Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 18, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/14/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010047
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812010047.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 18. 06. 2014 v senáte zloženom z predsedu JUDr.

Pavla Bielika a prísediacich Márie Šulíkovej a Kamily Krajčíkovej v trestnej veci proti obžalovanému A. U.

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. U., nar. XX. XX. XXXX v R., trvale
bytom A., G. XX/XX

u z n a n ý v i n n ý m

rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 2T/14/2012 zo dňa 12. 12. 2012 v spojení s uznesením

Krajského súdu Trenčín č. 23To/42/2013 zo dňa 12. 11. 2013

z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2,3 písm. b) Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v spojení
s § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v bode 2 rozsudku Okresného súdu
Prievidza č. 2T/14/2012 zo dňa 12. 12. 2012

s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3, § 51 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zákona k trestu odňatia slobody v
trvaní 30 (tridsať) mesiacov s probačným dohľadom výkon ktorého sa mu podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému Richardovi U. povinnosť v skúšobnej dobe
zaplatiť zameškané výživné 4 692,11,-€.

n a p r o t i t o m u

Podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku sa obžalovaný Richard U. oslobodzuje spod obžaloby pre zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. na tom skutkovom základe, že

dňa 28. 04. 2008 v Prievidzi vylákal od B.. C. L., na základe zmluvy o pôžičke sumu 900.000,- Sk s tým,

že ju vráti do 19. 05. 2008, hoci vedel, že peniaze v určenej lehote poškodenému nevráti, pretože bol
nezamestnaný a mal aj ďalšiu nesplatenú pôžičku, peniaze poškodenému Ing. C. L. nevrátil, čím mu
spôsobil škodu 29. 874,53,- eur ( 900.000,- Sk).

o d ô v o d n e n i e :Uznesením Krajského súdu Trenčín číslo 23To/42/2013 zo dňa 12. 11. 2013 bol podľa § 321 ods. 1 písm.
b/, c/, ods. 3 Trestného poriadku zrušený výrok o vine v bode 1 rozsudku Okresného súdu Prievidza
číslo 2T/14/2012 zo dňa 12. 12. 2012, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa

§ 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti
tohto rozsudku, ako aj celý výrok o treste. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec bola vrátená súdu
1. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení svojho rozhodnutia
odvolací súd v súvislosti so zločinom podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného zákona, na
rozdiel od skutku pod bodom 2 napadnutého rozsudku, kde bol obžalovaný uznaný vinný z prečinu

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Trestného zákona v spojení s § 138 písm.
b/ Trestného zákona, sa nestotožnil so závermi súdu 1. stupňa. Uviedol, že v dôkaznej situácií sú
také rozpory, ktoré vyvolávajú odôvodnenú pochybnosť, či k predmetnej pôžičke zo strany poškodeného
B.. L. obžalovanému skutočne došlo reálnym odovzdaním peňazí. Obžalovaný priznal iba pôžičku 130
000 slovenských korún, na strane druhej, poškodený nevedel presne ustáliť kde k odovzdaniu peňazí
došlo, na hlavnom pojednávaní nevedel ustáliť, či peniaze boli vyplatené u neho vo firme alebo u

notárky. Notárska zápisnica, tak ako to namietala obhajoba, deklaruje iba existenciu samotnej zmluvy o
pôžičke, avšak nevyplýva z nej vôbec, či k reálnemu odovzdaniu peňazí aj došlo. V tomto smere existuje
dôvodná pochybnosť, či predmetná zmluva o pôžičke, prípadne samotná pôžička nie je iba fiktívna s
cieľom "ošetriť si" pomerne vysoké úroky z predchádzajúcej pôžičky 130 000 slovenských korún, ktorú
obžalovaný nesplatil a o ktorej pochybnosti nie sú. Neštandartné je odovzdanie peňazí, pri takej pôžičke

nieprevodomnaúčet,alepriamodorúk.Odvolacísúdmuselprisvedčiťodvolaniuobžalovanéhoajvtom
smere, že z hľadiska subjektívnej stránky poškodeného sú pochybnosti o jeho uvedení do omylu v takom
zmysle, aby mohlo byť konanie obžalovaného riešené prostredníctvom trestného práva. Ďalej odvolací
súd uviedol, že v novom konaní bude potrebné opätovne vypočuť poškodeného, aby uviedol odkiaľ mal
k dispozícii sumu 900 000 slovenských korún, či ju vybral z účtu, čo sa dá preveriť, v akých bankovkách,

