Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 30, 2013

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 2C/105/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912207081
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Klukoš

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2013:5912207081.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám.
13, Bratislava, v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na
zaplatenie sumy 125,-Eur z titulu majetkovej škody a sumy 385,-Eur z titulu nemajetkovej ujmy, z
dôvodu, že súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy
o úvere č. 5010456 dlžníkom I., pričom exekučné konanie bolo vedené pod číslom EX 3899/2010.
V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel obsiahnutých v ustanovení § 44 ods.
2 Exekučného poriadku je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti exekútora o
udeleniepoverenianavykonanieexekúciedo15dníoddoručeniatakejžiadosti,akjeexekučnýmtitulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitosti,nevyžadovalasitakúspoluprácusúčastníkmikonania,

ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na časť potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu
(návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spĺňali
všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom), rozhodol o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora až dňa 24.05.2010, a to rozhodnutím o poverení.
K rozhodnutiu tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 7 mesiacov).
V predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia

na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Poškodený
sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po
doručení upovedomenia o začatí exekúcie.Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:

a/ majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou

uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne plynulo medzi
doručením žiadosti o vydanie poverenia a rozhodnutím o nej, a to vo výške 70,-Eur (správa
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému), 40,-
Eur (udržiavanie a správa informačného systému), 15,-Eur (administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných

exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania
na exekučnom súde). Celkovo vynaložil poškodený vo veci správy a vymáhania svoje pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o ňom sumu 125,- Eur, ktorá by nezaťažila poškodeného, ak by exekučný súd postupoval
správne a pri rozhodovaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú
dobu;

b/ nemajetková ujma v peniazoch je vo výške 385,-Eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na
prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a že
správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných
rizík:

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného.

Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov. Ďalej žalobca poukázal aj na ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu

nemajetkovej ujmy, a to neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných
práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u žalobcu, resp. u
členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové

omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou aj jej
príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Všeobecný
súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú požiadavku

jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. V ďalšom
žalobcapoukázalnanálezyÚstavnéhosúduSRtýkajúcesaprimeranostipožadovanejvýškyfinančného
zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pri určovaní
primeranej náhrady potom vychádzal analogicky z doktríny ústavného súdu, podľa ktorej, ak ide
o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi

vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t.j. cca. 660,-eur. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania sumu 385,-Eur za 7 celých mesiacov, pričom uskutočnil výpočet nároku alikvotným
pomerom55,-Eurzakaždýmesiacomeškaniavčinnostiexekučnéhosúdu,tedacca.660,-Eurzarok:12
mesiacov v roku = 55,-Eur za mesiac. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 216

dní. Žalobca napokon uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou
žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania žaloby
však žalovaný na žiadosť pozitívne nereagoval.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.03.2013 žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na nedostatky

podanej žaloby, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď žalobca uviedol časť dôkazov, avšak v
skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
žalobca sám. Taktiež z podania žalobcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Neoznačenie
spisovej značky exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradného postupu zo
strany exekučného súdu, bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol

sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (rozhodnutie
Ústavného súdu SR II. ÚS 211/2012, sp.zn. IV. ÚS 366/2012, sp.zn. IV. ÚS 374/2012). Pokiaľ ide o
uvádzané prieťahy v konaní, žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu,
neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či
využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného
súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.j. či využil účinné právne prostriedky nápravy na

urýchlenie konania. Judikatúra Ústavného súdu SR (konkrétne nález III. ÚS 69/2011-25) poukazuje na
skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech
si stráži svoje právo). Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy
v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaný ďalej poukázal
na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli mu doručené dňa

23.04.2012. Vzhľadom na to, že už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba, je zrejmé, že
žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. V takom prípade ide o predčasne uplatnený
nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti, napriek tomu žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť

predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo
spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. preto nárok
žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné

rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti
štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K samotnému nesprávnemu úradnému postupu
žalovaný uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský

rozsudok, najmä v prípade existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom
vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom
C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie
zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalifikovanému posúdeniu prípadu a tým

aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V zmysle ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011, 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01.06.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Aj z
judikatúry Ústavného súdu SR (I. ÚS 16/02) vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej

lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie súdu vydané
v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu

SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalovanýmázato,ženieje preukázanýnesprávnyúradnýpostupspočívajúcivexistenciiprieťahov.Ako
vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom, v niektorých prípadoch sa dozvedel o škode v
období pred dňom 23.04.2009. Preto v prípade, že mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota

na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) začala plynúť od prvého dňa po uplynutí zákonnej lehoty
na vydanie poverenia a uplynula po 3 rokoch od tohto dňa. Vzhľadom na uvedené žalovaný vznášanámietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 125,-Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 385,-Eur, s

poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. Požadovať paušálne sumy za žalobcom uvádzané všeobecne uvedené
činnosti je nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu. Rovnako žalobca nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej

ujmy, keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného
súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660,-eur, ktorá musí byť
priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
u fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej

ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 30 Cdo/675/2011, odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej
osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež „zánik podnikateľských
aktivít a podnikateľských plánov“ nebolo zo strany žalobcu preukázaný ani to, akým spôsobom

uvedená situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. V ďalšom poukázal žalovaný na
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka zohľadniť. S
prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore
s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená

škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu.
Taktiež žalovaný poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a prípadnou škodou.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súd konal
a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí mali doručenie predvolania na

pojednávanie riadne a včas vykázané, ako aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil v záujme hospodárnosti konania, o odročenie pojednávania nežiadal.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/299/2010, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a
právny stav:

Dňa 23.03.2010 sa začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad
v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava, exekučné konanie na návrh oprávneného (v
prejednávanej veci žalobcu) proti povinnému: I., pre vymoženie sumy 1.584,-Eur s príslušenstvom
priznanej oprávnenému vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 22578/09
vydaný Slovenskou rozhodcovskou a.s. dňa 29.01.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom

01.03.2010 a vykonateľnosť dňom 04.03.2010. Dňa 10.05.2010 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
sp.zn. EX 3899/10. Dňa 24.05.2010 bolo pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vydané
poverenie č. 5508*011033 na vymoženie uloženej povinnosti 1.584,-Eur s príslušenstvom, ako aj
trov predchádzajúceho konania 329,21 Eur a trov exekúcie proti povinnému. Poverenie na vykonanie

exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 09.06.2010.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§44ods.2zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Vyššie citované ustanovenie zákona nedefinuje pojem nesprávneho úradného postupu, nesprávnym
úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne

vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je
aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, resp. nevydanie
rozhodnutia.

V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 125,-Eur a nemajetkovú
ujmu v peniazoch vo výške 385,-Eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,

ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej
doby(§44ods.2Exekučnéhoporiadku).Žalobcavspojitostisprekročenímlehotynaudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie tvrdí, že exekučný súd bol nečinný viac ako 7 mesiacov, a teda bolo porušené
jeho základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V rozpore s
tvrdeniami navrhovateľa však z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že exekučné konanie na

základe návrhu oprávneného proti povinnému I. pre vymoženie sumy 1.584,-Eur s príslušenstvom sa
začalo dňa 23.03.2010, pričom žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie predmetnej exekúcie bola súdu doručená dňa 10.05.2010. Súdnemu exekútorovi bolo
udelené poverenie dňa 24.05.2010, t.j. v zákonnej lehote 15 dní od doručenia žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie. Predmetné poverenie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa

09.06.2010, t.j. neboli zistené ani prieťahy pri doručovaní predmetného poverenia.

V intenciách vyššie uvedeného, keďže sa žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup (existencia
prieťahov v predmetnom exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nepreukázal, súd jeho návrh ako nedôvodný v
celom rozsahu zamietol bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal
vo veci plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal, keď tento si v priebehu konania uplatnil náhradu
trov konania, avšak v zákonnej lehote nijako nevyčíslil ich výšku a ani z obsahu spisu mu žiadne

preukázateľné trovy k okamihu vyhlásenia rozsudku nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.