnosť dlhu žalovaného na 31.12.2013

a vzdanie sa úrokov z omeškania ale i úpravu ďalších sporných nárokov týkajúcich sa ich spoločného
domu s tým, že uvedená ponuka platí výlučne, ak budú kumulatívne a súčasne splnené všetky
podmienky a časovo je obmedzená do 30.9.2013.Žalovaný odpovedal až listom zo 7.10.2013, kde so zmenou splatnosti dlhu súhlasil za predpokladu
zmeny výšky istiny.

Podľa rozhodnutia Správy katastra Košice z 3.1.2013 č. O. O. bol povolený vklad vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti k. ú. W. Y. Č.. XXXX B. N. B.. Č.. XXXX záhrady o výmere 309
m2 v prospech W. N. na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a žalobkyňou v 1. rade ako
predávajúcimi a W. N. ako kupujúcim. Podľa rozhodnutia Správy katastra Košice z 12.10.2012 č. vkladu
V7923/2012 týmto bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam
N..Ú.. W. Y. XXX B. N. B.. Č.. XXXX záhrady o výmere 232 m2, B.. Č.. XXXX záhrady o výmere 400 m2

a stavba bez súpisného č. na pozemku s B.. Č.. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2
v prospech R.. B. V. základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a žalobcami ako predávajúcimi
a R.. B. V. F. kupujúcim.

Z faktúry vystavenej Remont Ruskov, s. r. o. č. 2005053 súd zistil, že ňou bola k objednávke z 28.6.2005
dňa 28.6.2005 za kombinovaný kotol Vitopend 100 WHOA411 žalovanému vyúčtovaná cena 25.668,30
Sk, za izbový termostat 100RT 1.035,30 Sk a za kombinovaný kotol Vitodens 200 WB2AP08 suma

113.918,70 Sk, spolu 140.623 Sk. Podľa faktúry vystavenej dňa 1.7.2005 Remont Ruskov, s. r. o. č.
2005053 k objednávke z 28.6.2005 bola za kombinovaný kotol Vitopend 100 WHOA411 žalovanému
vyúčtovanácena25.668,30Sk,zaizbovýtermostat100RT1.035,30SkazakombinovanýkotolVitodens
333 Ekviterm suma 113.918,70 Sk, spolu 140.623 Sk.

Podľa výpisu z účtu Remont Ruskov, s. r. o. v OTP bank žalovaný vykonal dňa 30.6.2005 vklad v

hotovosti 140.623 Sk.

Podľa denníka výdavkov, ktorý si viedol otec žalovaného a žalobkyne v 1. rade, je k 30.6.2005 uvedený
aj ohrievač vody ÚK VITOPEND - 100 „VIESMA“ 1 ceny a regulátor teploty VITOTROL -100.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že otec žalovaného a žalobkyne v 1. rade umrel v marci 2009.

Podľa zákazky č. 06/01/2009 vystavenej T.REX Kominárstvom Roland Halász, žalobca v 2. rade

objednával na D. X, N.R., vyvložkovanie komína, napojenie spotrebiča, osadenie komínových dvierok
a revíziu dňa 27.1.2009, kedy zložil preddavok 400 eur a podľa príjmového pokladničného dokladu
vystaveného T.REX Kominárstvom Roland Halász žalobcovi dňa 30.1.2009, žalobca uhradil 870 eur za
vložkovanie komína. Podľa faktúru č. OF07052 vystavenú NICE Slovakia, s. r. o. žalobcovi v 2. Rade
6.6.2007 žalobca objednal aj motor EUROMATIC pre krídlovú bránu 400, montáž i naprogramovanie +

DO PTX433 3 ks za 22.260 Sk a uvedenú sumu podľa príjmového pokladničného dokladu zo 7.6.2007
aj uhradil.