či túto transakciu vydokladoval v rámci svojho podnikania a ak tak neurobil, aby vysvetlil prečo a prečo
došlo k odovzdaniu peňazí priamo do rúk obžalovaného. Bude potrebné vypočuť notárku JUDr. H.,
či mala vedomosť o odovzdaní sumy obžalovanému poškodeným v jej kancelárii, či vôbec videla
predmetnú sumu peňazí v rukách obžalovaného, prípadne poškodeného a v akých bankovkách bola
predmetná suma. Ak uvedené pochybnosti nebudú jednoznačne odstránené, respektíve hodnoverne

preukázané bude potrebné obžalovaného spod obžaloby ohľadne predmetného skutku podľa § 285
písm. a) Trestného poriadku oslobodiť. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné prisvedčiť ani
záveru, že by mal byť poškodený zo strany obžalovaného pri poskytovaní predmetnej pôžičky uvedený
do omylu vylákaním peňazí, aby konanie obžalovaného podliehalo trestnoprávnemu postihu podľa § 221
Trestného zákona. Okolnosti prípadu spočívajúce v tom, že obžalovaný žiadnu pôžičku poškodenému

zo dňa 22. 02. 2008, ktorú mal splatiť 19. 03. 2008 nesplatil, že poškodený vedel o ďalšej pôžičke
obžalovaného, ktorú sa zaviazal splatiť Ing. L. na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 28. 04. 2008 vo výške
400 000 slovenských korún, že poškodený vedel o príjme obžalovaného 25 000 za 30 000 slovenských
korúnmesačne,ktorávylučovalasplatenie pôžičky900000slovenskýchkorúnvpriebehutrochtýždňov,
sám nevedel presne špecifikovať, na aký účel vlastne tieto peniaze obžalovaný má použiť, jednoznačne

nasvedčuje tomu, že zo strany obžalovaného nemohlo ísť o vylákane pôžičky a uvedenie poškodeného
do omylu. žiadny podnikateľ by za takýchto okolností obžalovanému pôžičku neposkytol bez rizika
spočívajúceho prinajmenšom uzrozumení, že uvedená suma mu nemusí byť vrátená v dohodnutom
termíne, prípadne vôbec. Tu pripadá do úvahy použitie ustanovenia § 285 písm. b) Trestného poriadku
o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom. Takto však bude

musieť súd 1. stupňa postupovať až potom, keď na základe zisteného skutkové stavu nebude prichádzať
prednostnedoúvahyoslobodenieobžalovanéhopodľa§285písm.a)Trestnéhozákona.Následnebude
súd 1. stupňa musieť rozhodnúť o uložení trestu obžalovanému za skutok pod bodom 2 napadnutého
rozsudku, ktorý zostal právoplatný.
Prvostupňový súd podľa § 327 ods. 1 Trestnom poriadku viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,

vykonal úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Vypočul svedka B.. L., svedkyňu C..
H., podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil uznesenie na čísle listu 223 - 226, register trestov číslo
listu 255.
Svedok B.. L. okrem iného uviedol, že suma 900 000 slovenských korún bola vyplatená v hotovosti,
suma je zavedená v účtovníctve firmy. Finančné zdroje mal k dispozícii z podnikania, z úspor, 3 roky bol

v Spojených štátoch kde si zarobil. To, že odovzdal finančné prostriedky obžalovanému v hotovosti bolo
na žiadosť obžalovaného. V prípade, že boli odovzdávané finančné prostriedky v hotovosti odovzdávali
sa u nich vo firme, v prípade, že sa vyberali z účtov bolo to pred notárom. V tomto konkrétnom prípade
sa peniaze z účtu nevyberali, predpokladá, že peniaze boli vyplatené u nich vo firme, v Eurocentre.Na otázku prokurátorky uviedol, že sa nevie bližšie vyjadriť kde boli peniaze odovzdané, platí to, čo
už povedal predtým. Peniaze boli vyberané z pokladne firmy, pravdepodobne teda boli odovzdané u
nich vo firme. Na otázku obhajcu uviedol, že v súvislosti s požičaním finančnej hotovosti bol dohodnutý

s obžalovaným úrok. Tento bol uvedený v zmluve o vyplatení pred podpisom zmluvy. Sumu v tomto
konkrétnomprípadesinepamätá.Neviesavyjadriťprečovzmluvejeuvedenásuma10800slovenských
korún a v notárskej zápisnici 3 600 slovenských korún. Spomína si, že pred požičaním 900 000
slovenských korún mal obžalovaný u neho ešte ďalšiu pohľadávku v sume 130 000 slovenských korún.
V čase podpisu zmluvy o pôžičke 900 000 slovenských korún ešte pohľadávka 130 000 slovenských

korún nebola uhradená. Na otázku prečo obe uvedené zmluvy v podstate, až na sumy sú totožné,
uviedol, že sa robili na notárskom úrade JUDr. H.. Takúto formuláciu používal syn notárky JUDr. H..
Na otázku obhajcu, či v čase, keď podpisoval zmluvu s obžalovaným na 900 000 slovenských korún
vedel o pohľadávke obžalovaného voči B.. L. uviedol, že áno, podrobnosti, napríklad, že obžalovaný je
v omeškaní s platením pohľadávky, nevedel. Bol kamarát s B.. L.. Je pravda, že inicioval v súvislosti s
neplatením pôžičky obžalovaným exekučné konanie, má to na starosti exekučný úrad pani T.. Na otázku