Právna zástupkyňa žalobcov k skutkovej a právnej stránke uviedla, že v žiadnom právnom predpise
stanovené ako má výzva na zaplatenie dlhu vyzerať. V liste žalovaného z 2.2. sa uvádza, že na základe
ústnej dohody sa dohodli, v akej výške a kedy bude vyplatený dlh, čiže je z toho zrejmý základ dlhu aj

skutočnosť, na ktorú sa viaže jeho splatnosť. Súd môže dať urobiť aj grafologický posudok na čas, kedy
boli zapísané žalobkyňou uvedené skutočnosti do kalendára. Žalovanému ešte predtým, ako vyplácal za
kotle, tak mu boli dané peniaze zo strany žalobcov a až následne on vložil na účet spoločnosti Remont
Ruskov, s. r. o. sumu, pričom nešlo o sumu 45.000 Sk, ako uvádzal žalovaný, ale len o sumu 25.000
Sk. Pokiaľ ide o úhradu sumy za ten kotol, k tomu vzniesla námietku premlčania. Navyše, vložkovanie

komína objednával aj platil pán K., nie žalovaný. V tom čase ešte žil aj otec účastníkov, zomrel v marci
2009. Žalobcovia prolongovali splatnosť pôžičky k 31.12.2013. V liste zo 7.10.2013 žalovaný odpovedal
v bode 2 písm. ii), že súhlasí s podmienkou zníženia sumy, z čoho vyplýva, že potvrdil lehotu splatnosti.
Nárok žalobcov je opodstatnený, bol preukázaný základ aj výška pôžičky.

Právny zástupca žalovaného k skutkovej a právnej stránke uviedol, že žaloba je podaná predčasne,

nakoľko dohoda medzi účastníkmi bola, že žalovaný vráti peniaze, keď bude mať. Doposiaľ nebolvyzvanýnavrátenievoforme,akomábyť.Žalobcovianeunieslidôkaznébremeno,nakoľkonepreukázali
jednotlivé výšky pôžičiek. Má za to, že výber z účtu nie je dôkazom, že tieto finančné prostriedky boli
požičané žalovanému.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa§564OZakječasplneniaponechanýnavôlidlžníka,určíhonanávrhveriteľasúdpodľaokolností

prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

Podľa § 516 ods. 1 OZ účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.

Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa § 43b ods. 1 písm. a) OZ návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká uplynutím lehoty, ktorá v ňom
bola určená na prijatie.

Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 558 prvá veta OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 581 ods. 2 OZ započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno
domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa § 145 ods. 2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja
manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa§517ods.1prvávetaaods.2Obč.zák.dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 je výška úrokov z
omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobkyňa v 1. rade poskytla z finančných
prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov žalovanému pôžičku v niekoľkých
splátkach. Nesporné medzi účastníkmi boli pôžičky dňa 6.10.2004 vo výške 150.000 Sk, 29.10.2004
vo výške 30.000 Sk, 29.10.2004 vo výške 15.000 Sk a 13.1.2005 vo výške 105.000 Sk, spolu v sume
300.000 Sk (9.958,18 eur).

Žalovaný popieral pôžičku z 18.8.2005 vo výške 38.000 Sk (1.261,37 eur) a z 11.11.2005 vo výške

20.000 Sk (663,88 eur), a odôvodňoval to tým, že pamätá si, že pôžička sa zaokrúhlila na 300.000 Sk.
Pokiaľ ide o ďalších 40.000 Sk, verí, že sestra tieto peniaze vybrala 18.8.2005, pretože v tom čase sa
menil kotol v dome na Watsonovej, kde bývala. On taktiež kupoval kotol. Má faktúru o zakúpení týchto
dvoch kotlov, pričom samozrejme on potreboval iba jeden s tým, že sestra mu za to dala peniaze až
v auguste, nakoľko on mal predtým vážnu nehodu. V tom čase aj predával byt na Furči, čiže peniaze

nepotreboval. Pokiaľ ide o sumu vo výške 20.000 Sk, v tom čase sa vložkoval komín v dome na
Watsonovej, nie v roku 2010, ale ešte za života rodičov, má výpis zo svojho účtu z 10.11.2005, kde robil
prevod vo výške 17.000 Sk, v poznámke je komín. Keďže on komín nerobil, predpokladá, že to bolo na
ten rodičovský a prevod sa urobil z jeho účtu, aby mal doklad pre stavebnú sporiteľňu, od ktorej bral úver.

Svedeckou výpoveďou W. K., dcéry žalobcov, mal súd za preukázané, že mala v úschove u žalobkyne

peniaze, s ktorými žalobkyňa mohla disponovať, pričom tieto jej žalobkyňa aj všetky vrátila. Žalobkyňa
si robila poznámky ohľadne finančných transakcií do kalendára, a keď neboli vysporiadané, tak si ich
odkladala. Z predložených stolných kalendárov žalobkyne za roky 2004 a 2005 súd zistil, že sú tam
poznámky, že W. dala 6.10.2004 150.000 Sk, 29.10.2004 15.000 Sk bankomat, 30.000 Sk sporožíro,
14.1.2005 105.000 Sk, 18.8.2005 38.000 Sk, 11.11.2005 20.000 Sk. Výpisom zo sporožírového účtu

Slovenskej sporiteľne žalobcu v 2. rade bolo preukázané, že z účtu žalobcu v 2. rade bol dňa 18.8.2005
uskutočnený výber vo výške 40.000 Sk.

Z faktúry vystavenej Remont Ruskov, s. r. o. č. 2005053 súd zistil, že ňou bola k objednávke z 28.6.2005
dňa 28.6.2005 za kombinovaný kotol Vitopend 100 WHOA411 žalovanému vyúčtovaná cena 25.668,30
Sk, za izbový termostat 100RT 1.035,30 Sk a za kombinovaný kotol Vitodens suma 113.918,70 Sk,

spolu 140.623 Sk. Podľa výpisu z účtu Remont Ruskov, s. r. o. žalovaný vykonal dňa 30.6.2005 vklad
v hotovosti 140.623 Sk. Podľa denníka výdavkov, ktorý si viedol otec žalovaného a žalobkyne v 1.
rade, je k 30.6.2005 uvedený aj ohrievač vody ÚK VITOPEND - 100 „VIESMA“ 1 ceny a regulátor
teploty VITOTROL -100. Z uvedeného je zrejmé, že polovicu sumy 26.703,60 Sk (25.668,30 + 1.035,30
Sk), t.j. 13.351,80 Sk uhradil otec žalovaného. Žalobcovia tvrdili, že taktiež uhradili polovicu (pričom

nešlo o žalovaným tvrdených 40.000 Sk). Navyše prostredníctvom právnej zástupkyne proti započítacej
námietke žalovaného vzniesli námietku premlčania, na ktorú súd musel prihliadnuť, keďže od 30.6.2005
do vznesenia započítacej námietky v konaní uplynula 3-ročná premlčacia doba.

Podľa zákazky č. 06/01/2009 vystavenej T.REX Kominárstvom Roland Halász, žalobca v 2. rade dňa
27.1.2009 objednal na D. X O. N. vložkovanie komína, pričom zložil preddavok 400 eur a podľa

príjmového pokladničného dokladu vystaveného T.REX Kominárstvom Roland Halász dňa 30.1.2009
žalobca za to uhradil ďalších 870 eur. Z uvedeného má súd za preukázané, že vložkovanie komína
prebehlo ešte za života otca žalovaného a žalobkyne v 1. rade, avšak objednával aj uhrádzal to žalobca
v 2. rade.

V liste z 2.2.2012 adresovanom sestre (žalobkyni v 1. rade) žalovaný uznal svoj dlh vo výške 358.000

Sk. Po vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti súd uzavrel, že
celková suma pôžičky žalovaného od žalobcov bola vo výške 358.000 Sk (11.883,42 eur). Neuveril
žalobcovi, že pri písaní uznania dlhu v spomínanom liste si nevšimol, že nejde o sumu 300.000 Sk, resp.
zabudol o akú sumu v skutočnosti ide, keď predtým súdu tvrdil, že sumu pôžičky zaokrúhlili na 300.000Sk, aby to bolo ľahko zapamätateľné. Ide o vysoko vzdelanú osobu, u ktorej nemožno mať pochybnosti,
že by si neuvedomovala čo komu s akými dôsledkami píše.