obhajcu uviedol, že predmetom podnikania jeho firmy v tom období bolo poskytovanie pôžičiek.
Svedkyňa C.. H. okrem iného uviedla, že si vôbec nepamätá, či predmetná suma bola pred ňou
vyplatená, strany si zvykli vždy potvrdzovať príjmový a výdavkový doklad. Na otázku predsedu senátu,
že v prípade, ak predloží k nahliadnutiu notársku zápisnicu, či to svedkyni pomôže spomenúť si na vec,
uviedla že nie, absolútne si na vec nepamätá. Na otázku, či si zvykli klienti pred ňou vyplácať finančné

prostriedky uviedla, že nie, bola to ich záležitosť. Na otázku predseda senátu, či túto konkrétnu notársku
zápisnicu pripravovala ona alebo jej syn, uviedla, že si nevie spomenúť. Notárske zápisnice zvykol
pripravovať syn, skontrolovala, odsúhlasila a podpísala to ona. Na otázku predsedu senátu uviedla, že v
prípade B.. L., aj v prípade iných zmlúv, nezvykli byť vyplácané finančné prostriedky pred ňou. Finančné
prostriedky po podpise zmluvy vyplácali mimo ňu, v jej neprítomnosti a na upresnenie uvádza, že

finančné prostriedky boli vyplácané v jej kancelárii. Na otázku prokurátorky uviedla, že to bolo vyplácané
v inej časti jej kancelárie. Nebolo to pred ňou, aby bola svedkom vyplácania peňazí. Na otázku obhajcu
uviedla, že B.. L. nepozná, nevie o tom, že by poskytovala pôžičku.
Po vyhodnotení dôkazov, ktoré v zmysle § 327 ods. 1 Trestného poriadku nariadil na doplnenie
dokazovania vykonať odvolací súd, ktorého právnym názorom je viazaný prvostupňový súd, dospel súd

k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že sa stal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku a preto podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku bol obžalovaný oslobodený spod
obžaloby pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písmeno a/ Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z..
Prvostupňovýsúdjetohonázoru,žeajpodoplnenídokazovaniavýsluchomsvedkovIng.L.,C..H.neboli
jednoznačne odstránené rozpory, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí odvolací súd. Existujú dôvodné

pochybnosti, či k predmetnej pôžičke zo strany poškodeného Ing. L. v prospech obžalovaného skutočne
došlo reálnym odovzdaním peňazí, keďže obžalovaný priznáva iba pôžičku 130 000 slovenských korún
a na strane druhej poškodený nevedel presne ustáliť kde k odovzdaniu peňazí došlo. Aj pri výsluchu
dňa 5. 2. 2014 uviedol, že " predpokladá ", že peniaze boli vyplatené u nich vo firme, istý si však
nebol. Aj naďalej podľa názoru súdu, v kontexte s právnym názorom odvolacieho súdu, existuje dôvodná

pochybnosť,čipredmetnázmluvaopôžičkeniejeibafiktívnascieľom"ošetriťsi"pomernevysokéúroky
z predchádzajúcej pôžičky 130 000 slovenských korún, ktorú obžalovaný nesplatil a o ktorej pochybnosti
nie sú. Taktiež je neštandardné, že k odovzdaniu takej vysokej sumy peňazí malo dôjsť nie prevodom
na účet, ale fyzickým odovzdaním. Prvostupňový súd poukazuje tiež na tú skutočnosť, že zo strany
obžalovaného nemohlo ísť o vylákanie pôžičky a uvedenie poškodeného ku do omylu, pretože takáto

pôžička odporuje logike a pravidlám požičiavania peňazí, žiadny podnikateľ by za takýchto okolností,
vedomý si toho, že mu predtým tá istá osoba, obžalovaný, nevrátil predtým požičané peniaze; peniaze
nepožičal, prípadne si nebol vedomý riziká vrátenia peňazí. Všetky horeuvedenej skutočnosti viedli súd
k tomu, že oslobodil obžalovaného spod obžaloby pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a)
Trestného zákona číslo 300 /2005 Z. z.

Vzhľadomnaskutočnosť,žeuznesenímKrajskéhosúduTrenčínčíslo23To/42/2013zodňa12.11.2013
bol zrušený celý výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza číslo 2T/14/2012 zo dňa 12. 12. 2012
a tiež vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu v súvislosti s prečinom zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 2, 3 písmeno b/ Trestného zákona v spojení s § 138 písmeno b/ Trestného zákona,
ktorý zostal právoplatný vo výroku o vine, súd uložil obžalovanému za tento trestný čin za použitia

ustanovenia § 51 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 30
mesiacov s probačným dohľadom, pričom výkon trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3
roky. Počas skúšobnej doby sa obžalovaný nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, lebo v opačnom
prípade by mohlo byť rozhodnuté, že podmienečne odložený trest v trvaní 30 mesiacov vykoná. Taktouložený trest vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý bol doteraz 3 krát súdne trestaný a vzhľadom na
charakter trestnej činnosti považuje súd za primeraný a potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním
a páchateľmi obdobnej trestnej činnosti. Súd zároveň podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona uložil

obligatórne obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné 4 692, 11 euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.