Taktiež bola medzi účastníkmi sporná splatnosť pôžičky. Kým žalovaný tvrdil, že splatnosť nebola

dohodnutá, resp. že vráti, keď splatí všetky úvery s tým, že ak by nevedel splácať, tak záhrada, ktorá bola
ich spoločná, bude sestrina, žalobcovia tvrdili, že splatnosť bola pôvodne dohodnutá tak, že žalovaný
pôžičky vráti, keď bude mať prostriedky a následne zmenená tak, že dlh bude uhradený, keď účastníci
predajú spoločné záhrady na Maši. Ďalej právna zástupkyňa žalobcov tvrdila, že došlo k prolongácii
splatnosti pôžičky k 31.12.2013. Súd uzavrel, že pôžička bola dojednaná ústne, pričom najprv bol čas

plnenia dohodnutý na čas, keď bude mať žalovaný finančné prostriedky a následne bola splatnosť dlhu
ústne zmenená, resp. upresnená na čas, kedy žalovaný získa prostriedky z predaja záhrad na Maši, čo
potvrdzuje aj samotné písomné uznanie dlhu žalovaným v liste z 2.2.2012. Aj keď sa v ňom spomína len
jedna záhrada na Maši a neuvádza sa ktorá, účastníkom bolo zrejmé, že majú dve spoločné záhrady
na Maši, aj o ktoré záhrady ide, pričom nemohli presne vedieť koľko bude činiť polovica kúpnej ceny
niektorej z nich, či teda bude postačujúca na úhradu celého dlhu žalovaného. Je však nepochybné, že

vôľa účastníkov bola, aby žalovaný predajom niektorej zo záhrad na Maši získané prostriedky použil
na úhradu svojich dlhov žalobcom. Účastníci vlastnili dve spoločné záhrady na Maši, pričom jedna
z nich - zapísaná na Y. XXX N..Ú.. W., B. N. B.. Č.. XXXX záhrady o výmere 232 m2, parc. č. 2024
záhrady o výmere 400 m2 a stavba bez súpisného č. na pozemku s B.. Č.. XXXX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 23 m2 - bola predaná všetkými účastníkmi Ing. Petrovi Javnickému dňa 12.10.2012

za20.000eur,zčohopolovicuobdržalžalovaný(pričomuvedenásumanepostačovalanaúhraducelého
dlhu) a druhá - zapísaná na Y. Č.. XXXX N.. Ú.. W., B. N. B.. Č.. XXXX E. o výmere 309 m2 - bola
predaná žalobkyňou v 1. rade a žalovaným W. N. dňa 3.1.2013 za 10.000 eur, z čoho žalovaný opäť
obdržal polovicu. Z uvedeného je zrejmé, že splatnosť pôžičiek v sume 10.000 eur nastala 12.10.2012
a zostávajúca časť v sume 1.883,42 eur bola splatná 3.1.2013.

Súdu nebolo preukázané, že došlo k zmene splatnosti dlhu na 31.12.2013, nakoľko k zmene v obsahu
záväzku dochádza len na základe dohody oboch zmluvných strán. Pre uzavretie dohody návrh musí
byť prijatý v určenej lehote a bez výhrad (§ 43b ods. 1 písm. a) a § 44 ods. 2 OZ). Splatnosť dlhu na
31.12.2013 bola navrhnutá v liste právnej zástupkyne žalobkyne v 1. rade zo dňa 24.8.2013, v ktorom
bolo výslovne uvedené, že uvedená ponuka platí výlučne, ak budú kumulatívne a súčasne splnené

všetky dané podmienky a časovo je obmedzená do 30.9.2013. Na návrh žalovaný odpovedal až listom
zo 7.10.2013, teda po určenej lehote a so zmenou splatnosti dlhu súhlasil len za predpokladu zmeny
výšky istiny, z čoho je zrejmé, že neprijal bezvýhradne všetky navrhnuté podmienky. Aj z vyjadrení
právneho zástupcu žalovaného vyplýva, že k dohode účastníkov ohľadne splatnosti dlhu na 31.12.2013
nedošlo, preto súd vychádzal z naposledy dojednanej splatnosti dlhu predajom záhrady/záhrad na Maši.

Žalovaný nepreukázal, že by sa so žalobcami dohodol na neskoršej splatnosti dlhu - pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k domu na Watsonovej ulici, pričom súd dodáva, že nie je vylúčené pri
celkovom vyporiadaní započítať aj predmetný dlh, to však nič nemení na jeho splatnosti.

Žalovaný svoj dlh doposiaľ žalobcom nevrátil, preto ho súd zaviazal na zaplatenie dlžnej istiny vo výške
11.883,42 eur žalobcom, ktorí ako manželia sú oprávnený spoločne a nerozdielne. Dňom 13.10.2012

sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 10.000 eur a dňom 4.1.2013 aj s
plnením dlhu vo výške 1.883,42 eur, preto žalobcom patria aj úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške
o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania. K
13.10.2012 aj k 4.1.2013 bola ECB vo výške 0,75%, teda výška úrokov z omeškania predstavuje 8,75%
ročne. Nakoľko žalobcovia požadovali úroky z omeškania až od 1.1.2014 a podľa § 153 ods. 2 O.s.p.

súd nemôže prekročiť návrh a priznať viac, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 8,75% ročne z celej dlžnej sumy 11.883,42 eur až od 1.1.2014 do zaplatenia. V zvyšnej časti
príslušenstva súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 513 OZ ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona,
podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže

ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie
požiada prvý.Podľa § 514 OZ ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne
a nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho nič žiadať.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že žalovaný, ktorá

mal v konaní úspech len v pomerne nepatrnej časti, je povinný nahradiť žalobcom účelne vynaložené
trovy konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku z návrhu vo výške 713 eur a z trov právneho
zastúpenia vyčíslených podľa vyhl MS SR č. 655/2004 Z.z. za 5 úkonov právnej služby (prevzatie-
príprava, žaloba, zastupovanie na pojednávaní dňa 18.11.2014 x 2, keďže pojednávanie presiahlo 2
hodiny a na pojednávaní 5.2.2015) po 287,14 eur (podľa § 13 ods. 2 vyhl. sa znižuje základná sadzba
tarifnej odmeny o 50% u každej zo zastupovaných osôb a následne násobí počtom zastupovaných osôb,

čo v matematickom vyjadrení znamená 287,14 eur/2x2) + režijný paušál 3 x 8,04 eur a 8,39 eur, ako
náhradu za stratu času za cesty z Popradu do Košíc a naspäť na pojednávania t.j. 2 x 3 polhodiny (súd
neuznal ako účelných vyúčtovaných 5 polhodín za cestu Poprad - Košice, keďže štandardne táto cesta
trvá hod. a pol) po 13,40 eur v r. 2014 a 2 x 3 po 13,98 eur v r. 2015 a za cestovné za cestu z Popradu do
Košíc a naspäť, čo je 2 x 118 km, keď spotreba použitého vozidla Škoda Fabia je 5,9 l/100 km a suma

základnej náhrady za každý km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá podľa opatrenia MPSVaR č.
632/2008 260/2004 Z.z. je 0,183 eur, čiže pri cene benzínu 1,404 eur/l dňa 18.11.2014 je matematický
prepočet cesty na pojednávanie a späť 5,9/100x2x118x1,404 + 2x118x0,183, t.j. 62,74 eur (19,55 +43,19
eur) a pri cene benzínu 1,219 dňa 5.2.2015 je matematický prepočet cesty na pojednávanie a späť
5,9/100x2x118x1,219 + 2x118x0,183, t.j. 60,16 eur (16,97 +43,19 eur), spolu potom trovy právneho

zastúpenia predstavujú sumu 1.783,35 eur (1.435,70 + 32,51 + 80,40 + 111,84 + 62,74 + 60,16 eur) a
nie 2.568,20 eur ako vyčíslila právna zástupkyňa žalobcov. Súd dodáva, že režijný paušál v zmysle §
16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko
klientov advokát zastupuje, nakoľko pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. ide o spoločné úkony, a preto náhrada režijného paušálu sa nenásobí počtom klientov

ani neznižuje o 20 %, resp. od 01.06.2010 o 50 % (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 8. 2010, sp.
zn. 5Sžo/205/2010).

O povinnosti žalovaného nahradiť žalobcom trovy konania v celkovej výške 2.496,35 eur na účet ich
právnejzástupkynesúdrozhodolvsúladesust.§149ods.1O.s.p.,podľaktoréhoakadvokátzastupoval
účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto

trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Právna zástupkyňa žalobcov má účet vedený v Slovenskej sporiteľni
č. 0093307940/0900.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.